Všetky príspevky webmaster

Ľudové noviny informujú

Z Ľudových novín sa dozvedáme:

DELEGÁCIA ÚNIE NAVŠTÍVILA SVOJICH PARTNEROV

Dňa 4. novembra sa v Horných Salibách uskutočnilo jesenné posedenie pri dychovej hudbe Šúrovanka organizované Občianskym združením Apovka Mamovka.

Na podujatí sa zúčastnila trojčlenná delegácia Únie slovenských organizácií v Maďarsku (ÚSOM),jej predseda František Zelman, podpredseda Matej Kešjár a konateľka Čabianskej organizácie Slovákov Hajnalka KrajčovičováOZ Apovka Mamovka je vo veľmi úzkom kontakte so Slovačou z Dolnej zeme, o tom svedčí aj podpísaná partnerská zmluva s ÚSOM z roku 2020. Združenie teraz podpísalo dohodu so Spolkom Slovákov z Maďarska a zároveň s ÚSOM prevzali deklaráciu „Dovedna ruke dajme…“, v ktorej sa môžeme dočítať: OZ Apovka Mamovka po podpise zmlúv s ÚSOM a Spolkom Slovákov z Maďarska umocňuje vzájomné spoločné vzťahy a rozvíja snahu o zachovanie kultúrneho dedičstva dolnozemských Slovákov. Cieľom návštevy bolo aj pestovanie a upevnenie partnerských kontaktov spomenutých organizácií. Podujatie skončilo voľnou debatou a pravou slovenskou veselicou.

Potrebujeme aj advent?

… láska k blížnemu, láska matky a otca k svojim deťom a naopak, u nás na Slovensku, ešte neumrela ale stále žije. Aj keď mnohokrát doráňaná, ale je tu !

Je nedeľa 3. december 2023. Pre kresťanov začalo adventné obdobie symbolickým rozsvietením prvej sviece  na adventnom venci. Na túto tému sa síce už napísalo mnoho, ale aj napriek tomu som presvedčený, že aj tento rok má zmysel písať o tom znova. Advent totiž bol, už od prvých storočiach existencie kresťanstva a stále je – časom dvojakého očakávania.
Prvé očakávanie sa opakuje každý rok na Vianoce a je radostné, lebo ide najmä o pripomenutie narodenia sa Ježiška 25.12.
Druhým je príchod Ježiša Krista  na konci času, tzv. parúzia, lebo Ježiš povedal svojim učeníkom: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas.“ A jeho základným zmyslom má byť upozornenie pre ľudí, aby boli aj na druhý príchod Ježiša Krista  z Neba na Zem – stále pripravení. Svetským spôsobom to vysvetlil anglický spisovateľ Hall Caine, keď vo svojom pojednaní o konci sveta uvažuje asi takto.  „ Svet nezanikne ohňom, ani potopou, mrazom a podobne, ale odňatím prazdroja života – stratou lásky.“ 
Predchádzajúce riadky, navodzujú asociácie aj s dnešnou dobou, lebo akosi často sa stretávame s neláskou. Osobne si ale myslím, že láska k blížnemu, láska matky a otca k svojim deťom a naopak, u nás na Slovensku, ešte neumrela ale stále žije. Aj keď mnohokrát doráňaná, ale je tu !

Takže, už máme znova Advent a všetci, aj politici, by sme mali do tohto obdobia vstúpiť s pokorou a snahou, vyvarovať sa  nepremyslených, agresívnych a konfrontačných skutkov. Možno, že na začiatok by asi stačilo aj to, aby sme si začali jeden druhého viac vážiť. Veď na Slovensku sme už od dávna vychovávaní v tom, že si máme vážiť autority. A medzi neodškriepiteľné autority, okrem rodičov, pri zmravňovaní nášho pospolitého ľudu, vždy patrili najmä pán richtár, pán rechtor (učiteľ) a pán farár. No vysvetlite ľuďom, že ak budú žiť ako ľudia, tak akosi prirodzene budú aj dodržiavať platné zákony –  keď mnohokrát okolo seba vidia pravý opak. Stačí zapnúť televíziu, či internet a z každej strany, najmä na naše mladé stvorenia, útočí celý tajfún lží, poloprávd, klamstiev, pokrytectva, falošností, konšpirácií a iných nechutností, kde sa oni nedokážu bez životných skúseností správne zorientovať.
A pritom by asi stačilo, keby slovenské autority ako napríklad prezident, predseda parlamentu, členovia vlády SR, poslanci NR SR, sudcovia, prokurátori, exekútori, advokáti, policajti, vojaci, vedúci pracovníci štátnej a verejnej správy, učitelia, vychovávatelia, lekári, náboženskí činitelia a špičkoví športovci, boli pre občanov vždy a  za každých okolností autoritami, a tým aj prirodzenými vzormi. 
Žiaľ nie sú !  Kedy toto bude ? No, niekde to už možno dosiahli, ale pre mnohých je to iba vzdialený šepot. Aj preto nám treba veriť, že raz príde ten očakávaný čas, keď sa všetci bez výnimky budeme usilovať o to, aby sme sa stali nielen dobrými ľuďmi, ale takými aj zostali.
Svetu mier. Pokoj a čistú myseľ, aj na takéto rozjímania, v čase kresťanského adventného obdobia, všetkým úprimne praje Webmajster.

DRŽME SPOLU NIELEN KOREŇMI

Spolok Slovákov z Maďarska pri príležitosti 25. výročia založenia spolku zorganizoval kultúrno-spoločenské stretnutie svojich členov pod mottom:
„DRŽME SPOLU NIELEN KOREŇMI…“

Oslavy venované 25.výročiu založenia Spolku Slovákov z Maďarska boli konané vo zvláštnej atmosfére. Pred rokom, dňa 22.októbra 2022 nás navždy opustili zakladatelia Spolku Slovákov z Maďarska, PaedDr. Anna Piláriková a len niekoľko dní pred ňou aj jej manžel Mgr. Ján Pilárik.
Ich mená zostanú navždy spojené s neúnavnou  podporou a prácou pre Spolok. Minútou ticha účastníci prejavili úctu, rešpekt a česť ich pamiatke.

Predsedníčka Spolku RNDr. Eva Kmeťová privítala všetkých prítomných a v úvodnom slove povedala:

„Pri dnešnej príležitosti vás srdečne vítam na dnešnej spomienkovej slávnosti, pri príležitosti 25. výročia založenia SSM. Oceňujeme, že nezabúdate na prejav úcty a vďaky našim predkom a svojou prítomnosťou na dnešnej slávnosti, demonštrujete pocit príslušnosti k sebe a k svojim predkom. Práve láska k rodisku a k svojim predkom  oslovila pred  viac ako štvrťstoročím rodákov z Dolnej zeme,
boli to: Dr. Anna Piláriková z Galanty,  Štefan Urban z Komárna a traja z Bratislavy Dr. Štefan Major, Ing. Michal Hronec a Dr. Michal Korim. Boli to nepochybne osobnosti,  ktoré  svojou snahou a konkrétnymi činmi   naplnili túžby a hlboký cit  národnej príslušnosti a identity, hlásiac sa ku koreňom svojich predkov. S  mimoriadnou vďačnosťou dnes využívame príležitosť, aby sme prejavili úctu a vďaku za ich tvorivú prácu, ktorú vykonali a zanechali nám  prostredníctvom   nášho  Spolku“.

Na oslave 25.výročia boli prítomní hostia:
Primátor mesta Galanta Peter Kolek
Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková
Predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku a podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku František Zelman
Predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska Katarína Koňariková
Predseda Spolku Slovákov z Juhoslávie Samuel Jovankovič
Predseda Spolku Slovákov z Rumunska Rudolf Hajduk
Predseda Občianskeho združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov Ľubomír Kmeť
Dlhoročný podporovateľ spolku Ing.Jozef Barcaj

Nemôžeme zastaviť čas, ani vrátiť minulosť, ale môžeme pohladiť spomienky…“            …   znie slogan dnešných dní ….

Spomienky na chvíle dávno zanesené prachom na fotkách, ale aj na prácu, tak ako ju prežívali naši ľudia zo Spolku Slovákov z Maďarska počas jeho 25 ročného pôsobenia, priblížil človek na to najpovolanejší. Krátky  prierez činnosťou, ale aj to, ako rástla chuť a odhodlanie spoznávať „KORENE NAŠICH PREDKOV“, čo všetko sa s tým spájalo a kde sme sa ako Spolok ocitli, predniesol podpredseda  Ing. Michal Hronec, ktorý nielenže stál pri jeho zrode, ale je jeho pilierom dodnes.

S príhovormi vystúpili hostia a v ďalšom zatancoval tanečný folklórny súbor „KOMLÓŠ“ zo Slovenského Komlóša.

Verejné poďakovanie a ocenenie bolo udelené:
– PaedDr. Anne Pilárikovej a Mgr. Jánovi Pilárikovi – „in memoriam“,
– Ing. Michalovi Hroncovi, Ing. Pavlovi Badovi, Márii Urbanovej, Kataríne Fučíkovej, Ing. Jozefovi Barcajovi, Mgr.Michal Kožuch, PhD., Mgr.Juraj Majo, PhD.,
– Slovákom v Maďarsku: Alžbete Hollerovej-Račkovej, Františkovi Zelmanovi a Zuzane Laukovej.
– Ocenenie obdržalo aj mesto Galanta, ktorého bývalý, ale aj súčasný primátor, pán Mgr. Peter Kolek,  spolu s poslancami mestského zastupiteľstva rozhodovali a podporovali naše projekty.
– Dom Matice Slovenskej v Galante
– Občianske združenie pre genealogický prieskum dolnozemských Slovákov
– Občianske združenie “Apovka  Mamovka”.

Pre verejnosť bol vykonaný „krst“ nových dvoch publikácií Spolku Slovákov od autora Ing. Michala Hronca:
„ČASŤ HISTÓRIE SLOVENSKÉHO KOMLÓŠA O KTOREJ HISTORICI MÁLO PÍSALI“ a
„KOREŠPONDENCIA NÁRODNÝCH BUDITEĽOV“

Z Komlóša nám prišli napiecť dolnozemskú špecialitu ” kvasienke “-pani Venerčanová s manželom a pani Bacovská.
V sprievodnom programe za Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov Karol Rebro a Zlatica Domanovská vytvorili pre prítomných záujemcov vyše 30 rodokmeňov.

Oslavy 25.výročia založenia Spolku pokračovali prípitkom, spoločnou večerou a spoločenským posedením s tanečnou zábavou s hudobnou skupinou Dušana Fóku.

Fotografie: Pavel Gemeri, člen výboru Spolku

Úvodný transparent
Spomienkové podujatie otvorila predsedníčka Spolku Evka Kmeťová, celým programom sprevádzala podpredsedníčka Spolku Betka Sedliačiková
Činnosť Spolku zhrnul podpredseda Spolku Ing. Michal Hronec
Primátor mesta Galanta Peter Kolek
Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková
Predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku a podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku František Zelman
Predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska Ing.Katarína Koňariková
Predseda Spolku Slovákov z Juhoslávie Samuel Jovankovič
Predseda Spolku Slovákov z Rumunska Rudolf Hajduk
Dlhoročný podporovateľ spolku Ing.Jozef Barcaj
Zľava: primátor mesta Galanta Peter Kotek, Ing. Michal Hronec, Ing. Pavol Bada,
za PaedDr. Annu Pilárikovú a Mgr. Jána Pilárika – „in memoriam“/prevzala dcéra Alexandra/, a vpravo Márienka Urbanová
Ocenení Ing. Jozef Barcaj a predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerova Račková
“Krst knižiek” predsedníčka Eva Kmeťová a Michal Hronec – autor
Zľava: Alžbeta Sedliačiková, Eva Kmeťová, Michal Hronec
Tanečný-folklórny súbor “KOMLÓŠ”
Tanečný-folklórny súbor “KOMLÓŠ”
Účastníci podujatia
Na zdravie! Pri prípitku
Zuzka a Michal
Manželia Urbanovci
Betka Sedliačiková informuje …
Tanečníci z Komlóša v civile
Michal Hronec a Palko Kulík pri rozhovore
Darinka Drusková s priateľkami
Z Komlóša nám prišli napiecť dolnozemskú špecialitu ” kvasienke “-pani Venerčanová s manželom a pani Bacovská.
Betke a Štefanovi to sluší aj pri tanci
Marienka a Palko Babekovci si zaspievali a zatancovali, privítaju “repete”…
Príbor treba taktiež uviesť do pôvodného stavu /Darinka Drusková a Števo Sliška/
Genealogické združenie v praxi, pani Zlatica Domanovská vytvára rodokmeň.
V sprievodnom programe za Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov Karol Rebro a Zlatica Domanovská vytvorili pre prítomných záujemcov vyše 30 rodokmeňov.
Centrálna evidencia členov pod riadením pokladníčky spolku Evky Tuškovej

Naší v Ambrózfalve

17. decembra 2022 sa zúčasnila predsedníčka nášho spolku Evka Kmeťová spolu s predsedom MOMS  Galanta v  Maďarskej obci Ambrózfalva “Slovenského dňa v Ambrózke”.

Záznam vysielala televízia DUNA, ktorá urobila 15 min. záznam vysielaný v rámci programu DOMOVINA, tento Vám ponúkame k nahliadnutiu. Vystúpenie predsedníčky žial nie je zachytené

Domovina, vysielané dňa 2023.02.20 | MediaKlikk

Komloušania spomínajú…

Milé dámy, vážení páni,
toto je link na videá o “Komloušanoch” 2022:

https://www.youtube.com/watch?v=nzX9PXatans.
https://www.youtube.com/watch?v=Jf_1REmore0,
https://www.youtube.com/watch?v=Mp6krZa4Ycs

ktoré by Vás mohli zaujať, potešiť či dokonca inšpirovať k našej ďalšej
komunikácii a spolupráci.

Teším se na vaše príp. ďalšie reakcie a námety

a zostávam s pozdravom

PhDr. Pavel Beňo
pavel.beno@silentseniors.eu

Situácia na juhu Slovenska 2022 – II.

Dovoľte aby som uverejnil druhú časť varujúcich článkov pod názvom  „Situácia na juhu Slovenskej republiky v roku 2022“ , ktoré spracovalo Združenie slovenskej inteligencie.

II.

Ochrana slovenskej štátnosti a maďarský šovinizmus

Úvod

         Druhá časť tohto dokumentu je pokračovaním prvej časti, opisujúcej aktuálnu situáciu na juhu Slovenska. Stále viac si uvedomujeme, že pohnútky k jeho koncipovaniu vychádzajú z pudu národnej sebazáchovy, poznajúc spoločné dejiny s naším južným susedom, ktoré zanechali v našej pamäti bolestné spomienky. Nezabúdame na nich, aj keď sú pod pokrievkou mlčania na oboch stranách, zneužívané proti slovenskému národu, či už Maďarskom na južnej hranici, alebo od vnútorných cudzích elementov.

1. Stavba škôlky v Dunajskej Strede – výkon správy cudzieho štátu na území SR

Nasledovný príklad ilustruje, akým maskovaným spôsobom maďarská vláda prostredníctvom organizácií (cirkví), hlásiacich sa k maďarskej národnostnej menšine vykonáva prakticky výkon správy na území SR a v pozadí tieto organizácie nadobúdajú ďalšie nehnuteľnosti. Na sídlisku Smetanov háj v Dunajskej Strede stavia Reformovaná (maďarská) cirkev od jesene 2021 novú materskú škôlku. Stavbu škôlky, vrátane kúpy pozemku pre stavbu financuje maďarská vláda. Odpredaj pozemku reformovanej cirkvi schválilo mestské zastupiteľstvo. Pozemok sa nachádza v lukratívnej oblasti na ulici Istvána Gyurcsóa a bol jednou z mála zelených plôch v meste, ktoré ešte nie sú zastavané. Zároveň aspoň čiastočne vyvažoval hustú zastavanosť na sídlisku a dopĺňal prostredie v tesnej blízkosti dvoch škôl. Reformovaná cirkev v Dunajskej Strede, je v tomto prípade prostredníkom na zabezpečovanie výhod a podpôr podľa zákona susedného štátu (Maďarska), ktorý udeľuje výhody a podpory fyzickým osobám a organizáciám na základe ich prihlásenia sa k národnostnej menšine. Ak by sa o predmetný pozemok mesta a realizáciu stavby uchádzal subjekt inej ako maďarskej národnosti, sme presvedčení že by neuspel. Takýchto aktivít zo strany maďarskej vlády na južnom Slovensku je viac, napr. nedávne (v r. 2022) financovanie kúpy nehnuteľnosti, za účelom zriadenia pastoračného centra pre katolícku cirkev v Dunajskej Strede (údajne viac ako 200 tis. eur). Vieme si predstaviť, ako sa za súčasných okolností slovenskí veriaci „pohrnú” do (maďarského) pastoračného centra, v ovzduší národnostného vyčleňovania sa a šovinistických postojov predstaviteľov mesta a niektorých maďarských kňazov. Tento krok katolíckej cirkvi v Dunajskej Strede (že prijala peniaze za takýchto okolností od Maďarska), považujeme za rozporné s princípom katolicity. Takýmto finančným zvýhodňovaním občanov s maďarským národnostným pôvodom, sa vytvára rozdiel v zaobchádzaní medzi občanmi patriacimi k národnostnej menšine a ostatnými občanmi domovského štátu (Slovenska). Podľa správy Benátskej komisie z r. 2001 možno hodnotiť tento stav ako diskrimináciu vychádzajúcu z etnických dôvodov. Porušovanie zásady nediskriminácie je v rozpore s verejným poriadkom a ochranou práv a slobôd občanov Slovenskej republiky.
Obrovskou chybou je, že v minulosti nebol schválený v parlamente Zákon o zabezpečení zvrchovanosti SR, ktorý mal byť odpoveďou na v Maďarsku schválený zákon o zahraničných Maďaroch. Snažilo sa o to KDH v r. 2002 a aj SNS v r. 2010. Tento stav treba okamžite napraviť a schváliť zákon o zabezpečení zvrchovanosti SR s potrebným doplnením trestného zákona!

2. Skupovanie významných slovenských komodít riadené z Maďarska cez podnikateľskú sféru

Maďarsko okrem pumpovania peňazí do organizácií osôb maďarskej národnosti na území SR, rozširuje svoj vplyv aj cez podnikateľské subjekty, sídliace na Slovensku. Exemplárnym príkladom je veľkopodnikateľ Oskar Világi, ktorý už na svoju dcéru – Réku Világiovú z Dunajskej Stredy, previedol 78 subjektov, z toho je vyše 40 poľnohospodárskych družstiev.
Réka Világi(ová) pravdepodobne patrí k najbohatším občanom na južnom Slovensku a je zrejmé, že tu nejde o jej usilovnosť, ale o systematickú činnosť jej otca v súlade so stratégiou maďarskej vlády. Na postupné skupovanie slovenskej pôdy a firiem má takmer neobmedzené prostriedky (keďže je aj riaditeľom Slovnaftu a súčasne priateľom premiéra Viktora Orbána).
Skúmanie morálnosti spôsobu nadobúdania majetku, ani dôvodov, prečo prepísal obrovské množstvo majetku na dcéru, nie je úlohou našou, ale príslušných štátnych orgánov.
Výpis z obchodného registra Réky Világiovej k 8. júlu 20226 :

1. Réka Világi ADC MEDIA, a.s.
2. Réka Világi AGRO – BIO HUBICE špeciálna výroba, družstvo
3. Réka Világi AGRO – BIO HUBICE, a.s.
4. Réka Világi AGRO – MAT, s.r.o.
5. Réka Világi Agro Polianka, s.r.o.
6. Réka Világi Agrogarden, s.r.o.
7. Réka Világi – podpredseda družstva AGROK Košice-okolie, družstvo
8. Réka Világi AGROK východ, s.r.o.
9. Réka Világi AGROSUN, spol. s r.o.
10. Réka Világi AGROTOM farma Lehôtka, družstvo
11. Réka Világi – podpreds. d. AGROTOM rastlinná výroba, družstvo
12. Réka Világi AGROTOM, s.r.o.
13. Réka Világi APEX Tovarníky, s.r.o.
14. Réka Világi – podpreds. d. Blahová agro družstvo
15. Réka Világi – podpreds. d. Blesovce agro družstvo
16. Réka Világi – podpreds. d. Bracovce agro družstvo
17. Réka Világi DAC Academy, a.s.
18. Réka Világi DAC ARÉNA, a.s.
19. Réka Világi – podpreds. d. Dolné Saliby agro družstvo
20. Réka Világi Dolný Štál agro družstvo
21. Réka Világi – podpreds. d. Družstevná agro družstvo
22. Réka Világi DS PROPERTY, a.s.
23. Réka Világi – podpreds. d. Dubovec agro družstvo
24. Réka Világi E.H.C.S., a.s.
25. Réka Világi ELEGOST, a.s.
26. Réka Világi EUROMILK, a.s.
27. Réka Világi EXATA GROUP, a.s.
28. Réka Világi GT TVR, s.r.o.
29. Réka Világi Heliades, a.s.
30. Réka Világi Horná Potôň agro družstvo
31. Réka Világi Hubice agro družstvo
32. Réka Világi Hubice BIO agro družstvo
33. Réka Világi INDUSTRIAL ZONE KÚTNIKY, a.s.
34. Réka Világi ISTERMEAT, a.s
35. Réka Világi Jurová agro družstvo
36. Réka Világi – podpreds. d. Košice-okolie agro družstvo
37. Réka Világi – podpreds. d. Košická Polianka agro družstvo
38. Réka Világi Kukkonia farm, s.r.o.
39. Réka Világi Kukkonia, s.r.o.
40. Réka Világi Lehár, s.r.o.
41. Réka Világi – podpreds. d. Lehôtka agro družstvo
42. Réka Világi LOAR-VE, a.s.
43. Réka Világi Mierovo agro družstvo
44. Réka Világi MKM-STRED, spol. s r.o.
45. Réka Világi – podpreds. d. Ohrady agro družstvo
46. Réka Világi OLVERA, a.s.
47. Réka Világi – podpreds. d. Orechová Potôň agro družstvo
48. Réka Világi – podpreds. d. PD TOV družstvo
49. Réka Világi PD TVR družstvo
50. Réka Világi Poľnohospodárska spoločnosť Dolné Saliby, s.r.o.
51. Réka Világi Poľnohospodárska spoločnosť Gabčíkovo, s.r.o.
52. Réka Világi Poľnohospodárska spoločnosť KOLTA, s.r.o.
53. Réka Világi Poľnohospodárska spoločnosť Slovensko, s.r.o.
54. Réka Világi Poľnohospodárske družstvo Tomášovce
55. Réka Világi Poľnohospodárske družstvo Dolný Štál
56. Réka Világi Poľnohospodárske družstvo Orechová Potôň
57. Réka Világi Poľnohospodárske družstvo Tvrdošovce
58. Réka Világi Poľnohospodárske družstvo v Hornej Potôni
59. Réka Világi Poľnohospodárske družstvo v Jurovej
60. Réka Világi Poľnohospodárske družstvo v Ohradoch
61. Réka Világi Poľnohospodárske družstvo vo Veľkom Blahove
62. Réka Világi POĽNOCHOV, s.r.o.
63. Réka Világi PS Trebišov, s.r.o.
64. Réka Világi Roľnícke družstvo Rumanová
65. Réka Világi – podpreds. d. Rumanová agro družstvo
66. Réka Világi SAGAX, s.r.o.
67. Réka Világi SLOVAK MAK, s.r.o.
68. Réka Világi TENERE, a.s.
69. Réka Világi – podpreds. d. Tomášovce RV agro družstvo
70. Réka Világi Tomášovce ŽV agro družstvo
71. Réka Világi TRAKSON, s.r.o. v likvidácii
72. Réka Világi Trebišov agro družstvo
73. Réka Világi Treeplanet s.r.o.
74. Réka Világi UREX HUNGARY Kft. – organizačná zložka SK
75. Réka Világi VARIA, spol. s r.o.
76. Réka Világi Veľké Blahovo agro družstvo
77. Réka Világi VIRE law & consulting, s.r.o.
78. Réka Világi Warcun, a.s.

Dalším príkladom firmy typu „maďarský biely kôň“ je Manevi SK, s.r.o.. Ide o nenápadný malý podnik sídliaci v Dunajskej Strede, ktorý však realizuje obrovské nákupy nehnuteľností na území Slovenska. Podrobne sa tejto téme venuje Investigatívne centrum Jána Kuciaka vo svojom článku. https://icjk.sk/147/Maďarsko-kupuje-na-Slovensku-nehnuteľnosti-aj-cez-nenápadnú-firmu/

3. Maďarizácia kultúrneho priestoru mesta Dunajská Streda

a. Kultúrny dom

Kultúrny dom v Dunajskej Strede, presnejšie mestské kultúrne stredisko (MKS), sa od svojho vybudovania v období socializmu až donedávna nazýval štandardne ako „Kultúrny dom“. Žiaľ, v r. 2016 si vedenie mesta MKS „národnostne sprivatizovalo“, či správnejšie povedané zmaďarizovalo – premenovaním na „MKS Csaplára Benedeka“ a označkovalo ho patričnými maďarizačnými prvkami.
Už pri vchode do MKS, po ľavej strane od vchodu do kultúrneho strediska sa nachádza pamätník na 40. výročie bábkarského festivalu, ktorý inštaloval Csemadok v spolupráci s mestom v r. 2015. Samozrejme iba v maďarčine, so Slovákmi tu Csemadok už nepočíta (viď fotografie na s. 26). Nad vchodom sú dve tabule v slovenskom a maďarskom jazyku, a na oboch je kruhové logo so symbolom kultu iredenty – hlavou mytologického vtáka Turula.

Turulská symbolika je ďalším znakom, aby Slováci „pochopili“, komu tu patrí kultúrny dom. Vo vstupnej hale sa po ľavej strane nachádza pamätná tabuľa Benedeka Csaplára (znova len v maďarčine) so stužkami v maďarských trikolórach.
V článku „Odhalili pamätnú tabuľu Benedeka Csaplára“ sa uvádza: „Samospráva vzdala hold významnému rodákovi Dunajskej Stredy aj tým, že na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva zo dňa 19. apríla 2016 mestské kultúrne stredisko prijalo meno Benedeka Csaplára. Riaditeľka MsKS Ildikó Ibolya sa vyjadrila, že kultúrne stredisko aj v budúcnosti sa vynasnaží, aby bolo hodné mena Benedeka Csaplára. Akademický sochár Ferenc Lebó z Győru vyhotovil pamätnú tabuľu dunajskostredského folkloristu, ktorú umiestnili v aule MsKS. Pamätnú tabulu odhalili spoločne autor a viceprimátor Zoltán Horváth, následne vysvätil dekan Ladislav Szakál. Na záver na pamätnú tabulu položili vence. Slováci nevedia, kto bol Benedikt Čaplár, pre celé mesto to bola predtým neznáma osoba. Vedenie mesta takto okato realizuje netolerantným spôsobom kultúrnu autonómiu, sprevádzanú ignoranciou a vytesňovaním Slovákov.
Z kultúrneho domu sa stáva maďarské geto a Slováci sa tu môžu cítiť, ako keby boli v Maďarsku. Pritom kultúrne stredisko má byť predsa spoločný a zdieľaný priestor, ktorý má slúžiť rovnocenne Slovákom aj Maďarom a jasne má odzrkadľovať príslušnosť k Slovenskej republike. V súčasnosti je pri pohľade na zamestnancov MKS10 zrejmé, že aj zamestnávanie funguje podľa „národnostného kľúča“, a teda Slovák či Slovenka nemajú šancu sa tu zamestnať (ani ako upratovačka).

Preto navrhujeme, aby bol prijatý zákon, ktorý na území s väčšinovým maďarským obyvateľstvom, zabezpečí v kultúrnych priestoroch všetky informácie v štátnom jazyku a následne v jazyku menšiny, zakáže preexponovanú maďarizačnú symboliku a zastaví kultúrnu diskrimináciu Slovákov v ich vlastnom štáte.

b. Názvy nových ulíc

V Dunajskej Strede tvorí vedenie mesta názvy nových ulíc dôsledne maďarizačným spôsobom. Nové ulice sú pomenovávané zväčša podľa maďarských osobností, občas podľa biblických osobností, čo korešponduje so svätoštefanskou tradíciou (ktorá je žiaľ tiež zneužívaná na iredentu). Časy, kedy vznikali aj ulice s neutrálnymi názvami (bez maďarského národnostného podtextu) sú minulosťou. V posledných rokoch vznikli nové ulice ako napr.: ulica vojvodcu Árpáda, Attilu Józsefa, ulica Zsigmonda Móricza, Istvána Dobóa, Adyho ulica, ulica Bálinta Balašiho, Jánosa Aranya, Sándora Petőfiho, atď…
Pripravujú sa ďalšie ulice, pomenované po: Gödöllő (maďarské mesto, slov. Jedľovo), Győr (maď. mesto), Szabadka (Subotica v Srbsku s väčšinovo maď. obyvateľstvom), Ödön Janovits, József Vázsonyi (bývalý maďarský dekani v DS), Lajos Luzsicza (maď. maliar nar. v Nových Zámkoch, zomrel v Budapešti) či Imre Makovecz (maď.architekt z Budapešti) atď…
Vedenie mesta využíva pri pomenovávaní ulíc značne svoje možnosti na minimalizáciu slovenského elementu v kultúrnom prostredí mesta. Vyvstáva tu otázka, kto tu chce koho asimilovať a kto je v tejto oblasti skutočne diskriminovaný.

 c. Pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny

Vedenie mesta dalo postaviť v parku pred železničnou stanicou v r. 2018 pamätník vojakom padlým v 1. a 2. svetovej vojne, s nápisom iba v maďarskom jazyku. Je to o to viac prekvapujúce, lebo 29 v prvej svetovej vojne bojovali bok po boku Slováci aj Maďari, dokonca v rovnakých uniformách. Navyše z mien padlých vojakov možno vypozorovať vplyv násilnej maďarizácie Slovákov. Lenže šovinizmus v hlavách vedenia mesta tu Slovákov nepovažuje za rovnocenných, znova nepočíta s nimi do budúcna a aj tento pomník bol navrhnutý výhradne pre maďarské etnikum. Tesne pred oficiálnou návštevou prezidentky Zuzany Čaputovej v Dunajskej Strede (v novembri 2019) pribudol narýchlo pred pamätníkom kvádrik so slovenským nápisom „Pomník našich padlých hrdinov“. Vedenie mesta sa asi dovtípilo, že v tomto zmaďarizovanom prostredí ju (ako Slovenku) takmer nemajú kam priviesť. Tak aby to nebola blamáž, dodatočne upravili pomník o slovenský nápis, a do programu prezidentky sa tak dostalo aj vzdanie poklony padlým vojakom pred týmto pamätníkom.

d. Zhrnutie

Slovákom, ktorí sú v okrese Dunajská Streda menšinou, dáva politika maďarského vedenia mesta rôznymi spôsobmi najavo, že s nimi do budúcna nepočíta ako s rovnocennými občanmi.
Kult iredenty sa prejavuje veľkým množstvom článkov v maďarských médiách, zameraných na emócie, propagujúcich nekonečnú ukrivdenosť (samozrejme jednostrannú) a prepiate bolestínstvo. Ideologický aktivizmus je prítomný aj formou vyhlasovania pamätných rokov. Napr. rok 2022 vyhlásilo vedenie mesta Dunajská Streda na odporúčanie maďarského Občianskeho združenia Biró Márton za pamätný rok rodu „Kondé“ pri príležitosti 680. výročia prvej historickej zmienky tohto rodu so zdôvodnením, že „táto historická udalosť poskytuje skvelú príležitosť na vyhlásenie pamätného roku.“11 11 https://dunaszerdahelyi.sk/2022-az-osi-konde-csalad-eve-leszdunaszerdahelyen

4. Explózia iredenty na 102. výročie Trianonu – 4. júna 2022

4. júna 2022 bolo 102. výročie Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá na úrovni medzinárodnej diplomacie definitívne ukončila existenciu Uhorska, čím zachránila existenciu slovenského národa pred hroziacim pomaďarčením. Toto vyjadrenie nie je nadnesené, keď sa pozrieme na stav slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku, na ktorej bola vykonaná zo strany maďarských vlád doslova jazyková genocída.

       Aktivity, ktoré prebehli 4. júna 2022 na území južného Slovenska, sa vyznačujú prudkým stupňovaním kultu iredenty, ktorému sú nasadené rôzne masky. Majú formy od navonok mierumilovných, ako sú novozavedené „tance spolupatričnosti“ Pamätník obetiam prvej a druhej svetovej vojny. Zdroj fotografie: https://dunajskostredsky.sk/pripomenuli-sme-si-hrdinov-svetovych-vojen 31 s deťmi v školách/ , až po agresívne, ako je hlučná motorkárska jazda „Trianon 102“ na trase Dunajská Streda – Komárno – Štúrovo.

     Na úvod môžeme skonštatovať, že agresivita a intenzita protištátnych prejavov aktivistov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku sa stupňuje a prekračuje ústavné a zákonné rámce.

     Vzhľadom na doterajšiu trestuhodnú nečinnosť slovenských štátnych orgánov, dochádza k otvorenému popieraniu legitímnosti existencie Slovenskej republiky a k masívnej protislovenskej indoktrinácii žiakov v školách s vyučovacím jazykom maďarským už od útleho veku. Prakticky to znamená, že organizátori spomienky na Trianon v niektorých južných okresoch, neuznávajú zvrchovanosť a suverenitu Slovenskej republiky. Deje sa tak následkom propagandy a falšovania dejín z maďarskej strany, ale aj z dôvodu neschopnosti, pasivity a ľahostajnosti na slovenskej strane. Zásadnú úlohu vo vyvíjaní protištátnej propagandy má maďarské médium ma7.sk, sídliace v Dunajskej Strede a pôsobiace na južnom na Slovensku, ktoré destabilizuje pomery na národnostne zmiešanom území. ma7 je financované maďarskou vládou a nadáciou Gábora Bethlena, čo uvádza aj na svojej internetovej stránke. Ako ukazujú nasledovné články z ma7.sk k téme Trianonu z 4. júna 2022 – možno ho označiť za otvorene nepriateľské voči slovenskej štátnosti.

a. Trianonský fakľový pochod z Komárna do Komáromu

V spolupráci s maďarskou stranou zorganizovali aktivisti dňa 4. júna 2022 iredentistickú akciu formou fakľového pochodu. Médium ma7.sk pri informovaní o tejto udalosti nahrádza termín „Slovenská republika“ celoplošne termínom „Karpatská kotlina“, čím zjavne manipuluje čitateľov k ignorovaniu existencie Slovenskej republiky.
Napr. v článku z 5. júna 2022 s názvom: „102 rokov, 102 faklí – Trianonská spomienka v Komárome: „Pripomeňme si tento deň so smútkom a nádejou v srdci!“ Autorka Ildikó Miskó Nagy píše: „V Karpatskej kotline sa konala jedinečná spomienka na Deň Národnej Jednoty v Komárome, ktorý sa v búrkach dejín rozdelil na dve časti.“ V článku dokonca neuznáva ani slovenský názov Komárno, keď toto nazýva „severný Komárom“. „Podujatie s názvom 102 rokov 102 faklí – Trianon, sa začalo po bohoslužbe v Reformovanom kostole v Severnom Komárome na nádvorí Reformovaného kolégia pri pamätníku Trianonského prsteňa a pokračovalo na Námestí slobody v Južnom Komárome, pri úrade primátora mesta.“ 102 év, 102 fáklya – trianoni megemlékezés Komáromban: „Emlékezzünk e napra gyásszal és szívünkben reménykedéssel!“ https:// ma7.sk/tajaink/102-ev-102-faklya-trianoni-megemlekezes-komaromban-emlekezzunk-e-napra-gyasszal-e
     V článku sa uvádza, že Zsolt Feszty, predseda občianskeho združenia „Te Ügyed Kör“ pri tejto príležitosti oznámil, že: „Predchodcami zmeny môžeme byť tak, že sa začneme dôsledne zaoberať sociálnymi témami“ a avizoval vznik maďarského hnutia za občianske práva. O aké zmeny a o aké ďalšie občianske práva tu ide, si môžeme domyslieť.

b. Trianonské „tance spolupatričnosti“ – Politizácia detí na škôlkach a základných školách s vyučovacím jazykom maďarským

Pod navonok mierumilovným názvom „tance spolupatričnosti“ zorganizovali na južnom Slovensku desiatky škôl a škôlok s vyučovacím jazykom maďarským tanečnú akciu s iredentistickým zameraním, ktorej vyvrcholenie bolo v Komárne.
 Autorka Nagy Miskó Ildikó vo svojom článku s názvom „Tancom spolupatričnosti za budovanie maďarskej komunity“ v médiu ma7.sk o tom píše nasledovne:
„Asi tisícka škôlkarov, študentov a členov tanečných krúžkov od štvrtej hodiny nadšene krepčili spolu Tanec spolupatričnosti oznamujúc: horkosť a príkoria našej národnej tragédie nemôžeme niesť ako okovy.“
 Iniciátormi Tanca spolupatričnosti sú údajne:
• Andrea Jókai – zástupkyňa strany Aliancia (Szövetség) v obci Moča,
• Nóra Zink Vass – predsedníčka Miestnej organizácie strany Aliancia (Szövetség) v obci Čalovec,
• Éva Korpás – ľudová speváčka, ocenená za maďarstvo zahraničnou cenou, ako aj ďalšími cenami.
S radosťou sa k nim a Zväzu pridal aj Zväz maďarských učiteľov na Slovensku (SZMPSZ) a Ľudový tanečný súbor „Szőttes Kamara“ (z Bratislavy).
Po tom, čo sa ich volanie ozvalo naprieč Karpatskou kotlinou, 4. júna popoludní, zastupujúcich takmer štyridsať vzdelávacích inštitúcií a tanečných skupín, asi tisícka, mnohí v krojoch, krepčili Tanec spolupatričnosti v Meste spolupatričnosti“ (Komárne) … Viac ako sto skupín sa pripojilo k celomaďarskej výzve inde…
“ Národná predsedníčka SZMPSZ Irén Fekete v úvode svojho vystúpenia takisto ignorovala existenciu Slovenskej republiky, keď zdôraznila, že „patríme ku všetkým Maďarom žijúcim na Felvidéku a v Karpatskej kotline… „ Ďalej zdôraznila, že: „Poznajú prospešnú pomoc rôznych organizácií pri nástupe do školy, vedia, že naše škôlky, školy a kostoly sa modernizujú a obnovujú za pomoci materskej vlasti (anyaország). Potom varovala pred hrôzou dobrovoľnej asimilácie.
Nasledoval prejav Krisztiána Forróa (predsedu strany Aliancia – Szövetség a poslanca VÚC Trnava), hlavného patróna iniciatívy, ktorý zdôraznil, že „je veľmi hrdý na viac ako 5 000 detí, ktoré sa zapojili do iniciatívy naprieč Felvidékom a Karpatskou kotlinou…“
Zarážajúce je, že poslanec VÚC (Trnavského samosprávneho kraja) Krisztián Forró nie je schopný pomenovať štát, v ktorom pôsobí ako poslanec a z ktorého berie plat – že jeho oficiálnym názvom je Slovensko, alebo Slovenská republika.
Maďarské deti sú svojimi učiteľmi už od útleho veku vedené, aby sa na svojich rovesníkov pozerali cez nacionalistickú optiku, a na štát v ktorom žijú ako na „okovy“ v duchu „horkosti a príkoria“. Indoktrinácia dieťaťa šovinizmom už od škôlkarského veku vyvoláva otázky o psychickej a odbornej spôsobilosti týchto zúčastnených učiteľov na výchovu detí v predškolskom a v školskom veku. O tejto situácii považujeme za potrebné informovať aj ombudsmana pre deti, keďže založenie tejto novej „tradície“ od r. 2022 považujeme za deštruktívne pre vzájomné spolužitie Slovákov a Maďarov na Slovensku. Navrhujeme, aby základné školy na národnostne zmiešanom území južného Slovenska boli vyňaté z kompetencií obcí a aby ich riadil štát. Štát má určovať, čo a ako sa v týchto školách bude vyučovať, aby bol zabezpečený elementárny pozitívny postoj mladej generácie k Slovenskej republike. c. Trianon 102 – Motorkárska jazda ako iredentistická exhibícia V Dunajskej Strede bol centrom spomienky na 102. výročie Trianonu – pred dvoma rokmi vybudovaný iredentistický vlajkový podstavec s vlajkovou žrďou na Múzejnej ulici (viď. s. 8). Jednou z ústredných myšlienok prejavov, ktoré odzneli pred maďarskou vlajkou vztýčenou na pol žrde, bola: „Iba ten je naozajstný Maďar, koho bolí Trianon.” Toto možno považovať aj za vyhrážku všetkým Maďarom, že ak nebudú takto zmýšľať, nebudú považovaní za dobrých Maďarov. https://ma7.sk/tajaink/az-osszetartozas-tancaval-a-magyar-kozosseg-epiteseert
Vyvstáva otázka, kto je pre týchto šovinisticky ladených ľudí „dobrý Slovák”? Túto akciu s iredentistickým kontextom požehnal miestny katolícky dekan Ladislav Szakál. Udalosť bola sprevádzaná okrem vystúpení rôznych aktivistov aj stretnutím motorkárov a následnou exhibičnou jazdou na trase Dunajská Streda – Komárno – Štúrovo, spolu s 15 zastávkami v rôznych obciach. Zúčastnilo sa jej viac ako 100 motorkárov. Motorkársku jazdu Trianon 102 organizovalo „Hnutie novej jednoty” (Az Új Egység Mozgalom), ktoré o sebe tvrdí, že „je ľudová spoločenská organizácia, ktorej cieľom je zorganizovať felvidéckych Maďarov do uvedomelého spoločenstva.” V Dunajskej Strede pred “pamätníkom Trianonu” 4.júna 2022 vystúpil aj historik Barnabás Vajda: „Trianon bol jednotne a hlboko nespravodlivý voči svojim súčasníkom. Azda najbolestivejšie pre nás je, že niekoľko miliónov Maďarov sa dostalo pod inú vládu, kde nám veľmi často hovoria, že nie sme občanmi národného štátu. (nem az államnemzet polgárai vagyunk).” Horeuvedený článok referuje o dianí Trianonských akcií na rôznych miestach a manipulatívne presviedča občanov maďarskej národnosti o údajnej „škaredej a netolerantnej prítomnosti”. Citujeme: „Takmer v každej osade našej rodnej vlasti si pripomínajú výročie trianonskej mierovej diktatúry a zapaľujú kahance a dúfajú v krajšiu a tolerantnejšiu budúcnosť (egy szebb, toleráns jövőben reménykednek). Ďalej podsúva ohrozenie vyháňania: „V okrese Dunajská Streda zorganizovali maďarskí
 Plagát hnutia novej jednoty, pozri https://www.facebook.com/ UjEgysegMozgalom/posts/743622320415949 15 ht tps://ma7.sk/tajaink/bennunket-nem-fujhat-el-akarmilyen-szel-kepekkel
občania aj spomienkové programy a akcie na budovanie komunity, aby dokázali: ešte stále sme tu a aj tu zostaneme!” Články a prejavy na 102. výročie Trianonu sa zakladajú na stavaní „slamených panákov” ako hrozieb, voči ktorým potom autor bojuje rôznymi štylistickými obrannými a iredentistickými formuláciami. Cieľom je vytvárať neustály pocit ohrozenia, krivdy a napätia, ktoré má stimulovať nespokojnosť s existenciou SR. Ak tieto články plné manipulačných techník číta niekto neznalý zvonku, musí si pomyslieť, v akých hrozných podmienkach naši maďarskí spoluobčania žijú. Zároveň sa z článku dozvedáme, že „v Gabčíkove, pred domom Csemadoku 4. júna 2022 prvýkrát vztýčili a spustili na pol žrde červeno-bielo-zelenú štátnu vlajku, aby aj týmto vzdali hold trianonskému dňu smútku.” 16 Video o iredentistických akciách v Dunajskej Strede je dostupné na https://dunajskostredsky.sk/seria-udalosti-pri-prilezitosti-vyrocia-podpisania-trianonskej-zmluvy.

5. V Gabčíkove bola prvýkrát vztýčená maďarská vlajka – na 102. výročie Trianonu

Na stretnutí, ktoré organizoval Csemadok (takisto financovaný aj maďarskou vládou) sa zúčastnili, László Parák – farár Gabčíkova, Ľudovít Kulcsár – predseda predstavenstva COOP Jednota Dunajská Streda, Kristián Soós (COOP Jednota DS), Mézes Rudolf – regionálny podpredseda Csemadoku pre západné Slovensko, Anikó Nagy, predsedníčka miestnej Základnej organizácie Csemadoku a iní.

Anikó Nagy dala vo svojom príhovore jasnú ideologickú inštrukciu, keď zdôraznila, že „každý Maďar tento deň berie na vedomie, a nikdy v tom nenájde pokoj.” V ďalšej časti svojej reči táto funkcionárka Csemadoku svojou dvojtvárnou formuláciou spomenula Slovenskú republiku a súčasne sa od nej dištancovala:
 „Žiaľ, dodnes musí maďarský ľud bojovať za naše práva doma na južnom Slovensku, musíme ukázať, že naši predkovia tvorili našu neoddeliteľnú súčasť – a my sme neoddeliteľnou súčasťou – Felvidéku.” (Sajnos mind a mai napig a magyar embereknek meg kell harcolnunk a jogainkért itthon, Dél – Szlovákiában, meg kell mutatnunk, hogy őseink szerves részét képezték – s mi is szerves részei vagyunk – a Felvidéknek.) Anikó Nagyová považuje za dôležité aj maďarské snívanie:
„Je dôležité, aby naše deti maďarsky snívali, maďarsky boli vychovávané, pretože táto úloha nás robí veľkými.”
 Novinkou v Gabčíkove je aj socha vtáka Turula, ktorý pribudol v r. 2021 pred novovybudovaným centrom integrovanej zdravotnej starostlivosti na Dunajskej ulici. Považujeme za neprijateľné, aby na verejnom priestranstve, ešte k tomu pred verejným zdravotníckym zariadením, bol umiestnený symbol veľkomaďarskej ideológie. Či bol financovaný z nenávratného príspevku vo výške 782 352 EUR, ktorý poskytlo mestu Gabčíkovo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, bude vedieť zodpovedať primátor mesta Gabčíkovo PhDr. Iván Fenes LL.M, MBA. V dostupných dokumentoch mesta sa táto informácia nenachádza. Za otáznu považujeme aj lojalitu primátora Gabčíkova k Slovenskej republike, keď pred novopostavenú budovu z peňazí štátu, neváha postaviť symbol, reprezentujúci kult iredenty.

Záver

Môžeme skonštatovať, že v maďarských médiách pôsobiacich na Slovensku prebieha protištátny prevrat. Maďarské organizácie pod vedením strany Aliancia (Szövetség) a organizácie Csemadok šíria šovinistickú veľkomaďarskú ideológiu, nepriateľskú voči Slovenskej republike a nie menej aj voči slovenskému národu. S pomocou veľkých finančných dotácií z Maďarska, získali obrovský mediálny vplyv na občanov a realizujú protištátnu činnosť v širokom rozsahu.
Osoby tu pôsobiace, vo svojej dvojtvárnosti, berú plat aj zo štátnych peňazí Slovenskej republiky na rôznych poslaneckých a politických pozíciách, na druhej strane pre nich názov „Slovenská republika“ vo vnútri ich organizácií neexistuje, nahrádzajú ho termínom „Karpatská kotlina“ či „Felvidék“ a v skutočnosti slúžia záujmom cudzej moci.
Pred rokom 1989 Maďari a Slováci nemali problém zaspievať si spolu slovenské alebo maďarské pesničky, ako napr. „Horenka, horenka, hora,…“ alebo „Az a szép akinek a szeme kék“.
Blíži sa doba, keď už také niečo bude ťažko možné. Totiž podľa aktuálne šírenej veľkomaďarskej ideológie, dobrý Maďar je ten, ktorý keď ide spať, má myslieť na deň Trianonu, v ktorom nikdy nesmie nájsť pokoj, keď spí, má snívať po maďarsky a keď vstáva, nesmie zabudnúť, že vysídľovanie v r. 1947 ho stále bolí, okrem toho má byť stále v strehu pred hrôzou dobrovoľnej asimilácie.
 Rozmýšľame nad tým, či sa v budúcnosti budú vedieť slovenské a maďarské deti spolu hrať, či Slováci budú vedieť existovať v takomto extrémne nacionálne vyhranenom prostredí.
Sú to nanajvýš vážne otázky.
Niečo podobné sme tu už raz zažili a obávame sa, že sa bude opakovať história z r. 1938. Vtedy po fáze podobného podnecovania národnostnej zášti až nenávisti došlo po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 k explózii násilia a množstvu zločinov na slovenskom obyvateľstve. Stačila na to zradikalizovaná menšina maďarského obyvateľstva, podporovaná hmotne a personálne (vojensky) z Budapešti.

       Zákernosť dnešnej maďarskej iredenty spočíva aj v tom, že si nepriznáva svoje hriechy z minulosti, tvári sa že neexistujú. Jej politika ukrivdenosti založená na demagógii a nadradenosti nad okolitými národmi však vyjde napokon navnivoč. Žiaľ medzitým prinesie veľké škody… Straty sú už dnes obrovské.

    Politici a rôzni aktivisti šíriaci šovinizmus ničia vzájomné slovensko-maďarské spolužitie, ničia desaťročia budovanú jemnú pavučinu slovensko-maďarských vzťahov, nezmyselne hlásajú delenie ľudí na kategórie.

    Východisko v tejto situácií vidíme v zrušení týchto rozkladných organizácií a médií, keďže ich stratégiu vyjadruje tak často nimi prezentovaná zemepisná veľkomaďarská mapa, čím de facto dávajú najavo svoj cieľ – zánik Slovenskej republiky.
Keď to súčasná vláda okamžite neurobí, musia občania ukončiť činnosť tejto vlády, keďže vrcholne nezodpovedne hazarduje s existenciou Slovenskej republiky i jej občanov.
Združenie slovenskej inteligencie podalo v tejto veci podnet na generálnu prokuratúru, ktorého skrátený opis sa nachádza v prílohe tohto dokumentu.

Opustila nás Anna Piláriková

Dňa 22. októbra 2022 v ranných hodinách nás navždy opustila predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska

PaedDr. Anka Piláriková

17.07.1948 – 22.10.2022

Na rozlúčku s Ankou

Príde chvíľa kedy sa ťažko hovorí.
Príde chvíľa kedy sa slzy tlačia do očí.
Príde chvíľa kedy srdce puká žiaľom.
Príde chvíľa kedy sa končí života slalom.
Anka naša drahá,
tá krutá chvíľa prišla.
Naše duše smútkom zahalila.
Tvoji drahý, priatelia a známy
slzami klopkajú na rakvičku tvoju.
Odpovede sa už nikdy nedočkajú.
Usilovnosť, pracovitosť, chrabrosť,
ktorou si prekvitala
 na naše plecia si uložila.
Sľubujeme Ti,
 v tejto pre nás chvíli ťažkej,
 že ich ponesieme ďalej.

Lúčime sa s Tebou
s nesmiernym, neopísateľným žiaľom.
Brázdu,
ktorú si svojimi činmi
vo svojom živote vyorala
naplníme želaniami,
ktoré si nám zanechala.
Vence, kytice kvetov k
najmenšiemu príbytku kladieme
 a lúčime sa s Tebou
okrídlenou  vetou
Odpočívaj v pokoji.
Česť tvojej pamiatke.

Na rozlúčku s Ankou Pilárikovou Michal Hronec

Nekrológ

Anna Piláriková, rodená Matejdesová, sa narodila v Matúškove 17.júla 1948. Pochádza z presídleneckej rodiny, čo výrazne nasmerovalo jej osud.
Otec bol Slovák z Juhoslovenskej (Srbskej) Starej Pazovy, matka Slovenka zo Slovenského Komlóša v Maďarsku. Rodina sa presídlila do obce Matúškovo v roku 1947.
Jej životná kariéra začala po skončení Pedagogickej fakulty UK v Trnave. Pôsobila ako učiteľka ZŠ v Trsticiach, neskôr v Matúškove.
V roku 1985 po vykonaní rigoróznej skúšky získala titul PaedDr. V tom čase už pôsobí ako vedúca katedry v Slovenskej odbornej škole v Sládkovičove.
V nasledujúcich piatich rokoch pracuje na poste tajomníčky Mestského národného výboru v Galante. Ďalších päť rokov sa opäť venuje pedagogickej činnosti ako riaditeľka školy. Po ukončení funkčného obdobia v roku 1997 preberá funkciu štátnej intendantky Dudvážskeho kultúrneho centra v Galante.  V tom roku sa stáva riaditeľkou Domu matice slovenskej v Galante.
Od roku 2006 do konca volebného obdobia roku 2010 bola prednostkou Obvodného úradu v Galante. V priebehu svojho aktívneho života zastávala rôzne významné funkcie  nielen na úrovni okresu Galanta, ale aj na krajskej a štátnej úrovni,
-od roku 1972 až do roku 2006 bola poslankyňou mesta Galanta, členom školskej komisie,
-predsedníčkou komisie kultúry a medzimestských vzťahov MsZ,
-predsedníčkou krajskej rady Matice slovenskej Trnavského kraja,
-členkou ústredia – výboru Matice slovenskej v Martine,

Navždy sa zastavilo srdce drahého a blízkeho človeka, predsedníčky nášho Spolku Slovákov z Maďarska, neúnavnej organizátorky slovenského kultúrno-spoločenského života v Galante PaedDr.(doktor pedagogiky) Anky Pilárikovej,  ktorú sme všetci poznali, vážili si ju a mali ju radi. Odišla od nás, odišla navždy. Smrť, ktorá neľútostne dopĺňa odveký zákon prírody, ju vytrhla z našej spoločnosti. I keď ju dlhšiu dobu trápila ťažká choroba, nechcela sa jej poddať, úporne sa jej bránila, bojovala s ňou ako so všetkými ťažkosťami vo svojom živote. Neprešlo však veľa času a zákerná choroba bola silnejšia ako jej vôľa, premohla ju a navždy jej zabránila vrátiť sa medzi nás.
Anka so svojim nebohým manželom Jánom, s ktorým sme sa rozlúčili ani nie pred tromi týždňami, boli hlavnými zakladateľmi  „Spolku Slovákov z Maďarska na Slovensku“. S nostalgiou spomíname pri pohľade na fotografiu z krásneho dňa 30.októbra 1998, keď sa stretlo v Galante na pozvanie pani Anny Pilárikovej  300 delegátov z 31 obcí Slovenska, roztratených ale nestratených presídlencov a ich potomkov z Maďarska, ktorí sa vrátili do vlasti v rámci akcie „Mať volá“ v rokoch 1946-1948. Presídlenci z Maďarska sa v priebehu rokov stali neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho, spoločenského, hospodárskeho a politického života Slovenskej republiky, že sa nato nezabúda má svoj veľký podiel práve Anka Piláriková. Spolok je funkčný a stále aktívny a bude pokračovať v načatej ceste. Predsedníčkou Spolku bola od jeho založenia až do jej skonania. Spolok, pod jej vedením, sa vyznačoval rozvíjaním aktívnej spolupráce s predstaviteľmi spolkov Slovákov z Bulharska, Juhoslávie a Rumunska na Slovensku, bola organizátorkou mnohých spomienkových podujatí pri príležitosti výročí príchodu Slovákov do vlasti svojich predkov.
Od svojho vzniku spolok, vďaka jej aktivite, odprezentoval množstvo publikácií, ako napr: „Z minulosti Slovenského Komlóša“ „Prekliate časy“, „Tam zložili aj svoje kosti“, „Kultúrne dedičstvo budapeštianskych Slovákov“, časopis „Dolnozemský Slovák“, básnické  zbierky Juraja Antala Dolnozemského a niekoľko vzácnych publikácií Jána JančovicaMichala Hronca.
Mimoriadny ohlas u širokej galantskej verejnosti mali tradičné Galantské reprezentačné plesy Dolnozemských Slovákov, ktoré pripravila a organizovala s medzinárodnou účasťou rovnako ako aj kantilény na pamiatku Karola Duchoňa, ktoré majú svoje pokračovanie aj v súčasnosti. Zorganizovala desiatky výmenných účinkovaní speváckych a folklórnych súborov udržiavajúcich slovenské tradície doma i v zahraničí, ktoré vystupovali v meste Galanta alebo okolitých dedinách.
Bola iniciátorkou inštalovania pamätníka osídlenia a pamätnej tabule v Slovenskom Komlóši, pamätníka presídlenia pred DMS v Galante. Pamätné miesta sú príležitosťou k spomienkam na našich predkov.
Takmer pravidelne, každoročne pripravil Spolok pod jej riadením v spolupráci s mestom Galanta, Mestským kultúrnym strediskom a DMS jesenné galakoncerty „Žijeme pod jedným slnkom“, „Teplo domova“, „Verní tradíciám“, Z pokolenia na pokolenie“, „Návraty“. Veľkej popularite sa tešili gastronomické podujatia organizované v spolupráci s Komlóšanmi, ako aj ochotnícke divadelné a folklórne predstavenia Komlóšanov.

Pre každé podujatie bol príznačný jej hlboký cit k národnej príslušnosti. Jej emotívne vystúpenia, hovoriace zo srdca, z hĺbky duše o napĺňaní túžby a súčasne hlásenie sa ku koreňom materí a otcov, nás často privádzali až k slzám.

Vďaka jej iniciatíve sa organizovali tematické zájazdy na Dolnú zem pre občanov Galanty a okolia. Za veľmi dôležité Spolok považuje udržiavanie živého kontaktu s regiónmi v Maďarsku odkiaľ sa presídlilo najviac Slovákov – Békéscaba, Slovenský Komlóš, Pitvaroš, Csanádalbert, Bánhedeš, ale aj Tardoš.
Aj samotné partnerské vzťahy medzi Galantou a Slovenským Komlóšom, ako významným a živým centrom slovenskej dolnozemskej kultúry, je v kontexte s rozvíjajúcimi sa činnosťami samotného Spolku Slovákov z Maďarska, ktorý sa svojimi aktivitami, svojou myšlienkou trvalo zaprezentoval vo svojom sídle, v Galante, v regióne a napokon i v rámci Slovenska, ako životaschopné občianske združenie, a nadobudol významnú spoločenskú akceptáciu.
Za veľkého úsilia našej predsedníčky, rok nato ako vznikol Spolok, bola podpísaná partnerská zmluva medzi mestami Galanta a Slovenský Komlóš a táto bola už dvakrát  slávnostne obnovená a v súčasnosti sa vďaka vysokému úsiliu samotného primátora mesta Galanta veľmi úspešne rozvíja, začo Anke Pilárikovej bola udelená „Cena primátora mesta Galanta“.

Zosnulá Anka Pilariková bola osobnosť, ktorá za dlhoročnú a záslužnú činnosť na kultúrno-spoločenskom poli, v štátnej a verejnej správe, ako aj v Matici slovenskej, sa stala nositeľkou ocenení:
-cena ministra kultúry SR
-pamätná medaila Štefana Moyzesa
-pamätná medaila Matice slovenskej
-medaila Sv. Cyrila a Metoda
-medaila Andreja Hlinku
-medaila Martina Rázusa
-zlatá medaila MS za zásluhy a dlhoročnú prácu v Matici slovenskej
-medaila Ministra vnútra za zásluhy o verejnú správu
-medaila predsedu Trnavského samosprávneho kraja
-cena „Za Komlóšskych Slovákov“
-ako aj ďalšie ocenenia.

Veľký je bôľ a zármutok za zosnulou, nech však cez nesmiernu temnotu prebleskne aspoň slabučký lúč útechy, že naša drahá zosnulá vykonala vo svojom plodnom živote všetko, čo mohla pre nás všetkých urobiť.
Zosnulá patrila k ľuďom, ktorí sú zapálení pre slovenskú vec, pre svoje korene a slovenskú kultúru, a keďže sama horela, dokázala zapaľovať aj iných. Bolo nám potešením, že sme mohli Anka s Tebou spolupracovať, bohužiaľ nádej, že sa tak bude diať aj v budúcnosti Tvojím odchodom zhasla.
Dovolím si rozlúčiť sa so zosnulou v mene:
-Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, -Slovenskej národnostnej samosprávy na Komlóši, -Spolku čabianskych a segedínskych Slovákov, -Občianskeho združenia Dotyk ľudskosti, -Spolku Slovákov z Bulharska, Rumunska a bývalej Juhoslávie, -Členov Matice slovenskej, -riaditeľa DMS v Galante, -Slovenskej redakcie Maďarskej televízie,
-Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, -Umeleckého súboru IGRICI z Igramu, -od spolužiakov z gymnázia v Galante, -primátora a samosprávy mesta Galanta a mesta Slovenský Komlóš, -blízkych z jej rodnej obce Matúškovo a od -nás členov Spolku Slovákov z Maďarska.

Odpočívaj pokojne v rodnej zemi, ktorú si mala tak veľmi rada, Tvoju pamiatku si v srdciach zachováme.

Výbor Spolku Slovákov z Maďarska

Posledná rozlúčka

Spomienka na 75.výročie presídlenia v Diakovciach

Spomienkové oslavy pri príležitosti 75.výročia návratu Slovákov z Čanádalbertu z “Dolnej zeme” do vlasti svojich predkov na Slovensko do Diakoviec

            Spomienkové oslavy pripravil miestny odbor Matice slovenskej Diakovce spolu s Evanjelickým cirkevným zborom a.v. matkocirkev Diakovce. Konali sa dňa 23.a 24.9 2022.

            V piatok 23.9.2022 podvečer sme sa stretli pri “Lipe predkov” a stromu reformácie, ktorá bola zasadená pred 5 rokmi na ich pamiatku. Ona nám pripomína veľké rozhodnutie našich rodičov a starých rodičov vrátiť sa do vlasti svojich predkov.  Lipa rastie a zapúšťa korene tak, ako zapustili korene naši predkovia pred 75.rokmi tu vo svojej vlasti.

            Spomienkové oslavy pokračovali slávnostnými službami Božími v sobotu 24.9. v chráme Božom v Diakovciach so zborovou farárkou Zorkou Tulákovou a zborovou farárkou z Horných Salíb Zuzanou Slížikovou.  Kázňou prítomným poslúžil konsenior Dunajsko-nitranskeho seniorátu, brat farár Martin Riecky.

            Naši predkovia si postavili pre seba a svojich potomkov v Čanádalberte kostol, faru, školu, svoje príbytky, tak ako si postavili kostol v roku 1968 a faru v roku 1978 i v Diakovciach.

            Slávnosti pokračovali v kultúrnom dome. Na pôde MOMS predsedníčka Mária Urbanová privítala účastníkov tohoto zhromaždenia, potomkov i vzácnych hostí. Pozvanie prijali predseda MS Marián Gešper, riaditeľ CU MS Martin Hájnik, starostka obce Kristína Jakócsová, Martin Riecky konsenior  DN seniorátu, sestra farárka Zorka Tuláková , dištriktuálna dozorkyňa ZD Renáta Vinczeová.

Slávnostný prihovor predniesla predsedníčka MO MS Mária Urbanová. S príhovormi vystúpili i naši vzácni hostia. Na oslavách vystúpil aj spevácky zbor CZ Diakovce “Krédo” pod vedením dirigentky Kataríny Bosákovej. Krásnymi piesňami dotvorili nezabudnuteľnú atmosféru, dôstojnosť a krásu podujatia. Sestra farárka svojou modlitbou za predkov, za nás potomkov a za všetkých prítomných nás povzbudila vo viere. Viera nás sprevádzala v ďalekej cudzine i tu vo vlasti. Je našou oporou a povzbudením do ďalšieho života.

            Činnosť MO MS v Diakovciach ocenilo na tomto podujatí aj ústredie MS. Márii Urbanovej, predsedníčke MOMS bola udelená a slávnostne odovzdaná strieborná medaila MS “za mimoriadnu záslužnú prácu v matičnom hnutí.”  Toto ocenenie patrí však i celému výboru a matičiarom, ktorí sa na práci pre MS podieľajú.

            Naše podujatie pokračovalo posedením a najmä vzájomnými rozhovormi a opätovným vytváraním dobrých vzťahov s účastníkmi tohoto milého spomienkového podujatia.

                                                                                               Mária Urbanová
                                                                                        predsedníčka MOMS Diakovce

Spevácky zbor CZ Diakovce “Krédo” pod vedením dirigentky Kataríny Bosákovej
Publikum
Odovzdanie medaile predsedníčke MOMS Diakovce Márii Urbanovej predsedom MS Marianom Gešperom

Príhovor prednesený pri príležitosti 75.výročia návratu Slovákov do vlasti.

Milí prítomní !

            Pred viac ako 250 rokmi, za vlády cisárovnej Márie Terézie Slováci z chudobných slovenských stolíc aby si zachovali svoju evanjelickú vieru a zabezpečili svoje početné rodiny osídlili Turkami vyľudnenú  “Dolnú zem” Rakúsko-Uhorskej monarchie. Tu v roku 1844 naši predkovia Slováci si založili svoju dedinu Čanádalbert. Bola to čisto slovenská dedina.

            O živote v nej sme sa dozvedeli z rozprávania našich rodičov a starých rodičov. Tiež z monografie ” Putovanie a život Alberťanov” autorov spisovateľa Jana Jančovica a Márie Urbanovej a z knihy “Čanádalbertania a ich rodokmene” autormi sú Mária Urbanová – potomkyňa Čanádalberťanov a Zuzana Sallaiova-potomkyňa Pitvarošanov. Zaznamenali sme v nich život tejto komunity Slovákov, zverejnili historické dokumenty, digitálne spracovali rodokmene jednotlivcov  / 30.000 osob/ a rodín. Na DVD sú spracované údaje všetkých, ktorí v Čanádalberte žili,  narodili sa, sobášili a zomreli. A to od roku 1844/ od založenia obce/  až do roku 1947/po návrat na Slovensko/.

            Diela boli napísané z dôvodu, aby každý z nás potomkov mohol spoznať život svojich predkov, aby spoznal svoj rodokmeň,aby sme si mohli dat odpoveď na položenú otázku – kto sme a kto boli naši predkovia. Určite to boli dobrí a pracovití ľudia. Pozývali si do svojich dedín farárov, učiteľov, vzdelancov zo Slovenska, aby si zachovali materinskú reč – slovenčinu, svoju vieru. Oni sa usilovali aj o zlepšovanie  hospodárskeho života, viedli ich k mravnosti, k vzdelanosti, k spravovaniu si veci verejných podla daných pravidiel.

            Po 103 rokoch života v Čanádalberte, z dediny ktorú založili, v nej žili sa vrátili v roku 1947 v rámci povojnovej migrácie v Európe, späť do vlasti.

Prijali výzvu česko-slovenskej vlády určenú Slovákom v zahraničí, vrátiť sa do krajiny svojich predkov pod názvom ” Mať volá”. A tak naši, predkovia po ťažkom, no i peknom živote v Čanádalberte odviedli svoje deti z prostredia v ktorom boli vystavené nesmiernemu národnostnému útlaku, ohrozovaní postupnou asimiláciou späť do vlasti. Priviedli ich sem, aby si zachovali svoj jazyk a svoju vieru. Aby zostali Slovákmi a Slovenkami “Lebo tak ich pán Boh stvoril ! “. Tak odpovedal koordinátor ECAV pre presídľovanie evanjelikov senior Július Dérer na otázku ” prečo presídľujeme Slovákov z ” Dolnej zeme”.

            Naši rodičia urobili pre nás, svojich potomkov významný a zodpovedný krok, keď poznačení usilovnosťou začali tu na Slovensku žiť a zabezpečovať svoje rodiny, ich hmotné a kultúrne potreby. Boli pripravení dať svojim rodinám novú kvalitu života. Sled času doniesol do ich životov toľko zmien, radosti i starosti, no i zabudnutia na obdobia poznačené traumami i nenaplnenými predstavami. Tie negatíva zatláča čas pomaly do úzadia, no to pozitívne, ten najväčší cieľ- cieľ žiť doma a zostať Slovákmi a Slovenkami bol naplnený. A tá láska k domovu, ktorú mali naši predkovia hlboko zakorenenú vo svojich srdciach tú lásku mame i my vo svojich.

                                                                                               Mária Urbanová
                                                                                         predsedníčka MO MS Diakovce

Pozvánka: Obrazy z Dolnej zeme

Milí krajania,

dovoľte mi, aby sme vás informovali, že dňa 27.októbra (štvrtok) o 19:00 bude v STARS auditorium (Junácka 10) v Bratislave celovečerný program Obrazy z Dolnej zeme – Miesto na zemi v predvedení UFS Mladosť z Banskej Bystrice. 

Je to program, kde po prvýkrát na Slovensku takouto scénickú formou jeden “horniacky” súbor spracúva tematiku dolnozemských Slovákov podanú umeleckou formou. 

Cena je od 18 – 22 eur (záleží od miesta). V prípade záujmu ma kontaktujte čím skôr.
Prajem vám pekný deň!

Ing. Katarína Koňariková, PhD.
Predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska
Radničné námestie 9, 821 05 Bratislava
web: www.ssb.sk
Facebook: Spolok Slovákov z Bulharska
tel.č.: +421 907 772 130

Popis podujatia

Bieda. Hlad. Náboženské prenasledovanie. Neistota. Je začiatok 18. storočia a uhorská kráľovná Mária Terézia vynáša rozhodnutie o osídlení južného územia krajiny, takzvanej Dolnej zeme. Len nedávno odtiaľ po krutej a dlhej vojne vyhnali Turkov. Územie je spustošené, vyľudnené, no ponúka veľké bohatstvo – slobodu a úrodnú černozem. Láka to početné slovenské rodiny, ale aj iné národy, ktoré si hľadajú nové Miesto na zemi…

Autorský tím
–––––
Námet, scenár: Martin Urban, Katarína Mosnáková Bagľašová
Réžia: Martin Urban
Asistentka réžie: Tatiana Urbanová
Choreografia: Martin Urban, Tatiana Urbanová, Lucia Bielik, Katarína Mosnáková Bagľašová, Matúš Druga
Hudobná úprava: Peter Pavlík, Ondrej Druga, Pavel Martinka, René Bošeľa, Juraj Súdi st.,
Kostýmy: Patrik Rago
Texty: Martin Urban, Katarína Mosnáková Bagľašová
Projekcia: Adam Lukáč, Martin Urban, Ondrej a Matúš Drugovci
Svetelný dizajn: Ján Čief, Milan Klinko
Odborná spolupráca: Ján Chrťan, Katarína Mosnáková Bagľašová, Leonóra Súdiová, Juraj Súdi st., Ján Mernik, Jaroslav Kriška, Ivan Slávik
Asistenti scénického uvedenia, pedagogická príprava: Matúš Druga, Tatiana Urbanová
Tvorivý proces dotvárali členovia UFS Mladosť a hostia.

V predstavení je použitá autorská pieseň “Marka, Marienka” Miroslava a Jana Zvarovcov, úprava skladby “Pred dubom, za dubom” podľa skupiny Luna, úryvok z básne “Modlitba za reč našu” Martina Gregora Papučeka, originálne texty z dobovej tlače, reprodukcie obrazov insitných maliarov z Kovačice a video nahrávky Emila Klobušického.

Foto: Roman Krnáč | Grafika: Matúš Druga

UFS Mladosť pôsobí ako reprezentačné teleso Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktoré v roku 2018 oslávilo 55. výročie svojho pôsobenia. Členmi súboru sú tak odchovanci bystrických folklórnych súborov, ako aj študenti UMB. Vďaka členom z rôznych regiónov Slovenska súbor získava pestrosť, ktorá sa následne odzrkadľuje v jeho tvorivej činnosti a atmosfére.

Tvorba UFS Mladosť nezostáva len pri spracovaní pôvodného materiálu a osvojení si tanečného štýlu. Folklór bol vždy o individuálnom pohľade, a tak aj my cítime potrebu posúvať ho na scéne ďalej. Pod umeleckým vedením Martina Urbana a tanečných pedagógov, či externých choreografov, si hľadáme svoju cestu svetom folklorizmu.

V roku 2022 sme sa stali laureátmi festivalu Akademický Zvolen. Akademické, neakademické, súťažné, či nesúťažné festivaly sú pre nás pravidelnými výzvami a motiváciou tvoriť ďalej. Ďaleké i blízke zájazdy, nie sú len zbierka nezabudnuteľných zážitkov. Je to pre nás zaslúžená odmena za profesionálnu drinu v amatérskom súbore.

–––––

STARS auditorium – Nové miesto pre hviezdy! je nová kultúrna a spoločenská scéna v Bratislave.

Nachádza sa v Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto, hneď za nákupným centrom VIVO! v areáli štadióna Pasienky.

Efektný stan, aký používa na svoje predstavenia aj slávny Cirque du Soleil po celom svete, vyrobila na mieru talianska rodinná firma Anceschi Carlo.

S kapacitou viac ako 1.000 miest na sedenie alebo 2.500 na státie prináša rozšírenie kultúrnych možností pre obyvateľov a návštevníkov mesta.

Aj keď ide o dočasnú stavbu bez trvalých zásahov, bude pod svojou strechou poskytovať jedinečnú atmosféru aj komfort divadla s plnohodnotným javiskom, osvetlením, ozvučením, občerstvením a službami pre návštevníkov.

V prostredí veľkej a príjemnej záhrady si môžete vychutnať občerstvenie hodinu pred každým predstavením, cez prestávky, a aj po skončení predstavenia.

I