„…MEDZI POKOROU, KRÁSOU A DOBROTOU NACHÁDZAME  AJ DNES  ODKAZ  NAŠICH PREDKOV “

Rozprávanie o tom ako sa kedysi žilo, patrilo k tým „rozprávkam“ o reálnom živote, ktoré som vždy rada počúvala.

Uvedomujúc si silu a význam hodnoty spomienok nechcem, aby sa vytrácali s odchodom našich najdrahších…

Ešte mám v živej pamäti snahu našej zosnulej predsedníčky Spolku Slovákov z Maďarska Anky Pilárikovej,  napĺňať túžby a hlboký cit  národnej príslušnosti a identity, hlásiac sa ku koreňom našich predkov, konkrétnymi prejavmi a činmi.

K uhaseniu „smädu po spomienkach“ významne prispel svojimi znalosťami aj náš zakladajúci člen Spolku Slovákov z Maďarska, Miško Hronec.

Dnes, vďaka organizátorkám Betky Sedliačikovej, Evky Kmeťovej, Renatky Gombárovej a prirodzene nášho Miška Hronca, sa tešíme a s láskou, vďačnosťou a úctou spomíname na vydarený, trojdňový poznávací zájazd „Po stopách predkov“.

Všetci účastníci – členovia i priatelia Spolku Slovákov z Maďarska túžili získať objektívny obraz, aby vnímali a chápali  život a konanie našich predkov komplexne, v najširších spoločenských súvislostiach. Bol to  aj impulz a návod objektívneho, konštruktívneho argumentovania pri obhajobe slávnej histórie našich predkov, ich nespochybniteľného podielu na tvorbe slovenskej, ale i európskej kultúry.

Ak naši rodičia, ako jednotlivci nevykonali nič svetoborné, tak v kontinuite jednotlivých generácii prispeli k existencii nás súčasníkov v takých rozmanitých podobách, aké sme možno doteraz ani nespozorovali, respektíve neuvedomili si ich.

Veľmi teplý, ale nezabudnuteľný dátum 23.,24. a 25. jún 2023 sa stal skutočnosťou a všetky naplánované cesty viedli cez územie,  odkiaľ prišli naši predkovia na Dolnú zem.  Cesty boli plné  priezvisk, ktoré  si so sebou doniesli naši predkovia na Dolnú zem.

Prvý deň nás očarila  Ostrá Lúka – národná kultúrna pamiatka, kaštieľ aj hrobka OSTROLÚCKYCH. Môťová, toľko ospievaná v ľudových piesňach, nie je samostatná obec, ale  tvorí mestskú časť  Zvolena. Boli to miesta, pri ktorých sme sa pre krátkosť času nemohli zastaviť, ale ich podobizeň nám cestou, vo svojom odbornom výklade priblížil Miško Hronec.

Veľmi obohacujúce bolo dohodnuté stretnutie vo Zvolenskej Slatine, kde nás prijala prednostka ObÚ, pani Gibalová  spolu s predsedkyňou MS pani Pavlíkovou. Navštívili sme pamätihodnosti obce, medzi nimi i pamätnú izbu Terézie Vansovej…

Medzi najvýznamnejších rodákov v obci patrili: Ján Bahýľ   /vynálezca vrtuľníka/, Terézia Vansová /spisovateľka/, Mikuláš Moyzes st. /hudobný skladateľ/, Ján Kulich /akademický sochár/, Rinaldo Oláh /huslista a primáš/, Mária Ďuríčková /spisovateľka/, Štefan Martin Sokol /scenárista, dramatik, publicista/ a iní.

Pri poznávaní histórie obce, nás  naše sprievodkyne priviedli k  významným dejateľom,pôsobiacim vo Zvolenskej Slatine. Patrili medzi nich Samuel Medvecký /evanjelický farár, otec Terézie Vansovej/, Ján Alexander Fábry /evanjelický farár, spisovateľ/, Viliam Figuš Bystrý /učiteľ, hudobný skladateľ/

Zo Zvolenskej Slatiny do Očovej je len 6 km. Z nápisov na náhrobných kameňoch a z monografií je zjavné že z  tejto obce pochádzali rodiny: Kováč, Vajda, Hronec, Šajben, Puškeľ, Oravec, Hovorka, Machan, Račko, Šemetka, Urban.

Z Očovej do  Detvy sme išli  cez Hradnú a Dúbravy. Cesta do Liptovského Mikuláša prezrádzala, že všetci sme boli unavení. No, nemohli sme opustiť krásny kraj Podpoľania bez návštevy súkromného pivovaru v Detve, kde nás už čakal samotný majiteľ Martin Doskočil. Previedol nás výrobnou prevádzkou a ochutnali sme ich „Dobronay“ – jedinečné živé pivko zo srdca Podpoľania.

Po horúcom dni plnom zážitkov, nás vrúcne prijal letným dažďom ovlažený Liptovský Mikuláš a s pripraveným nocľahom majiteľ  hotela STEVEA, Ing. Milan Gemzický.  

Tešili sme sa na druhý deň nášho putovania, keď sme z Liptovského Mikuláša, hneď ráno, vyrazili smerom na Oravu.

Vyšný Kubín – známy „farársky klan“ Kutlíkovcov – starší na Pitvaroši, mladší na Bánhedeši. Ján Kutlík st. sa narodil vo Vyšnom Kubíne. Jeho učiteľom bol Ján Chalupka, ktorému podľa písomných prameňov možno vďačiť za jeho národné prebudenie. V  Banskej Štiavnici  sa stretol s evanjelickým farárom a národovcom Jánom Seberínyim.

Cez Dolný Kubín  sme cestovali do Veličnej. Cirkevný zbor vo Veličnej mal tiež dozorcu Jána Kutlíka. No v súčasnosti, už pre svoj vek, túto funkciu nevykonáva.

V cirkevnom zbore ECAV pôsobí farár Mgr. Vladimír Kunovský. Pre pracovné povinnosti ho pri našej návšteve zastúpila pani manželka a sprevádzala nás úžasne sčítaná pamätníčka, pani učiteľka a historička D. Dudášová.  Na srdečné pohostenie  na fare nikdy nezabudneme. Veľkým zážitkom bola aj návšteva kostola a cintorína.

Tretí deň – nedeľa začala bohoslužbami v evanjelickom kostole v Liptovskom Mikuláši. Pookriali sme na  tele i na duši v spoločnosti tamojšieho pána farára a veriacich.

Z Liptovského Mikuláša sme sa s malou prestávkou zastavili v rodisku Vladimíra Clementisa v Tisovci. Bol to práve on, ktorý od marca 1948 do marca 1950, ako minister rezortu zahraničných vecí, v tom čase priamo riadil „repatriácie“ Slovákov z Maďarska aj maďarského obyvateľstva zo Slovenska. (Jeho priateľ Daniel Okáli v Roľníckych novinách na zač. 70-tych rokov spomínal, ako po podpise zmluvy o výmene obyvateľstva v maďarskom parlamente ich (Okáliho a Clementisa) prvá cesta smerovala do Tisovca, ku Clementisovmu otcovi, kde Clementis víťazoslávne referoval “starému panslávovi” (Okáliho výraz) ako sa podarilo ponížiť maďarského leva v jeho vlastnom brlohu^.) 

Po ceste, vracajúc sa smerom domov, sme sa pokochali výhľadom na NP Muránska Planina. Prechádzali sme cez mesto Hnúšťa a v spomienkach sa vracali do rodiska našich predkov. Táto oblasť patrila k „hniezdam“ priezviska Karkuš. Veľký Krtíš, z jeho okolia pravdepodobnepochádzajú priezviská – Príbelsky, Čelovský, Medovársky, Šipický.

Neodpustili sme si spomenúť na Polichno – rodisko B-Slančkovej-Timravy i na evanjelickýkostol. Nezabudnuteľným zážitkom bezpochyby zostanú vynikajúce gurmánske zážitky na dobroty z baraninky zo salaša Zbojská, ktorý sa nachádza pri NP Muránska planina, 3 km od obce Pohronská Polhora a 18 km od mesta Brezna. 

Návšteva Modrého Kameňa, poslednej naplánovanej zastávky z nášho „projektu“, bola predzvesťou cesty domov.

Ťažké bolo lúčenie so symbolmi viery, bohatou ukážkou nástrojov každodenného života a so všetkým, čo nás milo oslovilo .

Človek musí na vlastnej koži precítiť stretnutia ľudí, miest, ktoré spájajú spoločné korene.

Dnes nemôžeme  nevysloviť myšlienku, ktorá víri určite hlavou každého z nás. Naši predkovia na svojej dlhej ceste za chlebom a slobodou vyorali hlboké brázdy. Ich upracované, mozoľnaté ruky im plnili aj veľkú túžbu – postaviť si  stánky Božie, ktoré boli hotovými klenotmi ich duchovnej kultúry.

…aké ťažké a zároveň oslobodzujúce to boli časy a na jazyk sa neľútostne drie otázka:

„Bolo im to treba?“

Dovolím si namiesto odpovede DOSLOV pre tých, ktorým sme ho nestihli dopovedať…

ĎAKUJEME VÁM                                        

Mgr. Mária Feješová

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Po “Stopách predkov” zaznela aj veršovačka z pera Michala Hronca, ktorá odznela vo Veličnej na Orave.

Skutok na stáročia čaká.
Hrad Vígľaš,

majestát vígľašského panstva,
chotár Slatiny na dva diely krája.
Tu Slatinka, tam Detva sa
z histórie vynára.
Krvavé svitajú zore
nad Chaboveckou horou.
Pravda už Turek ovce nerabuje,
deti a ženy do otroctva neodvádza.
Zemepán však nemóresne
duše a telo poddaných umára.
Za lopotu ich prestretý stôl
len odrobinkou krášli.
Kurivo nedá
hoc,
plné hory ho má.
Cez rameno prehodené krpce,
praotec môj na Dolnú zem nesie.

Studenou dolinou,
pieseň smútočnú
neďaleký Osikovec
lístím svojim švitorí,
rozlúčkovú.
Studnička kráľa Mateja
osirelá ostáva.
Krvavník a Šibenice
víťazstvo i krutosť do dejín Slatiny
píšu.

Hrob otca a matky v tej chvíli,
žalostnou rečou kvíli.
Synáčik náš milý,
či pokropíš niekedy slzami svojimi rov
svojich starcov?

Skutok na stáročia čaká.
Potomka táto úloha
do nebies vynáša.
Hrdo, so vztýčenou hlavou,
po storočných šľapajach svojich
predkov prichádza.
Každú kročaj však slzou svojou zmáča.

„Pozrite!
Prarodičia moji.
Prišiel som.“
Na pastvinách Pod hájom
kvietok poľný,
odtrhol som.
Ním váš rov skrášlim
a nikdy,
nikdy vás už neopustím.

Veličná, rok 2023 autor: Michal Hronec


:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Fotografie zo zájazdu “Po stopách predkov” vyhotovila členka Spolku, fotografka Anna Bednárová: /kliknite na link nižšie/

http://moja.uschovna.zoznam.sk/link/afca60a5-54c1-4310-ac3c-4b04a68e1b0c?utm_source=link&utm_medium=referral&utm_campaign=sharing

Vážení členovia a sympatizanti spolku Slovákov z Maďarska.

Itinerár  zájazdu
“Po stopách predkov”

1. deň – 23.06.2023

Dom MS Galanta , odchod o 7,30 hod.     Celkový počet účastníkov 50
Pokračuje sa cez Šaľu, potom smerom na Nitru a diaľnicu.

 10,30 hod.  OČOVÁ    
Stretnutie s predsedníčkou MS, návšteva pamätihodností a cintorína.
 12,30 až 13,00 hod.  obedná prestávka
13,30 hod. Zvolenská Slatina 
Dohodnuté stretnutie s prednostkou OÚ a s ev. pánom farárom ,návšteva múzea.
17,00 hod. cesta do Liptovského Mikuláša-ubytovanie. Možnosť posedenia v reštaurácii.Tu sme ubytovaní 2 noci.

2. deň – 24.06.2023

10.00 hod. Veličná ( Orava )
Stretnutie so zástupcom ev. pána farára-návšteva fary ,kostola a cintorína.
Vo Veličnej  spoločný jednotný obed.
Po obede návšteva Oravského Podzámku a Oravského hradu.
Návrat do L.Mikuláša.

3.deň – 25.06.2023

Cca 10,00 hod. odchod  z Liptovského Mikuláša  (smer Brezno-Tisovec)
11.30-13.00 hod. návšteva  NP Muránska Planina
13,30- obed- Salaš ZBOJSKÁ –  do cca 14,00 hod.  
Možnosť prestávky v POLICHNE okr. Lučenec,  cca  do 15,00 hod.
16.00-17.30 návšteva Modrého Kameňa
17.30 odchod do Galanty (187 km,cca 2,5 hod.)
20.00 príchod do Galanty

PS:

Situácia sa dnes11.6.2023 o 19.15 zmenila,máme ešte 5 voľných miest na autobusový zájazd.
Záujemcovia sa môžu nahlasovať mne. Ďakujem Vám za
pomoc pri hľadaní záujemcov.

RNDr. Eva Kmeťová
tel.: 0905 467152
mail.: eva.kmetova@dakoda.sk

——————————–

Náš Spolok Slovákov z Maďarska organizuje v termíne 23. – 25.6.2023 trojdňový autobusový zájazd “Po stopách našich predkov”.

V tomto roku sa sústreďujeme na oblasť zvolenskej, liptovskej, oravskej a novohradskej stolice.

Predbežná vykalkulovaná cena na 1 osobu je 75 €.

V cene je zahrnutá doprava klimatizovaným autobusom, 2× ubytovanie s raňajkami v 3-hviezdičkovom hoteli, 1 spoločná večera a vstupenky do múzeí.

Na akciu sa nám podarilo v rámci projektu získať od mesta Galanta dotáciu 2000 €, preto môžeme ponúknuť tak priaznivú cenu.

Prihlásiť na zájazd sa môžete u pani Ing. Alžbety Sedliačikovej :

e-mail : sedliacikova.betka@gmail.com

tel. : 0907 774 540

Podrobnejšie informácie o zájazde uverejníme v nasledujúcich dňoch.

-- 
RNDr. Eva Kmeťová, predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska 
tel.: 0905 467152
mail.: eva.kmetova@dakoda.sk

Odkiaľ pochádzame?

Zvolenská stolica/župa

Zvolenská župa susedila s Gemerskou, Malohontskou, (od roku 1803 Gemersko – Malohontskou), Hontianskou, Liptovskou, Novohradskou, Tekovskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou župy bol Hron. Územie župy, napriek masívnej banskej činnosti, ešte aj na konci 19. storočia z 55 % pokrývali lesy. región v juhovýchodnej časti bývalej župy nesie názov Podpoľanie, zvyšná časť Pohronie. Územie regiónu Horehronie, zodpovedajúce územiu okresu Brezno, bolo súčasťou Zvolenskej a Gemerskej župy.

Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Bystrica s rozvinutým školstvom (katolícke a evanjelické gymnáziá). Významnými mestami boli aj Zvolen, Brezno a Krupina (od roku 1877 patriaca do Hontianskej župy). Banská bystrica, Brezno, Krupina, Ľubietová a Zvolen boli slobodnými kráľovskými mestami, kde sa pravidelne konávali trhy.

Vo Zvolenskej stolici prevládal slovenský živel aj napriek rozsiahlej kolonizácii, najmä z nemecky hovoriacich krajín. Neskôr sa poslovenčili aj predtým nemecké mestá

Liptovská stolica/župa

Územie Liptova bolo osídlené už v časoch neolitu (pred 6 000 rokmi), významný rozmach zažilo aj počas osídlenia Keltmi, čoho dôkazom je aj keltské sídlisko Havránok nad Liptovskou Marou. Od 6. storočia je osídlený Slovanmi. Liptov bol súčasťou Veľkej Moravy, po jej rozpade bol postupne počas 11. storočia začlenený do Uhorska. Spočiatku bol Liptov súčasťou Zvolenského domínia (komitátu) (spolu s Turcom a Oravou), okolo roku 1340 sa táto stolica rozpadla na menšie časti a vznikla samostatná Liptovská stolica, ktorá ostala súčasťou Uhorska až do jeho rozpadu v r. 1918. V rokoch 1786 – 90 počas panovania cisára Jozefa II. bola spojená spolu s Oravskou stolicou do Liptovsko-Oravskej stolice

Začiatkom 18. storočia sa počet obyvateľov v dôsledku hromadného vysťahovalectva na Dolnú zem podstatne zmenšil. Podľa súpisu z roku 1717 odišlo z Liptova 1144 rodín. Vývoj počtu obyvateľov mal do roku 1777 (39 606) až do roku 1841 (83 500) vzostupnú tendenciu. Následne sa opäť hromadným vysťahovalectvom v sedemdesiatych rokoch zmenšil. Od 1890 badať mierny vzostup, takže v roku 1910 počet obyvateľov vzrástol na 86 695. Obyvateľstvo bolo prevažne slovenské, v roku 1900 žilo na Liptove 75 739 Slovákov (92,5%), 2671 Maďarov (3,3%) a 2472 Nemcov (3). Väčšina obyvateľstva sa zaoberala poľnohospodárstvom (hlavné plodiny: zemiaky, ovos, jačmeň), chovom dobytka a oviec. K tradičným povolaniam patrilo drevorubačstvo a pltníctvo.

Liptov od slovanskej kolonizácie v 6. storočí bol osídlený prevažne Slovanmi (Slovákmi). Pred druhou svetovou vojnou žila na Liptove silná židovská komunita a najmä v mestách aj Nemci, aj keď vždy boli zanedbateľnou minoritou. Dnes na jeho území žijú takmer výlučne len Slováci.

Oravská stolica/župa

Oravská župa susedila s rakúskou provinciou Halič (nazývaná aj Galícia) v súčasnom Poľsku a Ukrajine a Liptovskou, Trenčianskou a Turčianskou župou. Územie Oravy je situované na sever od Západných Tatier pozdĺž rieky Orava. Administratívnym centrom stolice bol Oravský zámok. Neskôr sa centrom stala Veličná a po jej vypálení litovským vojskom roku 1683 Dolný Kubín.

Orava patrila do záujmovej sféry vplyvu už za čias Veľkej Moravy teda od 9. storočia. Územie Oravy sa stalo trvalou súčasťou Uhorska v 11. storočí. Keďže však bola riedko osídlená, spolu s Liptovom a Turcom bola súčasťou Zvolenského komitátu. Roku 1331 bola Orava vyňatá spod právomoci zvolenského župana a daná do správy komorného grófa z Kremnice, čo trvalo do roku 1354.

Oravská stolica, ako zemianska (šľachtická) samosprávna jednotka sa konštituovala až v 70-tych rokoch 14. storočia. Roku 1672 v stolici vypuklo za účasti väčšiny obyvateľstva sedliacke povstanie pod vedením Gašpara Piku. V rokoch 1786 – 1790 bola spojená s Liptovskou stolicou (reformy Jozefa II.).

Novohradská stolica

Za horami, za dolami, rozdelený hranicami, tam medzi gaštanmi a vinohradmi, leží slnečný Novohrad. Teplé slnečné dni, ktoré sú pre túto oblasť typické, lákajú ľudí k vode a na pohodovú turistiku, ktorá je aj pre menej zdatného hračka. Hrad Modrý Kameň ožíva džavotom detí v múzeu bábok a hračiek. Hrad, ktorý si ako prvý z línie početných hradov ešte spomína, ako tu na Novohrade bolo počas tureckého vpádu horúco. Novohrad to je aj bohatá hrnčiarska, keramická a sklárska minulosť, ktorá prináša radosť, krásu aj úžitok.

Novohradská stolica susedila so Zvolenskou, Malohontskou, Gemerskou, (od roku 1803 Gemersko-Malohontskou), Hevešskou a Pešťsko-Pilišsko-Šoltsko-Malokumánskou stolicou.

Administratívnym centrom Novohradskej stolice bol hrad Novohrad, správnym centrom stolice boli Balážske Ďarmoty (Balassagyarmat) (polovica 14. storočia – polovica 16. storočia). Medzi 16. a 18. storočím nemala stolica svoje stále centrum, keďže bola ohrozovaná tureckými nájazdmi a neskôr sa neustálilo. Stoličné zasadnutia prebiehali v mestách Fiľakovo, Lučenec a Sečany. Od 18. storočia bol centrom Lučenec, neskôr striedavo Lučenec a Sečany a od roku 1790 opäť Balašské Ďarmoty.

Novohradský komitát sa vyvinul medzi prvými v Uhorsku, jeho súčasťou spočiatku bol aj Hontiansky komitát, ktorý sa oddelil od Novohradu v 11. storočí. Do konca 13. storočia sa Novohrad zmenil na zemiansku (šľachtickú) stolicu. Novohradská stolica (tak ako ostatné stolice) bola od začiatku rozdelená na štyri slúžnovské okresy.

Počas tureckých nájazdov Turci postupne obsadili hrad Novohrad (1544), Szando (1546), Ďarmoty, Sečany, Hollóko (1552), kedy kotrolovali už viac ako tretinu stolice.

Po porážke cisárskeho vojska pri Plášťovciach ovládli polovicu Novohradu. roku 1554 dobyli Fiľakovo a hrad Salgó, r. 1576 Modrý Kameň, Šomošku a Divín – posledné hrady pod kontrolou Uhorska. Turci dobyté územie pripojili k budínskemu pašalíku, v rokoch 1552 – 54 vytvorili tri sandžaky: Fiľakovo, Novohrad a Sečany. Počas tureckej expanzie a okupácie Novohradská stolica síce nezanikla, ale existovala len na malom území a živorila.

Po oslobodení fiľakovského hradu roku 1606 – Žitavský mier (ako výsledok 15-ročnej vojny) cisárskymi vojskami sa Turci postupne stiahli z územia Novohradu, no mierovú zmluvu nedodržali a v rokoch 1663 – 1686 opäť ovládli veľkú časť Novohradu. Turecké panstvo skončilo až po ich porážke pri Budíne roku 1686.^[5]

V roku 1918 (potvrdené trianonskou zmluvou r. 1920) sa Novohrad rozdelil medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Župa v Česko-Slovensku ešte krátko existovala do roku 1923, kedy bola včlenená do Zvolenskej veľžupy. Počas 2. svetovej vojny sa južná časť slovenského Novohradu stala súčasťou Maďarska a maďarskej Novohradskej župy, po vojne však boli predvojnové hranice obnovené.

• – – –

V dňoch 21. – 23. apríla 2023 sa konali “Mestské dni” Slovenského Komlóša. Podujatia sa zúčastnili aj zástupcovia Spolku Slovákov z Maďarska, predsedníčka Eva Kmeťová, podpredseda Michal Hronec a predseda MOMS Galanta Ľubomír Kmeť, ktorí spoločne položili veniec k pamätníku slovákov.

Viac najdete tu:

https://www.facebook.com/media/set/?vanity=komlosmedia&set=a.966588307796725

Dňa 24. marca 2023 sa konalo v priestoroch DMS v Galante riadne Valné zhromaždenie Spolku Slovákov z Maďarska. Ako sa už stalo pravidlom, položením vencov k pamätníku pred DMS sme vzdali úctu a vďaku svojim predkom za pozoruhodné činy a odvážne kroky pri reemigrácii.

Prešlo neuveriteľných 5 rokov, ako sa 22.septembra 2018 konalo Valné zhromaždenie spolku, ktoré sme vtedy spojili s 20-tym výročím založenia Spolku. Aktivity ostatných rokov nám vážne narušila pandémia, ktorá spomalila náš rozbeh, k tomu sa pridružila aj nemoc a nakoniec úmrtie našej predsedníčky a zakladateľky Spolku PaedDr. Anky Pilárikovej, jej manžela Jána Pilárika ako aj ďalších členov výboru Štefana Karkuša, Michala Maglockého, Márienky Sudorovej, Pavla Hudáka – Česť ich pamiatke – napriek tomu sme vo výbore naplno pracovali.
Správa o činnosti rekapitulovala, čo sa za 5 rokov života spolku uskutočnilo, čo sa nám podarilo a ako sme vo výbore pracovali.

K najnáročnejšim podujatiam organizovaným výborom patrili: Ku koreňom , Z ďaleka a blízka, Spolok si pripomenul 75.Výročie návratu Slovákov z Dolnej Zeme, tieto si môžeme pozrieť na webe Spolku. Využitím internetu, článkami na našom Webe sme Vás po celé obdobie oslovovali a podávali informácie. Propagovali sme spolupatričnosť v článkoch: „Hľadáte “Rodokmeň?” , Analýza priezvisk na cintoríne v Horných Salibách” „“Náš Kalendár”, „Lúč O Komlóšanoch a Pitvarošanoch “, „ Matrika Slovenského Komlóša je hotová Augusta 2020“, aj činnosť dobrovoľníkov genealogickej skupiny, v ktorej pracovali členovia Spolku Renáta Gombárová, Michal Hronec, Eva Tušková,  Mária Domanovská, pod vedením Ing. Kmeťa  pomáhali na indexácii matrík za obdobie do roku 1946. Uverejňovali sme články a fotografie (videá) na preklenutie doby pandémie ktoré si môžme kedykoľvek pozrieť na Webe:
„-Pozdrav z Komlóša v dobe Coronavírusu“ covid19, (marš) máj 2020,
„Slovenský Komlóš 275 ročný“   
„Po stopách presídlencov“ 
„Každý pošiel svojou stranou“ 
„Veľký Bánhedeš – História“,
„Pod Tornácom-Pestovanie Kukurice 
„Slováci v Argentíne“  August 2021
„Deň Slovákov v Maďarsku – Slovenské srdcia pevné ako Tardošský mramor“ Júl 2021
„Komloušania spomínajú…“, „Ľudová architektúra dolnozemských Slovákov“ a ďalšie.

Z Plánu podujatí na ďalšie obdobie výbor by rád nasmeroval pozornosť na podujatia pri ktorých závisí úspech alebo neúspech na účasti členov, bez vašej účasti vyjde snaha výboru nazmar.
1.Spomienkové stretnutie k 25.výročiu vzniku Spolku Slovákov z Maďarska na ktoré bol schválený MeÚ Galanta PROJEKT : „Držme spolu“ September2023, vystúpenia ľudových súborov z oblastí Dolnej zeme a Slovenska;
2. Tematický autobusový zájazd po Slovensku  „Po  stopách našich predkov“ /Gemer, Jelšava../.Jún 2023
3. V spolupráci so Združením Dolnozemských Slovákov, podpora a účasť v súťaži „KLOBASIÁDA 2 družstvá / november 2023
4.Účasť na prednáškach a besedách o živote na Dolnej zemi pod názvom „PODVEČERY“/témy sú nižšie/, termíny budú uverejňované na Webe spolku, tématá: -Ako stavali chyže Slováci po príchode na Dolnozemskú nížinu po tureckej invázii;
-Putovanie a osud rodiny Lóciovcov po odchode z pravlasti na Dolnú zem
-Pokus navrátilcov pestovať v ČSR nové plodiny-ryža,bavlna, po výmene obyvateľstva- Dedina mládeže, Kolárovo
-Málo známa práca Jána Hronca o založení obce Pitvaroš
-Krstenie knihy „Denník a kniha účtov“ Hovorkovcov
-História založenia osady Békéšsentandrás odkial odišli založiť osadu Komlóš
-Dcéra dolnej zeme Anna Ištvánová

Snahou Spolku Slovákov z Maďarska bude nielen združovať priamych presídlencov – nás, žiaľ už nie je veľa – , ale najmä potomkov, so snahou, zachovať duchovné hodnoty, kultúrne dedičstvo a  tradície Slovákov z Dolnej zeme. Určite si to zaslúžia naši predkovia za odvahu a silu, vrátiť sa späť do vlasti, na Slovensko.

Uznesenie
z Valného zhromaždenia Spolku Slovákov z Maďarska

Schvaľuje:
1. Za štatutára a predsedníčku Spolku Slovákov z Maďarska RNDr.Evu KMEŤOVÚ
2. Za revízora Spolku pani Ing. Darinu DRUSKOVÚ
3. Plán činnosti a Plán rozpočtu Spolku
4. Za zásluhy o založenie Spolku Slovákov z Maďarska a obetavú 24 ročnú prácu udeľuje  PaedDr. Anne PILÁRIKOVEJ titul „Čestná predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska“ in memoriam.

Berie na vedomie:
1.  Správu o činnosti a  ďalších úlohách o.z. Spolok Slovákov z Maďarska.
2.  Správu o hospodárení a správu revízora. 
3.  Zloženie výboru
RNDr. Eva Kmeťová – Galanta – predsedníčka
Ing. Michal Hronec – Bratislava – podpredseda
Ing. Alžbeta Sedliačiková – Šaľa – podpredsedníčka
Pavel Gemeri – Veľké Úľany – podpredseda
Ing. Renáta Gombárová – Bratislava – tajomníčka
Eva Tušková – Matúškovo – pokladníčka
Mária Urbanová – Diakovce – členka výboru
Mgr.  Mária Feješová – Neded – členka
  Ing. Pavol Bada – Dolné Saliby – člen
Emília Valkyová – Dolná Streda – členka
Alžbeta Holbíková – Vlčany – členka
Pavel Farkaš – Bratislava – člen
Ing. Darina Drusková -Galanta – revízorka

Ukladá výboru:
Vyhodnotiť a riešiť podnety z diskusie v súlade s požiadavkami členov a dopĺňať Plán činnosti o nové aktivity. Termín: 2023 – 2025

Galanta    24. marec 2023 

17. decembra 2022 sa zúčasnila predsedníčka nášho spolku Evka Kmeťová spolu s predsedom MOMS  Galanta v  Maďarskej obci Ambrózfalva “Slovenského dňa v Ambrózke”.

Záznam vysielala televízia DUNA, ktorá urobila 15 min. záznam vysielaný v rámci programu DOMOVINA, tento Vám ponúkame k nahliadnutiu. Vystúpenie predsedníčky žial nie je zachytené

Domovina, vysielané dňa 2023.02.20 | MediaKlikk

Monitor z Ľudových novín:

MAPA SLOVENSKÁ BUDAPEŠŤ NA BIBLIOTÉKE V BRATISLAVE

Uverejnené: piatok, 18. november 2022

Na knižnom veľtrhu Bibliotéka 2022 v Bratislave v dňoch 10. Až 13. Novembra aj v tomto roku mali spoločný stánok dolnozemskí Slováci.

Najväčšie podujatie svojho druhu na Slovensku ponúkalo knižné novinky aj nestarnúcu klasiku pre dospelých i detských čitateľov, limitované a exkluzívne tituly. V programe nechýbali prezentácie kníh a stretnutia so spisovateľmi. Podujatie sa súbežne konalo s výstavou vzdelávania a didaktickej techniky Pedagogika, približujúcou učebné pomôcky a prístupy, vďaka ktorým môže byť učenie zábavnejšie. Na Bibliotéke sa predstavili vydavateľstvá a kníhkupci zo Slovenska, Česka, Estónska, Rakúska, Rumunska a z Ukrajiny. Zastúpení boli Slováci z Maďarska, Rumunska a zo Srbska. Okolo stánku v hale D bolo stále rušno. Nečudo, veď po troch rokoch sme mali možnosť znovu ukázať, aké knižné novinky sa zrodili v dielňach dolnozemských Slovákov.

Slováci v Maďarsku

V Literárnom centre 1 predstavili najprv výber z najnovších publikácií Slovákov v Maďarsku. Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku a jej inštitúcie, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm s. r. o. a Knižnica a dokumentačné centrum Slovákov v Maďarsku prezentovali knihy Tündy Tuškovej O storočnom čabianskom kalendári a tiež publikáciu Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku v interdisciplinárnom kontexte – zborník uverejnený na počesť Anny Divičanovej. Uvedené knihy predstavil Miroslav Kmeť. Dvojjazyčnú zbierku Imricha Fuhla: Extrakt priblížila šéfredaktorka Ľudových novín Eva Fábiánová, kým o mape Slovenská Budapešť hovoril konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl. Moderovala Mária Katarína Hrkľová.

Tünde Tušková poznamenala, že počas pandémie pracovníci VÚSM vydali až deväť titulov, spomedzi ktorých sa ťažko vyberalo, lebo najradšej by boli na knižnom veľtrhu predstavili všetky. Rozhodli sa však pre zborník, v ktorom okrem slávnostných príhovorov a laudácií na počesť jubilujúcich VÚSM a Anny Divičanovej sa nachádzajú štúdie z oblasti histórie, kultúrnej histórie a národopisu, literatúry, jazyka a jazykovedy, ako aj štúdie, zaoberajúce sa aktuálnymi otázkami národnostného školstva. K publikácii patrí bohatá fotografická príloha, približujúca tak momentky z podujatí, táborov, súťaží, ako aj z jubilejnej konferencie. Čo sa týka publikácie O storočnom čabianskom kalendári M. Kmeť povedal, že píše nielen o známej ročenke, ale zahŕňa aj všeobecné poznatky o kalendároch vôbec, ktoré boli medzi roľníkmi mimoriadne obľúbené. Vonkajší obal Čabianskeho kalendára je od 20. rokov minulého storočia ten istý, mení sa len jeho farba. Symboly na obale už dopredu naznačujú, komu je kalendár určený. Pre publikáciu bol príznačný jednoduchý jazyk, nechýbala kalendárna časť a miesto vyhradené pre poznámky čitateľov.

O zbierke krátkych próz, ktoré vydal Imrich Fuhl vo vlastnom vydaní, ste už mohli čítať na stránkach našich novín TU a TU, takže teraz ju nepredstavíme. Prezradíme iba toľko, že na prezentácii odznelo jedno číslo, a to 36. Toľko rokov zahŕňa totiž výber Extrakt, v ktorom najstarší text sa zrodil v roku 1985 a najnovší v roku 2021. E. Fábiánová pripomenula, že texty sa síce dajú prečítať na „jeden dúšok“, ale ešte dlho budú rezonovať v našich dušiach. Čo sa týka dvojjazyčnosti šéfredaktorka podotkla, že o nás a o našich problémoch vieme my, Slováci v Maďarsku hovoriť najvierohodnejšie, preto rozhodnutie I. Fuhla preložiť texty do maďarčiny znamená aj akési otvorenie sa pre maďarské publikum.

Mapu Slovenská Budapešť sme už tiež predstavili našim čitateľom TU a TU. Imrich Fuhl o nej povedal, že mapa je unikátna tým, že zahŕňa 88 objektov v hlavnom meste Maďarska, ktoré majú niečo do činenia so Slovákmi. Vyjadril svoje uznanie kolektívu redakcie Ľudových novín, ktorý je pri každom projekte vydavateľstva, či ide o ročenku Náš kalendár, alebo o také novátorské publikácie, akou bola kuchárska kniha, či teraz mapa, ktorej internetovú verziu plánujú pripraviť ešte tento rok. Zmienil sa aj o ďalších plánoch v súvislosti s týmto projektom, čo by mala byť mobilná aplikácia Slovenská Budapešť.

Slováci vo Vojvodine a v Rumunsku

Ďalšia prezentácia bola venovaná novinkám z vydavateľskej produkcie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, MOMS Petrovec a Matice slovenskej v Srbsku. Knihy prezentovali predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová Melichová a jej hostia. V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zo Srbska slovenské autorské a prekladové učebnice predstavili zástupkyne Výboru pre vzdelávanie Tatiana Naďová a Svetlana Zolňanová. Na druhý deň sa na Bibliotéke prezentovali ďalšie dve dolnozemské slovenské vydavateľstvá. Najprv riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík a jeho hostia hovorili o vydavateľskej produkcii SVC a o vybraných novinkách, a potom najnovšiu produkciu Vydavateľstva Ivana Krasku z Nadlaku predstavili Pavel Hlásznik a jeho hostia.

Obe tieto vydavateľstvá uviedli aj štyri knižné novinky Michala Babiaka. Slovenské vydavateľské centrum mu najnovšie vydalo knihy Slovo a gesto a Pozor, dieťa na javisku! a Vydavateľstvo Ivana Krasku z rumunského Nadlaku knihy „…koho dar nezvedie“ a Tradícia bez identity… Samozrejme, nechýbal ani najnovší Slovenský svetový kalendár, ktorý vydáva SVC v spoločnej produkcii s autormi z krajanských prostredí.

(ef)

Foto: Imrich Fuhl, Bence Szeljak

Spomienkové oslavy pri príležitosti 75.výročia návratu Slovákov z Čanádalbertu z “Dolnej zeme” do vlasti svojich predkov na Slovensko do Diakoviec

            Spomienkové oslavy pripravil miestny odbor Matice slovenskej Diakovce spolu s Evanjelickým cirkevným zborom a.v. matkocirkev Diakovce. Konali sa dňa 23.a 24.9 2022.

            V piatok 23.9.2022 podvečer sme sa stretli pri “Lipe predkov” a stromu reformácie, ktorá bola zasadená pred 5 rokmi na ich pamiatku. Ona nám pripomína veľké rozhodnutie našich rodičov a starých rodičov vrátiť sa do vlasti svojich predkov.  Lipa rastie a zapúšťa korene tak, ako zapustili korene naši predkovia pred 75.rokmi tu vo svojej vlasti.

            Spomienkové oslavy pokračovali slávnostnými službami Božími v sobotu 24.9. v chráme Božom v Diakovciach so zborovou farárkou Zorkou Tulákovou a zborovou farárkou z Horných Salíb Zuzanou Slížikovou.  Kázňou prítomným poslúžil konsenior Dunajsko-nitranskeho seniorátu, brat farár Martin Riecky.

            Naši predkovia si postavili pre seba a svojich potomkov v Čanádalberte kostol, faru, školu, svoje príbytky, tak ako si postavili kostol v roku 1968 a faru v roku 1978 i v Diakovciach.

            Slávnosti pokračovali v kultúrnom dome. Na pôde MOMS predsedníčka Mária Urbanová privítala účastníkov tohoto zhromaždenia, potomkov i vzácnych hostí. Pozvanie prijali predseda MS Marián Gešper, riaditeľ CU MS Martin Hájnik, starostka obce Kristína Jakócsová, Martin Riecky konsenior  DN seniorátu, sestra farárka Zorka Tuláková , dištriktuálna dozorkyňa ZD Renáta Vinczeová.

Slávnostný prihovor predniesla predsedníčka MO MS Mária Urbanová. S príhovormi vystúpili i naši vzácni hostia. Na oslavách vystúpil aj spevácky zbor CZ Diakovce “Krédo” pod vedením dirigentky Kataríny Bosákovej. Krásnymi piesňami dotvorili nezabudnuteľnú atmosféru, dôstojnosť a krásu podujatia. Sestra farárka svojou modlitbou za predkov, za nás potomkov a za všetkých prítomných nás povzbudila vo viere. Viera nás sprevádzala v ďalekej cudzine i tu vo vlasti. Je našou oporou a povzbudením do ďalšieho života.

            Činnosť MO MS v Diakovciach ocenilo na tomto podujatí aj ústredie MS. Márii Urbanovej, predsedníčke MOMS bola udelená a slávnostne odovzdaná strieborná medaila MS “za mimoriadnu záslužnú prácu v matičnom hnutí.”  Toto ocenenie patrí však i celému výboru a matičiarom, ktorí sa na práci pre MS podieľajú.

            Naše podujatie pokračovalo posedením a najmä vzájomnými rozhovormi a opätovným vytváraním dobrých vzťahov s účastníkmi tohoto milého spomienkového podujatia.

                                                                                               Mária Urbanová
                                                                                        predsedníčka MOMS Diakovce

Príhovor prednesený pri príležitosti 75.výročia návratu Slovákov do vlasti.

Milí prítomní !

            Pred viac ako 250 rokmi, za vlády cisárovnej Márie Terézie Slováci z chudobných slovenských stolíc aby si zachovali svoju evanjelickú vieru a zabezpečili svoje početné rodiny osídlili Turkami vyľudnenú  “Dolnú zem” Rakúsko-Uhorskej monarchie. Tu v roku 1844 naši predkovia Slováci si založili svoju dedinu Čanádalbert. Bola to čisto slovenská dedina.

            O živote v nej sme sa dozvedeli z rozprávania našich rodičov a starých rodičov. Tiež z monografie ” Putovanie a život Alberťanov” autorov spisovateľa Jana Jančovica a Márie Urbanovej a z knihy “Čanádalbertania a ich rodokmene” autormi sú Mária Urbanová – potomkyňa Čanádalberťanov a Zuzana Sallaiova-potomkyňa Pitvarošanov. Zaznamenali sme v nich život tejto komunity Slovákov, zverejnili historické dokumenty, digitálne spracovali rodokmene jednotlivcov  / 30.000 osob/ a rodín. Na DVD sú spracované údaje všetkých, ktorí v Čanádalberte žili,  narodili sa, sobášili a zomreli. A to od roku 1844/ od založenia obce/  až do roku 1947/po návrat na Slovensko/.

            Diela boli napísané z dôvodu, aby každý z nás potomkov mohol spoznať život svojich predkov, aby spoznal svoj rodokmeň,aby sme si mohli dat odpoveď na položenú otázku – kto sme a kto boli naši predkovia. Určite to boli dobrí a pracovití ľudia. Pozývali si do svojich dedín farárov, učiteľov, vzdelancov zo Slovenska, aby si zachovali materinskú reč – slovenčinu, svoju vieru. Oni sa usilovali aj o zlepšovanie  hospodárskeho života, viedli ich k mravnosti, k vzdelanosti, k spravovaniu si veci verejných podla daných pravidiel.

            Po 103 rokoch života v Čanádalberte, z dediny ktorú založili, v nej žili sa vrátili v roku 1947 v rámci povojnovej migrácie v Európe, späť do vlasti.

Prijali výzvu česko-slovenskej vlády určenú Slovákom v zahraničí, vrátiť sa do krajiny svojich predkov pod názvom ” Mať volá”. A tak naši, predkovia po ťažkom, no i peknom živote v Čanádalberte odviedli svoje deti z prostredia v ktorom boli vystavené nesmiernemu národnostnému útlaku, ohrozovaní postupnou asimiláciou späť do vlasti. Priviedli ich sem, aby si zachovali svoj jazyk a svoju vieru. Aby zostali Slovákmi a Slovenkami “Lebo tak ich pán Boh stvoril ! “. Tak odpovedal koordinátor ECAV pre presídľovanie evanjelikov senior Július Dérer na otázku ” prečo presídľujeme Slovákov z ” Dolnej zeme”.

            Naši rodičia urobili pre nás, svojich potomkov významný a zodpovedný krok, keď poznačení usilovnosťou začali tu na Slovensku žiť a zabezpečovať svoje rodiny, ich hmotné a kultúrne potreby. Boli pripravení dať svojim rodinám novú kvalitu života. Sled času doniesol do ich životov toľko zmien, radosti i starosti, no i zabudnutia na obdobia poznačené traumami i nenaplnenými predstavami. Tie negatíva zatláča čas pomaly do úzadia, no to pozitívne, ten najväčší cieľ- cieľ žiť doma a zostať Slovákmi a Slovenkami bol naplnený. A tá láska k domovu, ktorú mali naši predkovia hlboko zakorenenú vo svojich srdciach tú lásku mame i my vo svojich.

                                                                                               Mária Urbanová
                                                                                         predsedníčka MO MS Diakovce

Milí krajania,

dovoľte mi, aby sme vás informovali, že dňa 27.októbra (štvrtok) o 19:00 bude v STARS auditorium (Junácka 10) v Bratislave celovečerný program Obrazy z Dolnej zeme – Miesto na zemi v predvedení UFS Mladosť z Banskej Bystrice. 

Je to program, kde po prvýkrát na Slovensku takouto scénickú formou jeden “horniacky” súbor spracúva tematiku dolnozemských Slovákov podanú umeleckou formou. 

Cena je od 18 – 22 eur (záleží od miesta). V prípade záujmu ma kontaktujte čím skôr.
Prajem vám pekný deň!

Ing. Katarína Koňariková, PhD.
Predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska
Radničné námestie 9, 821 05 Bratislava
web: www.ssb.sk
Facebook: Spolok Slovákov z Bulharska
tel.č.: +421 907 772 130

Popis podujatia

Bieda. Hlad. Náboženské prenasledovanie. Neistota. Je začiatok 18. storočia a uhorská kráľovná Mária Terézia vynáša rozhodnutie o osídlení južného územia krajiny, takzvanej Dolnej zeme. Len nedávno odtiaľ po krutej a dlhej vojne vyhnali Turkov. Územie je spustošené, vyľudnené, no ponúka veľké bohatstvo – slobodu a úrodnú černozem. Láka to početné slovenské rodiny, ale aj iné národy, ktoré si hľadajú nové Miesto na zemi…

Autorský tím
–––––
Námet, scenár: Martin Urban, Katarína Mosnáková Bagľašová
Réžia: Martin Urban
Asistentka réžie: Tatiana Urbanová
Choreografia: Martin Urban, Tatiana Urbanová, Lucia Bielik, Katarína Mosnáková Bagľašová, Matúš Druga
Hudobná úprava: Peter Pavlík, Ondrej Druga, Pavel Martinka, René Bošeľa, Juraj Súdi st.,
Kostýmy: Patrik Rago
Texty: Martin Urban, Katarína Mosnáková Bagľašová
Projekcia: Adam Lukáč, Martin Urban, Ondrej a Matúš Drugovci
Svetelný dizajn: Ján Čief, Milan Klinko
Odborná spolupráca: Ján Chrťan, Katarína Mosnáková Bagľašová, Leonóra Súdiová, Juraj Súdi st., Ján Mernik, Jaroslav Kriška, Ivan Slávik
Asistenti scénického uvedenia, pedagogická príprava: Matúš Druga, Tatiana Urbanová
Tvorivý proces dotvárali členovia UFS Mladosť a hostia.

V predstavení je použitá autorská pieseň “Marka, Marienka” Miroslava a Jana Zvarovcov, úprava skladby “Pred dubom, za dubom” podľa skupiny Luna, úryvok z básne “Modlitba za reč našu” Martina Gregora Papučeka, originálne texty z dobovej tlače, reprodukcie obrazov insitných maliarov z Kovačice a video nahrávky Emila Klobušického.

Foto: Roman Krnáč | Grafika: Matúš Druga

UFS Mladosť pôsobí ako reprezentačné teleso Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktoré v roku 2018 oslávilo 55. výročie svojho pôsobenia. Členmi súboru sú tak odchovanci bystrických folklórnych súborov, ako aj študenti UMB. Vďaka členom z rôznych regiónov Slovenska súbor získava pestrosť, ktorá sa následne odzrkadľuje v jeho tvorivej činnosti a atmosfére.

Tvorba UFS Mladosť nezostáva len pri spracovaní pôvodného materiálu a osvojení si tanečného štýlu. Folklór bol vždy o individuálnom pohľade, a tak aj my cítime potrebu posúvať ho na scéne ďalej. Pod umeleckým vedením Martina Urbana a tanečných pedagógov, či externých choreografov, si hľadáme svoju cestu svetom folklorizmu.

V roku 2022 sme sa stali laureátmi festivalu Akademický Zvolen. Akademické, neakademické, súťažné, či nesúťažné festivaly sú pre nás pravidelnými výzvami a motiváciou tvoriť ďalej. Ďaleké i blízke zájazdy, nie sú len zbierka nezabudnuteľných zážitkov. Je to pre nás zaslúžená odmena za profesionálnu drinu v amatérskom súbore.

–––––

STARS auditorium – Nové miesto pre hviezdy! je nová kultúrna a spoločenská scéna v Bratislave.

Nachádza sa v Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto, hneď za nákupným centrom VIVO! v areáli štadióna Pasienky.

Efektný stan, aký používa na svoje predstavenia aj slávny Cirque du Soleil po celom svete, vyrobila na mieru talianska rodinná firma Anceschi Carlo.

S kapacitou viac ako 1.000 miest na sedenie alebo 2.500 na státie prináša rozšírenie kultúrnych možností pre obyvateľov a návštevníkov mesta.

Aj keď ide o dočasnú stavbu bez trvalých zásahov, bude pod svojou strechou poskytovať jedinečnú atmosféru aj komfort divadla s plnohodnotným javiskom, osvetlením, ozvučením, občerstvením a službami pre návštevníkov.

V prostredí veľkej a príjemnej záhrady si môžete vychutnať občerstvenie hodinu pred každým predstavením, cez prestávky, a aj po skončení predstavenia.

—

I

“Bol som na Pilíši. Aj 18. mája 2019. Presnejšie na výstupe na Pilíš. Už tucet krát. Jedenásťkrát s podpilíšskymi Slovákmi. A raz ešte skromne súkromne. Považujem Pilíš/Pleš za „významný vrch“ slovenskej pamäte, ktorý patrí medzi také symboly ako Kriváň, Sitno, Zobor, Veľká Javorina, Ďumbier, či Kráľova hoľa. Pilíšania hlásia, že cieľom podujatia je jednak vzdať poctu pamiatke našich predkov, jednak zažiť súdržnosť a prispieť k zomknutiu síl ľudí dobrej vôle. Preto myšlienka Jozefa Havelku, Juraja Migaša (bohužiaľ, priskoro majú pamätné tabule na dome pilíšskych Slovákov v Mlynkoch) a ďalšieho nemenovaného miestneho „barda“ stúpať do výšin medzi Budínom a Ostrihomom, rozhliadnuť sa po tamojšom slovenskom ostrovčeku a tak prispieť k lepším  medziľudským vzťahom, je vynikajúca.
Myšlienka bez zhmotnenia je jalová. Preto patrí velikánske poďakovanie tým miestnym organizátorom, ktorí vytvorili podmienky pre jej naplnenie. Neviem ich všetkých vymenovať, preto ich nemenujem. Ale dobre ich poznám. A je radosť s nimi sa stretávať nielen na Pilíši.

Pozvánku a viac najdete tu: http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/151-aktuality3/1284-pilistura

Od nášho spolupracovníka Jozefa SCHWARZA