Všetky príspevky Ing.Pavol Bada

Aktivity Spolku za 20 rokov činnosti

MÍLNIKY ČASU taký má názov naša kniha, vydaná k 20. výročiu vzniku Spolku Slovákov z Maďarsku. Prezentácie publikácie, bola dňa 22. septembra 2018, v deň slávnostného stretnutia členov spolku, ich rodinných príslušníkov, pozvaných hostí a verejnosti v priestore Kultúrneho strediska v Galante. Niekoľko výtlačkov publikácie je ešte k dispozícii u predsedníčky spolku.

Z archívu Spolku Slovákov z Maďarska

December 1998 – zájazd miešaného spevokolu „Zora“, spojený s účinkovaním v Békešskej Čabe, Slovenskom Komlóši a Pitvaroši, zájazd organizovala predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska (ďalej SSM) Anna Piláriková.

28. – 29. februára 1999 – Slovenský ples Slovenskej národnostnej samosprávy v Slovenskom Komlóši, za účasti primátora Mesta Galanta Ing. Záreckého, riaditeľa MsKS Mgr. Jána Koleka a manželov Pilárikovcov.

5. júna 1999 – poetický večer za prítomnosti primátorov Mesta Galanta Ing. Záreckého a Slovenského Komlóša Pavla Juhásza, s komlóšskymi básnikmi Jurajom Antalom Dolnozemským a Michalom Divičanom. Prišiel aj zájazd rodákov zo Slovenského Komlóša žijúcich v Budapešti, ktorí okrem poetického večera absolvovali aj prehliadku Galanty a renesančného kaštieľa. Na poetickom stretnutí bol prítomný aj spisovateľ Peter Andruška zo Šale.

júl 1999 – poznávací tematický zájazd Komlóšanov po Slovensku s jednodňovou zástavkou v Galante. Program zabezpečil SSM – prehliadka mesta, renesančný kaštieľ, Kaskády, večerné posedenie v Dome Matice slovenskej. SSM zabezpečil pre účastníkov aj ubytovanie.

2. októbra 1999 – stretnutie spolkov Slovákov pôsobiacich na Slovensku  s cieľom koordinovania spoločných akcií. Zasadanie sa z iniciatívy Slovákov z Bulharska konalo na MS v Bratislave.

11. októbra 1999 – spoločné zasadnutie spolkov v Dome MS v Galante. Téma – pripomienkovanie stanov pripravovaného Združenia dolnozemských Slovákov, pôsobiaceho na Slovensku, prípravy II. reprezentačného plesu a príprava seminára „Aktuálne problémy postavenia Slovákov v Juhoslávii, Maďarsku a Rumunsku“.

29.októbra 1999 – seminár „Aktuálne problémy postavenia Slovákov v Juhoslávii, Maďarsku a Rumunsku“ v Dome MS v Galante za účasti zástupcov všetkých spolkov a širokej verejnosti.

2. decembra 1999 – účasť predsedníčky SSM A. Pilárikovej a Š. Majora na habilitačnej prednáške PhDr. Magdalény Paríkovej CSc, na FFUK v Bratislave s témou: „Integrácia presídlencov z Maďarska“.

12. decembra 1999 – prezentácia knihy a výstava v priestoroch Domu MS v Galante „Tam zložili svoje kosti“ – autor Doc. PhDr. Ján Botík CSc. – člen Spolku Slovákov z Bulharska. Výstava bola zameraná na kultúrno-historické hodnoty náhrobných pomníkov zahraničných Slovákov v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, Bulharsku, Argentíne, USA a Kanade.
V tento deň sa uskutočnila aj členská schôdza SSM, spojená s vianočným posolstvom v MsKS Galanta. V programe vystúpili: spevácky miešaný zbor „Zora“, folklórny súbor „Prvosienka“ zo Šamorína,  detský spevácky zbor „Severáčik“ zo ZŠ G. Dusíka z Galanty.

18. decembra 1999 – uskutočnil sa v Slovenskom Komlóši v Maďarsku „Deň menšín“, zúčastnili sa manželia Pilárikovci a Štefan Major. Okrem slávnostných prejavov boli odovzdané vyznamenania „Za Komlóšskych Slovákov“, v kultúrnom programe vystúpil detský folklórny súbor „Harmónia“. Na záver bola odohraná divadelná hra Július Barč-Ivan „Matka“, v podaní ochotníckeho divadelného súboru Slovákov z Nadlaku z Rumunska.

V roku 2000 sme sa okrem II. reprezentačného plesu, zúčastnili na viacerých podujatiach Domu zahraničných slovákov (DZS), ako aj Valných zhromaždení spolkov Slovákov z Bulharska a Juhoslávie.

Samostatne sme uskutočnili nasledovné podujatia:

12. júna 2000 – promenádny koncert – spoločné vystúpenie troch detských folklórnych súborov na voľnom priestranstve pred MsKS Galanta. Účinkovali: detský FS „Harmónia“, zo Slovenského Komlóša, „Žitko“ zo ZŠ SNP Galanta a „Zvonček“ zo Sládkovičova.

19. – 21. augusta 2000 – SSM uskutočnil trojdňový zájazd do Maďarska po trase Budapešť – Slovenský Komlóš – Békešskej Čaba. Súčasťou zájazdu bola aj vybraná časť dievčat z DFS Zvonček zo Sládkovičova. Program bol veľmi bohatý. Prvý deň sme začali na slovenskom gymnáziu v Budapešti, kde nás očakávali predstavitelia Budapeštianskej slovenskej samosprávy Zuzanna Hollósyová a Gregor Papuček. Po vrelom privítaní a občerstvení sme absolvovali prehliadku Budapešti a večer sme sa stretli s členmi Klubu Komlóšanov žijúcich v Budapešti. Na druhý deň sme pokračovali v ceste  na Slovenský Komlóš, kde nás na Mestskom úrade privítal primátor Pavol Juhász a predseda Miestnej slovenskej samosprávy MUDr. Michal Antal. O občerstvenie sa postaral miestny podnikateľ Ondrej Matajsz (medzi nami „Bandžo“), ktorý nás v súčinnosti s predstaviteľmi mesta zahŕňal svojou slovenskou pohostinnosťou.  Z mestského úradu sme spoločne odišli k pamätníku, buste Pavla Valaského, osvietenca, literárneho a cirkevného historika, evanjelického kňaza, ktorý pôsobil na Slovenskom Komlóši v rokoch 1769 – 1780. Busta bola odhalená pri 250. výročí založenia Slovenského Komlóša na námestí, ktoré je po ňom pomenované. Nasledovala návšteva kúpaliska. Byť na Komlóši a nevykúpať sa v úžasnej liečivej vode by bolo naozaj hriechom. Časť účastníkov – Pitvarošanov – počúvajúc svoje srdiečko sa vybrali na Pitvaroš, na stretnutie s predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Pitvaroši Annou Lehockou. Boli to pekné chvíle spomínania na rodiny, udalosti, kto mal ešte nejaké rodinné žijúce väzby, nemohol sa im vyhnúť. V Békešskej Čabe nás už pred Domom slovenskej kultúry očakávala riaditeľka Anna Ištvánová a Helena Somogyová, poslankyňa s kompetenciami v práci s menšinami. Po krátkom osviežení sme navštívili Národopisný dom, plný svedectiev o šikovnosti Slovákov a obidva evanjelické kostoly, ktoré postavili slovenské ruky, ale žiaľ v slovenskom jazyku sa bohoslužby konajú veľmi zriedkavo. Pri všetkých zvítaniach – v Budapešti, Slovenskom Komlóši a Békešskej Čabe vystupovali naše krojované dievčatá z DFS „Zvonček“ a zakaždým zaspievali aj pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi“. Dnes už vieme, že táto pieseň sa stala hymnou Slovákov v Maďarsku. Po ceste domov, prechádzajúc ďalším slovenským mestečkom Sarvaš, sme vzdali úctu položením venčeka našim velikánom M. R. Štefánikovi a Samuelovi Tešedíkovi.

20. októbra 2000 – Valné zhromaždenie SSM v DMS v Galante, spojené s kultúrnym programom a spoločenským posedením, za účasti predsedu MS Ing. Jozefa Markuša, Dr. Petra  Mulíka tajomníka MS,  Dr. Svätoslava Matheho zástupcu šéfredaktora Slovenských národných novín, zástupcov všetkých spolkov. Na tomto VZ SSM bolo odsúhlasené, aby sa Spolok Slovákov z Maďarska stal kolektívnym členom Matice slovenskej a aby sa dôsledne zúčastňoval na plnení národno – uvedomovacom a buditeľskom procese. Účastníci VZ na záver vydali vyhlásenie proti stupňujúcim sa požiadavkám Strany maďarskej koalície.

20. január 2001 – III. reprezentačný ples dolnozemských Slovákov v MsKS v Galante organizovaný SSM.

3. februára 2001 – populárny fašiangový ples Budapeštianskej slovenskej samosprávy v ministerskom zariadení DUNA PALOTA. Spolok zastupovali manželia Pilárikovci a Csibovci. Náš spolok zabezpečil do programu speváka Petra Fahna a hudobnú skupinu Ota Lencsésa. Hosťujúcimi spevákmi boli Lýdia Volejníčková a Jozef Ivaška z Rakúska. Účastníci plesu sa zhodli v tom, že Peter Fahn urobil so svojou hudobnou skupinou takú náladu, akú Duna Palota ešte nezažila. Personál to iba potvrdil.

16. júna 2001 – slávnostné podujatie pod názvom „Výročie návratov“ – oslavy 54. výročia návratu Slovákov v Gemerskej Panici – presídlenci z regiónu Gyöngyös v Maďarsku, za SSM sa zúčastnili manželia Pilárikovci a Štefan Major s partnerkou. Súčasťou spomienkovej slávnosti bolo odhalenie pamätnej tabule, ako spomienka na príchod Slovákov z Maďarska.

17. – 20. augusta 2001 – „Komlóšske dni“ – prvé svetové stretnutie Komlóšanov, s prítomnosťou delegácií z partnerských miest Zvolen, Jelšava, Neukirchen z Nemecka, Galanta, Nové Zámky a obce Bereck z Rumunska. Na stretnutie prišli komlóšski rodáci nielen z Maďarska, ale celej Európy a zo sveta. Súčasťou sviatočných dní bolo odhalenie sochy Sv. Štefana za prítomnosti ministerky spravodlivosti Maďarska Ibolyi Dávidovej a Daniela Lipšica, vedúceho úradu Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý zastupoval nemocného ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského. Prehliadka mesta sa konala na kočoch, návštevy sálašského múzea, výstavy  „História mlynárstva“ v bývalom Pipíšovom mlyne, slovenského národopisného domu a iných zaujímavých pamätihodností. Nasledovala ochutnávka tradičných komlóšskych slovenských jedál a kultúrny program v parku Erzsébet, kde okrem detského folklórneho súboru zo slovenskej školy – Harmónia a Komlóš sa odprezentovali aj spevácka skupina „Rozmarím“ a Peter Fahn. Večer patril dobrému jedlu a zábave pri hudobnej skupine Ota Lencsésa s Petrom Fahnom až do skorého rána. Nedeľné ráno patrilo evanjelickým bohoslužbám v slovenskom jazyku, ktoré slúžil pán farár Poliak s komlóšskymi koreňmi. V sprievodných podujatiach bol premietnutý film komlóšana Pavla Závadu „Jadvigin vankúšik“, ktorý si mohli záujemcovia pozrieť pri kúpaní na kúpalisku RÓZSA FÜRDÖ. Na kúpalisku prebiehali  ďalšie podujatia, ako plavecké preteky, program lukostrelcov, remeselnícke trhy, medzinárodná súťaž v stolnom tenise, koncert skupiny Bikiny, výstava komlóšskych výtvarníkov, výstava holubov, módna shov, bábkové divadlo pre deti a pod.  Záver „Komlóšskych dní“ tvoril ohňostroj.

22. októbra 2001 – z iniciatívy SSM sa uskutočnilo stretnutie bývalých študentov, ktorí v rokoch 1945 – 46 prišli za vzdelaním zo slovenských rodín žijúcich v Maďarsku, ako predvoj návratu Slovákov z Dolnej zeme na Slovensko. V priestoroch Domu MS tak prebiehalo dojemné stretnutie sedemdesiatnikov, ktorí sa (mnohí) nestretli od študentských rokov v Štubnianskych Tepliciach (dnes Turčianske Teplice) a v Banskej Štiavnici.

26. októbra 2001 – štvrté stretnutie SSM v Dome MS, spojené s otvorením výstavy prác naivných maliarok Heleny Hrabovskej-Čerejšovej (Čorváš) a Anny Dénesovej (Slov. Komlóš) a vystúpením spisovateľa a podpredsedu Budapeštianskej slovenskej samosprávy Gregora Papučeka. Pri spoločenskom posedení účinkovali DFS Zvonček zo Sládkovičova, spevácka skupina žien z Tešedíkova a Diakoviec. Svojim spevom prispel aj Peter Fahn. Prítomní sa potešili vydaniu „Ročenky SSM“ a videokazete „Komlóšska svadba“.

15. decembra 2001 – „Slovenské Vianoce v Budapešti“ pri príležitosti  „Dňa Slovákov“ v Duna Palote. V oficiálnej časti vystúpila predsedníčka Budapeštianskej slovenskej samosprávy Zuzka Hóllosyová, rodáčka z Pitvaroša. V programe potešili spevácky zbor Ozvena a DFS Zornička zo Zvolena. Za SSM sa zúčastnili manželia Pilárikovci.

9. februára 2002 – IV. reprezentačný ples dolnozemských Slovákov v MsKS v Galante.

13. apríla 2002 – spomienkové stretnutie k príchodu prvého transportu Slovákov z Maďarska do vlasti predkov na ŽS v Seredi.

2. – 4. júla 2002 – stála konferencia „Slovenská republika a zahraniční Slováci 2002“. Organizátorom bol Úrad vlády SR – Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov, v kongresovom centre NR SR v Bratislave. Účasť predsedníčka SSM Dr. Piláriková.

27. júla 2002 – XXXVI. národnostné stretnutie v Sudiciach v Novohradskej župe. Celoštátny festival slovenských súborov a sólistov, na pozvanie Celoštátnej slov. samosprávy v Maďarsku sa zúčastnili manželia Pilárikovci.

15. – 16. augusta 2002 – pobyt bratov Matajszovcov-Bandža, mecenáša Slovákov na Slovenskom Komlóši a Jožka s manželkou na Slovensku. Po ceste ich sprevádzali a program zabezpečovali manželia Pilárikovci. Pozreli si Galantu, Kremnické Bane (stred Európy), Martin (cintorín – národný pamätník) Skanzen Jahodnícke Háje, Gaderskú dolinu.

24. – 26. august 2002 – zájazd členov SSM do Maďarska po trase: Tárdoš, Tótkomlóš, Pitvaroš, Čanádalbert, Békešská Čaba, Sarvaš. Dojímavé bolo prijatie na Tardoši, z ktorého sa niekoľko desiatok rodín vysťahovalo v roku 1947 do Nových Zámkov a okolia (Tvrdošoviec), unikátom Tárdoša je ťažba červeného mramoru. Tematickou osou tohto zájazdu bolo inštalovanie a vysviacka pamätnej tabule k 55. výročiu presídlenia Slovákov do bývalého Československa. Pamätnú tabuľu práve z Tardošského mramoru, ktorú dostal SSM do daru od Tardošanov vybavila Katka Fučíková, členka výboru SSM pôvodom z Tardoša. Tabuľa je umiestnená v evanjelickom kostole  a.v. v Slovenskom Komlóši. Slovo božie a kázeň pri príležitosti inštalácie, v slovenskom jazyku mala pani farárka Alžbeta Nobiková zo Sarvaša a miestny farár Balogh v maďarskom jazyku. Tabuľu aj s textom sponzorsky zhotovil v Košútoch pán Kvetoslav Danko.Na Komlóši sme sa stretli s mimoriadnou pozornosťou najmä u primátora Pavla Juhásza a pána Bandža Matajsza s manželkou Žofkou, slovenkou z Rumunského Nadlaku. Prezreli sme Komlóš a ďalšie okolie z „túrne“ (veža kostola), národopisnú zbierku u Juraja Antala Dolnozemského, zotrvali sme v rozhovore s Bandim Lopušnim v sálašníckom múzeu a nahrali si niektoré spomienky na diktafón. Bandi bol skutočnou chodiacou komlóšskou legendou so znalosťou zvykov na svadbách, krstoch, pohreboch a iných životných udalostiach Komlóšanov.
Časť účastníkov zájazdu išla  za volaním svojho srdca a navštívila Pitvaroš a Čanádalbert, miesta, ktoré opustili pred desaťročiami ich predkovia. Navštívili svojich blízkych. Dojímavé bolo stretnutie s Ankou Lehockou, predsedníčkou Slovenskej menšinovej samosprávy na Pitvaroši, jej mamou a Erkou Tószegiovou, ktorá vlastnila pútavú národopisnú zbierku, čarovné tkané obrusy, výšivky, keramiku a iné cennosti minulých rokov. Tradične srdečne prebiehala návšteva našich krajanov v Békešskej Čabe a Sarvaši. Milým osviežením bola návšteva sarvašského evanjelického kostola v sprievode nášho priateľa Tibora Mótyana, predsedu Slovenskej menšinovej samosprávy na Sarvaši. Prezreli sme si pamätník k presídleniu Slovákov, autorom ktorého je známy slovenský akademický sochár z Galanty Laco Sabo, s jeho menom sa v našej publikácii ešte stretneme.

25. októbra 2002 – spomienkové stretnutie pri príležitosti 55. výročia návratu Slovákov z Dolnej zeme na Slovensko, uskutočnené v Dome MS a Mestskom kultúrnom stredisku (ďalej MsKS) v Galante. V Dome MS sa uskutočnilo V. Valné zhromaždenie SSM a po vernisáži kovačiského insitného umenia sa účastníci podujatia presunuli do MsKS v Galante, kde pokračovalo stretnutie pod názvom „Spomienka s folklórom“, v rámci ktorého sa prezentovali DFS „Zvonček“ zo Sládkovičova, FS „Konopa“ z Veľkého Grobu, spevácka skupina „Červený mramor“ z Tardošu, hudobná skupina  „Svrčkovci“ zo Šalgotarianu a folklórny súbor „Komlóš“ zo Slovenského Komlóša. Program uvádzal Ján Valentík.

26. októbra 2002 – „Spomienka s folklórom“ pre veľký záujem pokračoval aj v Tešedíkove, v organizácii SSM,  Obecného úradu Tešedíkovo a Miestneho odboru MS v Tešedíkove, Diakovciach, Nedede a vo Vlčanoch. Programom sprevádzala Dr. Anna Piláriková.

7. decembra 2002 – 30. výročie súboru „Červený mramor“ v Tardoši v Maďarsku, zúčastnila sa členka výboru SSM Katka Fučíková s manželom Miškom.

14. decembra 2002 – pri príležitosti „Dňa Budapepeštianskych Slovákov organizovala Budapeštianska slovenská samospráva „Slovenské vianoce“. Slávnostný príhovor v podaní  Zuzany Hollósyovej, zapálenie adventných sviec farárka Alžbeta Nobíková. Kultúrnym vystúpením obohatili podujatie „Budapeštiansky dychový súbor“, spevácky zbor „Ozvena“ a  DFS slovenskej školy v Budapešti. Podujatie sa uskutočnilo tradične v Duna Palote a zúčastnili sa ho pozvaní manželia Pilárikovci.

25. januára 2003 – V. reprezentačný ples dolnozemských Slovákov v MsKS Galanta.

1. februára 2003 – „Slovenský fašiangový ples“ v Budapešti, účasť manželia Pilárikovci so spevákom Petrom Fahnom, Martinou Bedečovou a hudobnou skupinou „Color“ Arpáda Hrotku, účinkovanie FS „Prameň“.

23. októbra 2003 – výstava krojovaných bábik Slovákov z Maďarska pod názvom „Z našej klenotnice“, uskutočnená v spolupráci SSM, Domu MS a Zväzom Slovákov v Maďarsku, vo výstavných priestoroch DMS v Galante. Výstavu predstavila predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku pani Ruženka Egyedová-Baráneková.

3. januára 2004 – „Slovenský fašiangový ples“ v Budapešti aj za účasti hostí zo Slovenska – Claude Baláž s manželkou, zástupkyňa riaditeľa Domu zahraničných slovákov Mária – Katarína Hrkľová, predstavitelia veľvyslanectva SR v Budapešti charge d´ affairs Milan Kurucz, konzulka Yvet Hermys, riaditeľ Sloveského inštitútu v Budapešti Milan Resutík s manželkou, za SSM boli pozvaní manželia Pilárikovci. V programe účinkoval FS „Lipa“, do tanca hrala „Santovská muzika“.

12. februára 2004 – prezentácia knihy Benedeka Istvána Gábora „Komlóšska Tóra“ v galérii Brämerovej kúrie v Bratislave. Organizátormi boli Slovenské národné múzeum, Múzeum židovskej kultúry, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku a Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe za účasti viacerých členov SSM.

3. júla 2004 – Deň Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe. Na základe pozvania Celoštátnej slovenskej samosprávy, zastupovala SSM členka výboru SSM Mgr. Elena Lavrincová z Nových Zámkov.

6. augusta 2004 – Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci. Na základe pozvania sa zúčastnili manželia Pilárikovci a Hlaváčovci. 85. výročie slávností obohatené množstvom  podujatí: výstavy a expozície, športové programy, slávnostné bohoslužby, ľudové veselice, koncerty vážnej hudby, divadelné predstavenia a množstvo vystúpení domácich ako aj zahraničných folklórnych súborov. To všetko v znamení hesla: „Stretajme sa, aby sme na seba nezabudli a zabudnutí sa nestratili“.

19. – 22. augusta 2004 – „V. Komlóšske dni“ a „VI. Medzinárodný festival dychových hudieb“, za účasti dychových hudieb z Čiech, Slovenska, Talianska, Ukrajiny a Maďarska. Sprievodné podujatie: výstava obrazov Zuzanny Hajkovej, komlóšanky žijúcej v Budapešti, sprievod dychových hudieb, remeselnícke trhy, gastronomická súťaž, slávnostné podpísanie zmluvy medzi partnerskými mestami Jelšava a Slovenský Komlóš. Podujatia sa zúčastnila aj delegácia Mesta Galanta a celý rad členov SSM.

10. októbra 2004 – I. ročník  „Dolnozemskej klobásiády“  v priestoroch západnej terasy Bratislavského hradu, v kaviarni „Mária Kristína“, za účasti družstiev všetkých spolkov. Podujatie s ľudovou hudbou, spevom a priliehavým slovom majstra Juraja Sarvaša.

29. októbra 2004 – Valné zhromaždenie SSM. V kultúrnej časti pozdravila podujatie skupina žien z Klubu dôchodcov v Diakovciach. Otvorená bola výstava „Veľký zločin – Kragujevac“, položené boli vence k pamätníku presídlenia a prezentácia publikácie Ing, Jána Jančovica „Z kolísky na Dolnú zem“ za účasti autora.

11. – 12. decembra 2004 – „Vianočné posolstvo“ pre Slovákov v Slovenskom Komlóši a Békešskej Čabe. Účinkujúci: spevácky zbor „Severáčik“ zo ZŠ G. Dusíka z Galanty a detského folklórneho súboru (DFS) „Važinka“ zo Šoporne. Pôsobivá dramaturgia oboch súborov, orientovaná na adventný čas a blížiace sa vianočné sviatky, mocne zapôsobila na prítomné publikum. Podujatie organizoval SSM s Mestom Galanta.

29. januára 2005 – VII. reprezentačný ples dolnozemských Slovákov v MsKS Galanta.

16. apríla 2005 – Valné zhromaždenie sesterského Spolku Slovákov z Rumunska v kaviarni „Mária Kristína“ na Bratislavskom hrade, za účasti člena výboru SSM Michala Hronca.

2. júna 2005 – oslavy „Dňa Slovákov“ v Maďarsku, v Novohradskej župe v dedine Veňarec, za účasti manželov Pilárikovcov. V kultúrnom programe vystúpili súbory a jednotlivci zo slovenských obcí z celého Maďarska, pri tradičnej gastronómii. Program bol obohatený rôznymi sprievodnými akciami k 300. výročiu znovuosídlenia obce.

3. júna 2005 – slávnostná prezentácia publikácie „Roztratení ale nestratení“ – pamätnica venovaná krajanskej nedeli (1993 – 2004) v účelovom zariadení Úradu vlády SR -hotel Bôrik. Organizátor bol Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR. V kultúrnom programe vystúpila „Petrovská družina“ a ďalší umelci z Báčskéhu Petrovca. SSM zastupovali manželia Pilárikovci, Ing. Michal Hronec a Štefan Major.

20. augusta 2005 – „Deň Slovenského Komlóša“, za účasti delegácie Mesta Galanta a členov SSM. S primátorkou Slovenského Komlóša Dr. Irén Szenczi-Gyivicsanné a Slovenskou samosprávou na Komlóši prerokovali zástupcovia SSM prípravy postavenia pamätníka k 260. výročiu založenia Slovenského Komlóša. Zúčastnili sme sa aj gratulácie k 50. výročiu spolužitia Juraja Dolnozemského s manželkou.

17. – 18. septembra 2005 – 280. rokov od znovu osídlenia obce Tardoš v Maďarsku. Za SSM sa zúčastnila členka výboru SSM Katka Fučíková s manželom.

1. októbra 2005 – „XIV. župný a regionálny deň Slovákov“ v osvetovom stredisku J.G. Tajovského v Slovenskom Komlóši, za prítomnosti konzula SR Ladislava Tischlera, Etelky Rybovej podpredsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Milana Resutíka riaditeľa Slovenského inštitútu v Budapešti, hostí z partnerských miest, primátorov miest Békešskej župy. S pozdravným posolstvom vystúpila predsedníčka SSM Dr. Anna Piláriková. Okrem domácich kultúrnych telies vystúpil folklórny súbor z Čierneho Balogu. V ten istý deň bola sprístupnená aj výstava fotografií Ondreja Divičana pod názvom „Slovenský Komlóš dávno a dnes“.

14. októbra 2005 – „Kytica pre Vás“ – podujatie, ktoré organizoval SSM v spolupráci s Mestom Galanta a Domom MS.

28. apríla 2006 – VIII. reprezentačný ples dolnozemských Slovákov v MsKD v Galante.

29. apríla 2006 – „Deň mesta Slovenský Komlóš“. Slávnostné zasadnutie Mestskej samosprávy v Slovenskom Komlóši, odovzdané vyznamenanie Pro Urbe, uloženie základného kameňa pamätníka mesta na Námestí hrdinov pred evanjelickým kostolom a.v. Zakladajúcu listinu pod kameň ukladala primátorka Slovenského Komlóša Dr. Irén Szenczi-Gyivicsanné, Zuzana Lauková, predsedníčka Slovenskej menšinovej samosprávy a Dr. Anna Piláriková, predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska. Slávnostného aktu sa okrem množstva komlóšanov zúčastnil aj Generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo, ako aj akademický sochár Ladislav Sabo z Galanty, autor pripravovaného pamätníka.  V kultúrnom programe účinkovala „Mládežnícka dychová hudba“, spevokol „Rozmarín“ a tanečný súbor „Bukovinka“ z Brezna.

1. júla 2006 – „Deň Slovákov“ v Maďarsku v Slovenskom Komlóši, ktorý organizovala Celoštátna slovenská samospráva. Súčasťou osláv bola spomienková slávnosť 260. výročia vzniku osady Komlóš, obohatená kultúrnym programom, gastronomickou a ľudovoumeleckou prezentáciou Slovákov z regiónov Maďarska. Večer sa uskutočnilo divadelné predstavenie, v podaní sarvaškého slovenského divadla s hrou Vojtecha Hollého „Kubo“.

30. júna až 2. júla 2006 –  SSM zorganizoval autobusový zájazd, na Komlóši sme boli svedkami položenia žulového podkladu pamätníka, ktorý pokladal autor pamätníka Laco Sabo s pomocníkmi z Komlóša. Návšteva Komlóša je zakaždým príležitosťou k návšteve neďalekého Pitvarošu a Nadlaku, kde sa nám vždy dostáva mimoriadneho privítania.

20. – 22. augusta 2006 – „Komlóšske dni“, zúčastnili sa manželia Pilárikovci, cesta bola v tomto prípade viac účelová, nakoľko išlo o zorganizovanie a zabezpečenie II. etapy prác na pamätníku. So zabezpečovacími ako aj samotnou realizáciou prác pomáhali domáci- Bandžo Matajsz a Miško Lehoczki. Na mestskom úrade sme odovzdali finančnú podporu zo Slovenska v sume 10 000 Sk, ktorá mala slúžiť k dokončeniu prác na pamätníku, na túto sumu prispeli:
– 1 000 Sk    Štefan Tuška , Galanta /Kolónia
– 1 000 Sk    Pavol Divičan, Matúškovo
– 3 000 Sk    rodina Jána Pilárika, Galanta
– 5 000 Sk Lekáreň Klokner, Galanta (majiteľka p. Viera Lehotská, potomok Komlóšanov)

29. septembra 2006 – slávnostné odovzdávanie budovy  Slovenskej dvojjazyčnej základnej a materskej školy v Slovenskom Komlóši. Slávnostnú reč predniesol minister školstva a kultúry Maďarska Dr. Hiller István a primátorka Slovenského Komlóša Dr. Irén Szenczi-Gyivicsanné, prítomná bola aj ministerka zahraničných vecí Maďarska Kinge Gönczová, minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš, zástupcovia Generálneho konzulátu v Békešskej Čabe a ďalší významní hostia. Za SSM sa zúčastnili manželia Pilárikovci.

13. októbra 2006 – Valné zhromaždenie SSM v DMS.

21. októbra 2006 – III. ročník „Dolnozemskej klbásiády“ v priestoroch SOU stavebného v Bratislave, akcia bola pod organizáciou Združenia dolnozemských Slovákov – združujúcom všetky spolky Slovákov zo zahraničia na Slovensku. Pre veľký záujem verejnosti sa tento ročník po prvýkrát organizoval vo väčších priestoroch. Prvú cenu za najlepšiu klobásu získali bratia Michal a Jano Hroncovci, ktorí reprezentovali náš spolok.

V priebehu roku 2006 sa SSM a jednotlivci aktívne zúčastnili pri podpore rekonštrukcie cintorínskych brán na Slovenskom Komlóši. Za SSM bol garantom Ing. Michal Hronec.

3. februára 2007 – IX. reprezentačný ples dolnozemských Slovákov v MsKS v Galante.

15. februára 2007 – prezentácia básnickej zbierky „Za väčšou skyvou“ autora Ing. Michala Hronca, podpredsedu SSM, rodáka zo Slovenského Komlóša. Prezentácia sa uskutočnila v Mestskej knižnici v Bratislave, za účasti členov všetkých spolkov, zbierka bola venovaná 260. výročiu osídlenia Slovenského Komlóša.

14. apríla 2007 – 60. výročie návratu, stretnutie na ŽS v Seredi, stretnutie konané pravidelne každý piaty rok k okrúhlemu výročiu návratu Slovákov do vlasti svojich predkov.

28. apríla 2007 – „Deň mesta Slovenský Komlóš“- program k 260. výročiu osídlenia. Podujatie sa začalo ekunumickými bohoslužbami v evanjelickom a.v. kostole a pokračovalo slávnostným odhalením pamätníka k presídleniu. Podujatie sa konalo pod záštitou prezidenta SR Ivana Gašparoviča, prítomný bol veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš, zástupca Generálneho konzula v Békešskej Čabe, zástupca Békešskej župy pre ľudské práva a konfesie samosprávy Peter Tolnagi, autor pamätníka Ladislav Sabo s manželkou, delegácie z partnerských miest Galanty a Jelšavy, obyvatelia Komlóša a okolitých obcí. Pamätník spoločne odhaľovali: veľvyslanec Juraj Migaš, primátor Slovenského Komlóša József Stako, primátor Jelšavy Milan Kolesár, za Spolok Slovákov z Maďarska Anna Piláriková, za Slovenskú menšinovú samosprávu Zuzana Lauková a sochár autor Ladislav Sabo.

5. mája 2007 – spomienková slávnosť pri príležitosti 60. výročia presídlenia, konaná MO MS v Sládkovičove. Stretnutie obyvateľov Sládkovičova a okolitých obcí presídlených z Pitvaroša, prítomní boli aj mnohí členovia SSM. Stretnutie naplnené programom – tancami, spevom, osadením pamätnej tabule na evanjelickom a.v. kostole a bohoslužbami.

12. mája 2007 – podobné podujatie ako v Sládkovičove sa konalo vo Veľkých Úľanoch organizované MO MS, spojené s odhalením pamätnej tabule, kultúrnym programom a spoločenským posedením Pitvarošanov.

16. mája 2007 – „Odkaz predkom“, seminár k 100. výročiu od kovačického procesu a výročia Dr. Janka Bulíka vo vojvodinskej Kovačici. SSM zastupoval podpredseda Ing. Michal Hronec.

22. – 24. júna 2007 – „Festival speváckych zborov Sándora Erkela“ v Békešskej Čabe. Zúčastnil sa ho miešaný spevácky zbor „Zora“ z Galanty. Účasť spevokolu za SSM sprostredkovala predsedníčka Anna Piláriková.

25. júna 2007 – vernisáž výstavy „Kovačica na Slovensku“ v prezidentskom paláci v Bratislave, pod záštitou prezidenta Ivana Gašparoviča. Pôsobivé podujatie s kultúrnym programom vojvodinských Slovákov, s ich gastronomickými špecialitami pri spoločenskom posedení aj za prítomnosti viacerých členov SSM.

30. júna 2007 – MO MS v Horných Salibách inštalovala k 60. výročiu presídlenia pamätnú tabuľu, podujatie spojené s kultúrou a spoločenským posedením. 

19. – 21. augusta 2007 – „Dni Slovenského Komlóša“ za účasti mnohých občanov z Galanty a okolia. Bohatá gastronómia vyvrcholila v súťaži vo varení guľáša. Galantu reprezentovali poslanci Mesta Galanta PaedDr. Anna Piláriková s manželom, PaedDr. Peter Černý a Fridrich Psota. Družstvo z Galanty získalo 2. miesto, ale boli sme prví, komu sa vyprázdnil kotlík.

15. septembra 2007 – „60. výročie presídlenia“. Osadenie pamätnej tabule na Dome smútku v Matúškove v cintoríne, s pokračovaním osláv v kultúrnom dome s bohatým programom, udeľovaním pamätných listov pri spoločenskom posedení. Podujatie pripravil MO MS v Matúškove.

22. septembra 2007 – „Úcta k predkom“ pri príležitosti 60. výročia presídlenia organizoval MO MS v Tešedíkove v spolupráci s Domom MS a SSM, pod záštitou podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča, ktorý vystúpil s príhovorom. Podujatia sa zúčastnil aj predseda MS Jozef Markuš a tajomník MS Alexander Mulík. Po položení vencov boli ekumenické pozdravy zástupcov evanjelickej a.v. a katolíckej cirkvi a poklona miestnym národovcom na miestnom cintoríne v Tešedíkove.

25. septembra 2007 – „60. výročie presídlenia a založenia evanjelického a.v. cirkevného zboru v Senci“ a 55. výročie posvätenia evanjelického a.v. kostola v Senci, za účasti viacerých členov SSM a Pitvarošanov z celého okolia. Za SSM s pozdravom vystúpila predsedníčka SSM Anna Piláriková.

9. októbra 2007 – stretnutie krajanov k 60. výročiu presídlenia v Dome MS Galanta konané v spolupráci s Domom MS. Súčasťou bolo výročné rokovanie SSM. V rámci podujatia bola aj prezentácia zbierky autora a nášho člena Ing. Michala Hronca „Za väčšou skyvou“ a premiéra najnovšej knihy Jána Jančovica „Navrátilci“, za účasti obidvoch autorov. Vo výstavnej sieni prebiehala vernisáž insitných maliarov z Kovačice a Padiny. Účastníci podujatia položili vence k pamätníku presídlenia pred Domom MS v Galante, zaspievali si pritom hymnickú pieseň „Kto za pravdu horí“.

10. októbra 2007 – „Spomienková slávnosť k 60. výročiu návratu Slovákov z Maďarska“ v Nových zámkoch s odhalením pamätnej tabule na hoteli Grand a budove MO MS s pokračovaním kultúrneho programu, za účasti predsedu MS Jozefa Markuša a spisovateľa Jána Jančovica. SSM zastupovali Elenka Laurincová a Katka Fučíková s manželom.

25. – 26. októbra 2007 – Úrad vlády SR pre Slovákov žijúcich v zahraničí organizoval v účelovom zariadení vlády v hoteli Bôrik konferenciu „Kultúrne dedičstvo Slovákov žijúcich v zahraničí a databáza informácií o tejto problematike“. Za SSM sa zúčastnila Anna Piláriková, Michal Hronec a Štefan Major. Vystúpenie celého radu zástupcov z archívov, múzeí, Slovenskej národnej knižnice, Ústavu etnológie a hostí zo zahraničia  – USA, Kanady, Švajčiarska, Srbska, Chorvátska, Maďarska, Českej republiky, Poľska, Rumunska, Francúzska a Anglicka.

15. novembra 2007 – Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí usporiadal prezentáciu literárnej tvorby Gregora Papučeka, básnika a spisovateľa z Maďarska, pod názvom „Pilišské ozveny“. Bolo to aj za účasti členov SSM.

1. decembra 2007 – prezentácia publikácie  „Pitvaroš a Pitvarošania“ organizoval MO MS v Sládkovičove, za účasti kolektívu autorov, medzi nimi aj členovia SSM RNDr. Štefan Maglocký s dcérou Soňou a Anna Kakvicová. K vydaniu publikácie prispel finančne aj SSM.

7. decembra 2007 – „Deň menšín v Slovenskom Komlóši“. Na pozvanie Slovenskej samosprávy sa podujatia zúčastnili manželia Pilárikovci. Pri tejto príležitosti bolo predsedníčke SSM udelené vyznamenanie „Za komlóšskych Slovákov“ aj s finančnou odmenou, ktorú predsedníčka SSM hneď darovala organizátorom na podporu ich ďalšej činnosti. V kultúrnom programe vystúpil FS „Komlóš“ a rómsky tanečníci. Záver patril slávnemu tancu komlóšsky MARŠ. Dychový orchester pod vedením Jána Krčmériho oslovil a vyprovokoval k tancu všetky generácie.

2. februára 2008 – X. jubilejný reprezentačný ples dolnozemských Slovákov v MsKS Galanta.

15. marca 2008 – navždy nás opustil náš oddaný priateľ, člen výboru SSM, rodák z Pitvaroša RNDr. Štefan Maglocký. Stalo sa tak po ťažkej chorobe. Jeho odchod znamenal pre náš spolok veľkú stratu.

9. – 10. mája 2008 – divadelné predstavenie ochotníckeho divadla zo Slovenského Komlóša s hrou „Pacientka“, v podaní seniorov. Divadelná hra sa odohrala v Dome MS v priestoroch „Domoviny“, ktorá vo svojich skromných priestoroch pojala 180 návštevníkov! Divadelný kolektív pracuje ako divadelná skupina Organizácie komlóšskych Slovákov. Po predstavení a spoločenskom posedení sa naši krajania ubytovali na hornosalibskom termálnom kúpalisku v penzióne „Komlóš“. Na druhý deň sme pre nich zorganizovali prehliadku mesta Galanta, prehliadku renesančného kaštieľa a kúpanie v Galandii.

24. mája 2008 – Stretnutie dolnozemských Slovákov na Komlóši a „6. ročník súťaže v ochutnávke komlóšskych klobás“. V kultúrnom programe účinkoval aj Peter Fahn, podujatia sa zúčastnili manželia Pilárikovci.

29. mája 2008 – divadelné predstavenie „Kniha o cintoríne“ autorky Kapitánovej, organizované SSM a Domom MS v priestoroch Domu MS.

19. – 20. augusta 2008 – „VIII.  Komlóšske dni“ a „IX. Gastronomické dni komlóšskych Slovákov“.  19. augusta bol odhalený pamätník „Došli sme“, postavený na pamiatku predkov na nádvorí domu na Lutherovej ulici č.12. Súčasťou spomienkového stretnutia boli slávnostné bohoslužby v baptistickej modlitebni. Komlóšskych dní sa zúčastnili viacerí členovia SSM, ďalší občania zo Slovenska, ako aj mnoho obyvateľov Komlóša.  Súčasťou boli aj delegácie partnerských miest z Galanty, Jelšavy a Nadlaku.

14. októbra 2008 – v poobedňajších hodinách bola v Dome MS otvorená výstava pod názvom „Srdcom vyšité“, organizovaná v spolupráci SSM s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Dom MS. Vystavoval krúžok ručných prác „Rozmarín“ z Békešskej Čaby. Výstavu otvorila riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová.  Druhá časť programu prebiehala v MsKS Galanta slávnostným galaprogramom pri príležitosti 10. výročia SSM pod názvom „Žijeme pod jedným slnkom“. V programe účinkovali: herečka Eva Kristínová, FS „Krajan“ z Vojvodiny/Srbsko, citarová skupina „Boleráz“ z Békéšskej Čaby, folklórny súbor „Komlóš“ zo Slovenského Komlóša a FS „Lipa“ z Bratislavy. Programom sprevádzal Peter Kolek ml.  Súčasťou programu bolo odovzdanie ocenení. Komlóšsky básnik  Juraj Antal Dolnozemský bol ocenený pri príležitosti svojho životného jubilea medailou Matice slovenskej. Básnik k 10. výročiu venoval Spolku báseň „Pozdrav z juhu“.
Záver tvorilo spoločenské posedenie s občerstvením, podujatie finančne podporili: Mesto Galanta, Trnavský samosprávny kraj a Nadácia MS. Podujatie tvorilo oficiálny záver  „Dní zahraničných Slovákov“.

15. novembra 2008 – V. ročník dolnozemskej klobásiády v priestoroch závodnej jedálne Slovnaft-Vlčie hrdlo. Pre veľký záujem návštevníkov uvedeného podujatia bolo nutné súťaž premiestniť do väčších nových priestorov. Súťaže sa zúčastnili všetky spolky.

7. februára 2009 – XI. reprezentačný ples dolnozemských Slovákov v MsKS Galanta.

12. februára 2009 – prezentácia kníh o Slovákoch v Maďarsku: „Pitvaroš a Pitvarošania“, „Život a kultúra Slovákov v Budapešti v období dualizmu“ (1867-1918) a „Slováci v južnej časti Dolnej zeme“, v Klube slovenských spisovateľov v Bratislave. Organizátorom bol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. Zúčastnili sa viacerí členovia SSM.

23. apríla 2009 – oslava znovu osídlenia mesta Slovenský Komlóš a 60. výročie založenia Slovenskej základnej školy v Slovenskom Komlóši. Súčasťou slávnosti, okrem kultúrneho programu bola aj súťaž v ochutnávke suchej komlóšskej klobásy. Zúčastnili sa členovia SSM a krajania zo Slovenska.

1. júla 2009 – obnova 10. ročnej zmluvy partnerských miest Galanta – Tótkomlóš na MsÚ v Galante, za účasti aktivistky a sprostredkovateľky – predsedníčky SSM Anny Pilárikovej.

4. – 6. júla 2009 – tematický zájazd členov SSM na Dolnú zem, s účasťou na oslavách „Dňa Slovákov v Maďarsku“ v Dabaš-Šáre, s pokračovaním na Slovenský Komlóš, Pitvaroš, Bánhedeš a rumunský Nadlak. Srdečné privítanie na evanjelicke a.v. bohoslužbách v Nadlaku.

19. augusta 2009 – „VII. Medzinárodný festival dychových hudieb“  a IX. „Komlóšske dni“. Výnimočné podujatie za účasti jedenástich dychových hudieb s mažoretkami z Maďarska, Nemecka, Rumunska a Slovenska. Sprievodný program: gastronómia, remeselnícke dni, detské tvorivé dni, stan vinárov, výstavy, diskotéka, koncerty a pod. Prítomní boli mnohí členovia SSM a príbuzní zo Slovenska.

11. septembra 2009 – vo veku nedožitých 79 rokov zomrel Ondrej Lopušný – Bandi báči, ktorého nazývali živou kronikou dolnozemcov. Za SSM sa okrem iných rozlúčila predsedníčka Anka Piláriková. Odchodom Bandibáčiho stratila slovenská obec v Maďarsku ďalšieho významného polyhistora a etnografa, zanieteného človeka, ktorý miloval dolnozemský život a všetko s ním spojené.

9. októbra 2009 – večer slova, piesní a tanca pod názvom „Teplo domova“ v MsKS Galanta. Účinkovali: herec, recitátor a režisér Juraj Sarvaš a Jozef Šimonovič, herečka a speváčka divadla J.G. Tajovského vo Zvolene Svetlana Sarvašová, sólista opery SND Ivan Ožvát a FS „Lipa“. Programom sprevádzal Juraj Sarvaš. Organizátori: SSM, Dom MS a MsKS Galanta. Podujatie podporili: Mesto Galanta, Trnavský samosprávny kraj a Nadácia MS.

30. januára 2010 – XII. reprezentačný ples dolnozemských Slovákov v MsKS Galanta.

4. marca 2010 – „Filmový festival v Budapešti“, na pozvanie Maďarskej televízie slovenského vysielania Szeged sa zúčastnili Anna Piláriková, Michal Hronec a Mária Chovancová z Horných Salíb. Premietnuté bolo filmové spracovanie od Janka Benčíka „Návraty“, film natočený medzi presídlencami – Slovákmi na Slovensku.

12. júla 2010 – „Krajanský pozdrav“ v MsKS Galanta. Organizátori: SSM, Dom MS a MsKS v Galante. V programe účinkovali FS „ RVS Bratia Banas“ z Chorvatska, FS „SKUS Janka Čmelíka“ zo Starej Pazovy Srbsko, Ivan Ožvát sólista opery SND. Podujatie za účasti 320 návštevníkov finančne podporilo Mesto Galanta.

19. – 21. augusta 2010 – „X. Komlóšske dni“, rozsiahly kultúrny program, výstavy, koncerty, diskotéky, gastronomický deň v priestoroch slovenskej školy, za účasti delegácií z družobných miest, zástupcov Generálneho konzulátu z Békešskej Čaby, členov SSM a široké zastúpenie komlóšskych potomkov zo Slovenska. V kultúrnom programe vystúpili aj „RH DUO“ z Galanty.

11. septembra 2010 – MO MS v Diakovciach pripravil tradičné a úspešné posedenie matičiarov a priateľov v KD v Diakovciach, pod vedením Marky Urbanovej, predsedníčky MO MS. Okrem príhovorov a kultúrneho programu sa uskutočnila prezentácia publikácie Jána Jančovica „Vyorali hlboké dolnozemské brázdy“, za účasti autora.

11. novembra 2010 – „Ľudové liečenia Slovákov v Maďarsku“, predstavenie monografie, spojené s prednáškou Doc. Márie Žilákovej z Univerzity Eötvösa Lóranta v Budapešti. Organizátori: Trnavský samosprávny kraj, Vlastivedné múzeum v Galante, Dom MS v Galante a Národopisná spoločnosť Slovenska, za početnej účasti členov SSM.

4. decembra 2010 – 7. ročník súťaže v príprave tradičnej dolnozemskej klobásy pod názvom „Dolnozemská klobásiáda 2010“ za účasti všetkých spolkov. Podujatie sa uskutočnilo v Dome MS v Galante.

11. decembra 2010 – slávnostné stretnutie v Dome MS, pod názvom „V bohatosti prejavu“. Po položení venca k pamätníku presídlenia bol premietnutý film Janka Benčíka „Návraty“. V kultúrnom programe „Čas radosti, veselosti“ účinkovali Ivan Ožvát, spevácky zbor zo ZŠ G. Dusíka a Peter Fahn.

14. mája 2011 – „20. výročie detského folklórneho súboru „Harmónia“ v Slovenskom Komlóši. SSM venoval súboru Pamätný list s modranskou keramikou. Stretnutie bolo príležitosťou k organizačnej príprave tematického zájazdu na Békešskú Čabu a Slovenský Komlóš.

27. – 29. mája 2011 – trojdňový zájazd SSM na Slovenský Komlóš, Sarvaš a Békešskú Čabu. Účasť aj na 9. ročníku súťaže v ochutnávke komlóšskych klobás, na bohoslužbách v evanjelickom kostole a.v. a termálnom kúpalisku. Okrem toho bolo realizovaných množstvo rodinných priateľských stretnutí.

19. – 21. augusta 2011 – „Komlóšske dni“, otvorenie výstavy „Fujara v ľudovom umení“, organizovala Detvianska umelecká kolónia, gastronomický deň v Slovenskom regionálnom kultúrnom centre. V kultúrnom programe vystúpil súbor „Komlóš“ so sláčikovou hudbou „Kolovrat“ a „RH DUO“ z Galanty, pri vysokej účasti komlóšanov a ich potomkov z Galanty a okolia.

14. októbra 2011 – Valné zhromaždenie SSM v spojení s divadelným predstavením „Pri páračkách“ v podaní komlóšskych Slovákov. Pred predstavením sa k prítomným členom SSM prihovoril známy komlóšsky básnik Juraj Dolnozemský.

12. novembra 2011 – tradičná a so záujmom navštevovaná „Dolnozemská klobásiáda“, znova v závodnej jedálni Slovnaftu. V súťažných družstvách boli zastúpené všetky spolku.

14. apríla 2012 – „Spomienkové stretnutie“ pri príležitosti 65. výročia príchodu prvého transportu Slovákov z Maďarska na ŽS v Seredi.

27. – 29. apríla 2012 – „Medzinárodné stretnutie Slovákov v Slovenskom Komlóši“. Množstvo programov: „Ozdobná kultúra komlóšskych Slovákov“, výstava tkanín, slávnostné stretnutie partnerov projektu HEUREKA v slovenskej škole, projekt spája Slovákov zo všetkých kútov sveta. Súčasťou projektu bolo účinkovanie slovenského ochotníckeho divadla s hrou „Pacientka“, „ETUDY“ pantomíma Miroslav Kasprzyk, súbory zo Slovenského Komlóša, FS „Slovenka“ a tamburášsky súbor „Zametski koren“ z Chorvátska. „RH DUO“ vystúpilo v kultúrnom programe a potom večer hrali do tanca. To všetko za početnej návštevy aj Slovákov zo Slovenska. Už tradične bolo podujatie spojené s kladením vencov pri pamätníkoch, s účasťou na slávnostných bohoslužbách evanjelickom a.v. kostole aj za účasti členov SSM.

8. septembra 2012 – MO MS v Diakovciach a evanjelická cirkev a.v. so sídlom v Diakovciach zorganizovali spomienkové oslavy k 65. výročiu presídlenia Slovákov z Dolnej zeme a začiatku evanjelických a.v. služieb božích v Diakovciach. Po spomienkových bohoslužbách v chráme božom pokračovalo podujatie stretnutím účastníkov v Kultúrnom dome príhovormi a pozdravmi hostí.

13. októbra 2012 – MO MS Tešedíkovo a Žiharec zorganizovali spomienkové stretnutie 65. výročiu presídlenia s aktívnou účasťou členov SSM a matičiarov zo širokého okolia.

26. októbra 2012 – SSM, Mesto Galanta a Dom MS v Galante zorganizovali podujatie „Teplo domova“ k 65. výročiu návratu Slovákov do vlasti svojich predkov. V kultúrnom programe s emociálnymi básňami vystúpil herec SND v Bratislave Jozef Šimonovič, FS „Jelenka“ z Jelenca, spevák a textár vojvodinských ľudových piesní z Báčky z Kysáča (Srbsko) Janko Kulík a náš dvorný spevák Peter Fahn. Program bol ukončený tradične piesňou „Daj Boh šťastia tejto zemi“.

10. novembra 2012 – MO MS v Diakovciach uskutočnil prezentáciu knihy Jána Jančovica a spoluautorky, členky nášho výboru, Márie Urbanovej „Putovanie a život alberťanov“, spojenú s autogramiádou a predajom. Po prezentácii pokračovalo stretnutie v znamení bohatého kultúrneho programu s občerstvením.

17. novembra 2012 – MO MS v Sládkovičove usporiadal spomienkové stretnutie pri príležitosti výročia založenia MO MS a 65. výročia presídlenia na Slovensko, v jedálni vysokej školy v Sládkovičove, za prítomnosti najmä presídlencov z Pitvaroša, pri bohatom kultúrnom programe.

9. marca 2013 – „Slovenský bál“ v Slovenskom Komlóši, organizovaný Slovenskou samosprávou v Slovenskom Komlóši a Slovenským regionálnym kultúrnym centrom. V programe účinkoval FS „Komlóš“ a do tanca hrali „RH DUO“ z Galanty. Výborná atmosféra, viac ako tristo hostí nielen z Komlóša a okolia, ale aj z Budapešti. Za SSM sa na pozvanie zúčastnili manželia Pilárikovci.

6. júna 2013 – prezentácia knihy Márie-Kataríny Hrkľovej „Z blízkeho ďaleka“ , stretnutie v účelovom zariadení Ministerstva kultúry SR v Bratislave organizovali: Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku Rumunsko a OZ Dotyk ľudskosti – TOUCH of HUMANITY, za účasti všetkých spolkov.

4. júla 2013 – slávnostná akadémia pri príležitosti „Dňa zahraničných Slovákov“ v priestoroch historickej budovy NR SR v Bratislave. Podujatie moderoval herec a recitátor Štefan Bučko, účinkovali spevácky súbor „Rodokmeň“, „Pilišske trio“ z Mlynkov a spieval sólista opery SND Ivan Ožvát.

18. – 20. augusta 2013 – „Komlóšske dni“, opäť vydarené podujatie s kladením vencov k pamätníkom presídlenia, bohoslužbami, gastronómiou s populárnou baraňou kapustou, štipľavým paprikášom z tridsiatich kohútov, čerstvou komlóšskou klobásou. Ale nechýbali ani tradičné  kvasienke, špricke, domáce halušky a pod. K tomu zaujímavý kultúrny program v podaní „Estónskeho dychového orchestra“ z Tartu, FS „Dudváh“ z Križovian nad Váhom. Tradičné podujatie za účasti domácich ale i okolitých obcí, delegácií z partnerských miest a Generálneho konzula SR Štefana Daňa z Békešskej Čaby.

3. októbra 2013 – v Slovenskom regionálnom kultúrnom centre v Slovenskom Komlóši sa uskutočnila prezentácia publikácie „Spomienka v jeseni života“ od Ing. Alexandra Szokolaya DrSc. z Bratislavy, rodáka zo Slovenského Komlóša, nášho najstaršieho člena Spolku. Publikácia je výňatkom z pamätí autora, ktorý je autorom vyše 300 vedeckých a odborných publikácií, zborníkov a pod. V oblasti potravinárstva je tiež nositeľom mnohých významných ocenení.

25. októbra 2013 – slávnostné VZ SSM v Dome MS, pri príležitosti 15. výročia založenia SSM. Podujatie sa uskutočnilo za účasti významných hostí: Alžbety Hollerovej Račkovej predsedníčky Celoštátnej samosprávy v Maďarsku, Pavla Beňu predsedu kruhu komlóšanov v Budapešti, delegácie slovákov zo Slovenského Komlóša ktorú viedla Zuzana Lauková  predsedníčka Slovenskej samosprávy. Prítomná bola aj Mária-Katarína Hrkľová, členka redakčnej rady – Dolnozemský Slovák a predsedníčka OZ „Dotyky ľudskosti“,  riaditeľka Domu MS v Galante Zlatica Gažová a zástupcovia bratských spolkov.
Po položení vencov k pamätníku presídlenia odzneli slávnostné prejavy a pozdravy s odovzdaním „Pamätných listov“. Uskutočnila sa prezentácia tretej publikácie SSM „Z úcty ku koreňom“. V kultúrnom programe pod názvom „Vám jedine Vám“ účinkovali : Anna Pokorná zo Sládkovičova, mládežnícky ľudový orchester „Igrici“ z Igramu pod vedením Miroslava Brnu,  pôvodom z Nadlaku.

25. apríla 2015 – kultúrne stretnutie dolnozemských Slovákov a 13. ročník súťaže v ochutnávke komlóšskych klobás v Slovenskom Komlóši. Prezentácia detských folklórnych súborov, spevácka skupina „Horenka“ z Kétsopronu, spevokol  zo Žabokrekov (SR), ľudová hudba „Kolovrat“, mandolínový súbor, FS „Komlóš“, mládežnícka dychová hudba z Komlóša, výstava „Traja z komlóšanov“ (insita) s bohatou gastronómiou aj zo Slovenska.

8. – 10. júna 2015 – termálne kúpalisko Podhájska (trojdňový pobyt od riaditeľa Termálného kúpaliska Ing. Jozefa Barcaja, ako odmena pre p. Ondreja Matajsza (Bandža) s manželkou Žofkou, za pomoc Slovákom a starostlivosť pri pobytoch v Maďarsku.

21. – 23. augusta 2015 – „Komlóšske dni“, kultúrne podujatie. Tradiční organizátori s tradičným bohatým programom v priestoroch slovenskej školy na Slovenskom Komlóši. Otvorenie výstavy „Míľniky života Ľudovíta Štúra 1815 – 1856“, dychový orchester z Považskej Bystrice, spevácky súbor „Čabačud“, FS „Komlóš“, kladenie vencov pri pamätníkoch. Súčasťou stretnutia bolo organizačné zabezpečenie programu pre podujatie v Galante v septembri 2015.

25. – 26. septembra 2015 – „Z pokolenia na pokolenie“, podujatie SSM, Organizácie komlóšskych Slovákov v Dome MS, dvojdňové podujatie. Prvý deň sa Slováci z Maďarska predstavili s ochotníckym divadlom, dvomi jednoaktovkami „Koza nevesta“ a „Môj otecko“ a dolnozemskou gastronómiou. V programe účinkovali FS „Nezábudka“ zo ZŠ Vlčany, mládežnícky ľudový orchester „Igrici“, speváčka Gizka Óňová s nestarnúcimi melódiami Peťo Fahn s piesňami našich sŕdc. Podujatie finančne podporilo Mesto Galanta a Trnavský samosprávny kraj. Večer bol zavŕšený posedením a sármou z kuchyne potomkov bánhedešských Slovákov z Nededu. Druhý deň sa na dvore varil baraní paprikáš. Barana daroval Štefan Klement, potomok zo Slovenského Komlóša. Komlóšanky-divadelníčky pripravili kvasienky a bánhedešania z Nededu – Paľko Kulík, Betka Holbíková a Anka Farkašová – klobásky. Účasť na podujatiach bola vysoká, zúčastnil sa ich aj primátor Galanty Peter Paška a zástupcovia všetkých spolkov.

27. septembra 2015 – na pozvanie riaditeľa termálneho kúpaliska v Podhájskej Ing. Jozefa Barcaja sa  všetci účastníci zo Slovenského Komlóša na spiatočnej ceste domov vykúpali a občerstvili na kúpalisku. Relaxačný pobyt bol v réžii pána riaditeľa. SSM sa realizáciou projektu „Z pokolenia na pokolenie“ prezentoval ako významný a aktívny prvok vo vzťahoch dvoch partnerských miest Galanta a Tótkomlós (Slovenský Komlóš).

9. októbra 2015 – výjazdové zasadnutie výboru SSM v Nedede.   Na pozvanie niekoľkých členov výboru SSM sa uskutočnilo zasadnutie v „rezidencii“ Paľka Kulíka, v rámci ktorého sme zhodnotili podujatia v roku 2015. Stretnutie sa konalo pri dobrom jedle a vínku, speve a dobrej nálade pod garanciou Paľka Kulíka, Betky Holbíkovej, Anky Farkašovej, Marky Feješovej a Betky Sedliačikovej.

7. novembra 2015 – tradičná „Dolnozemská klobásiáda“, znova v závodnej jedálni Slovnaftu. V súťažných družstvách boli zastúpené všetky spolky.

17. marca 2016 – v chránenej dielni – kaviarničke „Radnička“ sa uskutočnilo stretnutie s Michalom Hroncom, komlóšskym autorom kníh „Za väčšou skyvou“ a „Nenapísané pamäti“, poriadané pri príležitosti270. výročia založenia najväčšej dediny v Rakúsko-Uhorsku – Slovenský Komlóš.

8. apríla 2016 – prezentácia dvoch kalendárov Slovákov v Maďarsku –„Čabiansky kalendár“ predstavil estetik Michal Babiak, docent Katedry estetiky FFKU a „Náš kalendár“, predstavil publicista a externý zamestnanec Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Ľudo Pomichal. Prezentáciu organizovala nezisková verejnoprospešná spoločnosť „Slovak Uma“, Čabianska organizácia Slovákov žijúcich v zahraničí, za prítomnosti predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbety Hollerovej-Račkovej a podpredsedu ÚSŽS PhDr. Petra Prochácku. V kultúrnom programe účinkovali žiačky slovenských národnostných škôl v Békešskej Čabe a v Mlynkoch. Bolo to za početnej účasti členov SSM.

22. – 24. apríla 2016 – 270. výročie osídlenia Slovenského Komlóša. MsKS a SSM organizoval na tieto oslavy trojdňový autobusový zájazd pod názvom „Z úcty ku koreňom“ (pozri samostatný príspevok v tejto publikácii).

16. decembra 2016 – „Deň Slovákov“ a slávnostný galaprogram pri príležitosti 25. výročia založenia detského folklórneho súboru „Harmónia“. Podujatie sa uskutočnilo v slovenskej škole v Slovenskom Komlóši. Tak ako pri mnohých podujatiach, ani pri tomto nechýbal náš spolok. Zúčastnil sa ho aj primátor Galanty Peter Paška s rodinou, spolu s predsedníčkou SSM Annou  Pilárikovou, odovzdali vedúcej súboru „Harmónia“ pani Laukovej pozdravný list a kyticu.

15. apríla 2017 – spomienkové stretnutie na ŽS Sereď k 70. výročiu presídlenia Slovákov z Maďarska (pozri samostatný príspevok).

21. – 22. apríla 2017 – „Kultúrne stretnutie dolnozemských Slovákov“ a „15. ročník súťaže komlóšskych klobás“, výstava „Ovčiari a valasi“, vernisáž výstavy 110 rokov ochotníckeho divadelníctva na Slovenskom Komlóši, divadelné predstavenie „Drotár“ v podaní domácich ochotníkov, za organizovania Organizácie komlóšskych Slovákov. Vystúpili FS z okolitých osád, zo Slovenska a Srbska, mládežnícka dychová hudba. Okrem členov SSM sa podujatia zúčastnila delegácia z Galanty.

28. apríla 2017 – smutný deň pre Slovákov nielen na Slovenskom Komlóši. Vo veku nedožitých 79 rokov zomrel Ondrej Matajsz-Bandžo. Rozlúčili sme sa s nim 6. mája 2017 na komlóšskom cintoríne za účasti veľkého počtu smútiacich. „Bandžo“ budeš nám všetkým veľmi chýbať.

20. mája 2017 – MO MS Sládkovičovo organizoval 70. výročie príchodu Slovákov z Dolnej zeme (prvý transport z Pitvaroša) za účasti hlavne Pitvarošanov, členov SSM a ďalších hostí (pozri samostatný príspevok v publikácii).

17. júna 2017 – pod názvom „Z pokolenia na pokolenie“, kultúrno spoločenské a športové podujatie v átriu Domu MS v Galante pre všetky generácie.

18. – 20. augusta 2017 – „Komlóšske dni“, už tradičné podujatie s dobrým programom, kladením vencov k pamätným miestam, za účasti delegácií aj z Galanty a návštevníkov z celého okolia aj zo Slovenska. V programe účinkoval spevokol „Kerestúr“, tanečný súbor „Kerestúr“, FS „Prameň“ z Dolnej Strehovej, mandolínová skupina „Tremolo“, DFS „Harmónia“ a s veľkým úspechom vystúpila „Dychová hudba“ z Galanty. Na gastronomickom dni vládla, ako vždy, dobrá nálada. Podávala sa čerstvá pečená klobása, baraní paprikáš, barania kapusta, kvasienke, špricke a halušky. K dispozícii boli aj výstavy miestnych pestovateľov a remeselnícky jarmok.

8. – 28. septembra 2017 – „Krajanský pozdrav“- SSM v spolupráci s Celoštátnou slovenskou samosprávou, vo výstavných priestoroch Domu MS otvoril výstavu obrazov maliarky Zuzany Hajkovej a drevorezby rezbára Michala Zsolnaia, rodákov zo Slovenského Komlóša, žijúcich a tvoriacich v Budapešti.

16. septembra 2017 – 70. výročie spomienky na presídlenie v Nedede.

17. septembra 2017 – 70. výročie spomienky na presídlenie v Matúškove.

22.– 24. septembra 2017 – „TEPLO DOMOVA“ , slávnostný GALAPROGRAM“ k 70. výročiu návratu Slovákov do vlasti svojich predkov, organizovaný SSM. Privítali sme aj tanečníkov zo Slovenského Komlóša, ktorí absolvovali trojdňový zájazd v Galante a okolí s účinkovaním v galaprograme aj v Kajali a ZŠ G. Dusíka v Galante. V rámci dobrej spolupráce s riaditeľom termálneho kúpaliska v Podhájskej, vybavila predsedníčka SSM Anna Piláriková relaxačný pobyt aj s pohostením pre celú tanečnú skupinu, ktorý absolvovali pri ceste domov na Slovenský Komlóš.

30. septembra 2017 – 70. výročie návratu do zeme svojich predkov –  oslavy v Diakovciach.

13. – 15. októbra 2017 – „Podhájske dni klobás a tradičných špecialít“ s medzinárodnou účasťou na termálnom kúpalisku. V rámci súťaže sa zúčastnil aj kolektív žiakov a učiteľov  zo slovenskej školy zo Slovenského Komlóša a starší páni „Komlóšsky beťári“. Do kategórie „ďalších špecialít“ sa zapojili ženičky z Komlóša s povestnými „kvasienkami“.

Koniec roka 2017 sa niesol  v znamení spoločných príprav „Novoročného koncertu“, venovaného 25. výročiu slovenskej štátnosti. Spolok Slovákov z Maďarska sa do spoločného projektu s Mestom Galanta aktívne zapojil, podujatie bolo úspešne realizované 5. januára 2018 v MsKS Galanta s dôstojným programom aj s pohostením.

      Na záver by sa patrilo podotknúť, že všetky návštevy rôznych podujatí organizovaných v záujme udržiavania spolupatričnosti Slovákov na Slovensku i v zahraničí, absolvovali členovia SSM, členovia výboru SSM vrátane predsedníctva vo vlastnej finančnej réžii. Z finančných prostriedkov SSM, ktoré pozostávajú hlavne z členských príspevkov, boli peniaze použité iba na zakúpenie vencov kladených k pamätníkom, vypracovanie pamätných listov, diplomov, obalov, zakúpenie kníh s presídleneckou tematikou, drobných upomienkových predmetov, kvetov, kancelárskych potrieb, obálok a poštových známok.

Anna Piláriková

Deň Slovákov v Maďarsku – slovenské srdcia pevné ako tardošský mramor

Malebná dedinka ukrytá v pohorí Gereče na východe maďarských hraníc, prislúchajúca Komárňansko-ostrihomskej župe je známa predovšetkým ťažbou červeného mramoru. Červená skala pochádzajúci z tardošského lomu je dobre známa i v Bratislave. Položená v Sade Janka Kráľa v Bratislave, ako dar tamojších krajanov Slovenskej republike, trvalo pripomína slovenské vysťahovalectvo a  označuje miesto pripomienky Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí.

Každoročne, prvý júlový víkend, krajania žijúci v Maďarsku, usporadúvajú celoštátny Deň Slovákov v Maďarsku vždy v inej obci so slovenským obyvateľstvom. Tardošskí Slováci na svoju príležitosť čakali takmer tri desaťročia.

Zmiernenie protipandemických opatrení dovolilo, aby sa v Tardoši stretlo takmer 1000 krajanov z desiatich lokalít obývaných Slovákmi. Na podujatie krajanov, ktoré organizačne gestoruje Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku prijali pozvanie štátna tajomníčka ministerstva kultúry Zuzana Kumanová, štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Svetlana Síthová, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip, zástupca slovenského veľvyslanectva v Maďarsku, riaditeľka Slovenského inštitútu v Budapešti Ildiko Síposová a ďalší vzácni hostia z Maďarska a Slovenska.

Podujatie sa začalo vernisážou výstavy Regionálneho kultúrneho strediska – Bánhida Ústavu kultúry Slovákov Maďarsku a obce Tardoš, ktorá bola zameraná najmä za prezentáciu slovenskej čipky a miestnych dejín. Výstavu otvorila riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Királyová. Ekumenická pobožnosť v miestnom kostole bola obohatená udeľovaním ceny Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku – Za našu národnosť. Z rúk predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Alžbety Hollerovej Račkovej, si ocenenie za významný prínos pre slovenskú menšinu v Maďarsku prevzali Katarína Krafcsenková, Alžbeta Szabová, Matej Kešjár a folklórny súbor Dúha. Osobitne bola udelená aj cena predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ceny pedagógom roka 2021. Osudy a príbehy našich významných krajov si zaslúžia nemalý obdiv i patričné uznanie, ku gratulácii k oceneniam sa úprimne pripája i Matica slovenská.

Podujatie vyvrcholilo galaprogramom regionálnych kultúrnych stredísk Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku ̶ Tá naša ďeďina maľuvaná., ktorý bol doplnený typickým jarmokom a ukážkou výrobkov krajanov z rôznych regiónov.

I napriek tomu, že v obci Tardoš pri sčítaní obyvateľov v roku 2011 sa prihlásilo iba 21% domácich, krajania sa k odkazu predkov stále hlásia. Najvýznamnejšiu prácu na roli podpory slovenskosti na území dnešného Maďarska vykonávajú najmä slovenskí pedagógovia, ale i kultúrni pracovníci, ktorí sa všemožne snažia o zachovanie a podporu slovenskosti i na tomto území. Výsledkom spoločnej práce bol i tohtoročný úspešný a mimoriadne príjemný Deň Slovákov v Tardoši.

Zuzana Pavelcová      

Aktuálne informácie Matice slovenskejZahraničie

Výzva na 2 percentá pre spolok za 2020

Milí naši členovia aj nečlenovia,

Tak ako každý rok, aj teraz sa obraciam na Vás s prosbou, aby ste v rámci daňového priznania poukázali pre Spolok Slovákov z Maďarska príspevok do výšky 2 % zaplatenej dane za rok 2020 podľa zákona o dani z príjmov, samozrejme oslovte aj príbuzných a známych. Termíny pre daňové priznanie si musíte odsledovať, ale toho času je podanie aktuálne.

Spolok podal aj pre rok 2021 registráciu na 2(3)%.

II.ODDIEL – ÚDAJE O PRIJÍMATEĽOVI

15 IČO:          37837567
16 Právna forma:  Občianske združenie
17 Obchodné meno: Spolok Slovákov z Maďarska
18 Sídlo, ulica: Bratislavská
19 Súpisné číslo: 1458/71
20 PSČ:  92401
21 Obec: Galanta

Pri tejto príležitosti si dovoľujem Vás poprosiť aj o vyrovnanie členského príspevku v tradičnej výške 5 E na jednotlivca za rok 2021 cez poukážku alebo eBank.

Členské príspevky cez internet e.Bank: 
IBAN:     SK2431000000004210124018
Informácia pre príjemcu:  meno a priezvisko odosielateľa

Poštovú poukážku zasielajte na adresu:
SSM , Bratislavská 1458/71, 92401 Galanta

S pozdravom
Ing. Pavol Bada, tajomník
Spolok Slovákov z Maďarska

K ukľudneniu našej mysle

Robíme správne rozhodnutia ?

Je ťažké určiť s istotou, čo je správne a čo nie, akým smerom sa vydať a akým cestám sa naopak vyhnúť. Preto by som sa rád podelil o svoj pohľad na súčasnú situáciu.

Áno, je to už rok, čo sme sa prvý krát zoznámili s pojmom COVID – 19 a je to už rok, čo sa situácia okolo nás mení každý deň a mení sa veľmi nepredvídateľne. Hoci o kúsku RNA v bielkovinovom obale s názvom koronavírus sme už ako tak niečo zachytili z kríz, ktoré nás minuli, teraz sme uprostred niečoho nového a každý jeden z nás to zvláda úplne inak.
V priebehu 3/4 roka, podľa množstva konšpiračných scenárov, sa malo jednať len o miernu, sezónnu chrípku, ktorá by nás obťažovala len krátku dobu, mala by ľahký priebeh a ľudia by sa kvôli niečomu, čo ani nie je považované za žijúci organizmus, nemuseli obmedzovať v tom, čo radi robíme a čo sme považovali za každodennú samozrejmosť. Odborníci v komisii a premier túto verziu už na začiatku a potom nespočetne kráť jednoznačne odmietli. Mnohí odborníkom neverili a ešte stále neveria a považujú ich dokonca za zradcov národa.

Bohužiaľ nie všetko vždy vyjde podľa našich alebo nám ponúkaných predstáv a museli sme v záujme zachovania ďalšieho fungovania spoločnosti trošku zmeniť náš doterajší spôsob života. Zrazu je v uliciach menej ľudí, mnoho prevádzok je zavretých a všetko, vlastne ak teda vôbec, funguje v obmedzenom režime. Cestovanie, spoločnosť iných ľudí, koncerty, ale aj veci ako súkromné oslavy, svadby a mnoho ďalších sa stali akýmsi luxusom. Samozrejmosťou sa stalo nosenie rúšok a v našich hlavách sa vynárajú rôzne myšlienky. Prečo ? Pretože sme dostali možnosť vystúpiť z každodenného ruchu a byť so samým sebou, byť v tichu. Znie to ľahko a mnohí by si povedali, že to robíme každý deň. Nieje to však úplne pravda, pretože byť so samým sebou je celkom náročná aktivita a práve v takýchto obdobiach môžeme pozorovať ostatných ale aj samých seba, ako sa s touto úlohou popasujeme. 

Mozog je veľmi zaujímavý a nepredvídateľný orgán a je to práve on, spolu s kôpkou hormónov, ktoré nám umožňujú cítiť, rozmýšľať. Sme v dobách, kedy nám internet a sociálne siete, či médiá ponúkajú nové možnosti získavania informácií, ich šírenia a vyjadrovania toho, čo nám ten náš mozog ponúkne.
Ako vždy, každá minca má dve strany a kým niektorí sa snažia o zachovanie šírenia zmysluplných informácií, je tu aj vzorka, ktorá chce ostatných presvedčiť o niečom, čo nemusí byť práve pravda. Nebol by to až taký problém, keby sme všetkých naokolo naučili filtrovať dáta, ktoré prúdia našim smerom.

Je to smutné, ale žiaľ toto možné nie je a mnoho ľudí sa nechá presvedčiť rôznymi hoaxami a nepravdami. Keďže sa nachádzame v dosť náročnej časti našich životov, ľudia potrebujú niečomu veriť. Akoby sme sa snažili problém, ktorý je priamo pred nami ignorovať a veriť myšlienke, že možno keď si tisíckrát povieme, že tam nie je, tak zmizne. Pokúšame sa hľadať rôzne komplikované vysvetlenia a nepravdepodobné scenáre len preto aby sme umelo odvrátili svoj vlastný zrak od čírej priamočiarosti toho, čo prežívame.

Objavujú sa myšlienky o akomsi “čipovaní” prostredníctvom vakcíny, či výteru sliznice pre účely testovania ľudského organizmu na prítomnosť už spomínaného vírusu. Zároveň padajú rôzne názory týkajúce sa obmedzovania ľudskej slobody jednoduchou prevenciou vo forme zodpovedného nosenia rúšok, či dodržiavania odstupov. Objavujú sa protesty, ktoré v týchto časoch nie sú práve najvhodnejším spôsobom skutočného riešenia krízy, ktorú prežívame. Každý deň sa nielen nám ale aj našej ekonomike vláda Slovenskej republiky snaží pomôcť a mám pocit, že niektorí z nás predtým akoby zatvárali oči.

Majme na pamäti, že tie takzvané “čipy” nosíme každý deň v našich vreckách, držíme ich v rukách a prakticky si bez nich nedokážeme predstaviť život. Zverujeme im naše osobné informácie, zadávame adresy, telefónne čísla, ukazujeme fotografie a videá, či zverejňujeme naše myšlienky a dávame k nim voľný prístup prakticky hocikomu. Už sa vám niekedy stalo, že ste si na internete prezerali napríklad nové topánky a teraz vám všade, kam nakuknete vyskakujú reklamy s topánkami ? Ak áno, nie ste sami. Hovorí sa tomu cielená reklama, ktorá funguje na princípe každodenného zberu dát práve o nás a obrovskej väčšine to doteraz nevadilo. Skúsme sa nad tým zamyslieť, keď niekde najbližšie uvidíme článok, ktorý hovorí o “čipoch” vo vakcínach, či na hrotoch tyčiniek používaných pri testovaní. 

Túto krízu prekonáme a k svojim bežným životom sa vrátime len vtedy, ak budeme zodpovední, ak budeme rešpektovať nariadenia vlády, ktorá nekoná na základe výmyslov, ale na základe odporúčaní zdravotníckych a epidemiologických odborníkov. Nosme rúška, dodržiavajme odstupy, chráňme seba aj druhých, buďme rozumní a hlavne zodpovední, pretože vyjsť do ulíc a sebecky, nerešpektujúc už spomenuté formy prevencie protestovať proti tomu, že sa nám niekto snaží pomôcť, nám naše staré životy nevráti a ekonomiku na nohách neudrží.

Nie som síce odborník, ale snáď nikomu so zdravým sedliackym rozumom neunikne fakt, že ak chceme znova žiť naše staré životy, tak by sme sa mali správať ako inteligentní ľudia a spoločne, jedným smerom ťahať za jeden povraz aby sme si raz na konci mohli s úľavou povedať, že sme to zvládli. Nenechajme sa vťahovať do rôznych politických konšpirácií, život máme len jeden.

POKOJNÉ VIANOCE PRAJEM

Webmajster P. Bada

Ilustračné foto postihnutých vírusom – Adela a Viktor Vinczeovi

A kým ešte cez víkend bolo všetko v poriadku, najnovšie Viktor zdieľal na svojom Instagrame informáciu, že ani jeho ochorenie neobišlo. Ukázal teplomer, na ktorom svietilo 39,5. Vtipnými slovami opísal svoj stav: „Vitaj a neublíž mi.“
O pár hodín na to už ale zverejnil aj fotografiu z postele a opísal svoj zdravotný stav. Viktor tak priznal, že rozhodne nemá ľahký priebeh tohto ochorenia, hoci je mladý a zdravý. …

Aj dnes šíria tradíciu Komlóša – pokrovce

Zaujímavý článok o pokračovateľovi v komlóšskych tradíciach som objavil v Ľudových novinách zo soboty, 18. júl 2020 od Eriky Trenkovej.

Monitor: http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-vytvarne-umenie/28932-po-arili-mu-pruhovane-pokrovce

SavZoKo-01

Zoznámili sme sa u Horváthovcov, na zabíjačke v Slovenskom Komlóši. Tam ešte nikdy nevideli novinárku, čo došla ráno, ešte za tmy, obzerať tradičnú zakáľačku. Buď nikdy nevideli niekoho, kto dovtedy nevidel zabíjačku, buď len na slovenskú novinárku boli zvedaví, ale chodili sa na mňa pozerať ako na atrakciu. A pritom atrakciou som nebola ja, ale sviňa, ktorá skončila na pekáči a v udiarni.

A bezpochyby atrakciou je ľudový umelec, remeselník slovenského pôvodu Zoltán Ondrej Sávolt, ktorého uchvátili komlóšske pruhované pokrovce. Aj domáci Horváthovci, aj ich hostia, mi našepkávali, že tento človek tká prekrásne pokrovce, či inak koberce. Také handrové, o akých je aj starodávna riekanka.

Chodil si už na Komlóši, ležal si už na pokrovci…

Zvyk a kultúra tkania kobercov Slovákov v Slovenskom Komlóši má dva a pol storočnú tradíciu. Každá komlóšska rodina mala aspoň jedny krosná, ktoré aj používali. Tkali na nich textílie pre svoju domácnosť prikrývkami počnúc, cez plachty, vankúše, záclony, uteráky, ručníčky. Niektoré zostali len hladké, iné povyšívali šikovné ruky komlóšskych žien a dievčat. Dokonca aj obojstranne vyšívali červené ružičky, modré ozdoby, a farebných anjelikov na okrasné uteráky. Prirodzenou súčasťou tejto tradície bolo tkanie kobercov, vytváranie pruhovaných handrových pokrovcov. Nedalo mi opýtať sa:

– Prečo práve pokrovce?

– Lebo tie sú mi najbližšie. A na tie si vystačím sám. Nemusím ich vyšívať spredu – zozadu. Uteráky sú vtedy pekné, keď sú dokončené strapcami s uzlíkmi. Teraz sa im hovorí makramé. A sú pestro povyšívané. Farebne na sviatok, čiernou niťou, keď bol smútok. Občas mám možnosť vidieť prenádherné kúsky. Zatiaľ nie všetky poklady z truhlíc darujú starké svojim vnukom, pravnukom. Podržia si ich, ako takú tajnú vzácnosť. Vzadu v dielni mám aj pekný držiak na uteráky. Ten bol viac na parádu ako na používanie. Bežne, pod umývadlom visel jednoduchší kúsok. Ale vráťme sa k pokrovcom. Funkciu koberca mali v tzv. čistej izbe a boli súčasťou každej domácnosti. Od konca 17. do polovice 20. storočia opotrebované šatstvo, plachty a rôzne ďalšie textílie ženy a dievčatá potrhali alebo postrihali na rovnaké pásy. Potom ich navili na drievka alebo na cievky. Každý kĺb bol inej farby, iba vtedy nie, keď pásy, ktoré navíjali, boli z jednej plachty. Textílie šili z materiálov, zo surovín, ktoré poskytovali polia a hospodárstvo. Pestoval sa ľan, konope, strihala a čistila sa vlna. Spracovávali ich buď na drsno, z tejto drsnej nite tkali vrecia, alebo na jemno a potom z nich tkali plachty, vreckovky či základné časti sedliackeho odevu. Pri tkaní kobercov alebo pokrovcov tkáči, ale najmä tkáčky, znovu spracovali raz už na jemno utkané materiály. Jednoduché a vo svojej prostote očarujúce pruhované pokrovce im slúžili celý život, veď boli vyhotovené zo silného ľanu a konopy. Keď do sivých pokrovcov votkali konskú srsť, z konského chvosta, tak boli ešte pevnejšie, trvácnejšie, ale tie potom používali v zime na ohrev koní. Tak viem, že chýr o teplých konských pokrovcoch rozniesli do sveta koncom prvej svetovej vojny vojaci, ktorí sa zastavili na Komlóši v Mitňanovej krčme. A rozšírili nielen zvesť o pokrovcoch, ale aj o výdatnej a vynikajúcej komlóšskej klobáse. Mitňan potom, aby mohol velenie zásobiť, začal vyrábať klobásu vo veľkom.

SavZoKo-02

– Ako sa vôbec začalo vaše tkanie pokrovcov? Kedysi ste bývali v Segedíne a pracovali v reštauračnom sektore.

– Býval som a keďže si moje väzy vyžiadali daň za tvrdú prácu v reštauračnej obsluhe, vedel som, že musím prestať. Koberce ma dávno priťahovali. Chcel som si urobiť dielňu a venovať sa výrobe rohožiek. Tie sú potrebné pred každé dvere.

– Napokon ste si nenašli dielňu v Segedíne, ale ste sa vrátili do rodného Slovenského Komlóša…

– Bolo to rozumnejšie, veď rodičovský dom bol tu.

– Boli v ňom aj krosná?

– Nie, tie sme nemali. Ešte v Segedíne môj pes, vždy som mal psa, puliho, aj teraz mám, cestou domov uchmatol nejaké noviny. Keď si uchmatol, nech sú tvoje, pomyslel som si, ale doma ich pustil a ja som ich otvoril. Bol v nich inzerát, že sa predávajú krosná aj s materiálom. Kúpil som ich. Doniesli mi ich a hneď mi aj ukázali, čo s nimi treba robiť. Materiálu, ktorý doniesli s krosnami, bolo naozaj veľa. A prišiel som na to, že z rohožiek nič nebude. Sú malé a nedá sa na nich nič ukázať. S krosnami som dostal také konce látok, ktoré boli nielen krásne, ale aj drahé. Zároveň som dostal najťažšiu úlohu. Ako zachovať jednoduchosť a v tej jednoduchosti objaviť krásu mojej lásky, pruhovaných pokrovcov. Musíte zachovať veľkú pokoru a prejaviť hlbokú úctu. Ďalšia, z praktického hľadiska pre mňa najťažšia vec bolo naučiť sa tkať rovno. Aby mi neutiekol kraj do diagonály. Preto som v prvých rokoch viac páral, ako tkal. Nikdy však netkám z použitých látok. Vždy si nakupujem nové. Nekupujem metráž, ale len kraje z nejakej výroby. Podarilo sa mi kúpiť trikotáž z prevádzky, ktorú rušili. Síce pred rokmi, ale toľko, že ešte mám kus dielne zaprataný. Keď niečo objavím, tak nakupujem. Neraz aj draho. Tri či štyri roky som len tkal a páral, lebo som sa učil na vlastných chybách, najprv bez pomoci. Potom mi dala niekoľko osožných rád osobnosť ľudového umenia z Domu tradícií, teta Jolika Borbélyová. Stal som sa členom Ľudovoumeleckého spolku Békešskej župy, aj odtiaľ som dostával ochotnú podporu. Aj pozvanie na spoluprácu.

SavZoKo-03

SavZoKo-04

– Vaše práce hodnotí porota Rady ľudovoumeleckej tvorby. Každý jeden pokrovec k nim zanesiete?

– Teraz už nie. Nie som neskromný, ale už si nepotrebujem nič dokazovať. Nie som na peniaze. Mojím základným princípom je ešte vždy jednoduchosť, veď vytvoriť niečo jednoduché, prístupné, pekné a funkčné je naozaj najťažšou úlohou súčasnosti.

Naozaj, ktokoľvek videl tie jednoduché a pritom rozprávkové, mäkučké biele pokrovce s votkanou ovčou kožušinou, vyrazilo mu dych. Tie idú na dračku, hoci s Komlóšom majú spoločné iba toľko, že aj kožušník je Komlóšan. Zoltán Ondrej Sávolt však netká vo dne v noci, hoci je po pokrovcoch dopyt. Nositeľ zlatého Granátového jablka z roku 2010 sa musí najprv postarať o záhradu, o okolie domu. Vždy má bránu otvorenú pre hostí, ktorí k nemu zablúdia, chodiac po turistickej trase popri Maroši. Rád im ukáže svoje skvosty a tradičnú výrobu kobercov. Rád prijíma pozvania na výstavy doma aj v zahraničí, ak práve nezúri pandémia koronavírusu. Svoje utešené pruhované pokrovce vystavil aj v Národnej galérii, aj v Múzeu úžitkového umenia. Čoskoro bude všetok svoj čas venovať zberu bobuliek bazy čiernej na svoju jedinečnú bazovicu. Takú, akú len páni píjavali, u ktorých bol dedko Ondrej Ambruš  koniarom. Po večeroch až do noci tká svoje jedinečné pokrovce.

Erika Trenková
Foto: Zuzana Somogyiová

Webmajster Pavol Bada k článku pridáva fotografiu kedže nazrel do “komory ” Zoltána Sávolta /február 2021/ a potvrdzuje že komlóšske tradície Zoli dodržiava vo všetkych oblastiach:

Nie je korona ako korona

Autor: Pavol Žibrita
viac článkov od autora najdete tu: pavolzibrita.blog.sme.sk(rss)

Dnes je slovo korona  snáď najčastejšie skloňovaným slovom na celom svete. V Maďarsku sa však slovo korona omieľalo veľmi často už dávno-pradávno pred pandémiou. Dokonca stovky rokov! Pravda, v inom význame.

Hádate správne. Tá maďarská korona nemá s koronavírusom nič spoločné. O korona-víruse vieme už takmer všetko. Ale  slovo korona, mi mimovoľne  pripomenulo nedávne udalosti, ktoré sa odohrali v Čabe, a tak opäť zabŕdam… Proste mi to nedá! Nedá, nakoľko sa to bytostne dotklo aj tunajších čabianskych Slovákov. Čiže aj mňa… A verte, nepôjde o žiadny nárek nad historickými krivdami. Veď tie už dnes, popravde, nikoho nezaujímajú. Pôjde o dnešok. No dobre… O udalosť, ktorá sa stala len nedávno. Pred rokom a pol.

Pre mnohých je rodný kraj tým najkrajším miestom na Zemi. Aj keď som sa tam nenarodil, zvyknem sa občas pochváliť, že moji praprapredkovia pochádzajú zo srdca Slovenska. Nuž, a tým miestom je Novohrad, okolie Krupiny – Žibritov. Vravievam to tak aj napriek tomu, že ich kosti ležia tu na Dolnej zemi – v Čabe, kde pred vyše 200 rokmi našli svoj nový domov.

Práve z tejto časti Slovenska bol pred 27 rokmi (1993), pri príležitosti 275. výročia (1718) príchodu Slovákov  na Dolnú zem, dovezený obrovský balvan, skala. Pochádza z lomu pri obci Breziny. Zo Žibritova čoby si kameňom dohodil…

article_photo

Osobne ho po odstrele vybrala a dopravila do Čaby Helenka (Ica) Somogyiová, ktorá  bola v tom čase na mestskom úrade referentkou pre národnostné záležitosti. Balvan umiestnili pred Mestský úrad v Čabe na mieste, kde podľa legendy zastali vozy s prvými slovenskými osadníkmi. A podobne ako títo naši predkovia – znovuzakladatelia Čaby, aj balvan tu zapustil korene. Mysleli sme, že natrvalo. Nuž, mýlili sme sa… 

article_photo

Pred necelými dvomi rokmi totiž musel ten balvan zo srdca Slovenska ustúpiť sv. Štefanovi a „jeho korone“. Veď čožeby to bolo za Svätoštefanské námestie, ak by tam nebola jeho socha? Čo na tom, že súsošie ho znázorňuje, ako odovzdáva uhorskú, pardon! – Svätoštefanskú korunu  (maď. koronu), sv. Panne Márii s malým Ježiškom v náručí. Po tisícich rokoch! Korunu, ktorú nikdy v skutočnosti nemohol držať v rukách, ani ju nikdy nemal na hlave! Viem, ide o symboliku. Ani by to nebol žiadny problém. Hoci to vyzerá na historický kotrmelec.

Nie prvý, ani jediný… Už sme si zvykli. Štefan I., „otec vlasti“, zakladateľ Uhorského štátu, požíva v Maďarsku najväčšiu úctu. Neviem, či existuje vo svete ešte jeden panovník, ktorý by mal toľko sôch a monumentov ako on. Polovica z nich stojí v susedných krajinách. Pripomínajú Maďarom  veľkosť a slávu Uhorska. OK. Všetci vieme, že Uhorsko nebolo iba maďarské a nezahŕňalo len dnešné územie Maďarska. Ostatne, bola to aj krajina našich predkov. Mali by sme na ňu byť viacej hrdí konečne už aj my –  Slováci.  Ale pokračujme! Dá sa pochopiť aj to, že na drvivej väčšine sôch je Štefan I. znázorňovaný s korunou, ktorá v čase jeho vlády nebola ešte na svete, takže ju nemohol ani nosiť. A svätou sa stala tiež až dodatočne. OK, opäť symbolika! Chápem… Len nechápem, prečo sa v Čabe musela socha postaviť práve na miesto, kde bol pred 25 rokmi umiestnený balvan zo  Slovenska. Aj to je symbolika? Začínam mať pocit, že veru áno! Ale tentoraz úplne z iného súdka! Taká novodobo-národná, orbánovsko-fidesácka. Začínam veriť, že sa tak deje absolútne naschvál a premyslene. Minimálne posledných desať rokov. Ako by sa to dialo na rozkaz. A zrejme sa tak aj deje…

Veď posúďte sami. Môže ísť o náhodu, ak sa do pôvodne najväčších, Slovákmi založených a ešte ako-tak aj naďalej Slovákmi obývaných dolnozemských miest, ako sú – Sarvaš, Slovenský Komlóš a Békešská Čaba, jeden za druhým umiestňujú najväčšie, najsvätejšie symboly Maďarska? Jedinečná (sú z nej údajne len dve) obrovská Svätoštefanská koruna do Sarvaša, sv. Štefan pred evanjelický kostol do Komlóša a teraz aj do Čaby)? Nie, nie, nie! Tu naozaj nejde o žiadnu náhodu! Teda aspoň podľa mňa…

Ale vráťme sa k nášmu balvanu. Bolo samozrejmé, že akýsi  balvan zo Slovenska nemá, nemôže mať, proti tejto, kráľom ponúkanej korone či proti sv. Štefanovi a sv. Márii žiadnu šancu. A ako to nakoniec v tej Čabe presne dopadlo? Bol to boj. Našťastie iba slovný. Počiatočné úvahy radných pánov o jeho odstránení z námestia a prenesení na iné miesto sa našťastie nenaplnili. Vtedajší predseda Čabianskej organizácie Slovákov a zároveň predseda miestnej slovenskej samosprávy Michal Lásik mal najväčšiu zásluhu na tom, že balvan kráľovi, jeho korone a Márii síce ustúpil, ale iba o pár metrov. Naďalej hrdo stojí pred radnicou a pomaly to budú dva roky, čo nanovo zapustil korene. V Čabe veríme, že na tom novom mieste vydrží tentoraz oveľa dlhšie.
Príďte sa naň občas pozrieť aj vy!

article_photo

Takto dnes vyzerá na novom mieste…

P.S.   Je jedno, či prídete v lete, alebo v zime, na plavky nezabudnite!

„NAŠIM“ (slovenským) MAĎAROM z Maďarska… “

Monitor z blog.sme.sk

Pavol Žibrita
Nie je ľahké byť Slovákom v Maďarsku…keď sa však motám medzi hrobmi predkov,zisťujem,že môj domov je tu – v Čabe. A ďalej to už poznáte… všade dobre,doma/v Čabe/ najlepšie.Čo nie vždy znamená, že aj najľahšie…

Mnohým Slovákom vo svete – v CZ, GB, IRL, D, A, CH, NL, DK, N, S, CAN, USA atď., atď. sa uľavilo. Nebudú prichádzať o slovenské občianstvo, ba v mnohých prípadoch im bude aj vrátené. Vieme prečo tak bolo,mali sme z Maďarov strach!

Čo bolo…

Snahy maďarských vlád o udeľovanie občianstva zahraničným Maďarom sú staršieho dáta. V r. 2004 sa na túto tému konalo dokonca referendum. Mimochodom, neúspešné. S jeho udeľovaním nesúhlasila väčšina domácich obyvateľov, ale aj mnohí zahraniční Maďari – predovšetkým v Rumunsku, ale aj na Slovensku. V tomto období sa rodí nepriateľstvo medzi Orbánom a Bugárom a  štiepenie Maďarov na Slovensku. Orbán už vtedy uznával len tých pravoVerných – rozumej  jemu verných – Maďarov.

Lenže po piatich rokoch intenzívneho národného premývania mozgov, prijal takmer kompletný maďarský parlament (nie len orbánovci) v r. 2010 zákon o zjednodušenom nadobúdaní maďarského občianstva. To využilo (údajne) vyše tristo tisíc (oklamaných, podotýkam) Maďarov žijúcich v Rumunsku a Orbán si mädlil ruky. Získal množstvo nových verných  voličov, čo bolo v podstate (a naďalej aj ostáva) cieľom uvedeného zákona, aj keď predseda maďarskej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Zsolt Semjén pred hlasovaním v parlamente uviedol, že ide iba o akúsi evidenciu v rámci maďarskej spolupatričnosti. Avšak hneď po úspešnom prijatí zákona, jednoznačne odhalil jeho zmysel, keď vyhlásil: „…je iba jeden maďarský národ, jedno maďarské občianstvo!“ Už tam chýba iba jedno slovíčko  – štát! Nepripomína nám to niečo?

Nuž nečudo, že sme sa na Slovensku zľakli. Teda nie všetci, ale… v r. 2010 slovenský parlament urýchlene prijal novelu zákona o štátnom občianstve, hlasmi Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS a KDH, ako potrebné protiopatrenie. A tak sme sa prikryli maďarskou hrozbou a uškodili iba sami sebe, teda vlastným občanom – Slovákom, aby som bol presný. Ani Radičovej vláda nenašla počas dvoch rokov vládnutia dostatok síl (nebola ochotná?), aby ho zmenila. A výsledok? Naši maďarskí spoluobčania sa zľakli (čo sa mnohým Slovákom samozrejme páčilo), Smer takýmto strašením, ktorému mnohí uverili, získal politické body a po rýchlom rozpade Radičovej vlády mohol postaviť jednofarebnú vládu. Vieme presne, k čomu to viedlo.

Čo máme dnes…

Za desať rokov, ktoré od tých čias uplynuli, sa toho na Slovensku naozaj veľa zmenilo. Konečne môžeme povedať, že smerom k lepšiemu. Dnes máme, ako sa zdá, rozumne vyváženú vládu, ktorá sa  Maďarov nebojí. Ani niet prečo! A Matovič ohlásil zmenu kontroverzného (zdanlivo proti maďarského) zákona ako koštovku, ako ochutnávku, hneď na úvod svojho vládnutia. Smelo, sebavedome, bez zaváhania. Jasné! Veď ide uľahčiť život mnohým Slovákom. Napokon, sľúbil im to už dávno. Urobil tak bez zaváhania ( Orbán to s Matovičom nebude mať ľahké, to je isté! hi! ) napriek tomu, že tu za Dunajom sa v tomto smere nič nezmenilo. Práve naopak. Vidieť to aj z prvotných, doslova radostných reakcií tunajších vládnych činiteľov a vládnej tlače. Už vidia to množstvo nových ovečiek vo svojom deravom košiari, ktoré sem prebehnú zo Slovenska.

Naozaj iba čisto teoreticky (sarkasticky)… Problémy zo strany Maďarska (vo forme snáh o opätovné pričlenenie „stratených“ území) by mohli nastať iba vtedy, ak by sa Maďarsko – v prípade III. svetovej vojny – ocitlo, už konečne raz, na strane víťazov. Ale zatiaľ sa netreba báť. Veď taká svetová by nemala víťazov, iba porazených.

Čo môžeme očakávať…

Tak to si zatiaľ len ťažko vieme predstaviť. Niekto už teraz straší, že ich budú desaťtisíce, niekto predpovedá iba zopár desiatok. Myslím, že ani jedna, ani druhá vláda si nemôže byť istá, ako sa situácia vyvinie. Hlavne ako zareagujú Maďari na Slovensku, keď budú môcť požiadať o maďarské občianstvo bez obáv, že stratia to slovenské. Že ich maďarská vláda bude k tomu všemožne vyzývať, to je isté! A práve preto by som im chcel adresovať nasledovné riadky ešte predtým, než sa rozhodnú… Tak či onak. Napokon ide o dospelých ľudí a je to – bude to, len a len ich osobná vec. Ak budú mať na to právo, tak čo koho do toho. Viem, že nech sa rozhodnú akokoľvek, bude to z ich pohľadu, správne rozhodnutie.  Zároveň si ale myslím, že  nezaškodí, ak predtým, ako sa rozhodnú, budú vedieť:

  • že súčasná maďarská vládna garnitúra Maďarov absolútne nezjednocuje, ale práve naopak – iba ich rozdeľuje! V podstate permanentne uráža, škatuľkuje a dehonestuje celé skupiny obyvateľstva, a to tak doma v Maďarsku, ako aj za jeho hranicami. Pritom jej nerobí žiadny problém neustále brnkať na národnú strunu, tváriť sa ako spasiteľ a pokrytecky vyzývať všetkých Maďarov k súdržnosti a spolupatričnosti.
  • že štátne občianstvo sa v mnohých krajinách dá získať len veľmi ťažko, to mnohí vieme. Má totiž svoju hodnotu. Treba najprv splniť množstvo podmienok a priniesť aj nejaké obete. Napríklad to slovenské môže obyčajný smrteľník, žiadateľ, dostať iba po ôsmich rokoch pobytu na Slovensku! Pravda, sú aj výnimky… Takže, ak vám ho dávajú podozrivo rýchlo a lacno, doslova ho za vami hádžu, nebude to len tak. Je čas spozornieť a zbystriť sluch aj zrak.
  • že aj po získaní toho maďarského občianstva sa stanú iba “druhotriednymi” Maďarmi napriek tomu, že občania tej istej krajiny by si mali byť rovní. Alebo sa mýlim? Veď všetci vieme, ako to vo svete chodí… Ani v Maďarsku, ani na Slovensku to nemôže byť inak. Pokiaľ tu – v Maďarsku, nežijete, nepracujete, nemáte pobytovú kartu, neplatíte dane a odvody, budete na tom – ako maďarskí štátni občania, oveľa horšie ako tí ázijskí migranti, ktorí to všetko spĺňajú, pritom nie sú ani Maďarmi, ani nemajú maďarské štátne občianstvo. Napr. bez pobytovej karty si tu nedokážete vybaviť nič podstatné a nepomôže vám ani to, ak budete Maďarom na 120%! Na pošte vám nevydajú ani doporučenú zásielku! Budete sa musieť uspokojiť iba s tými malými kostičkami (cestovanie, múzeá, možnosti vzdelávania a pod.), ktoré sa už aj tak dajú dávno využívať aj bez občianstva.
  • že najhoršie na celej veci je ale to, že väčšina domorodých, obyčajných  Maďarov, sa vám (na rozdiel od politikov), vôbec nepoteší. A majú na to množstvo dôvodov. Verte, neverte, ale je to tak! No, je tu aj niečo oveľa horšie… Podľa niektorých prieskumov – ak by mohli, ak by to šlo, tak by krajinu opustilo (kto vie prečo asi?) ďalších približne 0,5 až 1 mil. ľudí! A to je sila!

Nuž uvidíme, ako to dopadne. Ja som optimista. Verím, že na Slovensku nenastane žiadne veľké zemetrasenie.  Vláda sa neobáva, tak prečo by sme sa mali obávať my. Ta ne? Iba ak by v tej tretej svetovej…

Volanie o pomoc

Krajania Slováci, najmä však Slovenky, pomôžte občanom a malým Slováčikom v obci Diakovce, inak hrozí zatvorenie škôlky!

Vyhlásenie výberového konania:

OBEC DIAKOVCE

Obecný úrad, 925 81 Diakovce

Podľa ustanovenia a zákona NR SR č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a ustanovenia 5 zákona č. NR SR 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov týmto vyhlasuje výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa/-ky

Materskej školy s VJS, 925 81 Diakovce, 0kr. Šaľa
s nástupom od 15. júna 2020

Podmienky na zaradenie do výberového konania:
l. odborná a pedagogická spôsobilosť podľa zákona NR SR č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
2. minimálne 5 rokov pedagogickej praxe v zmysle 3 zákona č. 596/2003 Z. z.
3. vykonanie prvej atestácie alebo jej náhradnej formy
4. osobnostné a morálne predpoklady na výkon funkcie (právne normy upravujúce problematiku školstva — riadenie, hospodárenie, pôsobnosť, kompetencie škôl a školských zariadení a pod.)
5. znalosť súvisiacej legislatívy potrebnej na výkon funkcie
6. komunikačné a organizačné schopnosti
7. počítačové znalosti (WORD, EXCEL, internet)
8. občianska bezúhonnosť
9. ovládanie štátneho jazyka
10. zdravotná spôsobilosť podľa 16 ods. I zákona č. 138/2019 Z. z.

Zoznam požadovaných dokladov na výberové konanie:
-prihláška na výberové konanie overené fotokópie dokladov o dosiahnutom vzdelaní a o vykonaní prvej atestácie
-profesijný životopis vlastný návrh koncepcie rozvoja materskej školy 1-2 strán/A4 -písomný súhlas uchádzača so spracúvaním osobných údajov pre potreby výberového konania v zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
-čestné vyhlásenie o bezúhonnosti na účel preukázania bezúhonnosti podľa 15 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a 13 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné poskytnúť údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Odpis z registra trestov sa bude vyžadovať iba od úspešného uchádzača.

Prihlášku s požadovanými dokladmi do výberového konania je potrebné doručiť do 15. mája 2020, 12.00hod.

na adresu: Obec Diakovce, Obecný úrad, 925 81 Diakovce č. 118 s označením:

Výberové konanie na riaditeľa/riaditeľku MŠ s VJS, a v ľavom hornom rohu „NEOTVÁRAŤ”.

Vyhlasovateľ si vyhradzuje právo nezaradiť do výberového konania uchádzačov, ktorí nespĺňajú požadované podmienky.

Termín a miesto výberového konania budú uchádzačom, ktorí splnili podmienky, oznámené písomne najmenej 7 dní pred jeho uskutočnením.

Ing. Kristína Jakódsová
starostka obce

V Diakovciach, 27. 3. 2020