Milí krajania,
môžete si pozrieť reláciu Virozumievanie – Pestovanie kukurice na Dolnej zemi.http://www.ssb.sk/pestovanie-kukurice-na-dolnej-zemi/Príjemné pozeranie a pekný večerKatka
—
Ing. Katarína Koňariková, PhD.Predsedníčka Spolku Slovákov z BulharskaRadničné námestie 9, 821 05 Bratislavaweb: www.ssb.skFacebook: Spolok Slovákov z Bulharskatel.č.: +421 907 772 130
Milí krajania,
pripravujeme pre vás vianočné číslo Fajauky 4/2021. Vaše príspevky môžete zasielať do ktorejkoľvek rubriky – Spomienky, Mladý krajan, Najmenší krajan, Téma, Z tvorby našich krajanov, Zo života iných spolkov, Tradície a zvyky, Tradičné recepty…
Vyberte si tú, ktorá vám je srdcu najbližšia a pošlite váš príspevok do konca novembra.
Tí, ktorí nemajú prístup k počítaču, môžu svojej príspevky napísať rukou, radi ich prepíšeme.
Prajem vám pekný deň
Katka
—
Ing. Katarína Koňariková, PhD.Predsedníčka Spolku Slovákov z BulharskaRadničné námestie 9, 821 05 Bratislavaweb: www.ssb.skFacebook: Spolok Slovákov z Bulharskatel.č.: +421 907 772 130
V dňoch 20.-21.augusta 2021 si Komlóšania pripomenuli 275 rokov od osídlenia svojho mesta. Oslavy boli spojené s bohato pripraveným programom. V priebehu dvoch dní sa uskutočnili slávnostné bohoslužby, Komlóšske hody, prezentácia remesiel, koncerty, slovenská gastronómia s kultúrnymi vystúpeniami. Súčasťou pestrého programu bola prezentácia publikácie “Matrika Slovenského Komlóša” z dielne Občianského združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov.
Slávnostných dní sa zúčastnila aj delegácia partnerského mesta Galanta v čele s primátorom mesta Petrom Paškom. Za náš Spolok Slovákov z Maďarska sa zúčastnili členovia výboru Ing.Michal Hronec, RNDr.Eva Kmeťová a Ing. Renata Gombárová.
Naša priateľka Marianna Melegová poslala niekoľko fotografií z osláv 275 výročia založenia Slovenského Komlóša.
Prevzali sme z webu http://www.ssb.sk/internetova-televizia/, komentuje profesor Ján Botík:
Malebná dedinka ukrytá v pohorí Gereče na východe maďarských hraníc, prislúchajúca Komárňansko-ostrihomskej župe je známa predovšetkým ťažbou červeného mramoru. Červená skala pochádzajúci z tardošského lomu je dobre známa i v Bratislave. Položená v Sade Janka Kráľa v Bratislave, ako dar tamojších krajanov Slovenskej republike, trvalo pripomína slovenské vysťahovalectvo a označuje miesto pripomienky Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí.
Každoročne, prvý júlový víkend, krajania žijúci v Maďarsku, usporadúvajú celoštátny Deň Slovákov v Maďarsku vždy v inej obci so slovenským obyvateľstvom. Tardošskí Slováci na svoju príležitosť čakali takmer tri desaťročia.
Zmiernenie protipandemických opatrení dovolilo, aby sa v Tardoši stretlo takmer 1000 krajanov z desiatich lokalít obývaných Slovákmi. Na podujatie krajanov, ktoré organizačne gestoruje Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku prijali pozvanie štátna tajomníčka ministerstva kultúry Zuzana Kumanová, štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Svetlana Síthová, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip, zástupca slovenského veľvyslanectva v Maďarsku, riaditeľka Slovenského inštitútu v Budapešti Ildiko Síposová a ďalší vzácni hostia z Maďarska a Slovenska.
Podujatie sa začalo vernisážou výstavy Regionálneho kultúrneho strediska – Bánhida Ústavu kultúry Slovákov Maďarsku a obce Tardoš, ktorá bola zameraná najmä za prezentáciu slovenskej čipky a miestnych dejín. Výstavu otvorila riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Királyová. Ekumenická pobožnosť v miestnom kostole bola obohatená udeľovaním ceny Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku – Za našu národnosť. Z rúk predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Alžbety Hollerovej Račkovej, si ocenenie za významný prínos pre slovenskú menšinu v Maďarsku prevzali Katarína Krafcsenková, Alžbeta Szabová, Matej Kešjár a folklórny súbor Dúha. Osobitne bola udelená aj cena predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ceny pedagógom roka 2021. Osudy a príbehy našich významných krajov si zaslúžia nemalý obdiv i patričné uznanie, ku gratulácii k oceneniam sa úprimne pripája i Matica slovenská.
Podujatie vyvrcholilo galaprogramom regionálnych kultúrnych stredísk Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku ̶ Tá naša ďeďina maľuvaná., ktorý bol doplnený typickým jarmokom a ukážkou výrobkov krajanov z rôznych regiónov.
I napriek tomu, že v obci Tardoš pri sčítaní obyvateľov v roku 2011 sa prihlásilo iba 21% domácich, krajania sa k odkazu predkov stále hlásia. Najvýznamnejšiu prácu na roli podpory slovenskosti na území dnešného Maďarska vykonávajú najmä slovenskí pedagógovia, ale i kultúrni pracovníci, ktorí sa všemožne snažia o zachovanie a podporu slovenskosti i na tomto území. Výsledkom spoločnej práce bol i tohtoročný úspešný a mimoriadne príjemný Deň Slovákov v Tardoši.
Zuzana Pavelcová
Dobrej šunky, veľa vajec, k tomu ešte chleba krajec.
Do pohára vínečka a veľa, veľa zdravíčka.
Tým čo nosia sukničky, veľa čerstvej vodičky.
Tým čo nosia nohavice, veľa dobrej slivovice!Veselé veľkonočné sviatky praje
Výbor Spolku Slovákov z Maďarska
POZDRAV
Veľký piatok je pred nami a znova netradičné Veľkonočné sviatky, veď stále kvôli pandémii platia rôzne opatrenia, ktoré budú platné aj na sviatky a naďalej obmedzujú osobné stretávanie. Pravdepodobne mnohí z Vás sa nemôžete stretnúť so svojimi blízkymi, iba pomocou modernej techniky s nimi môžete vstúpiť do kontaktu. Pre každého sú to ťažké chvíle. Chceme Vás týmto listom ubezpečiť o tom, že vedenie Spolku segedínskych Slovákov na Vás naďalej myslí a ak to bude možné, ako vaša širšia rodina máme pripravené aj osobné stretnutia na verejnosti. Zatiaľ buďte trpezliví, aj tí, ktorí sú už zaočkovaní, aby sme sa začiatkom leta mohli stretnúť zdraví!
Pripájame vám fotografie zo Zuberca, ako Veľkonočný pozdrav. Pre tých, ktorí v skanzene osobne boli v roku 2016 ako krásna spomienka, a pre tých, ktorí ešte s nami do tradičného zimného vlastivedného tábora necestovali, aby sme vám urobili chuť s nami vycestovať na budúci rok!
Príjemné prežitie Veľkonočných sviatkov, zostávajte zdraví!
So srdečným pozdravom: Vedenie Spolku segedínskych Slovákov
V Segedíne, 31. marca 2021
“Komlóšsky MARŠ” , aj takto sa dá prežiť
Autor: Pavol Žibrita
viac článkov od autora najdete tu: pavolzibrita.blog.sme.sk(rss)
Dnes je slovo korona snáď najčastejšie skloňovaným slovom na celom svete. V Maďarsku sa však slovo korona omieľalo veľmi často už dávno-pradávno pred pandémiou. Dokonca stovky rokov! Pravda, v inom význame.
Hádate správne. Tá maďarská korona nemá s koronavírusom nič spoločné. O korona-víruse vieme už takmer všetko. Ale slovo korona, mi mimovoľne pripomenulo nedávne udalosti, ktoré sa odohrali v Čabe, a tak opäť zabŕdam… Proste mi to nedá! Nedá, nakoľko sa to bytostne dotklo aj tunajších čabianskych Slovákov. Čiže aj mňa… A verte, nepôjde o žiadny nárek nad historickými krivdami. Veď tie už dnes, popravde, nikoho nezaujímajú. Pôjde o dnešok. No dobre… O udalosť, ktorá sa stala len nedávno. Pred rokom a pol.
Pre mnohých je rodný kraj tým najkrajším miestom na Zemi. Aj keď som sa tam nenarodil, zvyknem sa občas pochváliť, že moji praprapredkovia pochádzajú zo srdca Slovenska. Nuž, a tým miestom je Novohrad, okolie Krupiny – Žibritov. Vravievam to tak aj napriek tomu, že ich kosti ležia tu na Dolnej zemi – v Čabe, kde pred vyše 200 rokmi našli svoj nový domov.
Práve z tejto časti Slovenska bol pred 27 rokmi (1993), pri príležitosti 275. výročia (1718) príchodu Slovákov na Dolnú zem, dovezený obrovský balvan, skala. Pochádza z lomu pri obci Breziny. Zo Žibritova čoby si kameňom dohodil…
Osobne ho po odstrele vybrala a dopravila do Čaby Helenka (Ica) Somogyiová, ktorá bola v tom čase na mestskom úrade referentkou pre národnostné záležitosti. Balvan umiestnili pred Mestský úrad v Čabe na mieste, kde podľa legendy zastali vozy s prvými slovenskými osadníkmi. A podobne ako títo naši predkovia – znovuzakladatelia Čaby, aj balvan tu zapustil korene. Mysleli sme, že natrvalo. Nuž, mýlili sme sa…
Pred necelými dvomi rokmi totiž musel ten balvan zo srdca Slovenska ustúpiť sv. Štefanovi a „jeho korone“. Veď čožeby to bolo za Svätoštefanské námestie, ak by tam nebola jeho socha? Čo na tom, že súsošie ho znázorňuje, ako odovzdáva uhorskú, pardon! – Svätoštefanskú korunu (maď. koronu), sv. Panne Márii s malým Ježiškom v náručí. Po tisícich rokoch! Korunu, ktorú nikdy v skutočnosti nemohol držať v rukách, ani ju nikdy nemal na hlave! Viem, ide o symboliku. Ani by to nebol žiadny problém. Hoci to vyzerá na historický kotrmelec.
Nie prvý, ani jediný… Už sme si zvykli. Štefan I., „otec vlasti“, zakladateľ Uhorského štátu, požíva v Maďarsku najväčšiu úctu. Neviem, či existuje vo svete ešte jeden panovník, ktorý by mal toľko sôch a monumentov ako on. Polovica z nich stojí v susedných krajinách. Pripomínajú Maďarom veľkosť a slávu Uhorska. OK. Všetci vieme, že Uhorsko nebolo iba maďarské a nezahŕňalo len dnešné územie Maďarska. Ostatne, bola to aj krajina našich predkov. Mali by sme na ňu byť viacej hrdí konečne už aj my – Slováci. Ale pokračujme! Dá sa pochopiť aj to, že na drvivej väčšine sôch je Štefan I. znázorňovaný s korunou, ktorá v čase jeho vlády nebola ešte na svete, takže ju nemohol ani nosiť. A svätou sa stala tiež až dodatočne. OK, opäť symbolika! Chápem… Len nechápem, prečo sa v Čabe musela socha postaviť práve na miesto, kde bol pred 25 rokmi umiestnený balvan zo Slovenska. Aj to je symbolika? Začínam mať pocit, že veru áno! Ale tentoraz úplne z iného súdka! Taká novodobo-národná, orbánovsko-fidesácka. Začínam veriť, že sa tak deje absolútne naschvál a premyslene. Minimálne posledných desať rokov. Ako by sa to dialo na rozkaz. A zrejme sa tak aj deje…
Veď posúďte sami. Môže ísť o náhodu, ak sa do pôvodne najväčších, Slovákmi založených a ešte ako-tak aj naďalej Slovákmi obývaných dolnozemských miest, ako sú – Sarvaš, Slovenský Komlóš a Békešská Čaba, jeden za druhým umiestňujú najväčšie, najsvätejšie symboly Maďarska? Jedinečná (sú z nej údajne len dve) obrovská Svätoštefanská koruna do Sarvaša, sv. Štefan pred evanjelický kostol do Komlóša a teraz aj do Čaby)? Nie, nie, nie! Tu naozaj nejde o žiadnu náhodu! Teda aspoň podľa mňa…
Ale vráťme sa k nášmu balvanu. Bolo samozrejmé, že akýsi balvan zo Slovenska nemá, nemôže mať, proti tejto, kráľom ponúkanej korone či proti sv. Štefanovi a sv. Márii žiadnu šancu. A ako to nakoniec v tej Čabe presne dopadlo? Bol to boj. Našťastie iba slovný. Počiatočné úvahy radných pánov o jeho odstránení z námestia a prenesení na iné miesto sa našťastie nenaplnili. Vtedajší predseda Čabianskej organizácie Slovákov a zároveň predseda miestnej slovenskej samosprávy Michal Lásik mal najväčšiu zásluhu na tom, že balvan kráľovi, jeho korone a Márii síce ustúpil, ale iba o pár metrov. Naďalej hrdo stojí pred radnicou a pomaly to budú dva roky, čo nanovo zapustil korene. V Čabe veríme, že na tom novom mieste vydrží tentoraz oveľa dlhšie.
Príďte sa naň občas pozrieť aj vy!
Takto dnes vyzerá na novom mieste…
P.S. Je jedno, či prídete v lete, alebo v zime, na plavky nezabudnite!
Monitor z blog.sme.sk
Mnohým Slovákom vo svete – v CZ, GB, IRL, D, A, CH, NL, DK, N, S, CAN, USA atď., atď. sa uľavilo. Nebudú prichádzať o slovenské občianstvo, ba v mnohých prípadoch im bude aj vrátené. Vieme prečo tak bolo,mali sme z Maďarov strach!
Čo bolo…
Snahy maďarských vlád o udeľovanie občianstva zahraničným Maďarom sú staršieho dáta. V r. 2004 sa na túto tému konalo dokonca referendum. Mimochodom, neúspešné. S jeho udeľovaním nesúhlasila väčšina domácich obyvateľov, ale aj mnohí zahraniční Maďari – predovšetkým v Rumunsku, ale aj na Slovensku. V tomto období sa rodí nepriateľstvo medzi Orbánom a Bugárom a štiepenie Maďarov na Slovensku. Orbán už vtedy uznával len tých pravoVerných – rozumej jemu verných – Maďarov.
Lenže po piatich rokoch intenzívneho národného premývania mozgov, prijal takmer kompletný maďarský parlament (nie len orbánovci) v r. 2010 zákon o zjednodušenom nadobúdaní maďarského občianstva. To využilo (údajne) vyše tristo tisíc (oklamaných, podotýkam) Maďarov žijúcich v Rumunsku a Orbán si mädlil ruky. Získal množstvo nových verných voličov, čo bolo v podstate (a naďalej aj ostáva) cieľom uvedeného zákona, aj keď predseda maďarskej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Zsolt Semjén pred hlasovaním v parlamente uviedol, že ide iba o akúsi evidenciu v rámci maďarskej spolupatričnosti. Avšak hneď po úspešnom prijatí zákona, jednoznačne odhalil jeho zmysel, keď vyhlásil: „…je iba jeden maďarský národ, jedno maďarské občianstvo!“ Už tam chýba iba jedno slovíčko – štát! Nepripomína nám to niečo?
Nuž nečudo, že sme sa na Slovensku zľakli. Teda nie všetci, ale… v r. 2010 slovenský parlament urýchlene prijal novelu zákona o štátnom občianstve, hlasmi Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS a KDH, ako potrebné protiopatrenie. A tak sme sa prikryli maďarskou hrozbou a uškodili iba sami sebe, teda vlastným občanom – Slovákom, aby som bol presný. Ani Radičovej vláda nenašla počas dvoch rokov vládnutia dostatok síl (nebola ochotná?), aby ho zmenila. A výsledok? Naši maďarskí spoluobčania sa zľakli (čo sa mnohým Slovákom samozrejme páčilo), Smer takýmto strašením, ktorému mnohí uverili, získal politické body a po rýchlom rozpade Radičovej vlády mohol postaviť jednofarebnú vládu. Vieme presne, k čomu to viedlo.
Čo máme dnes…
Za desať rokov, ktoré od tých čias uplynuli, sa toho na Slovensku naozaj veľa zmenilo. Konečne môžeme povedať, že smerom k lepšiemu. Dnes máme, ako sa zdá, rozumne vyváženú vládu, ktorá sa Maďarov nebojí. Ani niet prečo! A Matovič ohlásil zmenu kontroverzného (zdanlivo proti maďarského) zákona ako koštovku, ako ochutnávku, hneď na úvod svojho vládnutia. Smelo, sebavedome, bez zaváhania. Jasné! Veď ide uľahčiť život mnohým Slovákom. Napokon, sľúbil im to už dávno. Urobil tak bez zaváhania ( Orbán to s Matovičom nebude mať ľahké, to je isté! hi! ) napriek tomu, že tu za Dunajom sa v tomto smere nič nezmenilo. Práve naopak. Vidieť to aj z prvotných, doslova radostných reakcií tunajších vládnych činiteľov a vládnej tlače. Už vidia to množstvo nových ovečiek vo svojom deravom košiari, ktoré sem prebehnú zo Slovenska.
Naozaj iba čisto teoreticky (sarkasticky)… Problémy zo strany Maďarska (vo forme snáh o opätovné pričlenenie „stratených“ území) by mohli nastať iba vtedy, ak by sa Maďarsko – v prípade III. svetovej vojny – ocitlo, už konečne raz, na strane víťazov. Ale zatiaľ sa netreba báť. Veď taká svetová by nemala víťazov, iba porazených.
Čo môžeme očakávať…
Tak to si zatiaľ len ťažko vieme predstaviť. Niekto už teraz straší, že ich budú desaťtisíce, niekto predpovedá iba zopár desiatok. Myslím, že ani jedna, ani druhá vláda si nemôže byť istá, ako sa situácia vyvinie. Hlavne ako zareagujú Maďari na Slovensku, keď budú môcť požiadať o maďarské občianstvo bez obáv, že stratia to slovenské. Že ich maďarská vláda bude k tomu všemožne vyzývať, to je isté! A práve preto by som im chcel adresovať nasledovné riadky ešte predtým, než sa rozhodnú… Tak či onak. Napokon ide o dospelých ľudí a je to – bude to, len a len ich osobná vec. Ak budú mať na to právo, tak čo koho do toho. Viem, že nech sa rozhodnú akokoľvek, bude to z ich pohľadu, správne rozhodnutie. Zároveň si ale myslím, že nezaškodí, ak predtým, ako sa rozhodnú, budú vedieť:
Nuž uvidíme, ako to dopadne. Ja som optimista. Verím, že na Slovensku nenastane žiadne veľké zemetrasenie. Vláda sa neobáva, tak prečo by sme sa mali obávať my. Ta ne? Iba ak by v tej tretej svetovej…