Malebná dedinka ukrytá v pohorí Gereče na východe maďarských hraníc, prislúchajúca Komárňansko-ostrihomskej župe je známa predovšetkým ťažbou červeného mramoru. Červená skala pochádzajúci z tardošského lomu je dobre známa i v Bratislave. Položená v Sade Janka Kráľa v Bratislave, ako dar tamojších krajanov Slovenskej republike, trvalo pripomína slovenské vysťahovalectvo a  označuje miesto pripomienky Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí.

Každoročne, prvý júlový víkend, krajania žijúci v Maďarsku, usporadúvajú celoštátny Deň Slovákov v Maďarsku vždy v inej obci so slovenským obyvateľstvom. Tardošskí Slováci na svoju príležitosť čakali takmer tri desaťročia.

Zmiernenie protipandemických opatrení dovolilo, aby sa v Tardoši stretlo takmer 1000 krajanov z desiatich lokalít obývaných Slovákmi. Na podujatie krajanov, ktoré organizačne gestoruje Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku prijali pozvanie štátna tajomníčka ministerstva kultúry Zuzana Kumanová, štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Svetlana Síthová, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip, zástupca slovenského veľvyslanectva v Maďarsku, riaditeľka Slovenského inštitútu v Budapešti Ildiko Síposová a ďalší vzácni hostia z Maďarska a Slovenska.

Podujatie sa začalo vernisážou výstavy Regionálneho kultúrneho strediska – Bánhida Ústavu kultúry Slovákov Maďarsku a obce Tardoš, ktorá bola zameraná najmä za prezentáciu slovenskej čipky a miestnych dejín. Výstavu otvorila riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Királyová. Ekumenická pobožnosť v miestnom kostole bola obohatená udeľovaním ceny Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku – Za našu národnosť. Z rúk predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Alžbety Hollerovej Račkovej, si ocenenie za významný prínos pre slovenskú menšinu v Maďarsku prevzali Katarína Krafcsenková, Alžbeta Szabová, Matej Kešjár a folklórny súbor Dúha. Osobitne bola udelená aj cena predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ceny pedagógom roka 2021. Osudy a príbehy našich významných krajov si zaslúžia nemalý obdiv i patričné uznanie, ku gratulácii k oceneniam sa úprimne pripája i Matica slovenská.

Podujatie vyvrcholilo galaprogramom regionálnych kultúrnych stredísk Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku ̶ Tá naša ďeďina maľuvaná., ktorý bol doplnený typickým jarmokom a ukážkou výrobkov krajanov z rôznych regiónov.

I napriek tomu, že v obci Tardoš pri sčítaní obyvateľov v roku 2011 sa prihlásilo iba 21% domácich, krajania sa k odkazu predkov stále hlásia. Najvýznamnejšiu prácu na roli podpory slovenskosti na území dnešného Maďarska vykonávajú najmä slovenskí pedagógovia, ale i kultúrni pracovníci, ktorí sa všemožne snažia o zachovanie a podporu slovenskosti i na tomto území. Výsledkom spoločnej práce bol i tohtoročný úspešný a mimoriadne príjemný Deň Slovákov v Tardoši.

Zuzana Pavelcová      

Aktuálne informácie Matice slovenskej, Zahraničie

Dobrej šunky, veľa vajec, k tomu ešte chleba krajec.

Do pohára vínečka a veľa, veľa zdravíčka.

Tým čo nosia sukničky, veľa čerstvej vodičky.

Tým čo nosia nohavice, veľa dobrej slivovice!Veselé veľkonočné sviatky praje

Výbor Spolku Slovákov z Maďarska

POZDRAV

Veľký piatok je pred nami a znova netradičné Veľkonočné sviatky, veď stále kvôli pandémii platia rôzne opatrenia, ktoré budú platné aj na sviatky a naďalej obmedzujú osobné stretávanie. Pravdepodobne mnohí z Vás sa nemôžete stretnúť so svojimi blízkymi, iba pomocou modernej techniky s nimi môžete vstúpiť do kontaktu. Pre každého sú to ťažké chvíle. Chceme Vás týmto listom ubezpečiť o tom, že vedenie Spolku segedínskych Slovákov na Vás naďalej myslí a ak to bude možné, ako vaša širšia rodina máme pripravené aj osobné stretnutia na verejnosti. Zatiaľ buďte trpezliví, aj tí, ktorí sú už zaočkovaní, aby sme sa začiatkom leta mohli stretnúť zdraví!

Pripájame vám fotografie zo Zuberca, ako Veľkonočný pozdrav. Pre tých, ktorí v skanzene osobne boli v roku 2016 ako krásna spomienka, a pre tých, ktorí ešte s nami do tradičného zimného vlastivedného tábora necestovali, aby sme vám urobili chuť s nami vycestovať na budúci rok!

Príjemné prežitie Veľkonočných sviatkov, zostávajte zdraví!

So srdečným pozdravom: Vedenie Spolku segedínskych Slovákov

V Segedíne, 31. marca 2021

“Komlóšsky MARŠ” , aj takto sa dá prežiť

Autor: Pavol Žibrita
viac článkov od autora najdete tu: pavolzibrita.blog.sme.sk(rss)

Dnes je slovo korona  snáď najčastejšie skloňovaným slovom na celom svete. V Maďarsku sa však slovo korona omieľalo veľmi často už dávno-pradávno pred pandémiou. Dokonca stovky rokov! Pravda, v inom význame.

Hádate správne. Tá maďarská korona nemá s koronavírusom nič spoločné. O korona-víruse vieme už takmer všetko. Ale  slovo korona, mi mimovoľne  pripomenulo nedávne udalosti, ktoré sa odohrali v Čabe, a tak opäť zabŕdam… Proste mi to nedá! Nedá, nakoľko sa to bytostne dotklo aj tunajších čabianskych Slovákov. Čiže aj mňa… A verte, nepôjde o žiadny nárek nad historickými krivdami. Veď tie už dnes, popravde, nikoho nezaujímajú. Pôjde o dnešok. No dobre… O udalosť, ktorá sa stala len nedávno. Pred rokom a pol.

Pre mnohých je rodný kraj tým najkrajším miestom na Zemi. Aj keď som sa tam nenarodil, zvyknem sa občas pochváliť, že moji praprapredkovia pochádzajú zo srdca Slovenska. Nuž, a tým miestom je Novohrad, okolie Krupiny – Žibritov. Vravievam to tak aj napriek tomu, že ich kosti ležia tu na Dolnej zemi – v Čabe, kde pred vyše 200 rokmi našli svoj nový domov.

Práve z tejto časti Slovenska bol pred 27 rokmi (1993), pri príležitosti 275. výročia (1718) príchodu Slovákov  na Dolnú zem, dovezený obrovský balvan, skala. Pochádza z lomu pri obci Breziny. Zo Žibritova čoby si kameňom dohodil…

Osobne ho po odstrele vybrala a dopravila do Čaby Helenka (Ica) Somogyiová, ktorá  bola v tom čase na mestskom úrade referentkou pre národnostné záležitosti. Balvan umiestnili pred Mestský úrad v Čabe na mieste, kde podľa legendy zastali vozy s prvými slovenskými osadníkmi. A podobne ako títo naši predkovia – znovuzakladatelia Čaby, aj balvan tu zapustil korene. Mysleli sme, že natrvalo. Nuž, mýlili sme sa… 

Pred necelými dvomi rokmi totiž musel ten balvan zo srdca Slovenska ustúpiť sv. Štefanovi a „jeho korone“. Veď čožeby to bolo za Svätoštefanské námestie, ak by tam nebola jeho socha? Čo na tom, že súsošie ho znázorňuje, ako odovzdáva uhorskú, pardon! – Svätoštefanskú korunu  (maď. koronu), sv. Panne Márii s malým Ježiškom v náručí. Po tisícich rokoch! Korunu, ktorú nikdy v skutočnosti nemohol držať v rukách, ani ju nikdy nemal na hlave! Viem, ide o symboliku. Ani by to nebol žiadny problém. Hoci to vyzerá na historický kotrmelec.

Nie prvý, ani jediný… Už sme si zvykli. Štefan I., „otec vlasti“, zakladateľ Uhorského štátu, požíva v Maďarsku najväčšiu úctu. Neviem, či existuje vo svete ešte jeden panovník, ktorý by mal toľko sôch a monumentov ako on. Polovica z nich stojí v susedných krajinách. Pripomínajú Maďarom  veľkosť a slávu Uhorska. OK. Všetci vieme, že Uhorsko nebolo iba maďarské a nezahŕňalo len dnešné územie Maďarska. Ostatne, bola to aj krajina našich predkov. Mali by sme na ňu byť viacej hrdí konečne už aj my –  Slováci.  Ale pokračujme! Dá sa pochopiť aj to, že na drvivej väčšine sôch je Štefan I. znázorňovaný s korunou, ktorá v čase jeho vlády nebola ešte na svete, takže ju nemohol ani nosiť. A svätou sa stala tiež až dodatočne. OK, opäť symbolika! Chápem… Len nechápem, prečo sa v Čabe musela socha postaviť práve na miesto, kde bol pred 25 rokmi umiestnený balvan zo  Slovenska. Aj to je symbolika? Začínam mať pocit, že veru áno! Ale tentoraz úplne z iného súdka! Taká novodobo-národná, orbánovsko-fidesácka. Začínam veriť, že sa tak deje absolútne naschvál a premyslene. Minimálne posledných desať rokov. Ako by sa to dialo na rozkaz. A zrejme sa tak aj deje…

Veď posúďte sami. Môže ísť o náhodu, ak sa do pôvodne najväčších, Slovákmi založených a ešte ako-tak aj naďalej Slovákmi obývaných dolnozemských miest, ako sú – Sarvaš, Slovenský Komlóš a Békešská Čaba, jeden za druhým umiestňujú najväčšie, najsvätejšie symboly Maďarska? Jedinečná (sú z nej údajne len dve) obrovská Svätoštefanská koruna do Sarvaša, sv. Štefan pred evanjelický kostol do Komlóša a teraz aj do Čaby)? Nie, nie, nie! Tu naozaj nejde o žiadnu náhodu! Teda aspoň podľa mňa…

Ale vráťme sa k nášmu balvanu. Bolo samozrejmé, že akýsi  balvan zo Slovenska nemá, nemôže mať, proti tejto, kráľom ponúkanej korone či proti sv. Štefanovi a sv. Márii žiadnu šancu. A ako to nakoniec v tej Čabe presne dopadlo? Bol to boj. Našťastie iba slovný. Počiatočné úvahy radných pánov o jeho odstránení z námestia a prenesení na iné miesto sa našťastie nenaplnili. Vtedajší predseda Čabianskej organizácie Slovákov a zároveň predseda miestnej slovenskej samosprávy Michal Lásik mal najväčšiu zásluhu na tom, že balvan kráľovi, jeho korone a Márii síce ustúpil, ale iba o pár metrov. Naďalej hrdo stojí pred radnicou a pomaly to budú dva roky, čo nanovo zapustil korene. V Čabe veríme, že na tom novom mieste vydrží tentoraz oveľa dlhšie.
Príďte sa naň občas pozrieť aj vy!

Takto dnes vyzerá na novom mieste…

P.S.   Je jedno, či prídete v lete, alebo v zime, na plavky nezabudnite!

Monitor z blog.sme.sk

Pavol Žibrita
Nie je ľahké byť Slovákom v Maďarsku…keď sa však motám medzi hrobmi predkov,zisťujem,že môj domov je tu – v Čabe. A ďalej to už poznáte… všade dobre,doma/v Čabe/ najlepšie.Čo nie vždy znamená, že aj najľahšie…

Mnohým Slovákom vo svete – v CZ, GB, IRL, D, A, CH, NL, DK, N, S, CAN, USA atď., atď. sa uľavilo. Nebudú prichádzať o slovenské občianstvo, ba v mnohých prípadoch im bude aj vrátené. Vieme prečo tak bolo,mali sme z Maďarov strach!

Čo bolo…

Snahy maďarských vlád o udeľovanie občianstva zahraničným Maďarom sú staršieho dáta. V r. 2004 sa na túto tému konalo dokonca referendum. Mimochodom, neúspešné. S jeho udeľovaním nesúhlasila väčšina domácich obyvateľov, ale aj mnohí zahraniční Maďari – predovšetkým v Rumunsku, ale aj na Slovensku. V tomto období sa rodí nepriateľstvo medzi Orbánom a Bugárom a  štiepenie Maďarov na Slovensku. Orbán už vtedy uznával len tých pravoVerných – rozumej  jemu verných – Maďarov.

Lenže po piatich rokoch intenzívneho národného premývania mozgov, prijal takmer kompletný maďarský parlament (nie len orbánovci) v r. 2010 zákon o zjednodušenom nadobúdaní maďarského občianstva. To využilo (údajne) vyše tristo tisíc (oklamaných, podotýkam) Maďarov žijúcich v Rumunsku a Orbán si mädlil ruky. Získal množstvo nových verných  voličov, čo bolo v podstate (a naďalej aj ostáva) cieľom uvedeného zákona, aj keď predseda maďarskej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Zsolt Semjén pred hlasovaním v parlamente uviedol, že ide iba o akúsi evidenciu v rámci maďarskej spolupatričnosti. Avšak hneď po úspešnom prijatí zákona, jednoznačne odhalil jeho zmysel, keď vyhlásil: „…je iba jeden maďarský národ, jedno maďarské občianstvo!“ Už tam chýba iba jedno slovíčko  – štát! Nepripomína nám to niečo?

Nuž nečudo, že sme sa na Slovensku zľakli. Teda nie všetci, ale… v r. 2010 slovenský parlament urýchlene prijal novelu zákona o štátnom občianstve, hlasmi Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS a KDH, ako potrebné protiopatrenie. A tak sme sa prikryli maďarskou hrozbou a uškodili iba sami sebe, teda vlastným občanom – Slovákom, aby som bol presný. Ani Radičovej vláda nenašla počas dvoch rokov vládnutia dostatok síl (nebola ochotná?), aby ho zmenila. A výsledok? Naši maďarskí spoluobčania sa zľakli (čo sa mnohým Slovákom samozrejme páčilo), Smer takýmto strašením, ktorému mnohí uverili, získal politické body a po rýchlom rozpade Radičovej vlády mohol postaviť jednofarebnú vládu. Vieme presne, k čomu to viedlo.

Čo máme dnes…

Za desať rokov, ktoré od tých čias uplynuli, sa toho na Slovensku naozaj veľa zmenilo. Konečne môžeme povedať, že smerom k lepšiemu. Dnes máme, ako sa zdá, rozumne vyváženú vládu, ktorá sa  Maďarov nebojí. Ani niet prečo! A Matovič ohlásil zmenu kontroverzného (zdanlivo proti maďarského) zákona ako koštovku, ako ochutnávku, hneď na úvod svojho vládnutia. Smelo, sebavedome, bez zaváhania. Jasné! Veď ide uľahčiť život mnohým Slovákom. Napokon, sľúbil im to už dávno. Urobil tak bez zaváhania ( Orbán to s Matovičom nebude mať ľahké, to je isté! hi! ) napriek tomu, že tu za Dunajom sa v tomto smere nič nezmenilo. Práve naopak. Vidieť to aj z prvotných, doslova radostných reakcií tunajších vládnych činiteľov a vládnej tlače. Už vidia to množstvo nových ovečiek vo svojom deravom košiari, ktoré sem prebehnú zo Slovenska.

Naozaj iba čisto teoreticky (sarkasticky)… Problémy zo strany Maďarska (vo forme snáh o opätovné pričlenenie „stratených“ území) by mohli nastať iba vtedy, ak by sa Maďarsko – v prípade III. svetovej vojny – ocitlo, už konečne raz, na strane víťazov. Ale zatiaľ sa netreba báť. Veď taká svetová by nemala víťazov, iba porazených.

Čo môžeme očakávať…

Tak to si zatiaľ len ťažko vieme predstaviť. Niekto už teraz straší, že ich budú desaťtisíce, niekto predpovedá iba zopár desiatok. Myslím, že ani jedna, ani druhá vláda si nemôže byť istá, ako sa situácia vyvinie. Hlavne ako zareagujú Maďari na Slovensku, keď budú môcť požiadať o maďarské občianstvo bez obáv, že stratia to slovenské. Že ich maďarská vláda bude k tomu všemožne vyzývať, to je isté! A práve preto by som im chcel adresovať nasledovné riadky ešte predtým, než sa rozhodnú… Tak či onak. Napokon ide o dospelých ľudí a je to – bude to, len a len ich osobná vec. Ak budú mať na to právo, tak čo koho do toho. Viem, že nech sa rozhodnú akokoľvek, bude to z ich pohľadu, správne rozhodnutie.  Zároveň si ale myslím, že  nezaškodí, ak predtým, ako sa rozhodnú, budú vedieť:

• že súčasná maďarská vládna garnitúra Maďarov absolútne nezjednocuje, ale práve naopak – iba ich rozdeľuje! V podstate permanentne uráža, škatuľkuje a dehonestuje celé skupiny obyvateľstva, a to tak doma v Maďarsku, ako aj za jeho hranicami. Pritom jej nerobí žiadny problém neustále brnkať na národnú strunu, tváriť sa ako spasiteľ a pokrytecky vyzývať všetkých Maďarov k súdržnosti a spolupatričnosti.
• že štátne občianstvo sa v mnohých krajinách dá získať len veľmi ťažko, to mnohí vieme. Má totiž svoju hodnotu. Treba najprv splniť množstvo podmienok a priniesť aj nejaké obete. Napríklad to slovenské môže obyčajný smrteľník, žiadateľ, dostať iba po ôsmich rokoch pobytu na Slovensku! Pravda, sú aj výnimky… Takže, ak vám ho dávajú podozrivo rýchlo a lacno, doslova ho za vami hádžu, nebude to len tak. Je čas spozornieť a zbystriť sluch aj zrak.
• že aj po získaní toho maďarského občianstva sa stanú iba “druhotriednymi” Maďarmi napriek tomu, že občania tej istej krajiny by si mali byť rovní. Alebo sa mýlim? Veď všetci vieme, ako to vo svete chodí… Ani v Maďarsku, ani na Slovensku to nemôže byť inak. Pokiaľ tu – v Maďarsku, nežijete, nepracujete, nemáte pobytovú kartu, neplatíte dane a odvody, budete na tom – ako maďarskí štátni občania, oveľa horšie ako tí ázijskí migranti, ktorí to všetko spĺňajú, pritom nie sú ani Maďarmi, ani nemajú maďarské štátne občianstvo. Napr. bez pobytovej karty si tu nedokážete vybaviť nič podstatné a nepomôže vám ani to, ak budete Maďarom na 120%! Na pošte vám nevydajú ani doporučenú zásielku! Budete sa musieť uspokojiť iba s tými malými kostičkami (cestovanie, múzeá, možnosti vzdelávania a pod.), ktoré sa už aj tak dajú dávno využívať aj bez občianstva.
• že najhoršie na celej veci je ale to, že väčšina domorodých, obyčajných  Maďarov, sa vám (na rozdiel od politikov), vôbec nepoteší. A majú na to množstvo dôvodov. Verte, neverte, ale je to tak! No, je tu aj niečo oveľa horšie… Podľa niektorých prieskumov – ak by mohli, ak by to šlo, tak by krajinu opustilo (kto vie prečo asi?) ďalších približne 0,5 až 1 mil. ľudí! A to je sila!

Nuž uvidíme, ako to dopadne. Ja som optimista. Verím, že na Slovensku nenastane žiadne veľké zemetrasenie.  Vláda sa neobáva, tak prečo by sme sa mali obávať my. Ta ne? Iba ak by v tej tretej svetovej…

Informačný MONITOR:

Malí farmári sa búria proti návrhom SNS, ktoré môžu nahrávať špekulantom. Pomali ale isto nás pripravujú o pozemky na ktorých dreli naší predkovia.

Malí farmári sú doslova zúfalí, pretože sa obávajú pozemkových úprav z dielne SNS. Zákon sa dostal opätovne do parlamentu a poslanci sa na aktuálnej schôdzi budú snažiť prelomiť veto prezidentky Zuzany Čaputovej.

Tá ešte koncom vlaňajška odmietla podpísať zákon o pozemkových úpravách. Nepozdávali sa jej totiž niektoré ustanovenia, na ktoré poukazujú predovšetkým menší poľnohospodári.

Podľa nich, pokiaľ by zákon prešiel v navrhovanej forme, tak by mohlo prísť k obrovským majetkovým škodám.

Postrácané hektáre pôdy

Ako povedala členka výkonného výboru Vidieckej platformy Anna Balková, principiálne nie sú proti pozemkovým úpravám, keďže len tie môžu sprehľadniť užívanie pôdy a vlastníctvo. Tým pádom by sa uľahčil prístup drobných roľníkov k pôde.

„Nesúhlasíme však so spôsobom, ako to navrhuje ministerstvo pôdohospodárstva. Prvým dôvodom je, že registre obnovenej evidencie pôdy, takzvané ROEP-y, neboli v minulosti urobené dobre. Urobili sa veľké chyby. Mnohým sa doslova postrácali hektáre pozemkov,“ priblížila Balková.

Podľa nej nemôžu pozemkové úpravy vychádzať z chybných ROEP-ov, pretože by sa tým zahladili všetky krivdy z minulosti. A skutoční majitelia by sa nikdy nedomohli svojho vlastníckeho práva.

„Legálnym spôsobom by ich štát o to pripravil a zahľadili by sa všetky stopy. Okrem toho treba napraviť aj mnohé reštitúcie,“ pokračovala.

Prednostný nájom

Malým poľnohospodárom z Vidieckej platformy sa nepáči ani fakt, že novela naďalej ponecháva v platnosti prednostné právo nájmu. Tým pádom jeden z hlavných argumentov predkladateľov zákona, že sa uľahčí prístup vlastníkov k ich pôde, automaticky padá. Rozhodovať totiž bude naďalej nájomca.

Navyše vznikne obrovský chaos, pretože po úprave nebudú majitelia vedieť, komu by mali scelenú parcelu prenajať, pokiaľ mal predtým vlastník zmluvu s viacerými nájomcami.

„Tým pádom nemôžem dať svoju pôdu známemu, s ktorým sa dohodnem, že by mi tam dopestoval šošovicu. Budem ju musieť dať k dispozícii veľkému farmárovi, ktorý napríklad pestuje repku ako prísadu do pohonných látok,“ dodala Balková.

Veľkí hráči a oligarchovia

Kritici taktiež poukazujú na možné netransparentné konanie, lebo podľa nich by sa malo o pozemkových zmenách informovať len oznamom na obecnej tabuli.

„Ako sa o tom dozvedia majitelia, ktorí bývajú na opačnom konci republiky? Štát by mal povinne každého písomne informovať. Prečo sa štát zbavuje tejto zodpovednosti? To poštovné predsa nie je až také drahé,“ pýta sa Balková.

Podľa nej prípadne nové pravidla nahrávajú veľkým hráčom a oligarchom.

Ako prísť k majetku

Na stranu drobných agrárnikov sa postavil aj odborník na poľnohospodárstvo z Progresívneho Slovenska Martin Ondráš.

Ten poukázal na niektoré absurdnosti, ktoré by mohli nastať po schválení novely zákona.

„Zoberte si, že ste si prenajali 10-hektárovú parcelu na 20 rokov, lebo ste si tam vysadili sad. Po pozemkovej úprave sa môže stať, že nakoniec dostanete úplne inú parcelu, čo je úplne bežné. A teraz vlastníctvo trvalých porastov, ktoré ste vysadili, prejde na nového vlastníka parcely. Ak to niekto urobí šikovne, tak môže prísť k veľkému majetku,“ vysvetlil.

Ondráš upozorňuje, že mnohí majetnejší ľudia majú poskupované parcely vo viacerých katastroch. „Ak budem špekulant, tak pretlačím cez komisiu, aby mi odklepli pozemky, kde sa nachádza teraz sad alebo nejaký iný lukratívny majetok,“ poukázal na možné neprávosti.

Opätovné delenie 

Kritici namietajú aj ďalšiu skutočnosť. Pokiaľ by sa aj pozemkové úpravy uskutočnili, v dedení neprebehla žiadna zmena. Pôda by sa tým pádom opäť po nejakých desaťročiach začala deliť a drobiť.

Stovky miliónov eur, ktoré bude stáť pozemková reforma, vyjdú navnivoč, lebo parcely budú znovu roztrieštené.

Na druhej strane Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), ktorá zastupuje predovšetkým veľkých agropotravinárov, s novelou zákona súhlasí. Zástupcovia SPPK dokonca verejne vyzývali poslancov, aby prelomili veto prezidentky.

Diskusia o dedení

S kritikou nesúhlasí aj rezort Gabriely Matečnej (SNS), ktorý zákon pripravil a predložil do parlamentu.

Ministerstvo pôdohospodárstva nesúhlasí s tvrdením, že by sa mali pozemky po úpravách znovu deliť na menšie.

„Táto novela obsahuje aj novelizáciu príslušného ustanovenia zákona č. 180/1995, ktorý zvyšuje minimálnu výmeru pozemku po pozemkových úpravách, pod ktorú sa pozemok nesmie drobiť, z 2000 m² na 3000 m². Ohľadne ďalšej možnej úpravy dedenia pôdy bude v budúcnosti prebiehať diskusia pod gesciou ministerstva spravodlivosti,“ odkázal rezort pôdohospodárstva.

Jasnejšie pravidlá

Matečnej ministerstvo ďalej uviedlo, že prípadné spory ohľadom nájomného na scelených pozemkoch môžu nastať iba veľmi zriedkavo. Nové znenie legislatívy má podľa agrorezortu priniesť väčší poriadok a jasnejšie pravidlá oproti súčasnému zneniu zákona.

V neposlednom rade odmietol predkladateľ aj kritiku možnej netransparentnosti.

„Pre občanov, vlastníkov sa pri pozemkových úpravách v celom katastrálnom území, ktoré sa teraz rozbiehajú, nič nemení. V celom katastri sú priemerne stovky vlastníkov a vtedy sa im rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav, ktoré nerieši žiadne vlastnícke práva, iba sa ním formálne začína konanie o pozemkových úpravách, doručuje verejnou vyhláškou, a to už od roku 1991,“ uzavrel rezort pôdohospodárstva.

Ministerstvo momentálne vraj pracuje na centrálnom portáli pozemkových úprav, kde si nájdu občania a majitelia všetky informácie o priebehu každého pozemkového konania.

NÁŠ KALENDÁR
na rok 2020

Dávame do pozornosti našim členom, že vyšla Publikácia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), ktorú vydáva Nezisková verejnoprospešná spoločnosť s ručením obmedzeným pre služby a zužitkovanie nehnuteľností SlovakUm, obchodná spoločnosť CSSM.

Objednávky:
E-mail: oszo@slovaci.hu Telefón: +36 1 466 9463
Web: www.slovaci.hu

K nahliadnutiu tu:  www.oslovma.hu/XXX/NKal2020.pdf

Píšu o našich: http://www.luno.hu/images/pdf/2019/25-2019-priloha.pdf