Nie je korona ako korona

Autor: Pavol Žibrita
viac článkov od autora najdete tu: pavolzibrita.blog.sme.sk(rss)

Dnes je slovo korona  snáď najčastejšie skloňovaným slovom na celom svete. V Maďarsku sa však slovo korona omieľalo veľmi často už dávno-pradávno pred pandémiou. Dokonca stovky rokov! Pravda, v inom význame.

Hádate správne. Tá maďarská korona nemá s koronavírusom nič spoločné. O korona-víruse vieme už takmer všetko. Ale  slovo korona, mi mimovoľne  pripomenulo nedávne udalosti, ktoré sa odohrali v Čabe, a tak opäť zabŕdam… Proste mi to nedá! Nedá, nakoľko sa to bytostne dotklo aj tunajších čabianskych Slovákov. Čiže aj mňa… A verte, nepôjde o žiadny nárek nad historickými krivdami. Veď tie už dnes, popravde, nikoho nezaujímajú. Pôjde o dnešok. No dobre… O udalosť, ktorá sa stala len nedávno. Pred rokom a pol.

Pre mnohých je rodný kraj tým najkrajším miestom na Zemi. Aj keď som sa tam nenarodil, zvyknem sa občas pochváliť, že moji praprapredkovia pochádzajú zo srdca Slovenska. Nuž, a tým miestom je Novohrad, okolie Krupiny – Žibritov. Vravievam to tak aj napriek tomu, že ich kosti ležia tu na Dolnej zemi – v Čabe, kde pred vyše 200 rokmi našli svoj nový domov.

Práve z tejto časti Slovenska bol pred 27 rokmi (1993), pri príležitosti 275. výročia (1718) príchodu Slovákov  na Dolnú zem, dovezený obrovský balvan, skala. Pochádza z lomu pri obci Breziny. Zo Žibritova čoby si kameňom dohodil…

article_photo

Osobne ho po odstrele vybrala a dopravila do Čaby Helenka (Ica) Somogyiová, ktorá  bola v tom čase na mestskom úrade referentkou pre národnostné záležitosti. Balvan umiestnili pred Mestský úrad v Čabe na mieste, kde podľa legendy zastali vozy s prvými slovenskými osadníkmi. A podobne ako títo naši predkovia – znovuzakladatelia Čaby, aj balvan tu zapustil korene. Mysleli sme, že natrvalo. Nuž, mýlili sme sa… 

article_photo

Pred necelými dvomi rokmi totiž musel ten balvan zo srdca Slovenska ustúpiť sv. Štefanovi a „jeho korone“. Veď čožeby to bolo za Svätoštefanské námestie, ak by tam nebola jeho socha? Čo na tom, že súsošie ho znázorňuje, ako odovzdáva uhorskú, pardon! – Svätoštefanskú korunu  (maď. koronu), sv. Panne Márii s malým Ježiškom v náručí. Po tisícich rokoch! Korunu, ktorú nikdy v skutočnosti nemohol držať v rukách, ani ju nikdy nemal na hlave! Viem, ide o symboliku. Ani by to nebol žiadny problém. Hoci to vyzerá na historický kotrmelec.

Nie prvý, ani jediný… Už sme si zvykli. Štefan I., „otec vlasti“, zakladateľ Uhorského štátu, požíva v Maďarsku najväčšiu úctu. Neviem, či existuje vo svete ešte jeden panovník, ktorý by mal toľko sôch a monumentov ako on. Polovica z nich stojí v susedných krajinách. Pripomínajú Maďarom  veľkosť a slávu Uhorska. OK. Všetci vieme, že Uhorsko nebolo iba maďarské a nezahŕňalo len dnešné územie Maďarska. Ostatne, bola to aj krajina našich predkov. Mali by sme na ňu byť viacej hrdí konečne už aj my –  Slováci.  Ale pokračujme! Dá sa pochopiť aj to, že na drvivej väčšine sôch je Štefan I. znázorňovaný s korunou, ktorá v čase jeho vlády nebola ešte na svete, takže ju nemohol ani nosiť. A svätou sa stala tiež až dodatočne. OK, opäť symbolika! Chápem… Len nechápem, prečo sa v Čabe musela socha postaviť práve na miesto, kde bol pred 25 rokmi umiestnený balvan zo  Slovenska. Aj to je symbolika? Začínam mať pocit, že veru áno! Ale tentoraz úplne z iného súdka! Taká novodobo-národná, orbánovsko-fidesácka. Začínam veriť, že sa tak deje absolútne naschvál a premyslene. Minimálne posledných desať rokov. Ako by sa to dialo na rozkaz. A zrejme sa tak aj deje…

Veď posúďte sami. Môže ísť o náhodu, ak sa do pôvodne najväčších, Slovákmi založených a ešte ako-tak aj naďalej Slovákmi obývaných dolnozemských miest, ako sú – Sarvaš, Slovenský Komlóš a Békešská Čaba, jeden za druhým umiestňujú najväčšie, najsvätejšie symboly Maďarska? Jedinečná (sú z nej údajne len dve) obrovská Svätoštefanská koruna do Sarvaša, sv. Štefan pred evanjelický kostol do Komlóša a teraz aj do Čaby)? Nie, nie, nie! Tu naozaj nejde o žiadnu náhodu! Teda aspoň podľa mňa…

Ale vráťme sa k nášmu balvanu. Bolo samozrejmé, že akýsi  balvan zo Slovenska nemá, nemôže mať, proti tejto, kráľom ponúkanej korone či proti sv. Štefanovi a sv. Márii žiadnu šancu. A ako to nakoniec v tej Čabe presne dopadlo? Bol to boj. Našťastie iba slovný. Počiatočné úvahy radných pánov o jeho odstránení z námestia a prenesení na iné miesto sa našťastie nenaplnili. Vtedajší predseda Čabianskej organizácie Slovákov a zároveň predseda miestnej slovenskej samosprávy Michal Lásik mal najväčšiu zásluhu na tom, že balvan kráľovi, jeho korone a Márii síce ustúpil, ale iba o pár metrov. Naďalej hrdo stojí pred radnicou a pomaly to budú dva roky, čo nanovo zapustil korene. V Čabe veríme, že na tom novom mieste vydrží tentoraz oveľa dlhšie.
Príďte sa naň občas pozrieť aj vy!

article_photo

Takto dnes vyzerá na novom mieste…

P.S.   Je jedno, či prídete v lete, alebo v zime, na plavky nezabudnite!

„NAŠIM“ (slovenským) MAĎAROM z Maďarska… “

Monitor z blog.sme.sk

Pavol Žibrita
Nie je ľahké byť Slovákom v Maďarsku…keď sa však motám medzi hrobmi predkov,zisťujem,že môj domov je tu – v Čabe. A ďalej to už poznáte… všade dobre,doma/v Čabe/ najlepšie.Čo nie vždy znamená, že aj najľahšie…

Mnohým Slovákom vo svete – v CZ, GB, IRL, D, A, CH, NL, DK, N, S, CAN, USA atď., atď. sa uľavilo. Nebudú prichádzať o slovenské občianstvo, ba v mnohých prípadoch im bude aj vrátené. Vieme prečo tak bolo,mali sme z Maďarov strach!

Čo bolo…

Snahy maďarských vlád o udeľovanie občianstva zahraničným Maďarom sú staršieho dáta. V r. 2004 sa na túto tému konalo dokonca referendum. Mimochodom, neúspešné. S jeho udeľovaním nesúhlasila väčšina domácich obyvateľov, ale aj mnohí zahraniční Maďari – predovšetkým v Rumunsku, ale aj na Slovensku. V tomto období sa rodí nepriateľstvo medzi Orbánom a Bugárom a  štiepenie Maďarov na Slovensku. Orbán už vtedy uznával len tých pravoVerných – rozumej  jemu verných – Maďarov.

Lenže po piatich rokoch intenzívneho národného premývania mozgov, prijal takmer kompletný maďarský parlament (nie len orbánovci) v r. 2010 zákon o zjednodušenom nadobúdaní maďarského občianstva. To využilo (údajne) vyše tristo tisíc (oklamaných, podotýkam) Maďarov žijúcich v Rumunsku a Orbán si mädlil ruky. Získal množstvo nových verných  voličov, čo bolo v podstate (a naďalej aj ostáva) cieľom uvedeného zákona, aj keď predseda maďarskej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Zsolt Semjén pred hlasovaním v parlamente uviedol, že ide iba o akúsi evidenciu v rámci maďarskej spolupatričnosti. Avšak hneď po úspešnom prijatí zákona, jednoznačne odhalil jeho zmysel, keď vyhlásil: „…je iba jeden maďarský národ, jedno maďarské občianstvo!“ Už tam chýba iba jedno slovíčko  – štát! Nepripomína nám to niečo?

Nuž nečudo, že sme sa na Slovensku zľakli. Teda nie všetci, ale… v r. 2010 slovenský parlament urýchlene prijal novelu zákona o štátnom občianstve, hlasmi Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS a KDH, ako potrebné protiopatrenie. A tak sme sa prikryli maďarskou hrozbou a uškodili iba sami sebe, teda vlastným občanom – Slovákom, aby som bol presný. Ani Radičovej vláda nenašla počas dvoch rokov vládnutia dostatok síl (nebola ochotná?), aby ho zmenila. A výsledok? Naši maďarskí spoluobčania sa zľakli (čo sa mnohým Slovákom samozrejme páčilo), Smer takýmto strašením, ktorému mnohí uverili, získal politické body a po rýchlom rozpade Radičovej vlády mohol postaviť jednofarebnú vládu. Vieme presne, k čomu to viedlo.

Čo máme dnes…

Za desať rokov, ktoré od tých čias uplynuli, sa toho na Slovensku naozaj veľa zmenilo. Konečne môžeme povedať, že smerom k lepšiemu. Dnes máme, ako sa zdá, rozumne vyváženú vládu, ktorá sa  Maďarov nebojí. Ani niet prečo! A Matovič ohlásil zmenu kontroverzného (zdanlivo proti maďarského) zákona ako koštovku, ako ochutnávku, hneď na úvod svojho vládnutia. Smelo, sebavedome, bez zaváhania. Jasné! Veď ide uľahčiť život mnohým Slovákom. Napokon, sľúbil im to už dávno. Urobil tak bez zaváhania ( Orbán to s Matovičom nebude mať ľahké, to je isté! hi! ) napriek tomu, že tu za Dunajom sa v tomto smere nič nezmenilo. Práve naopak. Vidieť to aj z prvotných, doslova radostných reakcií tunajších vládnych činiteľov a vládnej tlače. Už vidia to množstvo nových ovečiek vo svojom deravom košiari, ktoré sem prebehnú zo Slovenska.

Naozaj iba čisto teoreticky (sarkasticky)… Problémy zo strany Maďarska (vo forme snáh o opätovné pričlenenie „stratených“ území) by mohli nastať iba vtedy, ak by sa Maďarsko – v prípade III. svetovej vojny – ocitlo, už konečne raz, na strane víťazov. Ale zatiaľ sa netreba báť. Veď taká svetová by nemala víťazov, iba porazených.

Čo môžeme očakávať…

Tak to si zatiaľ len ťažko vieme predstaviť. Niekto už teraz straší, že ich budú desaťtisíce, niekto predpovedá iba zopár desiatok. Myslím, že ani jedna, ani druhá vláda si nemôže byť istá, ako sa situácia vyvinie. Hlavne ako zareagujú Maďari na Slovensku, keď budú môcť požiadať o maďarské občianstvo bez obáv, že stratia to slovenské. Že ich maďarská vláda bude k tomu všemožne vyzývať, to je isté! A práve preto by som im chcel adresovať nasledovné riadky ešte predtým, než sa rozhodnú… Tak či onak. Napokon ide o dospelých ľudí a je to – bude to, len a len ich osobná vec. Ak budú mať na to právo, tak čo koho do toho. Viem, že nech sa rozhodnú akokoľvek, bude to z ich pohľadu, správne rozhodnutie.  Zároveň si ale myslím, že  nezaškodí, ak predtým, ako sa rozhodnú, budú vedieť:

  • že súčasná maďarská vládna garnitúra Maďarov absolútne nezjednocuje, ale práve naopak – iba ich rozdeľuje! V podstate permanentne uráža, škatuľkuje a dehonestuje celé skupiny obyvateľstva, a to tak doma v Maďarsku, ako aj za jeho hranicami. Pritom jej nerobí žiadny problém neustále brnkať na národnú strunu, tváriť sa ako spasiteľ a pokrytecky vyzývať všetkých Maďarov k súdržnosti a spolupatričnosti.
  • že štátne občianstvo sa v mnohých krajinách dá získať len veľmi ťažko, to mnohí vieme. Má totiž svoju hodnotu. Treba najprv splniť množstvo podmienok a priniesť aj nejaké obete. Napríklad to slovenské môže obyčajný smrteľník, žiadateľ, dostať iba po ôsmich rokoch pobytu na Slovensku! Pravda, sú aj výnimky… Takže, ak vám ho dávajú podozrivo rýchlo a lacno, doslova ho za vami hádžu, nebude to len tak. Je čas spozornieť a zbystriť sluch aj zrak.
  • že aj po získaní toho maďarského občianstva sa stanú iba “druhotriednymi” Maďarmi napriek tomu, že občania tej istej krajiny by si mali byť rovní. Alebo sa mýlim? Veď všetci vieme, ako to vo svete chodí… Ani v Maďarsku, ani na Slovensku to nemôže byť inak. Pokiaľ tu – v Maďarsku, nežijete, nepracujete, nemáte pobytovú kartu, neplatíte dane a odvody, budete na tom – ako maďarskí štátni občania, oveľa horšie ako tí ázijskí migranti, ktorí to všetko spĺňajú, pritom nie sú ani Maďarmi, ani nemajú maďarské štátne občianstvo. Napr. bez pobytovej karty si tu nedokážete vybaviť nič podstatné a nepomôže vám ani to, ak budete Maďarom na 120%! Na pošte vám nevydajú ani doporučenú zásielku! Budete sa musieť uspokojiť iba s tými malými kostičkami (cestovanie, múzeá, možnosti vzdelávania a pod.), ktoré sa už aj tak dajú dávno využívať aj bez občianstva.
  • že najhoršie na celej veci je ale to, že väčšina domorodých, obyčajných  Maďarov, sa vám (na rozdiel od politikov), vôbec nepoteší. A majú na to množstvo dôvodov. Verte, neverte, ale je to tak! No, je tu aj niečo oveľa horšie… Podľa niektorých prieskumov – ak by mohli, ak by to šlo, tak by krajinu opustilo (kto vie prečo asi?) ďalších približne 0,5 až 1 mil. ľudí! A to je sila!

Nuž uvidíme, ako to dopadne. Ja som optimista. Verím, že na Slovensku nenastane žiadne veľké zemetrasenie.  Vláda sa neobáva, tak prečo by sme sa mali obávať my. Ta ne? Iba ak by v tej tretej svetovej…

Veľkonočný pozdrav

Vážení naší členovia a členky,
prajem Vám, v tejto pre nás všetkých takej vážnej dobe zapríčinenej koronavírusovom, kedy sa nemôžme stretávať ani so svojimi najbližšími, spokojné Veľkonočné sviatky a v plnom zdraví čo najskorší šťastný návrat do normálneho života.

predsedníčka Spolku Anka Piláriková

Veľkonočný pozdrav poskytla nezištne naša členka

Volanie o pomoc

Krajania Slováci, najmä však Slovenky, pomôžte občanom a malým Slováčikom v obci Diakovce, inak hrozí zatvorenie škôlky!

Vyhlásenie výberového konania:

OBEC DIAKOVCE

Obecný úrad, 925 81 Diakovce

Podľa ustanovenia a zákona NR SR č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a ustanovenia 5 zákona č. NR SR 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov týmto vyhlasuje výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa/-ky

Materskej školy s VJS, 925 81 Diakovce, 0kr. Šaľa
s nástupom od 15. júna 2020

Podmienky na zaradenie do výberového konania:
l. odborná a pedagogická spôsobilosť podľa zákona NR SR č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
2. minimálne 5 rokov pedagogickej praxe v zmysle 3 zákona č. 596/2003 Z. z.
3. vykonanie prvej atestácie alebo jej náhradnej formy
4. osobnostné a morálne predpoklady na výkon funkcie (právne normy upravujúce problematiku školstva — riadenie, hospodárenie, pôsobnosť, kompetencie škôl a školských zariadení a pod.)
5. znalosť súvisiacej legislatívy potrebnej na výkon funkcie
6. komunikačné a organizačné schopnosti
7. počítačové znalosti (WORD, EXCEL, internet)
8. občianska bezúhonnosť
9. ovládanie štátneho jazyka
10. zdravotná spôsobilosť podľa 16 ods. I zákona č. 138/2019 Z. z.

Zoznam požadovaných dokladov na výberové konanie:
-prihláška na výberové konanie overené fotokópie dokladov o dosiahnutom vzdelaní a o vykonaní prvej atestácie
-profesijný životopis vlastný návrh koncepcie rozvoja materskej školy 1-2 strán/A4 -písomný súhlas uchádzača so spracúvaním osobných údajov pre potreby výberového konania v zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
-čestné vyhlásenie o bezúhonnosti na účel preukázania bezúhonnosti podľa 15 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a 13 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné poskytnúť údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Odpis z registra trestov sa bude vyžadovať iba od úspešného uchádzača.

Prihlášku s požadovanými dokladmi do výberového konania je potrebné doručiť do 15. mája 2020, 12.00hod.

na adresu: Obec Diakovce, Obecný úrad, 925 81 Diakovce č. 118 s označením:

Výberové konanie na riaditeľa/riaditeľku MŠ s VJS, a v ľavom hornom rohu „NEOTVÁRAŤ”.

Vyhlasovateľ si vyhradzuje právo nezaradiť do výberového konania uchádzačov, ktorí nespĺňajú požadované podmienky.

Termín a miesto výberového konania budú uchádzačom, ktorí splnili podmienky, oznámené písomne najmenej 7 dní pred jeho uskutočnením.

Ing. Kristína Jakódsová
starostka obce

V Diakovciach, 27. 3. 2020

Dolnozemské zlaté pero

Spolok Slovákov z Maďarska podporuje a víta aktivitu Spolku Slovákov z Bulharska a doporučuje svojim členom priamym vstupom podporiť túto literárnu súťaž.

Spolok Slovákov z Bulharska

vyhlasuje

I. ročník literárnej súťaže „Dolnozemské zlaté pero“

Poslanie súťaže: Súťaž bude prebiehať elektronickou formou, výstupom bude zborník v elektronickej podobe. Poslaním súťaže je podporiť literárnu tvorbu Slovákov žijúcich na Dolnej zemi s cieľom inšpirovať a prezentovať mladú generáciu v literárnej tvorbe v materinskom jazyku, možnosťou rozvíjať svoj talent a prostredníctvom literárnych časopisov uverejniť svoju tvorbu na Slovensku. Súťaž podporuje časopis Dotyky (časopis pre mladú literatúru a umenie) a časopis Fajauka (časopis Spolku Slovákov z Bulharska).

Propozície literárnej súťaže: Súťaž je určená Slovákom, ktorí žijú na Dolnej zemi (Slováci z Bulharska, Slováci z Rumunska, Slováci z Juhoslávie, Slováci z Maďarska) a tvoria v slovenskom jazyku a Slovákom, ktorí žijú na území Slovenska a majú pôvod na Dolnej zemi.

Uzávierka súťaže: 1. 5. 2020. Práce zaslané po tomto termíne nebudú do súťaže zaradené a po súhlase autora môžu byť zaradené do ďalšieho ročníka súťaže.

Podmienky súťaže: 

1. Súťažné práce musia byť pôvodné, doteraz nepublikované a nesmú byť zaslané do iných súťaží a musia byť napísané v slovenskom jazyku. 

2. Práce musia byť označené a musia obsahovať:

– názov práce, meno autora, bydlisko – adresa, krajina, vek, kontaktné údaje

– práce v úprave: Times New Roman; veľkosť 12; riadkovanie 1,5

– v prípade účastníkov zo Slovenska treba uviesť pôvod a vzťah k Slovákom z Dolnej zeme

– súhlas so spracovaním osobných údajov

3. Práce je potrebné zaslať emailom: zlatepero.ssb@gmail.com

4. Maximálny rozsah prác:

Poézia:      3 – 5 básní

Próza:       1 – 2 práce, maximálne 5 strán formátu A4

5. Výsledky súťaže oznámi vyhlasovateľ súťaže po vyhodnotení na webových stránkach www.ssb.sk . Víťazi budú upovedomení o výsledkoch a bude im poštou zaslaný diplom. Ocenené práce vyjdú v elektronickom zborníku, ktorý bude zverejnený na webstránke. Vybrané texty uverejní časopis Dotyky a časopis Fajauka. Organizátor si vyhradzuje právo redakčnej úpravy publikovaných textov po konzultácii s autorom. 

Kategórie:

POÉZIA

I.    Kategória: základné školy 

II.  Kategória: gymnázia a ostatné stredné školy

III. Kategória: dospelí

PRÓZA

I.    Kategória: základné školy 

II.  Kategória: gymnázia a ostatné stredné školy

III. Kategória: dospelí

Súťažné práce hodnotí odborná porota zložená zo spisovateľov pôsobiacich na Dolnej zemi a na Slovensku. 

Porota si vyhradzuje právo neudeliť niektorú z cien.

Vyhlásenie výsledkov – 5. júl  – Deň zahraničných Slovákov

Ide o súkromné pozemky

Informačný MONITOR:

Malí farmári sa búria proti návrhom SNS, ktoré môžu nahrávať špekulantom. Pomali ale isto nás pripravujú o pozemky na ktorých dreli naší predkovia.

Malí farmári sú doslova zúfalí, pretože sa obávajú pozemkových úprav z dielne SNS. Zákon sa dostal opätovne do parlamentu a poslanci sa na aktuálnej schôdzi budú snažiť prelomiť veto prezidentky Zuzany Čaputovej.

Tá ešte koncom vlaňajška odmietla podpísať zákon o pozemkových úpravách. Nepozdávali sa jej totiž niektoré ustanovenia, na ktoré poukazujú predovšetkým menší poľnohospodári.

Podľa nich, pokiaľ by zákon prešiel v navrhovanej forme, tak by mohlo prísť k obrovským majetkovým škodám.

Postrácané hektáre pôdy

Ako povedala členka výkonného výboru Vidieckej platformy Anna Balková, principiálne nie sú proti pozemkovým úpravám, keďže len tie môžu sprehľadniť užívanie pôdy a vlastníctvo. Tým pádom by sa uľahčil prístup drobných roľníkov k pôde.

„Nesúhlasíme však so spôsobom, ako to navrhuje ministerstvo pôdohospodárstva. Prvým dôvodom je, že registre obnovenej evidencie pôdy, takzvané ROEP-y, neboli v minulosti urobené dobre. Urobili sa veľké chyby. Mnohým sa doslova postrácali hektáre pozemkov,“ priblížila Balková.

Podľa nej nemôžu pozemkové úpravy vychádzať z chybných ROEP-ov, pretože by sa tým zahladili všetky krivdy z minulosti. A skutoční majitelia by sa nikdy nedomohli svojho vlastníckeho práva.

„Legálnym spôsobom by ich štát o to pripravil a zahľadili by sa všetky stopy. Okrem toho treba napraviť aj mnohé reštitúcie,“ pokračovala.

Prednostný nájom

Malým poľnohospodárom z Vidieckej platformy sa nepáči ani fakt, že novela naďalej ponecháva v platnosti prednostné právo nájmu. Tým pádom jeden z hlavných argumentov predkladateľov zákona, že sa uľahčí prístup vlastníkov k ich pôde, automaticky padá. Rozhodovať totiž bude naďalej nájomca.

Navyše vznikne obrovský chaos, pretože po úprave nebudú majitelia vedieť, komu by mali scelenú parcelu prenajať, pokiaľ mal predtým vlastník zmluvu s viacerými nájomcami.

„Tým pádom nemôžem dať svoju pôdu známemu, s ktorým sa dohodnem, že by mi tam dopestoval šošovicu. Budem ju musieť dať k dispozícii veľkému farmárovi, ktorý napríklad pestuje repku ako prísadu do pohonných látok,“ dodala Balková.

Veľkí hráči a oligarchovia

Kritici taktiež poukazujú na možné netransparentné konanie, lebo podľa nich by sa malo o pozemkových zmenách informovať len oznamom na obecnej tabuli.

„Ako sa o tom dozvedia majitelia, ktorí bývajú na opačnom konci republiky? Štát by mal povinne každého písomne informovať. Prečo sa štát zbavuje tejto zodpovednosti? To poštovné predsa nie je až také drahé,“ pýta sa Balková.

Podľa nej prípadne nové pravidla nahrávajú veľkým hráčom a oligarchom.

Ako prísť k majetku

Na stranu drobných agrárnikov sa postavil aj odborník na poľnohospodárstvo z Progresívneho Slovenska Martin Ondráš.

Ten poukázal na niektoré absurdnosti, ktoré by mohli nastať po schválení novely zákona.

„Zoberte si, že ste si prenajali 10-hektárovú parcelu na 20 rokov, lebo ste si tam vysadili sad. Po pozemkovej úprave sa môže stať, že nakoniec dostanete úplne inú parcelu, čo je úplne bežné. A teraz vlastníctvo trvalých porastov, ktoré ste vysadili, prejde na nového vlastníka parcely. Ak to niekto urobí šikovne, tak môže prísť k veľkému majetku,“ vysvetlil.

Ondráš upozorňuje, že mnohí majetnejší ľudia majú poskupované parcely vo viacerých katastroch. „Ak budem špekulant, tak pretlačím cez komisiu, aby mi odklepli pozemky, kde sa nachádza teraz sad alebo nejaký iný lukratívny majetok,“ poukázal na možné neprávosti.

Opätovné delenie 

Kritici namietajú aj ďalšiu skutočnosť. Pokiaľ by sa aj pozemkové úpravy uskutočnili, v dedení neprebehla žiadna zmena. Pôda by sa tým pádom opäť po nejakých desaťročiach začala deliť a drobiť.

Stovky miliónov eur, ktoré bude stáť pozemková reforma, vyjdú navnivoč, lebo parcely budú znovu roztrieštené.

Na druhej strane Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), ktorá zastupuje predovšetkým veľkých agropotravinárov, s novelou zákona súhlasí. Zástupcovia SPPK dokonca verejne vyzývali poslancov, aby prelomili veto prezidentky.

Diskusia o dedení

S kritikou nesúhlasí aj rezort Gabriely Matečnej (SNS), ktorý zákon pripravil a predložil do parlamentu.

Ministerstvo pôdohospodárstva nesúhlasí s tvrdením, že by sa mali pozemky po úpravách znovu deliť na menšie.

„Táto novela obsahuje aj novelizáciu príslušného ustanovenia zákona č. 180/1995, ktorý zvyšuje minimálnu výmeru pozemku po pozemkových úpravách, pod ktorú sa pozemok nesmie drobiť, z 2000 m2 na 3000 m2. Ohľadne ďalšej možnej úpravy dedenia pôdy bude v budúcnosti prebiehať diskusia pod gesciou ministerstva spravodlivosti,“ odkázal rezort pôdohospodárstva.

Jasnejšie pravidlá

Matečnej ministerstvo ďalej uviedlo, že prípadné spory ohľadom nájomného na scelených pozemkoch môžu nastať iba veľmi zriedkavo. Nové znenie legislatívy má podľa agrorezortu priniesť väčší poriadok a jasnejšie pravidlá oproti súčasnému zneniu zákona.

V neposlednom rade odmietol predkladateľ aj kritiku možnej netransparentnosti.

„Pre občanov, vlastníkov sa pri pozemkových úpravách v celom katastrálnom území, ktoré sa teraz rozbiehajú, nič nemení. V celom katastri sú priemerne stovky vlastníkov a vtedy sa im rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav, ktoré nerieši žiadne vlastnícke práva, iba sa ním formálne začína konanie o pozemkových úpravách, doručuje verejnou vyhláškou, a to už od roku 1991,“ uzavrel rezort pôdohospodárstva.

Ministerstvo momentálne vraj pracuje na centrálnom portáli pozemkových úprav, kde si nájdu občania a majitelia všetky informácie o priebehu každého pozemkového konania.

Z daleka a blízka

Z ďaleka a blízka

Pod týmto názvom Spolok Slovákov z Maďarska s podporou mesta pripravil v Dome Matice slovenskej v Galante 23. novembra stretnutie k pripomenutiu si 20-ročnej spolupráce medzi partnerskými mestami Galanta – Tótkomlós – Slovenský Komlóš, ale aj obnove zmluvy pre ďalšie obdobie.
Vzťahy medzi týmito mestami nesú so sebou pečať osobitnej histórie spred viac ako 70-tich rokov, kedy mnohí obyvatelia Slovenského Komlóša, ale aj z priľahlých osád dolnej zeme, našli svoj nový domov vo vlasti svojich predkov predovšetkým v Galante a jej okolí.
V porovnaní s inými partnerskými vzťahmi majú väzby špecifický, historický, rodinný a občiansky rozmer, založený na ľudskej blízkosti, hoc ich delia stovky kilometrov. Je preto prirodzené, že sú spontánne, aktívne, žiadané a úprimné. Spolok má aktívny záujem a je podporovateľom týchto vzťahov na širokej občianskej úrovni, o čom svedčia mnohé výmenné podujatia v minulosti aj dnes prostredníctvom rôznych kultúrno – spoločenských akcií,
s účasťou folklórnych súborov, speváckych zborov, divadelných súborov, podujatí orientovaných na dolnozemskú básnickú a výtvarnú tvorbu, gastronómiu, rozvoj tradícií, zvykov monotematických stretnutí s cieľom uchovávania kultúrneho dedičstva predkov.
Tohtoročné novembrové podujatie za účasti primátora nášho mesta Petra Pašku, predsedníčky Spolku Slovákov z Bulharska Ing. Kataríny Koňarikovej, PhD. a širokej verejnosti sa nieslo
v znamení hodnotenia aktívneho života Slovákov na dolnej zemi s osobitým zreteľom a dôrazom na Komlóš. Tak ako to vyplynulo zo slov predsedníčky spolku Dr. Anny Pilárikovej, popri každodennej práci žila slovač vždy aktívnym životom, ktorý niesol v minulosti, ale i dnes všetky znaky emancipačného národnokultúrneho a národnoobranného úsilia v prostredí postupujúcej asimilácie. Z histórie, najmä koncom 19. a začiatkom 20. storočia je známe zakladanie rôznych spolkov, čo malo vplyv nielen na kultúrnu činnosť (ochotnícke divadlá, spevácke zbory, hudobné kapely – trubači, tamburáši, organizovanie priadok a pod.), ale v ich rámci sa koncipovali aj nároky na pestovanie kultúry a vôbec na
sebaurčovací proces.
Slovenský Komlóš je dodnes významným centrom kultúrno – spoločenského života Slovákov na dolnej zemi. Množstvo súborov pôsobiacich v našom partnerskom meste sme už mali možnosť vzhliadnuť aj v Galante pri rôznych príležitostiach. Na znak úcty k svojim predkom sme položili veniec k pamätníku reemigrácie Slovákov z Maďarska do bývalého Československa v r. 1947, ktorý sa nachádza pred Domom Matice slovenskej. S veľkým
záujmom si prítomní vypočuli informáciu Ing. Ľubomíra Kmeťa o odkrývaní zabudnutej minulosti cez rodostromy. Skupina dobrovoľníkov si totiž predsavzala, že spracuje zaujímavé
matričné údaje na Slovenskom Komlóši. Práce na naindexovaní matrík Slovenského Komlóša sú s finalizované a materiál zahŕňa obdobie od roku 1746, teda od jeho vzniku. Informácia
o úspešnosti práce sa stretla s veľkým záujmom.
Podujatie skrášlil svojim hudobným programom Mládežnícky dychový orchester „Trubadúri“. Bodkou za úspešným podujatím bola ponuka dobrôt a špecialít, ktoré pripravili členovia spolku a ktoré boli v mnohom podobné tým na dolnej zemi. Ako inak, nechýbala ani
chutná a vždy vzácna „klbáska“ a ľudské a milé slovo tých, ktorí sa vždy radi stretnú.
PaedDr. Anna Piláriková
Predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska