Všetky príspevky Ing.Pavol Bada

Situácia na juhu Slovenskej republiky v roku 2022

Výmene maďarského a slovenského obyvateľstva v roku 1947 príčinne predchádzali tragické skúsenosti Slovákov (a tiež iných národov) najprv s tvrdou maďarizáciou v Uhorsku, ktorej cieľom bola úplná likvidácia slovenského národa a jeho identity, neskôr s maďarizačnou politikou medzivojnového Maďarska voči početnej slovenskej menšine, ktorá po Trianonskej mierovej zmluve zostala v maďarskom štáte bez akýchkoľvek národných práv, tiež s revizionizmom horthyovského Maďarska, spochybňujúcim platnosť Trianonskej mierovej zmluvy (4. júna 1920), a napokon aj s tvrdou maďarskou politikou na okupovanom južnom Slovensku po novembri 1938, keď boli odtiaľto surovo vyhnané desiatky tisíc Slovákov, pričom boli okradnutí o svoje majetky.

Žiaľ, maďarská vláda sa stále nepoučila a robí tú istú politiku ako pred 100 rokmi. Rozosieva šovinizmus medzi okolitými národmi. Lenže šovinizmus je ako bumerang, ktorý sa vráti a dopadne na hlavy všetkých, vinných aj nevinných. Spôsob, ako o udalosti informujú maďarské médiá, je manipulatívny, keďže podľa nich tu vraj  existuje ohrozenie a nenávisť, ktoré sa majú zmierniť „osadzovaním pamätných tabúľ a stavaním pomníkov“. Alebo že tu v Slovenskej republike niekto chce skrášľovať vysídlenie, či tvrdiť že to nebolo zlé.
Pravdou je, že nikto taký tu nie je a ani nikto neprechováva nenávisť voči Maďarom. Túto tému neustále vyrába maďarská politická scéna, aby dosiahla rozdelenie spoločnosti v Slovenskej republike v duchu príslovia „rozdeľuj a panuj“.
Žiaľ, Slovensko a jeho predstavitelia neboli za posledných tridsať rokov ochotní spoznať problémy ľudu na Južnom Slovensku, nieto ešte ich riešiť. 
Dovoľte aby som uverejnil niekoľko varujúcich článkov pod názvom  „Situácia na juhu Slovenskej republiky v roku 2022“ , ktoré spracovalo Združenie slovenskej inteligencie.

I.

Situácia na juhu Slovenska smeruje k strate územnej celistvosti a štátnosti SR

Úvod

Od posledných parlamentných volieb v r. 2020 pozorujeme na južnom Slovensku prudký nárast šovinistických aktivít zo strany maďarských politikov, predstaviteľov samospráv a rôznych aktivistov. Táto činnosť je v prevažnej miere riadená a financovaná z Budapešti a možno ju označiť za rozkladnú a destabilizačnú, ohrozujúcu základy štátu. Je vykonávaná systematicky na rôznych úrovniach, ako ukazujú aj nasledovné konkrétne príklady:

1. Vztyčovanie maďarskej vlajky v Dunajskej Strede
V meste Dunajská Streda dochádza na verejnom priestranstve od 12. novembra 2020 k opakovanému vztyčovaniu maďarskej vlajky na pol žrde, pri príležitosti maďarských štátnych sviatkov. Navonok sú iniciátormi tohto konania siedmi členovia občianskeho združenia Kondé Miklós (ďalej ako OZKM, maď. Kondé Miklós polgári társulás). Na verejnom priestranstve v blízkosti centra mesta Dunajská Streda títo aktivisti s podporou primátora a poslancov mestského zastupiteľstva mesta Dunajská Streda, vybudovali v priebehu leta 2020 stavbu – betónový podstavec s vlajkovou žrďou. Architektonickým stvárnením je táto stavba kópiou pamätníka, postaveného v Dunajskej Strede po Viedenskej arbitráži, kedy došlo na základe diktátu fašistického Talianska a nacistického Nemecka, k odtrhnutiu južných častí územia Slovenska aj Podkarpatskej Rusi a k ich pripojeniu k Maďarsku. Pôvodný  pamätník bol odhalený dňa 12. novembra 1939, na prvé výročie napochodovania maďarskej armády do Dunajskej Stredy. Symbolika stavby odkazuje na maďarské hnutie tzv. relikvijnej štátnej vlajky (Ereklyes Országzászló), založené maďarským poslancom, politikom (tretím predsedom Uhorskej ligy na ochranu územnej integrity) Nándorom Urmánczym, ktorého ideou je revízia Trianonu a obnovenie Uhorska, čoho symbolom je vztyčovanie maďarskej štátnej vlajky na pol žrde.
Toto hnutie patrí k najvýraznejším prejavom revizionizmu a iredenty a vzniklo po rozhodnutí maďarského parlamentu z 13. novembra 1920, že maďarská štátna vlajka na budove parlamentu zostane na pol žrde dovtedy, kým nebude obnovené staré Uhorsko. Prvé vztýčenie maďarskej vlajky na tomto betónovom podstavci v Dunajskej Strede, uskutočnili členovia OZ KM 12. novembra 2020 ako pripomenutie (či skôr oslavu) udalosti v novembri 1938 a ako pripomenutie odhalenia pôvodného iredentistického pamätníka v Dunajskej Strede 12. novembra 1939.
Uvedené konanie členov OZ KM považujeme za porušovanie zvrchovanosti a ohrozovanie územnej celistvosti Slovenskej republiky, za hrubú neúctu k slovenskej štátnosti a napokon aj k občanom slovenskej národnosti, ktorí na rozhodnutie Nemecka a Talianska vo Viedenskej arbitráži tragicky doplatili.

2. Odhalenie sochy maďarského právnika Károlya Szladitsa v Dunajskej Strede za účasti štátnych predstaviteľov z Maďarska.
Dňa 16. 9. 2021 bola v Dunajskej Strede slávnostne odhalená socha maďarského právnika Károlya Szladitsa, v parku pred „Mestským kultúrnym strediskom Csaplár Benedek-a“. Udalosť zorganizoval na podnet maďarskej vlády – primátor mesta Dunajská Streda Zoltán Hájos v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti Maďarska. Požiadavka na „pripomenutie si jednej z najväčších osobností maďarského súkromného práva, laureáta Kossuthovej ceny, právnika, univerzitného profesora a akademika, prišla z maďarských akademických právnických kruhov“.
 Na tejto slávnosti sa zúčastnili napr. Judit Varga, ministerka spravodlivosti Maďarska, Anikó Lévai, veľvyslankyňa dobrej vôle Maďarskej ekumenickej organizácie pomoci, Tibor Pető, veľvyslanec Maďarska v Bratislave, manželka premiéra Viktora Orbána, ústavní sudcovia Maďarska Tünde Handó a Imre Juhász atď.
Zhotovenie sochy iniciovalo a väčšinovo financovalo ministerstvo spravodlivosti Maďarska. Primátor Dunajskej Stredy Zoltán Hájos na tejto udalosti povedal: „… Károly Szladits po 150 rokoch spojil významnú časť právnickej obce z Maďarska a Felvidéku, ktorí sa v ten deň mohli stretnúť v rodnom meste Károlya Szladitsa.“
Na tejto udalosti sa nezúčastnil nikto zo Slovenskej vlády, ani z ministerstva zahraničných vecí SR či ministerstva spravodlivosti SR, keďže neboli maďarskou stranou informovaní. Konanie organizátorov podujatia nerešpektuje suverenitu a zvrchovanosť SR a je v rozpore s základnou zmluvou o dobrom susedstve a vzájomnej spolupráci. Ide o neustále vyrábanie nových a nových jednostranných národnostných symbolov a pamätníkov, ktorých je už plné mesto. Na šiestom zasadnutí mestského zastupiteľstva v Dunajskej Strede bol v júni 2019 zriadený  „Pamätný výbor Károlya Szladitsa“ a schválení členovia výboru. Za predsedu výboru bol vymenovaný Dr. István Sándor, doktor Maďarskej akadémie vied. Tento pán obdržal v rámci dní Sv. Juraja aj cenu primátora mesta Dunajská Streda dňa 22. apríla 2022. Pán právnik a cestovateľ Károly Szladits, ktorý sa narodil v r. 1871 v Dunajskej Strede bol predtým pre Dunajskostredčanov absolútne neznámy. V kontexte ďalších aktivít primátora mesta vnímame túto udalosť ako ďalší šovinistický projekt maďarskej vlády, zároveň ako porušenie základných pravidiel medzištátnych vzťahov a zneváženie našej štátnosti.
Je to aj zneváženie štátnej inštitúcie – ministerstva spravodlivosti SR, zo strany maďarského ministerstva spravodlivosti. Súčasne je to ďalší krok v prebiehajúcej intenzívnej maďarizácii kultúrneho a spoločenského priestoru na juhu. Veľkopodnikateľ Oskár Világi sprevádzal Judit Vargovú, ministerku spravodlivosti Maďarska na futbalovom štadióne DAC Dunajská Streda (16. 9. 2022).
Slováci sa dostávajú pod zvyšujúci sa tlak vonkajších prejavov preexponovanej maďarskej symboliky, čo už prekračuje prirodzenú mieru. Popri nečinnosti štátnych orgánov Slovenskej republiky voči takémuto konaniu, sa tu „salámovou“ metódou medzi občanmi maďarskej národnosti intenzívne buduje informačné pole kultúrneho a spoločenského vyčlenenia sa, čo prehlbuje napätie a rozdelenie v spoločnosti.
Pozn.: Pred udalosťou odhalenia predmetnej sochy, sa v auguste 2021 uskutočnil bicyklový výlet pána ministra ZV SR Ivana Korčoka do Dunajskej Stredy (v športovom oblečení), v rámci jeho okružnej jazdy po južnej časti Slovenska. Toto považujeme za chybu, aby politicky exponovaná osoba, akou je minister, prišla takýmto „ležérnym štýlom“ na návštevu primátora Zoltána Hájosa, ktorý je podľa svojich skutkov verejne známy ako jeden z hlavných nositeľov maďarskej iredenty a šovinizmu.

3. Zákulisné zrušenie slovenskej jazykovej školy v Dunajskej Strede
 a začlenenie jej agendy pod maďarské gymnázium Gymnáziu Á. Vámbéryho s vyučovacím jazykom maďarským v Dunajskej Strede hrozilo od školského roka 2021/2022 zatvorenie kvôli nedostatku žiakov. Normálny spôsob riešenia tejto situácie by mal byť vykonaný prerozdelením žiakov v rámci okruhu škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ktorých je v Dunajskej Strede väčšina. Avšak nestalo sa tak. Pod „taktovkou“ podpredsedu trnavského samosprávneho kraja Józsefa Berényi-ho bola nespravodlivým a zákulisným spôsobom zrušená slovenská jazyková škola a jej agenda bola presunutá pod ohrozené gymnázium Á. Vámbéryho. Takto J. Berényi „zachránil“ maďarské gymnázium pred zatvorením, za cenu zrušenia slovenskej jazykovej školy. Toto sa dialo manipulatívnym spôsobom, kedy zamestnaci predmetnej Jazykovej školy 13 do poslednej chvíle nevedeli, čo s nimi bude.
Berényi má v rámci VUC na starosti kompetencie v oblasti dopravy, vzdelávania a školstva. Keby sa toto v Dunajskej Strede stalo v opačnom garde – že by sa zrušila maďarská škola na úkor slovenskej – „spadlo by nebo na Žitný ostrov“. Všetci politici maďarskej národnosti by kričali o „maďarskej karte“, či o „občanoch druhej kategórie“, alebo o „diskriminácii maďarov.“ Avšak o tomto prípade sme nenašli žiadny článok v médiách, záhadne sa to podarilo utajiť pred slovenskou verejnosťou.
Na stránke VÚC je informácia o predmetnej jazykovej škole, ktorá je však už neaktuálna. V skutočnosti sa v súčasnosti už agenda zrušenej jazykovej školy nachádza na internetovej stránke maďarského gymnázia:  https://trnava-vuc.sk/institucie/jazykova-skola-sportova-349-34-dunajska-streda/  a tu: https://vagdsz.edupage.org/a/jazykova-skola-nyelviskola  
Jazyková škola bola pôvodne zaradená MŠ SR do siete škôl od septembra 1998 a bola pričlenená ku slovenskému Gymnáziu v Dunajskej Strede. Od 1. januára 1999 bola samostatným právnym subjektom. V prvom školskom roku 1998/99 bolo na škole zriadených 9 kurzov s anglickým, nemeckým a francúzskym jazykom s počtom poslucháčov 293. Najviac poslucháčov doteraz navštevovalo školu v školskom roku 2003/2004 – 521 poslucháčov s počtom kurzov 31. V tom istom školskom roku sa škola odčlenila od gymnázia a presťahovala sa do sídla školy: Športová ul. 349/34, 92901 Dunajská Streda. Na škole sa vyučujú jazyky: anglický, nemecký, francúzsky, taliansky, španielsky, ruský, slovenský, maďarský, podľa záujmu prihlásených poslucháčov. Najväčší záujem je o anglický a nemecký jazyk. V poslednom roku svojej pôvodnej existencie mala okolo 400 žiakov.

4. Útok na Benešove dekréty pri príležitosti spomienkovej udalosti 12. 4. 2022, na vysídlenie Maďarov v r. 1947
Dňa 12. apríla 2022 sa uskutočnila spomienková udalosť, kde si primátor Dunajskej Stredy Zoltán Hájos a ďalší poslanci mesta v parku oddychu (vedľa futbalovej MOL arény), pripomenuli udalosť „vysídlenia Maďarov“ v r. 1947. (Presnejšie, išlo o výmenu obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskou republikou). Pred pamätníkom vysídlenia (postaveným na tento účel) predniesli prejavy viacerí účastníci.
 Lokálny mestský mesačník „Dunajskostredský hlásnik“ priniesol o tom jednostranový článok s nasledovným obsahom, z ktorého vyberáme niektoré časti:
 Pán Attila Karaffa, zástupca primátora, predseda organizujúceho Občianskeho združenia Pázmaneum uviedol: „Dvanásty apríl felvidéckych Maďarov stále bolí.“ – povedal na pamätnom dni vysídlených Maďarov z „Felvidéku“ s tým, že prvý transport do Maďarska sa začal 12. apríla 1947.“ „Maďari vysídlení z Felvidéku, zbavení majetku a existencie, boli ponižovaní a ich príbuzní či potomkovia dodnes prežívajú ako traumu, že boli po niekoľko generácií ochudobnení o živobytie či ťažko nadobudnuté bohatstvo a majetky, jedným podpisom pera aj o rodnú zem,“ povedal primátor Zoltán Hájos. „Tieto činy, nemožno nazvať humánne a akty, ktoré nerešpektovali zásady právneho štátu, boli vykonané na základe Benešových dekrétov, ktoré sú stále neoddeliteľnou súčasťou súčasného právneho poriadku Slovenskej republiky. A kým v súvislosti so židovským holokaustom, či v súvislosti s násilným odsunom nemeckého obyvateľstva sa ČSR ospravedlnila dotknutým, tak Maďarom vysídleným z Felvidéku, či už v súvislosti s takzvanou výmenou obyvateľstva, alebo odsunom do Českej republiky sa zatiaľ nikto neospravedlnil, hoci deportácia Maďarov bola rovnako neľudská, násilná a ponižujúca ako Nemcov“.
„Zoltán Hájos kládol otázky, ktoré v nás nevyhnutne vírili: Kedy príde čas ospravedlniť sa vysídlencom? Kedy príde čas, keď budú zrušené Benešove dekréty? Kedy príde čas, keď Slovensko a Maďarsko sa uzmieria?“
„12. apríl stále bolí Maďarov na Felvidéku“ – začal svoj prejav spomienkový rečník Zsolt Kolek, šéfredaktor „ma7.sk“, novinár. Potom pokračoval: „Táto udalosť, toto bolestné memento našej histórie, sťalo hlavu našej komunite. Stále sme tu. 75 rokov po bolestných udalostiach hovoríme po maďarsky. Je to víťazstvo nad históriou.“ Komunita podľa Koleka nemôže žiť bez nádeje a vízie. Vidím tu ľudí v strednom veku,“ dodal, ktorí v 1989 „naháňali ilúzie“, vo viere, že možno dosiahnuť občiansku rovnosť, možno realizovať slobodu, z ktorej z rovnaký podiel dostanú Češi, Slováci a všetky národnostné menšiny. V roku 2022 je celkom zrejmé, že v tomto očakávaní sme sa sklamali.“

5. Zhrnutie príhovorov
Prednesené príhovory sú jasne politicky motivované a majú sa cieľ roznecovať v občanoch maďarskej národnosti pocit ukrivdenosti a nespokojnosti so štátom, v ktorom žijú. Neustále hecovanie Maďarov zo strany ich politických a mediálnych špičiek je súčasťou dlhodobej stratégie, ktorej cieľom je rozdelenie a destabilizácia na južnom Slovensku. Výrazný vplyv prostredníctvom mediálnej manipulácie má regionálne médium ma7.sk, čo vidieť aj tu v prejave novinára Zsolta Koleka.
Toto je možné aj vďaka jednostrannému a tendenčnému výkladu dejín v neprospech Slovenskej republiky na oboch stranách (!), teda aj na slovenskej strane.
U nás je v tzv. mienkotvorných médiách úplne ignorované a zamlčiavané brutálne vysídlenie 100 tis. Slovákov z odtrhnutého územia južného Slovenska v r. 1938 – 1939 po Viedenskej arbitráži.
Z chronologického hľadiska vzájomných spôsobených krívd, ak berieme do úvahy aj vyše 100 rokov trvajúcu násilnú maďarizáciu, slovenská strana je oprávnená ako prvá požadovať ospravedlnenie za spôsobené krivdy. Otázkou je, prečo to nerobí a neskúma fakty a príčinné súvislosti (napr. vysídlenia v r. 1938 – 1939 a 1947) vo svojej vlastnej historickej pamäti.

Združenie slovenskej inteligencie (ZSI) Partizánska 1990/15 A 038 52 Sučany zsi@zsi.sk | info@zsi.sk www.zsi.sk

Spomienka na presídlenie

Slovenský Komlóš si v novembri 2022 na Mestskom úrade spomienkovou slávnosťou pripomenul 75. výročie výmeny obyvateľstva. Vzhľadom k úmrtiu predsedníčky Spolku Slovákov z Maďarska sme sa aktu za Spolok nezúčastnili.

“Pozdrav k 75. výročiu výmeny obyvateľstva medzi   Československom a Maďarskom od rodáka zo Slovenského Komlóša” napísal presídlenec a člen Spolku Slovákov z Maďarska.

    Vážený rodáci,
dovoľte mi v krátkosti rozpovedať zážitok mojich rodičov a nás detí vo chvíli, keď sme opúšťali dom, v ktorom sme bývali na Komlóši.

V deň odchodu Janko, môj mladší brat sa išiel rozlúčiť so susedou vbehnutím do ich dvora so slovami:  „Nanička mi už odcházdzame, prišou som sa s Vami rozlúčiť, ale sľubujem vám , že Vás prídem pozrieť“.
Nanička nato povedali: „Netáraj Janko môj, nikdy ťa ja už neuvidím.“ Jej slová sa naplnili, keď brat Janko prišiel prvýkrát navštíviť rodisko už boli na pravde Božej.
Náš transport sa nakladal na pitvarošskej stanici, lebo tu na Komlóši sa vykladali presídlenci z Československa.
Mali sme vlastný vagón, v ktorom prevážali dobytok na jatky (dobytčiak). Keď sa vlak z Pitvaroša pohol, otec oslovil mamku:  „Mama naša poď pod tento oblôčik si položíme šámlik a ešte raz sa pozrieme do našej ulici a  na náš dom, ideme cez Komlovš“. Na Komlóši sme bývali na Damjanich ulici a náš dom bol druhý od koľajníc, takže ho bolo dobre vidieť. 
Potom otec pokračoval v rozprávaní: „Vy dvaja, Miško a Janko, deti moje, postavte si k druhému oblôčku stolec, ten je vyšší aby ste dobre videli, kde ste roky vyrastali. “
Prejazd vagóna cez šírku ulice trval snáď 5 sekúnd. Keď už sme sa pozerali na Oravcovu záhradu otec pritlačil mamku k sebe, otočil sa k nám a ľavou ruko si utrel slzu z líca. Takto sa náš otec lúčil s rodiskom.

Po rokoch u rodičov, kde sme sa pravidelne stretávali hlavne pri  meninových či narodeninových oslavách otec často opakoval po slávnostnom obede:
„Deti moje mám takú radosť, keď vás vidím takto spoločne stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných alebo vyučených remeslu, že som sa správne rozhodol s vašou matkou vrátiť do krajiny predkov v 1947. V materinskom jazyku ste sa mohli učiť remeslu a študovať. Nikto vás neprehováral aby ste si zmenili priezvisko na maďarské, alebo aby ste si ho písali maďarskou abecedou, alebo aby ste si zmenili na maďarsky znejúce. Verte mi že nič nezveličujem, Moci páni uhorského i maďarského kráľovstva sa k nám takto správali.“

Dnes keď tieto riadky píšem naplno si uvedomujem, že rozhodnutie našich rodičov vrátiť sa do vlasti predkov bolo skutočne rozumné a správne. Tí, ktorí sa nevrátili stali sa obeťou krutej asimilácie a ich potomkovia už slovenskú reč ani neovládajú. Neúplná výmena obyvateľstva medzi Maďarskom a ČSR priniesla pre Slovákov, ktorí sa nepresídlili, ich takmer úplný zánik v Maďarsku.
Presídlení Slováci, sa stali, v obciach kde boli osadení, znova menšinou a to vo vlastnom štáte na Slovensku. Lebo tak nás rozhádzali úrady. Dosť veľký počet zmiešaných manželstiev priniesol opäť nové problémy pre Československo a po revolúcii v roku 1989 aj v novom štátnom útvare, teda v Slovenskej republike.

Ako príklad uvádzam obec Kajal so stavom v roku 2017.

Do obce celom prišlo 188 osôb. U mladších rodín sa narodilo 15 detí. 104 osôb našlo svoj odpočinok na cintoríne, v obci Kajal zostalo 15 rodín presídlencov. Na trvalo odišlo 84 osôb. Z toho celé rodiny sa odsťahovali –  Štefan Kosec s rodinou odišiel do Banskej Bystrice, do Hrabětíc na Moravu odišla rodina Štefana Kysela, Ján Lošjak s rodinou, Štefan Fiľo s rodinou, Juraj Lehocky s rodinou, do Valaskej pri Hronci odišla rodina Juraja Turjana, rodina Martina Kuteja ml. odišla do Benešova u Prahy. Anna Ačajová so synom odišla do Senca.
Deti z mnohých rodín sa po dokončení štúdia, alebo po vyučení nejakému remeslu už späť k rodičom sa nevrátili respektíve, staršia generácia prisťahovaných detí sa jednoducho odsťahovala do iných miest,  napr: do Bratislavy, Galanty, Senca, Sládkovičova, Trnavy alebo aj do Čiech: Písek, Liberec, na Moravu : Brno, Ústí nad Orlicí, Prostejov.
Z tých 15 osôb, ktoré zostali v obci voči pôvodnému počtu presídlencov to prestavuje len 7.98 %.

Je teda jednoznačné, že sa zámer poslovenčiť maďarské obce na juhu Slovenska v tomto prípade nenaplnil.
Obec Kajal toho času má 1538 obyvateľov z toho má aj takých, ktorí nesú slovenské priezviská ale hlásia sa k maďarskej národnosti napr. : Orel, Slávik, Sokol, Kostoláni, Zubár, Kubovič, Lehocký, Horvát, Mésaroš a jedno pomaďarčené priezvisko zo Sokola na Szépvӧlgyi. Toto je dôkaz o tom, že ani reslovakizácia sa v tejto obci nerealizovala. Z terajšieho počtu obyvateľov obce ostalo teda presídlencov len necelé 1%. Ich politická, ekonomická a spoločenská sila je v obci v podstate nulová.
Potomkovia dolnozemských Slovákov pri našich Slovenských zákonoch sa opäť dostali do osídiel Maďarov.
Samosprávy majú v našom štáte (na Slovensku) takú právomoc, že Slováci nikdy dosiahnuť a presadiť svoje požiadavky nedokážu. O takejto právomoci žijúcich Slovákov v Maďarsku sa môže len a len snívať.
Samospráva v Kajali je zložená len z maďarských občanov a tak Slováci vo vlastnej krajine sa ocitli vazalmi maďarskej národnostnej menšiny.
Situácia vymieraním presídlencov sa i v ďalších obciach na južnom Slovensku dostáva do stavu pred presídlením. Je to chyba iba obyvateľov obce?
Viem, že vysídlení občania maďarskej národnosti pred 75 rokmi do vlastne krajiny do Maďarska, sa cítia ukrivdený. Žiaľ prostý občan vždy znáša vrtochy vládcov, história nám to denno-denne potvrdzuje.

  Takže  dnes pri spomienke na 75. výročie historických udalostí z roku 1947 každý hodnotíme zo svojho hľadiska. Na tom žiaľ už nič zmeniť nemôžeme.     

Ing. Michal Hronec

Bibliotéka v Bratislave

Monitor z Ľudových novín:

MAPA SLOVENSKÁ BUDAPEŠŤ NA BIBLIOTÉKE V BRATISLAVE

Uverejnené: piatok, 18. november 2022

Vpravo náš člen spolku Michal Hronec, vľavo historik Jozef Schwarz

Na knižnom veľtrhu Bibliotéka 2022 v Bratislave v dňoch 10. Až 13. Novembra aj v tomto roku mali spoločný stánok dolnozemskí Slováci.

Najväčšie podujatie svojho druhu na Slovensku ponúkalo knižné novinky aj nestarnúcu klasiku pre dospelých i detských čitateľov, limitované a exkluzívne tituly. V programe nechýbali prezentácie kníh a stretnutia so spisovateľmi. Podujatie sa súbežne konalo s výstavou vzdelávania a didaktickej techniky Pedagogika, približujúcou učebné pomôcky a prístupy, vďaka ktorým môže byť učenie zábavnejšie. Na Bibliotéke sa predstavili vydavateľstvá a kníhkupci zo Slovenska, Česka, Estónska, Rakúska, Rumunska a z Ukrajiny. Zastúpení boli Slováci z Maďarska, Rumunska a zo Srbska. Okolo stánku v hale D bolo stále rušno. Nečudo, veď po troch rokoch sme mali možnosť znovu ukázať, aké knižné novinky sa zrodili v dielňach dolnozemských Slovákov.

Slováci v Maďarsku

Literárnom centre 1 predstavili najprv výber z najnovších publikácií Slovákov v Maďarsku. Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku a jej inštitúcie, Výskumný ústav Slovákov v MaďarskuNezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm s. r. o. a Knižnica a dokumentačné centrum Slovákov v Maďarsku prezentovali knihy Tündy Tuškovej O storočnom čabianskom kalendári a tiež publikáciu Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku v interdisciplinárnom kontexte – zborník uverejnený na počesť Anny Divičanovej. Uvedené knihy predstavil Miroslav Kmeť. Dvojjazyčnú zbierku Imricha Fuhla: Extrakt priblížila šéfredaktorka Ľudových novín Eva Fábiánová, kým o mape Slovenská Budapešť hovoril konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl. Moderovala Mária Katarína Hrkľová.

Mária Katarína Hrkľová

Tünde Tušková poznamenala, že počas pandémie pracovníci VÚSM vydali až deväť titulov, spomedzi ktorých sa ťažko vyberalo, lebo najradšej by boli na knižnom veľtrhu predstavili všetky. Rozhodli sa však pre zborník, v ktorom okrem slávnostných príhovorov a laudácií na počesť jubilujúcich VÚSM a Anny Divičanovej sa nachádzajú štúdie z oblasti histórie, kultúrnej histórie a národopisu, literatúry, jazyka a jazykovedy, ako aj štúdie, zaoberajúce sa aktuálnymi otázkami národnostného školstva. K publikácii patrí bohatá fotografická príloha, približujúca tak momentky z podujatí, táborov, súťaží, ako aj z jubilejnej konferencie. Čo sa týka publikácie O storočnom čabianskom kalendári M. Kmeť povedal, že píše nielen o známej ročenke, ale zahŕňa aj všeobecné poznatky o kalendároch vôbec, ktoré boli medzi roľníkmi mimoriadne obľúbené. Vonkajší obal Čabianskeho kalendára je od 20. rokov minulého storočia ten istý, mení sa len jeho farba. Symboly na obale už dopredu naznačujú, komu je kalendár určený. Pre publikáciu bol príznačný jednoduchý jazyk, nechýbala kalendárna časť a miesto vyhradené pre poznámky čitateľov.

O zbierke krátkych próz, ktoré vydal Imrich Fuhl vo vlastnom vydaní, ste už mohli čítať na stránkach našich novín TU a TU, takže teraz ju nepredstavíme. Prezradíme iba toľko, že na prezentácii odznelo jedno číslo, a to 36. Toľko rokov zahŕňa totiž výber Extrakt, v ktorom najstarší text sa zrodil v roku 1985 a najnovší v roku 2021. E. Fábiánová pripomenula, že texty sa síce dajú prečítať na „jeden dúšok“, ale ešte dlho budú rezonovať v našich dušiach. Čo sa týka dvojjazyčnosti šéfredaktorka podotkla, že o nás a o našich problémoch vieme my, Slováci v Maďarsku hovoriť najvierohodnejšie, preto rozhodnutie I. Fuhla preložiť texty do maďarčiny znamená aj akési otvorenie sa pre maďarské publikum.

Redaktor pán Imrich Fuhl

Mapu Slovenská Budapešť sme už tiež predstavili našim čitateľom TU a TUImrich Fuhl o nej povedal, že mapa je unikátna tým, že zahŕňa 88 objektov v hlavnom meste Maďarska, ktoré majú niečo do činenia so Slovákmi. Vyjadril svoje uznanie kolektívu redakcie Ľudových novín, ktorý je pri každom projekte vydavateľstva, či ide o ročenku Náš kalendár, alebo o také novátorské publikácie, akou bola kuchárska kniha, či teraz mapa, ktorej internetovú verziu plánujú pripraviť ešte tento rok. Zmienil sa aj o ďalších plánoch v súvislosti s týmto projektom, čo by mala byť mobilná aplikácia Slovenská Budapešť.

Bibliote-04

Slováci vo Vojvodine a v Rumunsku

Ďalšia prezentácia bola venovaná novinkám z vydavateľskej produkcie Ústavu pre kultúru vojvodinských SlovákovMOMS Petrovec a Matice slovenskej v Srbsku. Knihy prezentovali predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová Melichová a jej hostia. V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zo Srbska slovenské autorské a prekladové učebnice predstavili zástupkyne Výboru pre vzdelávanie Tatiana Naďová Svetlana Zolňanová. Na druhý deň sa na Bibliotéke prezentovali ďalšie dve dolnozemské slovenské vydavateľstvá. Najprv riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík a jeho hostia hovorili o vydavateľskej produkcii SVC a o vybraných novinkách, a potom najnovšiu produkciu Vydavateľstva Ivana Krasku z Nadlaku predstavili Pavel Hlásznik a jeho hostia.

Obe tieto vydavateľstvá uviedli aj štyri knižné novinky Michala BabiakaSlovenské vydavateľské centrum mu najnovšie vydalo knihy Slovo a gesto a Pozor, dieťa na javisku! a Vydavateľstvo Ivana Krasku z rumunského Nadlaku knihy „…koho dar nezvedie“ a Tradícia bez identity… Samozrejme, nechýbal ani najnovší Slovenský svetový kalendár, ktorý vydáva SVC v spoločnej produkcii s autormi z krajanských prostredí.

(ef)

Foto: Imrich Fuhl, Bence Szeljak

Deň športu a zdravia v Komlóši

Slovenská dvojjazyčná základná škola v Slovenskom Komlóši sa v tomto roku po prvýkrát zapojila do programov Európskeho dňa športu, ktorý sa konal 30. septembra. Pri plánovaní sme sa rozhodli rozšíriť tento program, a začleniť aj elementy o správnej životospráve a ochrane zdravia.

Síce daždivé počasie nás trocha vystrašilo, ale rozhodli sme sa, že naše programy uskutočníme. Ráno sme začali rozcvičkou v telocvični, ktorej sa zúčastnili nielen všetci žiaci, ale aj učitelia. Potom sa začali športové aktivity na viacerých miestach. V uliciach mesta sa konali bežecké preteky podľa vekových kategórií. Dvor sa stal futbalovým ihriskom, kde boli veľmi napäté zápasy. Telocvičňa patrila turnaju v hádzanej pre dievčatá, ktoré tiež hrdinsky bojovali o popredné umiestnenie.

V budove školy boli programy rôzneho charakteru. Niektorí pozerali filmy o správnej životospráve, iní kreslili plagáty o zdravom stravovaní, a boli aj takí, ktorí si radšej oddýchli: hrali spoločenské hry, alebo stolný tenis. Boli aj zábavné športové aktivity, podľa vzoru Exatlon-u, ktorého sa tiež mnohí zúčastnili.

Keďže bol aj Deň zdravia, organizátori zabezpečili zdravotné merania tlaku a cukru v krvi. Okrem toho bola prednáška o resuscitácii, ktorú si najodvážnejší mohli aj vyskúšať.

Záverečným programom dňa bol slalom na bicykli, po ktorom nasledovalo vyhlásenie výsledkov. Mnohí boli odmenení za svoj športový výkon a hrdo prevzali získané medaily. Najviac sa tešili štvrtáci a žiaci 8. B. triedy, ktorí sa stali už po druhýkrát absolútnymi víťazmi.

Marianna Bajczerová

Foto: autorka

Národné kalendáre Matice slovenskej

Národné kalendáre si môžete objednať nasledovne:
e-mailom: periodika@matica.sk, telefonicky alebo SMS na t. č.: 0918 904 931,
alebo poštou na adrese: Matica slovenská, Ul. P. Mudroňa 1, 036 01 Martin.

Objednajte si a podporte vydavateľskú produkciu Matice slovenskej
Ceny sú v zľave pre členskú základňu Matice slovenskej

Národný kalendár 2023. Martin : Matica slovenská, 2022, 344 strán
Štefan Haviar a kolektív
Cena: 4,00 € (bežná cena: 6,90€)
Národný kalendár si už obálkou pripomína okrúhle tridsiate výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky a k tomuto významnému výročiu sa venuje aj na viacerých stranách v autentickom článku o boji za slovenskú štátnosť. Čitatelia sa na viac ako tristo stranách  v tomto vydaní Národného kalendára dozvie  o množstve ďalších významných udalostí a výročí.

Národné výročia 2023. Týždenný stolový kalendár Matice slovenskej. Martin: Matica slovenská, 2022,
Pavol Madura – Pavol Parenička
Cena: 1,70 € (bežná cena 1,90 €)
Matica slovenská sa už od svojho vzniku roku 1863 v rámci svojej  bohatej  vydavateľskej, populárno-náučnej, národnobuditeľskej a osvetovej činnosti orientuje aj na vydávanie rozličných typov kalendárov, aktuálne pokračuje aj súčasná Matica slovenská, vydávajúca, okrem iných, tiež reprezentatívny stolový kalendár. Z obsahovej stránky je zameraný na výročia významných osobností a udalostí, ktoré si pripomenieme v roku 2023, oficiálne vyhlásenom za Rok Matice slovenskej pri príležitosti jej 160. výročia založenia a konania ustanovujúceho prvého valného zhromaždenia. Jeho obrazovo-ilustračnú časť tvoria predovšetkým dokumenty z Archívu Matice slovenskej.

Národné výročia 2023. Mesačný nástenný kalendár Matice slovenskej. Martin: Matica slovenská, 2022
Pavol Madura – Pavol Parenička
Cena: 3,00 € (bežná cena: 3,90 €)
Mesačný nástenný kalendár obsahuje podľa jednotlivých mesiacov dvanásť krátkych jubilejne ladených historických a biografických článkov venovaných výročiam narodenia alebo úmrtia významných osobností slovenského kultúrno-politického a umeleckého života v 19. a 20. storočí, spätých väčšinou s národným a matičným hnutím, ktorých výročia si pripomíname roku 2023

Národné kalendáre si môžete objednať nasledovne: e-mailom: periodika@matica.sk, telefonicky alebo SMS na t. č.: 0918 904 931, alebo poštou na adrese: Matica slovenská, Ul. P. Mudroňa 1, 036 01 Martin

Opustil nás Ján Pilárik

S hlbokým zármutkom oznamujeme našim členom a priateľom, že nás 3. októbra 2022 vo veku 76 rokov navždy opustil zakladajúci člen Spolku Slovákov z Maďarska

Ján PILÁRIK

Výbor Spolku Slovákov z Maďarska vyslovuje smútiacej rodinke úprimnú sústrasť. Rozlúčka so zosnulým bude 6.10.2022 o 13.00 hod. v Novom cintoríne GALANTA (HODSKá CESTA)

Nech odpočíva v pokoji

Česť jeho pamiatke !

——–

Ticho
Janko náš
to ticho
pod hodinami času,
nesmierny smútok vyvolalo.
Dušu hlboko zranilo.
Už tvoje slovo
 to ticho nenaruší.
Manželke ruku nepohladíš.
K deťom svojim
už  nikdy slovka neprehovoríš.
Vnúčence nerozveselíš.
Súrodencom už  srdce neotvoríš.
Priateľov a známych už nepozdravíš.

To ticho
vence z čečiny na  tvoj rov uvilo.
Kytice kvetov od rodných a priateľov
slzami pokropilo.
S tým tichom tvoju
telesnú schránku
do neprístupnej,
studenej rodnej zeme,
všetci smútiaci pozostalí
 s nesmiernym žiaľom
 ukladáme.

To nekonečné ticho
pokrývať bude
ubolené myšlienky nás všetkých,
ktorých si mal tak rád
 a ktorí na tvojej poslednej ceste
prišli sme k oltáru,
od ktorého svet nepozná
cestu návratu.

Priateľ môj vzácny, Janko Pilárik nech Ti je zem slovenská ľahká. Odpočívaj v pokoji.
Michal Hronec

—————

Spolok Slovákov z Maďarska sa lúči so svojim členom Jánom Pilárikom.

Zosnulý Ján Pilárik bol spolu s manželkou Ankou zakladajúcim členom Spolku Slovákov z Maďarska, i keď pôvodom nepochádza z Dolnej zemi,  obzvlášť významným spôsobom sa zaslúžil o udržiavanie kontaktov a priateľstvo s dolnozemcami. Dobrovoľne viedol kroniku počas 23 ročnej histórie Spolku a bol hospodárom Spolku.

V priebehu svojho aktívneho života člena spolku  bol spoluiniciátorom a organizátorom  spomienkových podujatí pri príležitosti výročí návratu Slovákov do vlasti, ktoré sa stali aj veľkou príležitosťou na organizovanie mnohých akcií spolu s Domom Matice slovenskej v Galante, kde v 90.-tych rokoch aj sám pracoval. Spoluorganizoval desiatky účinkovaní speváckych a folklórnych súborov udržiavajúcich slovenské tradície.

Spoluinicioval inštalovanie pamätníka osídlenia pred kostolom  a pamätnú tabulu v evanjelickom kostole v Slovenskom Komlóši, pamätník presídlenia pred DMS v Galante, tieto  pamätné miesta sú príležitosťou k spomienkam na našich predkov.

Vďaka aj jeho aktivite sa organizovali tematické zájazdy na Dolnú zem pre občanov Galanty a okolia. Svoje veľké skúsenosti využíval  v organizovaní odborných seminárov a výstav v oblasti národnostného povedomia a vzťahov.

Ako spoluautor sa podieľal na viac ako dvanástich publikáciách zo života  spolku ako boli „Z úcty ku koreňom“, „Mílniky času“ a ďalšie.

Zosnulý Ján Pilárik patril medzi výrazných podporovateľov slovenského života na Dolnej zemi, zvlášť v Slovenskom Komlóši.

Tento oddaný človek, bez pomoci ktorého sa nezaobišla žiadna udalosť v činnosti Spolku Slovákov a v slovenskej národnostnej obci, bol pracovitý a ochotný pomôcť každému kto pomoc potreboval, nás teraz opustil.

Janko – budeš nám veľmi chýbať, ale v našich srdciach budeš stále s nami.

ČESŤ TVOJEJ PAMIATKE !Výbor Spolku Slovákov z Maďarska

Velkonočné prianie …

Veľká noc, Veľká noc, ďaleko je do Vianoc.

Kto má trochu umu, naleje si rumu.

Ak má prísť aj opička, ďalší chod – borovička.

Len povahy krotké, dajú prednosť vodke.

Kto chce pekne voňať, otvorí si koňak.

Kto má vyššie ciele, ten popíja biele.

Len víťazi na páske, dostávajú šampanské.

Aj za dobrý čin, môže byť i gin.

Veselú veľkonočnú šibačku a oblievačku,

praje výbor Spolku Slovákov z Maďarska

Na Komlóši sú ešte stále “zabíjačky”

„Domovina“ je týždenník slovenského kultúrneho časopisu.

Informuje o kultúre Slovákov  v Maďarsku, jeho historických, hudobných, historických a kultúrnych hodnotách, vedeckých, gastronomických a etnografických hodnotách a za svoje poslanie považuje i prezentáciu hodnôt vlasti, Slovenska. V programu sú pravidelne natáčané i monotematické prenosy a dokumenty.

Vysielanie: pondelok 7:15, Dunaj
Repríza: pondelok 13:50, Dunajský svet

Zabíjačka na Komlóši je stále vďačná téma, pozrite si najnovšie video v réžii redaktora pána Janka Benčíka:

https://mediaklikk.hu/video/domovina-az-otthon-izei-2/

Opustl nás Ľudovít Pomichal

Od USZZ|28. januára 2022|

27. 1. 2022 sme sa dozvedeli smutnú a šokujúcu správu, že náš dlhoročný kolega Ľudovít Pomichal neočakávane skonal.

Informácia o jeho úmrtí bola pre nás o to šokujúcejšia, že ešte nedávno sme sa rozprávali o pracovných plánoch v novom roku v súvislosti s projektami, v ktorých Ľudko zohrával ako ich tvorca kľúčovu úlohu, či už ide o Letnú škola žurnalistiky alebo  Informačno-mediálnu komisiu nášho úradu. Na tieto podujatia sa mimoriadne tešil a spolu s jeho funkciou člena redakčnej rady Ľudových novín vydávaných Slovákmi žijúcimi v Maďarsku patrili medzi jeho „srdcovky“.

Svojou kreativitou nezastupiteľnú úlohu Ľudko zohrával aj pri organizovaní Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, kde sa podieľal na sprievodných kultúrnych podujatiach a pri moderovaní kultúrneho programu počas Pamätného dňa zahraničných Slovákov a Krajanského dvora na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve. Nehovoriac o jeho vždy aktuálnom informovaní o krajanskom dianí vo svete na webovej stránke nášho úradu, ktorú mal na starosti a blogoch, ktoré tejto problematike venoval.

Strácame v ňom kolegu, pre ktorého jeho práca nebola len povolaním, ale aj poslaním a vášňou. Určite to súvisí s faktom, že jeho mama, ktorá tiež patrila medzi Slovenky žijúce v zahraničí, sa prisťahovala na Slovensko po druhej svetovej vojne z Pitvároša. Ľudko si Dolnú zem niesol vo svojom srdci.

Ľudko, budú nám chýbať diskusie s tebou a tvoj nezameniteľný zmysel pre humor.

“Domovina” na rozlúčku:

https://mediaklikk.hu/video/domovina-2022-02-14-i-adas/