Pozvánka “O Slovákoch v Maďarsku”

 

O Slovákoch v Maďarsku – Prezentácia knižnej tvorby
/ 25. apríla 2024 o 17:00 hodine /
Prednášková sála UKB, Ventúrska 11, Bratislava
/ Vstup voľný /

Usporiadatelia: Verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm, Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Čabianska organizácia Slovákov a Univerzitná knižnica v Bratislave.

Slováci v Maďarsku nepretržite, teda aj v posledných desaťročiach a rokoch vydávajú nielen svoj týždenník, ale aj obľúbené ročenky a celý rad knižných publikácií, o ktoré je primeraný záujem aj na Slovensku.
Tradičnú prezentáciu knižnej a publicistickej tvorby našich krajanov hodnotením Nášho kalendára na rok 2024 začne predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková. Šéfredaktorka Ľudových novín Eva Fábiánová upozorní na knižné vydanie prílohy týždenníka Slovákov v Maďarsku pre deti „LuDo“ a konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl nakrátko predstaví najnovšiu knihu Gregora Papučka „Memoáre alias Pamäti rodáka starobylej dedinky Pleš (dnes Mlynky)“.
V druhej polovici večierka predseda Čabianskej organizácie Slovákov Bence Püski-Liker zalistuje v ročenke Čabiansky kalendár 2024 a predstaví netradičnú kuchársku knižku „Dobrí apeťík! Láska, modzgóška, Čaba“, ako aj „Čabjanskú podsťenkovú kňižočku“. Poslaním oboch publikácií je podpora lokálpatriotizmu a miestneho slovenského povedomia.

Z archívu:

Náš kalendár nesklamal svojho čitateľa ani v roku 2024 – http://www.luno.hu/…/31790-na-kalendar-nesklamal-svojho…

Memoáre Pilíšana v Budapešti – http://www.luno.hu/…/31952-memoare-pili-ana-v-budape-ti

Obľúbená publikácia čabianskych Slovákov – http://www.luno.hu/…/akt…/31819-vy-iel-abiansky-kalendar

Krst knižnej prílohy pre deti a mládež LuDo – http://www.luno.hu/…/31390-ludo-v-bezprostrednej…

„Dobrí apeťík!“ – Ozajstná čabianska kuchárska kniha – http://www.luno.hu/…/30734-dobri-apetik-ozajstna…

Nové publikácie Slovákov v Maďarsku na bratislavskej Bibliotéke – http://www.luno.hu/…/31688-na-e-nove-publikacie-na…

DOHODA O SPOLUPRÁCI DOLNOZEMSKÝCH SLOVÁKOV

Dňa 18. januára v Nadlaku podpísali Dohodu o spolupráci medzi organizáciami Slovákov žijúcich v zahraničí z Maďarska, Rumunska a Srbska na tento rok. Signatári ustanovili 19 projektov, ktoré budú organizovať v roku 2024. Na podujatí odovzdali aj pamätné plakety partnerským organizáciám pri príležitosti 220. výročia založenia Nadlaku.

„Z praktických dôvodov bývalo takéto stretnutie na konci roka, lebo Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) vtedy zverejňoval výzvu na poskytovanie dotácie na projekty. Keďže v tomto roku to bolo inak, tak stretnutie sa uskutočnilo na začiatku tohto predmetného roka,“ povedala na margo stretnutia v Nadlaku predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková. Na spoločných projektoch sa podieľajú Demokratický zväz Slovákov a Čechov v RumunskuKultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku Spoločnosť pre edukáciu a kultúru z Rumunska, Asociácia slovenských pedagógov v SrbskuMatica Slovenská v SrbskuNárodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov zo Srbska. Z maďarskej strany sú medzi signatármi Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku a Čabianska organizácia Slovákov„Projekty sú už niekoľko rokov ustálené a sú financované len čiastočne z dotácií, ktoré poskytuje ÚSŽZ. Väčšinou sú financované z tých prostriedkov, ktoré majú k dispozícií zúčastnené organizácie. V prípade projektov, ktoré majú rotačný charakter, či už ide o stretnutie študentov, alebo seminár slovenčinárov, ktoré sú usporiadané vždy v inej krajine, sme sa dohodli, kde budú v tomto roku,“ povedala A. Hollerová Račková, podľa ktorej sú spoločné projekty najužitočnejšie pre našich školákov ZŠ a stredoškolákov, pretože majú tak možnosť stretávať sa s rovesníkmi.
 „Myslím si, že je veľmi dôležité aby naše deti videli, že Slováci nežijú iba na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách a aby videli ako žijú, aké podmienky majú a ako sa u nich slovenčina zachováva. Osobne si myslím, že je to veľký príspevok k tomu, aby si naše deti uvedomovali svoj pôvod a zároveň, že je prirodzené byť inokultúrnym a inojazyčným občanom v jednej krajine“ konštatovala predsedníčka CSSM.

Nadlak minulý rok oslavoval 220. výročie príchodu Slovákov. Pri tejto príležitosti usporiadali minulý rok vedeckú konferenciu, organizátori využili terajšie stretnutie a partnerom, s ktorým spolupracujú nadlackí Slováci odovzdali pamätné plakety a pamätné listy.

FAŠIANGY V SLOVENSKOM KOMLÓŠI

Uverejnené v Ľudových novinách: sobota, 24. február 2024

Vraví sa, že keď sa medveď počas zimného spánku obráti na druhý bok, pol zimy je za nami. Veru, od „macovho obrátenia“ prešlo zopár týždňov a všetci cítime, že vláda zimy sa pomaličky končí a vo vzduchu sa vznáša jar. Toto prechodné obdobie je oddávna späté s tradíciou fašiangov, s časom zábav, zabíjačiek, tancovačiek a karnevalov.

Slovenská základná škola v Slovenskom Komlóši mala fašiangový karneval v polovici februára. Niekoľko dní vopred si žiaci šuškali o pripravovaných maskách. Veľké tajomstvo sa však prezradilo až na karnevale. V piatok ráno začala prehliadka masiek. Keď sa všetci žiaci aj učitelia zišli v telocvični, na jednom mieste sa zrazu stretli rôzne svety: rozprávkový, fantazijný, hororový, zvierací aj ten reálny. Veru, bolo na čo pozerať. Vo veľkom kruhu sa predvádzali čierne fúzaté mačky a biely kocúr. A tu kráča žirafa, za ňou lev. Ešte niečo zo zvieracieho sveta? Nech sa páči: tajomný modrý vták, tiger, sivá myška. Kráľom je páv s nádherným chvostom. A potom nasleduje mystický svet – anjeli, čerti, za nimi čarodejnice i drak. To sme už v krajine rozprávok. Princezničky na rôzny spôsob, Elza a Anna z Ľadového kráľovstva, motýlie víly – ružová a modrá s čarovnou paličkou, Červená čiapočka, Harry Potter, Pokémon, Ninja korytnačky, Človek-palička a rôzne iné. Z detských rozprávok sa prenesieme do sveta filmu – oddelenie horor. Kostry a kostlivci, Smrť, zombie a ich obete. Uf! Pred nami sa objaví maska televízor, a tak rýchlo prepneme program. Sme v historickom filme – dve krásne Kleopatry sa ladne prechádzajú. Prichádza rádio, nuž preladíme rádiové vlny, a zrazu sme v reálnom svete. Po uliciach upratujú smetiari, dôchodca pomaly kráča a ťahá za sebou vozík. Tu ide mamička, ach, jedno dieťa na rukách, druhé zavesené na nohe, v ruke taška s nákupom. Policajti dohliadajú na poriadok v meste. Z ihriska sa ozýva športový pokrik. To fanúšikovia povzbudzujú svojich obľúbených futbalistov – Ronaldov. Na námestí majú plenér maliari. A je tu aj lekár, bábätko v perinke a mladucha so ženíchom, aj babka s dedkom. Bankár s kufríkom a lupiči. A sme na Sicílii. Mafiáni v čiernych oblekoch sa dôležito prechádzajú a hľadia na nás spoza čiernych okuliarov. Medzi maskami nechýbajú ani vojaci. A toto je čo? Veľká krabica pukancov. Á, to sme v kine! Práve premietajú film o bájnom Jednorožcovi. Jedna maska strieda druhú: karty Jolly Joker, srdcová sedma, ba objaví sa aj šejk s hrsťou peňazí a drahých cigár. A ešte poľovník a… Nakoniec to všetko riadil semafor.

Po prehliadke masiek sa rozprúdila zábava, tancovalo sa, spievalo, a keď zazvonilo na prestávku, žiaci sa išli nadesiatovať a potom sa hrali v triede. Niektorí nachystali zdravé šaláty, iní si pochutnávali na sladkých fánkach alebo si pozreli peknú rozprávku.

Obed. Fašiangový deň sa končí. Vonku na trávnikoch sa belejú snežienky – predzvesť jari.

Viera Krajčová

Foto: Mariana Bajczerová

PO TROJROČNEJ PAUZE ZASA SLOVENSKÝ BÁL

Uverejnené v Ľudových novinách : sobota, 17. február 2024, 06:51

Po trojročnej prestávke usporiadali Organizácia komlóšskych SlovákovSlovenská národnostná samospráva a Slovenské regionálne kultúrne stredisko ÚKSM v Slovenskom Komlóši tradičný Slovenský bál, ktorý je obyčajne prvou veľkou akciou komlóšskych Slovákov. Milovníci tanca a hudby sa zišli v priestoroch slovenskej školy v prvú februárovú sobotu.

Pozvanie na podujatie prijali riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku a kultúrna radkyňa Valného zhromaždenia CSSM Katarína Király, podpredseda CSSM František Zelman s manželkou, viceprimátor mesta Zoltán Horváth s manželkou, riaditeľka školy, ktorá je zároveň predsedníčkou Výboru školstva, kultúry, mládeže a športu mestskej samosprávy Marianna Bajczerová, podpredsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Ildikó Klementová Zelmanová s manželom, zástupkyňa prednostu mestskej samosprávy Anita Zsarnaiová a evanjelický farár Attila Spišák s rodinou. Na ples prišli aj priatelia Komlóšanov z blízkeho i vzdialeného okolia, Veľkého Bánhedešu, Ambrózu a Segedína. Bál sa začal pestrým programom Folklórneho súboru Komlóš, ktorý v tomto roku oslavuje 75. výročie založenia.

Ľudový tanec v Slovenskom Komlóši má dávne tradície. Prvý folklórny krúžok bol založený v roku 1949 pod vedením Anny Medovarskej. Súbor Komlóš funguje ako spolok. Vedúcim je Gábor Krcsméri, umeleckým vedúcim mladšej generácie Milan Krcsméri. Seniorov usmerňujú Mária Karkusová LeginszkáSándor Birkás a Tomáš Tóth. V minulom roku súbor dostal ocenenie Prima a na kvalifikácii Vo víre tanca dosiahol zlatú kvalifikáciu.

Do tanca na plese hrali Maroš Rusňák a Gipsy Music z Rožňavy a chutnú večeru poskytol Hostinec Fényes z Csanádpaloty. Hoci bol o bál trochu menší záujem ako pred pandémiou, aj takto sa spolu zabávalo skoro 200 ľudí. Pred polnocou prišli ďalší hostia, ktorí sa vrátili z vystúpenia v partnerskom meste v Maďarkaniže, primátor Zoltán Zsura a niekoľkí členovia populárnej Komlóšskej mládežníckej dychovky.

Vedenie Organizácie komlóšskych Slovákov

Foto: Gábor Bunda

Vyhľadávanie v dolnozemských matrikách

 

„Národ sa skladá z rodín. Sotva sa nájde jedna rodina, z ktorej by si aspoň jeden člen nezaslúžil v nejakom zmysle spomienku. Aj preto je zaujímavé poznať ten strom ktorý dal takýto plod.“

Týmto výstižným citátom začína oficiálna webstránka „Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov„. Združenie tvorí skupina bádateľov, ktorí začali pracovať na indexovaní (prepisovaní) matričných záznamov dolnozemských obcí do počítačového genealogického programu. Indexovanie matrík je zamerané na celú oblasť osídlenú dolnozemskými Slovákmi. Začali s Békešskou a Čanádskou župou, spracovali matriky Nadlaku (Rumunsko) a indexujejú i prvú obec v Peštianskej župe, či obce vo Vojvodine. Aktuálne je spracovaných  vyše 600 000 matričných záznamov, v prípade Slovenského Komlóša, Bánhedešu, Pitvaroša, Ambrózky, Čanádalbertu a Kulpína je to vrátane vypárovaných rodových väzieb, možnosti zobrazenia si originálneho dokumentu a aj fotky osoby (samozrejme ak existuje).

Logo Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov

(Zdroj: www.genealogiadolnozemskychslovakov.eu)

Združenie, s cieľom sprístupniť svoje výsledky pre všetkých, ktorí sa snažia zostaviť svoj rodokmeň a bádajú v dolnozemských matrikách po svojich predkoch, na svojej webstránke:  www.genealogiadolnozemskychslovakov.eu prezentuje svoju činnosť a sprístupňuje svoje výsledky bádania. V súčasnosti uvedená webstránka poskytuje v sekcii „MATRIKY“ aktuálnu databázu spracovaných dolnozemských matrík. Databáza sa bude v budúcnosti aktualizovať o ukončené nové projekty. Okrem indexu matričných záznamov a ich originálnych skenov, poskytuje  stránka združenia i informácie o aktuálne rozpracovaných projektoch a plánovanej činnosti, spoločenských a kultúrnych akciách. Združenie okrem publikačnej činnosti poskytuje zároveň konzultácie a poradenstvo pri práci s matrikami a riešení vzniknutých problémov, preklady záznamov z latinského a maďarského jazyka do slovenčiny a podobne.

 

Začnite nastavením kurzora počítačovej myši alebo iného ukazovateľa na nápis MATRIKY v hornej časti webstránky (na obrázku zvýraznené červeným rámčekom).

Automaticky sa Vám otvorí nasledovné menu:

O projekte

Registrácia do databázy

Dolnozemské matriky

Vyhľadávať môžete začať kliknutím na Dolnozemské matriky. Zadarmo – bez registrácie, môžete vykonať mesačne dopyt len po 20 záznamoch (môžete zadať len 20 hľadaní mien za mesiac). Ak chcete hľadať viac ako 20 krát, je potrebná registrácia kliknutím na Registrácia do databázy cez registračný formulár na webstránke. Po registrácii Vám bude doručený email s informáciami o platbe. Po uhradení poplatku sa konto aktivuje. Informácia o aktivovaní bude bádateľovi doručené opäť prostredníctvom emailu.

Predplatné za využívanie databázy matrík je nasledovné:

  • bez registrácie (max 20 dopytov mesačne)
  • štvrťrok (3 mesiace) = 20 EUR (max 500 dopytov mesačne)
  • rok (12 mesiacov) =  50 EUR (max 500 dopytov mesačne)

Vyhľadávanie zadarmo, alebo za poplatok je na stránke Dolnozemské matriky, rozdiel je len v počte prístupov, ktoré máte za mesiac.

Snímka obrazovky Dolnozemské matriky

(Zdroj: www.genealogiadolnozemskychslovakov.eu)

V súčastnosti sú na webstránke nastavené nasledovné vyhľadávače (na snímke označené červeným rámčekom), pričom každý vyhľadávač má samostatné počítadlo dopytov.

(index obsahuje doteraz spracované matriky dolnozemských obcí. Jedná sa zväčša o matriky cirkevné, čiastočne sú spracované aj niektoré sprístupnené matriky štátne. Tento index je doplnený aj o spracované záznamy sobášov a úmrtí evanjelických farností niektorých obcí na Slovensku, kam sa dolnozemskí Slováci po vojne presťahovali.)

(Tu je možné vyhľadávať výskyt zvoleného priezviska v jednotlivých matrikách, ktorých index je sprístupnený.)

(Obsahuje údaje z nafotených náhrobkov z doteraz spracovaných cintorínov (Slovenský Komlóš, Ambrózka, Bánhedeš, Pitvatroš, Čanádalbert a množstva cintorínov na Slovensku a v zahraničí, kde sú pochovaní potomkovia dolnozemských Slovákov).

Veríme, že zverejnené indexy matrík budú pre Vás prospešné a pomôžu Vám v bádaní po svojich predkoch a zostavení rodokmeňov.

Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov Vám praje veľa úspechov.

Potulky po Gemeri

Región odkial pochádzajú naší predkovia Gemerský región – GEMER a MALOHONT

Územie Gemera leží na juhu stredného Slovenska a presahuje až do Maďarska. Ku Gemeru bol v 19. storočí pričlenený aj Malohont s centrom v Rimavskej Sobote.

Na severe na Gemer zasahuje Národný park Slovenský raj, s ktorým susedí Národný park Muránska planina s množstvom ohrozených druhov rastlín a živočíchov a ojedinelým krasovým reliéfom. V južnej a juhovýchodnej časti Gemera vyhlásili v roku 2002 Národný park Slovenský kras. Jeho viaceré jaskyne a priepasti sú zaradené do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Z kultúrno-historických pamiatok zaujmú najmä hrady (Krásna Hôrka) alebo ich zrúcaniny (hrad Muráň), viaceré kaštiele (najkrajším je bezpochyby kaštieľ v Betliari) a mnohé kostoly roztrúsené po gemerskej vetve Gotickej cesty.

Okresy: Rimavská Sobota, Revúca, čiastočne Rožňava.

 Celý kraj GEMER je výrazný svojou topografiou, nádhernými dolinami rámovanými nízkymi planinami či náhornými plošinami. A túto prirodzenú krásu dopĺňajú veľkolepé diela, ktoré vystaval človek v posledných dvoch storočiach.

Zaujalo ma, že ľudia, ktorí sa verejne aktívne angažujú, či už v remeslách, umení, alebo kultúre, sú rozprestretí na časovej osi od 20 do 90 rokov. Veľa z týchto aktívnych ľudí už nepochádza z Gemera, ale prišlo z vonku, z iných miest, iných dedín, iných častí krajiny.

O Gemeri, ako o regióne s cennými, ale rozpadajúcimi sa pamiatkami, kde je slabo platená práca alebo jej niet, sú časté spravodajstvá v našich médiách.

Gemerský región:

Jelšava – mestečko udržuje styky s dolnozemskými Slovákmi – Slovenským Komlóšom:

Kaštieľ Betliar:

Hrad Muráň:

Hrad Krásna Hôrka:

Kostol na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote:

Dolnozemská zábava v Horných Salibách

Milí priatelia,

na 27.apríla 2024 sa pripravuje v Horných Salibách v kultúrnom dome dolnozemská zábava.Jej hlavným organizátorom je OZ Apovka Mamovka.

Náš Spolok Slovákov z Maďarska podpísal 4.11.2023 s OZ Apovka Mamovka zmluvu o spolupráci.Preto sa aj my budeme podieľať na príprave tohto podujatia, na ktoré Vás srdečne pozývam.Budem sa tešiť, keď akciu svojou prítomnosťou podporíte.Držme spolu.

Poskytnuť 2% z dane môžete aj tento rok

       V Galante,10.01.2024

Vážení priatelia,

ubehol ďalší zdaňovací rok, dovoľte nám prosím, aby sme Vás opäť oslovili.

            Tak ako každý rok, aj teraz sa obraciame na vás s prosbou v rámci daňového priznania, o poukázanie sumy do výšky 2 % zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.  Spolok podal aj pre rok 2024 registráciu na 2(3)%.

Ako poukázať 2% percentá z dane z príjmu?

Ak ste zamestnaný
Požiadajte do 15. februára kalendárneho roka svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmu a nezabudnite uviesť, že chcete 2% z Vašej dane z príjmu asignovať pre oprávnené občianske združenie Spolok Slovákov z Maďarska. Požiadajte tiež svojho zamestnávateľa, aby Vám vyhotovil potvrdenie o zaplatení dane. Keď dostanete potvrdenie o zaplatení dane, vyplníte vyhlásenie o poukázaní sumy do výšky 2% zaplatenej dane a tieto dva formuláre pošlite alebo osobne doručte daňovému úradu v mieste vášho bydliska do 30. apríla kalendárneho roka.

Ak si podávate daňové priznanie sami (SZČO)
Vyplňte v „Daňovom priznaní“ konkrétnu časť venovanú z dane s názvom  „Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane“ (pril.12) z príjmov fyzickej osoby podľa § 50 zákona alebo Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby, podľa toho, či podnikáte ako fyzická, či právnická osoba. Vyplnené daňové priznanie doručte vášmu daňovému úradu do 30. marca kalendárneho roka a uhraďte daň.

Pre poukázanie 2% z dane budete potrebovať tieto údaje do „VYHLÁSENIA o poukázaní podielu zaplatenej dane“ (je v prílohe DP) :
II.ODDIEL – ÚDAJE O PRIJÍMATEĽOVI

15 IČO:          37837567

16 Právna forma:  Občianske združenie

17 Obchodné meno: Spolok Slovákov z Maďarska

18 Sídlo, ulica: Bratislavská

19 Súpisné číslo: 1458/71

20 PSČ:  92401

21 Obec: Galanta

Všetkým, ktorí ste tak urobili a poukázali 2% v predchádzajúcom období úprimne ďakujeme.
Pre tých, ktorí by mali záujem podporiť našu činnosť iným spôsobom (dar a pod.), uvádzam bankové údaje Spolku:
IBAN: SK2431000000004210124018
Variabilný symbol:     2024   
Tešíme sa na Vašu podporu

S pozdravom

            RNDr. Eva Kmeťová
          predsedníčka  Spolku Slovákov z Maďarska

Nejasnosti, doplnenie článku a pod. uvádzajte v komentároch pod článkom. Ďakujeme.

Slovenské potulky Pilíšom

Históriu pradávnej dediny Pleš, dnes Mlynky, podrobne obsahuje publikácia „Samosprávy obce Mlynky“, ktorej autorom je Gregor Papuček. V nej sa uvádza, že vykopávky svedčia o tom, že pod vrchom Pleš (dnes Piliš) kedysi stál benediktínsky kláštor, ktorý tam v 12. storočí už chátral opustený. Neskôr vzniklo silné cisterciánske Plešské opátstvo, ktoré tam pretrvalo až do roku 1541. Keď Turci tiahli na Budín, cisterciti svoj kláštor opustili. Budín 7. septembra padol, a Turci v ten istý deň podpálili aj cisterciánsky kláštor. V ňom zhorela aj jeho bohatá knižnica, ktorá zrejme obsahovala presnejšie údaje z histórie obce, píše Papuček.   Vďaka Alexandrovi Kormošovi a Gregorovi Papučkovi sa Pilíš stal podobne silným symbolom Slovákov v Maďarsku ako napríklad komlóšska turňa, čabianska klobása či dolnozemské tkaniny.
V posledných rokoch tejto oblasti, v ktorej dodnes žijú Slováci sa venuje priateľ nášho spolku, ešte žijúci fotograf a publicista Jozef Schwarz, ktorý, ako sám píše, každoročne navštevuje toto prostredie aj s výstupom na vršok Pilíš (757m).
Bol som nadšený pri čítaní diela:
 R. Fraňo – J. Schwarz: Slovenské potulky Pilíšom

Cieľ, ktorý si dala autorska dvojica Rudolf Fraňo a Jozef Schwarz je predstaviť slovenskosť Pilíša v toku 15 storočí. Prečo tak hlboko začreli do minulosti? Držia sa záverov vedeckej obce, že naši slovenskí predkovia sa volali v minulosti Sloveni (Slovieni / Slověni), ktorí od 6. Storočia preukázateľne žili aj na území Pilíša.

Zaujímavo popísané, historicky podložené fakty o mestečkách a dedinách na území Pilíša so slovenským obyvateľstvom:

Čív (Piliscsév), Čobánka (Csobánka), Dimiš (Dömös), DorogKalás (Budakalász), Kestúc (Kesztölc), Mlynky (Pilisszentkereszt), Ostrihom (Esztergom), Pilíšska Čaba (Piliscsaba), Pilíšske Moravce (Pilismarót), Pomáz Santov (Pilisszántó), Senondrej a Zbehy (Szentendre és Izbég), Senváclav (Pilisszentlászló), Tahitótfalu, Vyšehrad (Visegrád).

Dovolím si súhlasiť a podporujem aj návrhy p. Jozefa Schwarza, ktoré už niekoľkokráť odporučil v rámci „Matičných námetov práce a spolupráce so Slovákmi v Maďarsku“, z ktorých vyberám:

7. „Podporovať cestovný ruch zo Slovenska za Slovákmi a slovenským prostredím v Maďarsku. Zúčastňovať sa pravidelného májového výstupu na Pilíš, v júli na Matru. Pritiahnuť aj miestnych Slovákov. Taktiež v spolupráci s domácimi vytvoriť tradíciu Blatnohradského stretnutia. Podobne zvýšiť slovenskú účasť na rozličných podujatiach Slovákov v Maďarsku po celý rok. K tomu vydať matičný kalendár podujatí Slovákov v Maďarsku a v matičných periodikách ich propagovať“.

Je to skutočne pôvabná oblasť kde žili a dodnes žijú obyvatelia zo slovenskými koreňmi. Stojí zato navštíviť tam žijúcich slovákov aj okolie.

Ostrihom:

Dimiš:

Pilíšska Čaba:

Senondrej:

Senváclav

Vyšehrad

Jozef Schwarz

-.-