Všetky príspevky Ing.Pavol Bada

Z činnosti Zväzu Slovákov v Maďarsku

Článok prevzatý z http://www.luno.hu/ je inšpirujúci aj pre náš Spolok a vôbec pre Slovákov žijúcich na južnom Slovensku pre zjednocovanie sa pred komunálnymi, parlamentnými ako aj inými voľbami.

O VOĽBÁCH SA RADILI V BÁNHIDE

  • Uverejnené: piatok, 19. apríl 2024, 08:32

Predvolebné fórum Slovákov Komárňansko-ostrihomskej župy usporiadali v Tatabáni-Bánhide 4. apríla. Stretnutie zorganizovala župná slovenská samospráva v spolupráci so Zväzom Slovákov v Maďarsku (ZSM). V bánhidskom Slovenskom dome sa zišli predstavitelia desiatich národnostných zborov pôsobiacich v župe.

Cit. z článku:

….vysvetlila, čo znamená pre ZSM byť nominačnou organizáciou, akú zodpovednosť berie na seba organizácia plnením tejto úlohy, veď tým, že podpíše kandidačné listiny do miestnych a župných samospráv, respektíve do celoštátneho voleného zboru, do určitej miery preberá zodpovednosť za aktivitu svojich kandidátov. Oni sa majú nielen zúčastňovať rokovaní samospráv a odsúhlasovať uznesenia a rozhodnutia. Mali by sme si zvoliť takých predstaviteľov, ktorí budú vždy zastupovať záujmy našej komunity a urobia všetko pre našu národnosť. Kandidát, ktorý chce byť poslancom musí správne komunikovať, musí byť ochotný na kompromis a mať na zreteli predovšetkým záujmy našej národnosti. Predsedníčka ZSM tiež informovala účastníkov fóra o priebehu koaličných rokovaní s Úniou slovenských organizácií v Maďarsku a Slovenským spolkom Identita. (Ako sa naši čitatelia mohli v našom periodiku dočítať, koaličnú dohodu organizácie podpísali 8. apríla.) Predsedníčka ZSM tiež pripomenula účastníkom fóra, že rok 2024 bol vyhlásený za Rok osobností Slovákov v Maďarsku. Všetkých požiadala, aby nezabúdali na významné osobnosti svojej obce či župy a priblížili ich prostredníctvom nášho periodika Slovákom celej krajiny. Zástupcom desiatich slovenských samospráv v župe sa prihovoril aj slovenský hovorca maďarského parlamentu. Anton Paulik …

Viac najdete tu: http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-politika/32030-o-vo-bach-sa-radili-v-banhide

V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, najvyššieho voleného zboru vystúpila predsedníčka Alžbeta Hollerová Račková. Rokovania sa zúčastnil aj prednosta župného úradu Zoltán Veres, ktorý je zároveň predsedom župnej volebnej kancelárie. Preto na stretnutí prebiehajúcom v priateľskom duchu hovoril o priebehu volieb z právneho hľadiska.

77. výročie presídlenia

Železničná stanica v Slovenskom Komlóši bola 12. apríla 2024 ráno plná pamätníkov. V deň spomienky na výmenu občanov – Slovákov z Maďarska a Maďarov zo Slovenska –  sa konala zádušná omša a k pamätnej tabuli boli položené vence.

Zástupca primátora Zoltán Horváth vo svojom spomienkovom príhovore pripomenul udalosti z tej doby.

Pred 77 rokmi, t.j. 12. apríla 1947, boli vypravené prvé vlaky, ktoré prepravovali vysídlené rodiny z Maďarska do Československa a opačne. Desaťtisíce občanov museli zanechať svoje domy, obrábanú pôdu, spoločenstvo, v ktorom žili po stáročia a hroby svojich predkov. V rokoch 1947-48 na Slovenský Komlóš prišlo 50 rodín z Bratislavy, 23 z Dolných Salíb, 14 z Nových Zámkov, 12 z Tomašikova a 11 z Nededu a Vlčian.

Príchod Maďarov zo Slovenska na Komlóš sa vytvoril nový druh vzťahu s miestnym obyvateľstvom, prijatie, návyky a prispôsobenie sa tunajším podmienkam. Prijatie praktizovala väčšina slovenských rodín z Tótkomlósu, Maďarov prichádzajúcich do ich okolia vítali s láskou a ich vzťah nebol otrávený veľkou politikou. Tým, že neopustili svoju vlasť a chceli tu ďalej žiť, ako slovensky hovoriaci maďarskí občania vyznali vieru, že pomáhať Maďarom zo Slovenska je ich čestnou povinnosťou. Integrácia bola v prvých rokoch zložitá. Postupom času sa vzájomné hľadanie zrýchlilo…

Zástupca primátora Zoltán Horváth pri spomienkovom príhovore

Zuzanna Lauková predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy na Slovenskom Komlóši a Marianna Balczerová-Melegová predsedníčka organizácie Komlóšskych Slovákov

DOHODA O SPOLUPRÁCI DOLNOZEMSKÝCH SLOVÁKOV

Dňa 18. januára v Nadlaku podpísali Dohodu o spolupráci medzi organizáciami Slovákov žijúcich v zahraničí z Maďarska, Rumunska a Srbska na tento rok. Signatári ustanovili 19 projektov, ktoré budú organizovať v roku 2024. Na podujatí odovzdali aj pamätné plakety partnerským organizáciám pri príležitosti 220. výročia založenia Nadlaku.

„Z praktických dôvodov bývalo takéto stretnutie na konci roka, lebo Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) vtedy zverejňoval výzvu na poskytovanie dotácie na projekty. Keďže v tomto roku to bolo inak, tak stretnutie sa uskutočnilo na začiatku tohto predmetného roka,“ povedala na margo stretnutia v Nadlaku predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková. Na spoločných projektoch sa podieľajú Demokratický zväz Slovákov a Čechov v RumunskuKultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku Spoločnosť pre edukáciu a kultúru z Rumunska, Asociácia slovenských pedagógov v SrbskuMatica Slovenská v SrbskuNárodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov zo Srbska. Z maďarskej strany sú medzi signatármi Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku a Čabianska organizácia Slovákov„Projekty sú už niekoľko rokov ustálené a sú financované len čiastočne z dotácií, ktoré poskytuje ÚSŽZ. Väčšinou sú financované z tých prostriedkov, ktoré majú k dispozícií zúčastnené organizácie. V prípade projektov, ktoré majú rotačný charakter, či už ide o stretnutie študentov, alebo seminár slovenčinárov, ktoré sú usporiadané vždy v inej krajine, sme sa dohodli, kde budú v tomto roku,“ povedala A. Hollerová Račková, podľa ktorej sú spoločné projekty najužitočnejšie pre našich školákov ZŠ a stredoškolákov, pretože majú tak možnosť stretávať sa s rovesníkmi.
 „Myslím si, že je veľmi dôležité aby naše deti videli, že Slováci nežijú iba na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách a aby videli ako žijú, aké podmienky majú a ako sa u nich slovenčina zachováva. Osobne si myslím, že je to veľký príspevok k tomu, aby si naše deti uvedomovali svoj pôvod a zároveň, že je prirodzené byť inokultúrnym a inojazyčným občanom v jednej krajine“ konštatovala predsedníčka CSSM.

Nadlak minulý rok oslavoval 220. výročie príchodu Slovákov. Pri tejto príležitosti usporiadali minulý rok vedeckú konferenciu, organizátori využili terajšie stretnutie a partnerom, s ktorým spolupracujú nadlackí Slováci odovzdali pamätné plakety a pamätné listy.

FAŠIANGY V SLOVENSKOM KOMLÓŠI

Uverejnené v Ľudových novinách: sobota, 24. február 2024

Vraví sa, že keď sa medveď počas zimného spánku obráti na druhý bok, pol zimy je za nami. Veru, od „macovho obrátenia“ prešlo zopár týždňov a všetci cítime, že vláda zimy sa pomaličky končí a vo vzduchu sa vznáša jar. Toto prechodné obdobie je oddávna späté s tradíciou fašiangov, s časom zábav, zabíjačiek, tancovačiek a karnevalov.

Slovenská základná škola v Slovenskom Komlóši mala fašiangový karneval v polovici februára. Niekoľko dní vopred si žiaci šuškali o pripravovaných maskách. Veľké tajomstvo sa však prezradilo až na karnevale. V piatok ráno začala prehliadka masiek. Keď sa všetci žiaci aj učitelia zišli v telocvični, na jednom mieste sa zrazu stretli rôzne svety: rozprávkový, fantazijný, hororový, zvierací aj ten reálny. Veru, bolo na čo pozerať. Vo veľkom kruhu sa predvádzali čierne fúzaté mačky a biely kocúr. A tu kráča žirafa, za ňou lev. Ešte niečo zo zvieracieho sveta? Nech sa páči: tajomný modrý vták, tiger, sivá myška. Kráľom je páv s nádherným chvostom. A potom nasleduje mystický svet – anjeli, čerti, za nimi čarodejnice i drak. To sme už v krajine rozprávok. Princezničky na rôzny spôsob, Elza a Anna z Ľadového kráľovstva, motýlie víly – ružová a modrá s čarovnou paličkou, Červená čiapočka, Harry Potter, Pokémon, Ninja korytnačky, Človek-palička a rôzne iné. Z detských rozprávok sa prenesieme do sveta filmu – oddelenie horor. Kostry a kostlivci, Smrť, zombie a ich obete. Uf! Pred nami sa objaví maska televízor, a tak rýchlo prepneme program. Sme v historickom filme – dve krásne Kleopatry sa ladne prechádzajú. Prichádza rádio, nuž preladíme rádiové vlny, a zrazu sme v reálnom svete. Po uliciach upratujú smetiari, dôchodca pomaly kráča a ťahá za sebou vozík. Tu ide mamička, ach, jedno dieťa na rukách, druhé zavesené na nohe, v ruke taška s nákupom. Policajti dohliadajú na poriadok v meste. Z ihriska sa ozýva športový pokrik. To fanúšikovia povzbudzujú svojich obľúbených futbalistov – Ronaldov. Na námestí majú plenér maliari. A je tu aj lekár, bábätko v perinke a mladucha so ženíchom, aj babka s dedkom. Bankár s kufríkom a lupiči. A sme na Sicílii. Mafiáni v čiernych oblekoch sa dôležito prechádzajú a hľadia na nás spoza čiernych okuliarov. Medzi maskami nechýbajú ani vojaci. A toto je čo? Veľká krabica pukancov. Á, to sme v kine! Práve premietajú film o bájnom Jednorožcovi. Jedna maska strieda druhú: karty Jolly Joker, srdcová sedma, ba objaví sa aj šejk s hrsťou peňazí a drahých cigár. A ešte poľovník a… Nakoniec to všetko riadil semafor.

Po prehliadke masiek sa rozprúdila zábava, tancovalo sa, spievalo, a keď zazvonilo na prestávku, žiaci sa išli nadesiatovať a potom sa hrali v triede. Niektorí nachystali zdravé šaláty, iní si pochutnávali na sladkých fánkach alebo si pozreli peknú rozprávku.

Obed. Fašiangový deň sa končí. Vonku na trávnikoch sa belejú snežienky – predzvesť jari.

Viera Krajčová

Foto: Mariana Bajczerová

PO TROJROČNEJ PAUZE ZASA SLOVENSKÝ BÁL

Uverejnené v Ľudových novinách : sobota, 17. február 2024, 06:51

Po trojročnej prestávke usporiadali Organizácia komlóšskych SlovákovSlovenská národnostná samospráva a Slovenské regionálne kultúrne stredisko ÚKSM v Slovenskom Komlóši tradičný Slovenský bál, ktorý je obyčajne prvou veľkou akciou komlóšskych Slovákov. Milovníci tanca a hudby sa zišli v priestoroch slovenskej školy v prvú februárovú sobotu.

Pozvanie na podujatie prijali riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku a kultúrna radkyňa Valného zhromaždenia CSSM Katarína Király, podpredseda CSSM František Zelman s manželkou, viceprimátor mesta Zoltán Horváth s manželkou, riaditeľka školy, ktorá je zároveň predsedníčkou Výboru školstva, kultúry, mládeže a športu mestskej samosprávy Marianna Bajczerová, podpredsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Ildikó Klementová Zelmanová s manželom, zástupkyňa prednostu mestskej samosprávy Anita Zsarnaiová a evanjelický farár Attila Spišák s rodinou. Na ples prišli aj priatelia Komlóšanov z blízkeho i vzdialeného okolia, Veľkého Bánhedešu, Ambrózu a Segedína. Bál sa začal pestrým programom Folklórneho súboru Komlóš, ktorý v tomto roku oslavuje 75. výročie založenia.

Ľudový tanec v Slovenskom Komlóši má dávne tradície. Prvý folklórny krúžok bol založený v roku 1949 pod vedením Anny Medovarskej. Súbor Komlóš funguje ako spolok. Vedúcim je Gábor Krcsméri, umeleckým vedúcim mladšej generácie Milan Krcsméri. Seniorov usmerňujú Mária Karkusová LeginszkáSándor Birkás a Tomáš Tóth. V minulom roku súbor dostal ocenenie Prima a na kvalifikácii Vo víre tanca dosiahol zlatú kvalifikáciu.

Do tanca na plese hrali Maroš Rusňák a Gipsy Music z Rožňavy a chutnú večeru poskytol Hostinec Fényes z Csanádpaloty. Hoci bol o bál trochu menší záujem ako pred pandémiou, aj takto sa spolu zabávalo skoro 200 ľudí. Pred polnocou prišli ďalší hostia, ktorí sa vrátili z vystúpenia v partnerskom meste v Maďarkaniže, primátor Zoltán Zsura a niekoľkí členovia populárnej Komlóšskej mládežníckej dychovky.

Vedenie Organizácie komlóšskych Slovákov

Foto: Gábor Bunda

Potulky po Gemeri

Región odkial pochádzajú naší predkovia Gemerský región – GEMER a MALOHONT

Územie Gemera leží na juhu stredného Slovenska a presahuje až do Maďarska. Ku Gemeru bol v 19. storočí pričlenený aj Malohont s centrom v Rimavskej Sobote.

Na severe na Gemer zasahuje Národný park Slovenský raj, s ktorým susedí Národný park Muránska planina s množstvom ohrozených druhov rastlín a živočíchov a ojedinelým krasovým reliéfom. V južnej a juhovýchodnej časti Gemera vyhlásili v roku 2002 Národný park Slovenský kras. Jeho viaceré jaskyne a priepasti sú zaradené do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Z kultúrno-historických pamiatok zaujmú najmä hrady (Krásna Hôrka) alebo ich zrúcaniny (hrad Muráň), viaceré kaštiele (najkrajším je bezpochyby kaštieľ v Betliari) a mnohé kostoly roztrúsené po gemerskej vetve Gotickej cesty.

Okresy: Rimavská Sobota, Revúca, čiastočne Rožňava.

 Celý kraj GEMER je výrazný svojou topografiou, nádhernými dolinami rámovanými nízkymi planinami či náhornými plošinami. A túto prirodzenú krásu dopĺňajú veľkolepé diela, ktoré vystaval človek v posledných dvoch storočiach.

Zaujalo ma, že ľudia, ktorí sa verejne aktívne angažujú, či už v remeslách, umení, alebo kultúre, sú rozprestretí na časovej osi od 20 do 90 rokov. Veľa z týchto aktívnych ľudí už nepochádza z Gemera, ale prišlo z vonku, z iných miest, iných dedín, iných častí krajiny.

O Gemeri, ako o regióne s cennými, ale rozpadajúcimi sa pamiatkami, kde je slabo platená práca alebo jej niet, sú časté spravodajstvá v našich médiách.

Gemerský región:

Jelšava – mestečko udržuje styky s dolnozemskými Slovákmi – Slovenským Komlóšom:

Kaštieľ Betliar:

Hrad Muráň:

Hrad Krásna Hôrka:

Kostol na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote:

Slovenské potulky Pilíšom

Históriu pradávnej dediny Pleš, dnes Mlynky, podrobne obsahuje publikácia „Samosprávy obce Mlynky“, ktorej autorom je Gregor Papuček. V nej sa uvádza, že vykopávky svedčia o tom, že pod vrchom Pleš (dnes Piliš) kedysi stál benediktínsky kláštor, ktorý tam v 12. storočí už chátral opustený. Neskôr vzniklo silné cisterciánske Plešské opátstvo, ktoré tam pretrvalo až do roku 1541. Keď Turci tiahli na Budín, cisterciti svoj kláštor opustili. Budín 7. septembra padol, a Turci v ten istý deň podpálili aj cisterciánsky kláštor. V ňom zhorela aj jeho bohatá knižnica, ktorá zrejme obsahovala presnejšie údaje z histórie obce, píše Papuček.   Vďaka Alexandrovi Kormošovi a Gregorovi Papučkovi sa Pilíš stal podobne silným symbolom Slovákov v Maďarsku ako napríklad komlóšska turňa, čabianska klobása či dolnozemské tkaniny.
V posledných rokoch tejto oblasti, v ktorej dodnes žijú Slováci sa venuje priateľ nášho spolku, ešte žijúci fotograf a publicista Jozef Schwarz, ktorý, ako sám píše, každoročne navštevuje toto prostredie aj s výstupom na vršok Pilíš (757m).
Bol som nadšený pri čítaní diela:
 R. Fraňo – J. Schwarz: Slovenské potulky Pilíšom

Cieľ, ktorý si dala autorska dvojica Rudolf Fraňo a Jozef Schwarz je predstaviť slovenskosť Pilíša v toku 15 storočí. Prečo tak hlboko začreli do minulosti? Držia sa záverov vedeckej obce, že naši slovenskí predkovia sa volali v minulosti Sloveni (Slovieni / Slověni), ktorí od 6. Storočia preukázateľne žili aj na území Pilíša.

Zaujímavo popísané, historicky podložené fakty o mestečkách a dedinách na území Pilíša so slovenským obyvateľstvom:

Čív (Piliscsév), Čobánka (Csobánka), Dimiš (Dömös), DorogKalás (Budakalász), Kestúc (Kesztölc), Mlynky (Pilisszentkereszt), Ostrihom (Esztergom), Pilíšska Čaba (Piliscsaba), Pilíšske Moravce (Pilismarót), Pomáz Santov (Pilisszántó), Senondrej a Zbehy (Szentendre és Izbég), Senváclav (Pilisszentlászló), Tahitótfalu, Vyšehrad (Visegrád).

Dovolím si súhlasiť a podporujem aj návrhy p. Jozefa Schwarza, ktoré už niekoľkokráť odporučil v rámci „Matičných námetov práce a spolupráce so Slovákmi v Maďarsku“, z ktorých vyberám:

7. „Podporovať cestovný ruch zo Slovenska za Slovákmi a slovenským prostredím v Maďarsku. Zúčastňovať sa pravidelného májového výstupu na Pilíš, v júli na Matru. Pritiahnuť aj miestnych Slovákov. Taktiež v spolupráci s domácimi vytvoriť tradíciu Blatnohradského stretnutia. Podobne zvýšiť slovenskú účasť na rozličných podujatiach Slovákov v Maďarsku po celý rok. K tomu vydať matičný kalendár podujatí Slovákov v Maďarsku a v matičných periodikách ich propagovať“.

Je to skutočne pôvabná oblasť kde žili a dodnes žijú obyvatelia zo slovenskými koreňmi. Stojí zato navštíviť tam žijúcich slovákov aj okolie.

Ostrihom:

Dimiš:

Pilíšska Čaba:

Senondrej:

Senváclav

Vyšehrad

Jozef Schwarz

-.-

Traja králi 2024

Sviatok Traja králi sa už celé stáročia oslavuje začiatkom januára. Mnohí si tento sviatok spájajú s koncom vianočného obdobia. Prečítajte si o príbehu, ktorý sa s Tromi kráľmi spája a o zvykoch na Slovensku i vo svete.

Traja králi sa spájajú so známym príbehom v kresťanskej liturgii. Boli to prví pohania, ktorí uverili v Ježiša Krista a prešli dlhú cestu, aby sa mu poklonili a vzdali hold.

Sviatkom Troch kráľov sa oficiálne končia Vianoce, takže kto neodložil stromček, má na to posledný deň. V pravoslávnej cirkvi zase majú Štedrý deň presne na Troch kráľov.

Príbeh Troch kráľov je spojený s biblickým príbehom narodenia Ježiša Krista. Tento príbeh sa nachádza v Biblii v evanjeliu podľa Matúša 2:1-12. Nazývali sa GašparMelichar a Baltazár. Zobrazujú sa ako traja muži – jeden starý, druhý mladý a tretí muž v strednom veku.

Známy príbeh hovorí o tom, že traja múdri králi z Východu boli vzdelaní ľudia, ktorí študovali hviezdy a prorocké texty. Keď zbadali nezvyčajnú hviezdu na nebi, považovali to za znamenie príchodu významnej udalosti.

Traja králi putovali za hviezdou, ktorej zjavenie považovali za narodenie nového židovského kráľa. Hviezda ich napokon priviedla do Betlehema, kde sa Jezuliatku poklonili a venovali mu tri dary.

Traja králi Ježiša našli podľa hviezdy a odovzdali mu dary. Traja králi, čo priniesli bolo zlatokadidlo a myrhu.

Tieto dary mali významný symbolický význam:
zlato reprezentovalo kráľovstvo
kadidlo duchovný svet
myrha smrť a obetovanie.

Traja králi vinš

Traja králi v minulosti aj dnes chodili po domoch a vinšovali. Prečítajte si blahoželania traja králi vinše:

  • “My traja králi ideme k vám, šťastie, zdravie, vinšujeme vám.
    Zdravia, šťastia, dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka.
    Zďaleka je cesta naša, do Betléma myseľ naša.“
  • My traja králi ideme k vám,
    šťastia, zdravia, vinšujeme vám,
    šťastia, zdravia dlhé letá,
    my sme k vám prišli zďaleka.
    Zďaleka je cesta naša,
    od Betlema od Ježiška,
    kde sme mu dary dali.
    Zbohom v rodine ostávajte
    A dobre sa vy mávajte.
    Nech vás Boh požehná
    a dá vám spasenia.
  • Prišli tri krále od východu,
    klaňali sa tomuto rodu.
    Aj my sme sa vám prišli klaňati,
    s trýma králi obdarovati.
    Jozefe, Jozefe, vravím ja tebe,
    nenahávaj Máriu sebe.
    Mária panna s dieťatkom sama
    S trýma králi obdarovaná.