Archív kategorií: Podujatia

/Spoločenské aktivity Spolku, Informácie o realizácii podujatí/

Keď spoločné dolnozemské korene spájajú…

DLHÉ HĽADANIE DOMOVA – pod týmto názvom sa niesol medzinárodný odborný seminár, ktorý sa konal v Bratislave pri príležitosti 100. výročia narodenia výnimočnej osobnosti slovenského kultúrneho a spoločenského života – Dr. Jána Siráckeho.

Seminár, organizovaný Maticou slovenskou v spolupráci so Združením Spolkov Slovákov z Juhoslávie, Maďarska, Rumunska a Bulharska, bol dôstojným gestom uznania muža, ktorý svojím životom i dielom preklenul hranice štátov, generácií aj ideologických zlomov. Narodil sa 29. 5. 1925 v Petrovci a vyrastal v prostredí, kde sa láska k slovenskému jazyku stali prirodzenou súčasťou výchovy.

Konferenciu organizačne pripravila Ing. Katarína Koňariková PhD., riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej a súčasne predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska.

Celoštátnu slovenskú samosprávu v Maďarsku reprezentovala jej predsedníčka Alžbeta Hollerová Račková.

Účastníci si mohli vypočuť referáty o význame tvorby a činnosti Jána Sirackého, ktorý bol slovenský historik, prekladateľ, spisovateľ, priekopník v organizovaní kultúrnych stykov so zahraničnými Slovákmi. Vo svojej tvorbe sa venoval slovenskému vysťahovalectvu do Maďarska, Juhoslávie, Rumunska a česko-slovensko-juhoslovanským vzťahom.

Mimoriadne emotívne vyzneli diskusné príspevky, ktoré boli osobnými spomienkami na

 Dr. Siráckeho, ktoré podčiarkovali jeho ľudskosť, pracovitosť, nezištnú pomoc študentom, ktorí prišli študovať z  Dolnej zeme na Slovensko.

Stretli sme sa tam zástupcovia všetkých Spolkov Slovákov – sme historicky prepojení a preto by sme sa mali navzájom podporovať spoločnými aktivitami. A vďaka Katke Koňarikovej sa táto spolupráca začala napĺňať.

Spolupráca, ktorá prináša nové zážitky a nové priateľstvá aj pre Spolok Slovákov z Maďarska

Spolupráca medzi Spolkami Slovákov z Maďarska, Bulharska či Juhoslávie, začala občasnými stretnutiami. A keďže činnosť spolkov, ktoré združujú ľudí s rovnakými slovenskými koreňmi, má rovnaký cieľ, prináša užšia spolupráca nové rozmery.

Myšlienka takejto spolupráce skrsla v hlave Katky Koňarikovej, predsedkyne Spolku Slovákov z Bulharska, a výsledkom sú spoločné aktivity nielen tu na Slovensku, ale aj poznávanie života Slovákov, našich predkov, ktorí zostali v zahraničí, a aj napriek tomu si udržiavajú slovenský jazyk, tradície, kultúru.

V dňoch 22.5. – 25.5.2025 zorganizoval Spolok Slovákov z Bulharska 4- dňový zájazd do Srbska, ktorého sa mali možnosť zúčastniť aj členovia Spolku Slovákov z Maďarska.

Slováci v Báčskom Petrovci, v Starej Pazove či v Pivnici, nás privítali mimoriadne srdečne a predstavili nám všetky inštitúcie, ktoré sa starajú o to, aby sa ľúbozvučná slovenčina ozývala aj ďaleko za hranicami našej vlasti.

V Starej Pazove nepretržite pôsobí základná škola od samého počiatku organizovaného príchodu Slovákov v roku 1770. To prispelo k tomu, že Základnú školu hrdinu Janka Čmelíka nedávno vyhlásili za najstaršiu slovenskú školu na svete. 

Navštívili sme Slovenské Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovi , založené v roku 1919, Maticu slovenskú, Spolok petrovských žien a zúčastnili sme sa galavečera pri príležitosti 280. výročia príchodu Slovákov do Petrovca.

Rovnako nezabudnuteľným zážitkom bol aj galavečer k 60. výročiu založenia Slovenského kultúrneho umeleckého súboru v Pivnici.

Ďalšia vydarená spoločná akcia

Spolok Slovákov z Maďarska , ako partner občianskeho združenia Apovka Mamovka, sa aj tento rok spolupodieľal na organizovaní tradičnej Dolnozemskej veselice, ktorá sa konala 17.mája 2025 v Horných Salibách.

Akcia je už niekoľko rokov významným kultúrnym stretnutím dolnozemských Slovákov, ktorí si takto pripomínajú svoje korene a tradície.

Podujatie začalo slávnostným kladením vencov pri pamätnej tabuli príchodu Slovákov z Dolnej zeme, ktorá sa nachádza pred obecnou knižnicou v Horných Salibách.

Svojou účasťou nás poctili aj členovia Únie slovenských organizácií v Maďarsku na čele s predsedom Františkom Zelmanom, ktorý býva v Slovenskom Komlóši. Spolu s ním sa podujatia zúčastnili: Hajnalka Krajčovičová – riaditeľka Organizácie Slovákov v Békéšskej Čabe, Matej Kešiar – predseda Slovenskej národnostnej samosprávy obce Csabaszabadi, Pavel Kmeťko – významný člen evanjelickej komunity v Slovenskom Komlóši.

Potešilo nás, že pozvanie prijali aj Lukáš Perný – výkonný riaditeľ Matice slovenskej a Ingrid Majeriková – riaditeľka vydavateľstva Matice slovenskej.

O výbornú náladu sa postaral folklórny súbor Korene z Galanty a spevácky súbor Rastislavická konopa . Do tanca hrala hudobná skupina Evergreen.

Dni mesta na Slovenskom Komlóši v Maďarsku

V dňoch 25.-27.4.2025 sa na Slovenskom Komlóši v Maďarsku uskutočnili Dni mesta pri príležitosti príchodu prvých 80 slovenských rodín na komlóšsku pustatinu, zničenú Turkami.

Slovenský Komlóš bol založený na Juraja 24.4.1746 ako prvá obec v tomto regióne.

Tejto významnej udalosti sa zúčastnila RNDr. Eva Kmeťová, Ing. Michal Hronec a Pavol Gemeri. Za Spolok sme položili veniec k pamätníku pri príležitosti tejto udalosti. Následne sme boli svedkami odovzdania ocenenia Pro Urbe významným osobnostiam a šikovným žiakom zo Slovenského Komlóša v Dome prírody.

Po obede sme na hlavnom námestí sledovali krásny kultúrny program. Vystúpil vynikajúci tanečný súbor Komlóš, mandolínový súbor Tremolo tiež z Komlóša, dychový súbor z Nadlaku, folklórny súbor Šafárik z Nového Sadu z Vojvodiny v Srbsku, folklórny súbor Záriečanka zo Slovenska, dychový súbor z Komlóša. Zároveň tu bola predstavená bohatá dolnozemská gastronómia-paprikáš, pečená klbáska, barania kapusta, kvasienke, haluške, herovke, kapustníke, a iné dobroty. V meste boli aj ďalšie sprievodné programy.

Ďakujeme Slovenskej samospráve v Slovenskom Komlóši, Únii slovenských organizácií v Maďarsku, ako aj mestskému zastupiteľstvu za úžasnú a veľkorysú pohostinnosť a vynikajúcu organizáciu tohto

Valné zhromaždenie Spolku Slovákov z Maďarska

Dňa 14.3.2025 sa priestoroch domu Matice slovenskej v Galante uskutočnilo Valné zhromaždenie Spolku Slovákov z Maďarska. Zúčastnila sa ho nadpolovičná väčšina členov Spolku a tak bolo Valné zhromaždenie uznášaniachopné.

Pozvanie na naše  rokovanie prijali aj milí hostia – primátor mesta Galanta pán Peter Kolek, tajomník Matice slovenskej pán Peter Schvantner, predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska Katka Koňariková, predseda Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov pán Ľubomír Kmeť a predseda OZ Apovka Mamovka pán Miroslav Lóci. Svojou prítomnosťou aj príhovormi vyjadrili nášmu Spolku veľkú podporu.

O program sa postarali študentky Gymnázia Janka Matúšku v Galante. Slovenské ľudové piesne zaspievali Tereza Podskalická a Laura Jablončíková, na akordeóne ich doprevádzal p.učiteľ Vladimír Bango zo ZUŠ Galanta. Báseň Slovenčina od autorky Anny Kratochvílovej ( členky Spolku) zarecitovala p. Emília Válkyová.

S veľkým záujmom si prítomní vypočuli p. Ľubomíra Kmeťa, ktorý predstavil ciele a výsledky práce Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov

Predsedníčka RNDr. Eva Kmeťová podrobne informovala o činnosti Spolku za uplynulé dvojročné obdobie a zároveň informovala o pripravovaných aktivitách na nasledujúce obdobie.

Členovia si vypočuli aj správu o hospodárení Spolku od Ing. Renaty Gombárovej a revíznu správu od Ing. Dariny Druskovej.

Valné zhromaždenie zvolilo aj členov výboru na obdobie 2025 -2027 v zložení:

RNDr. Eva Kmeťová, Ing. Michal Hronec, Mgr. Mária Feješová, Ing. Alžbeta Sedliačiková, Ing. Renata Gombárová, Ing. Darina Drusková, Mgr. Eva Hanzelová Mária Urbanová, Alžbeta Holbíková, Pavol Farkaš, Eva Tušková, Emília Válkyová, Mária Chmelárová, Pavol Gemeri

Po oficiálnej časti nasledovalo neformálne stretnutie s pohostením. Mnohí naši členovia priniesli domáce dolnozemské koláče, pagáče a dokonca aj ťahaný rejteš. Všetci vyjadrili nadšenie z činnosti Spolku a tešia sa na akcie, pri ktorých sa budeme môcť stretávať.

Stretnutie, ktoré prináša nielen zážitok, ale aj nové priateľstvá.

Dňa 25.1.2025 sa na pozvanie Spolku Slovákov z Bulharska, zúčastnili členovia nášho SSM mimoriadne vydarenej akcie „Ťahanie rejteša “
Tento woskshop zorganizoval Spolok Slovákov z Bulharska, na čele s jej predsedníčkou Ing. Katarínou Koňarikovou PhD , na fare v bratislavskom Prievoze .
Hneď po príchode sme boli milo prekvapení organizáciou celej akcie. Boli pripravené všetky suroviny, ktoré sme na pečenie tejto dobroty potrebovali a zároveň nás čakalo bohaté pohostenie.
Už nám nezostalo nič iné, len dať si zástery sa pustiť do roboty. Cesto nám pripravili členky SSB za našej výdatnej pomoci. Naťahali a napiekli sme rejteše makové, makovo-višňové, orechové ,orechovo-jablkové, tekvicové a syrové.
Do Bratislavy sme priniesli aj dobrú náladu a spev, vďaka nášmu Ľubošovi Kmeťovi, ktorý nás sprevádzal na harmonike. Zrazu sme boli ako jedna veľká rodina . Spolu sme piekli, jedli, rozprávali sa a spievali. Boli sme rozhodnutí, že takéto stretnutie sa musí zopakovať.
Pani Ing. Koňariková následne v televíznej reportáži spomenula, že by chcela urobiť z tejto akcie tradíciu, ktorá by sa konala každoročne v januári.
Možno je teraz rad na našom Spolku, aby sme pripravili rovnako zaujímavé podujatie a pozvali našich priateľov zo Spolku Slovákov z Bulharska.

Tahanie rejtesa
Tahanie rejtesa
Tahanie rejtesa

Fotky si môžete pozrieť tu:
https://www.ssb.sk/tahanie-rejtesa

Slovenský betlehem – najväčšia pohyblivá drevorezba na svete

.. 26.12.2024 …. majster Pekara ho vytvoril za 15 rokov. Slovenský betlehem bolo pozrieť už niekoľko stotisíc návštevníkov…

Rajecká Lesná. Najstaršia dochovaná písomná zmienka o pôvodnej osade „Friwald“ pochádza z roku 1413. Dnes je obec Rajecká Lesná známa nielen ako pútnické miesto ležiace asi 26 km južne od Žiliny, ale preslávil ju aj  Slovenský betlehem. Slovenský betlehem je umiestnený za ochranným sklom a to v samostatnej budove, špeciálne postavenej na tento účel, ktorá nesie názov Dom Božieho narodenia .  Slovenský betlehem je drevený, pohyblivý súbor vyrezaných predmetov a figuriek, ktorý predstavuje historické pamätihodnosti, ľudové zvyky a život obyvateľov Slovenska.


Celé dielo od roku 1980 tvoril rezbár, pán Pekara z Rajeckých Teplíc. Rozmery diela sú 8,5x3x2,5 metra. Spolu je tu rozmiestnených asi 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje.


Slovenský betlehem bol otvorený a požehnaný 26.11.1995 kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom. Do roku 2024 navštívilo Slovenský Betlehem okolo 350 tisíc ľudí z celého sveta, pričom podľa záznamov z toho viac ako 100 tisíc bolo mladých. Jedná sa o najväčšiu pohyblivú drevorezbu na svete. Na priblíženie miesta ponúkam moje foto.

Počas mojej návštevy expozícia nebola spoplatnená, vyberal sa dobrovoľný príspevok.


Svetu mier,  pokojné vianočné a novoročné sviatky praje Bada.

Dolnozemská Klobásiáda

Dňa 16.11.2024 sa v Bratislave konal už 20. ročník „Dolnozemskej klobásiády“ – súťaže vo výrobe klobás. Organizátormi boli tradične zástupcovia Spolkov Slovákov – z Rumunska, zo Srbska, z Bulharska a náš Spolok Slovákov z Maďarska.

V tomto ročníku Dolnozemskej klobásiády jednotlivé Spolky Slovákov postavili „dovena“ osem družstiev, ktoré súťažili vo výrobe klobás o získanie ocenenia „najchutnejšia dolnozemská klobása.“ Lebo aj keď ide o tradičnú dolnozemskú receptúru, každý kraj má svoje osobitosti a každý výrobca svoje špecifické pomery ingrediencií. Vo výsledku každá klobása je jedinečná.

Tak ako tradičné zabíjačkové móresy vyžadujú, všetky družstvá mali výhradne mužské zastúpenie, a veru mali chlapi čo robiť. Na celú výrobu mali vyhradených len 60 minút, preto od prvej minúty výrobného procesu zápolili s nedostatkom času, aj keď s veľkým odhodlaním a výbornou náladou.

Súťažiaci si na mieste pripravovali všetky prísady pre výrobu klobás a my sme mohli sledovať ich šikovné ruky a postup výroby. A veru, očistiť a rozporciovať mäso a pomlieť ho, následne ručne premiešať (5 – 10 kg) so soľou, červenou voňavou paprikou a ďalšími dôležitými zložkami, vyžaduje značnú fyzickú silu a tiež veľa času. Miešať sa má tak dlho, kým sa mäso neprestane lepiť na prsty. Dobre vypracované mäso by malo postáť aj 1 – 2 hodiny, ale na to nemajú súťažiaci čas, musia čo najskôr pripravené klobásové mäso plniť do čriev.

Záležalo teda veľa na šikovnosti výrobcov, správnom dochutení, precíznom a dôkladnom premiešaní všetkých zložiek a chutí.

Pripravené súťažné klobásy boli odovzdané na pečenie. Potom anonymne označené a upečené klobásky dostala hodnotiaca komisia na ochutnanie, posúdenie a výber tej naj-najlepšej klobásky. To nie je vôbec jednoduché, všetky družstvá vyrábali svoje klobásky podľa zachovaných tradičných receptov dolnozemských predkov, všetky boli robené s láskou a s pýchou na tradície svojho otca, deda – svojho rodu!

Komisia nemala vôbec ľahkú úlohu, obzvlášť v tomto ročníku, keď rozdiely medzi výrobkami boli minimálne a chute, vône a vzhľad, ktoré sa hodnotili – boli vynikajúce. Nakoniec ale víťaz mohol byť len jeden a členovia komisie sa zhodli na výhercovi – v tomto ročníku si prvú cenu odniesla dolnozemská klobáska družstva: Spolok Slovákov zo Srbska – družstvo Maratón z Vojvodiny

Srdečne gratulujeme!

Dolnozemská klobásiáda je vždy krásne prevoňané a jedinečne chutné podujatie.

Pre návštevníkov jednotlivé Spolky Slovákov z Dolnej zeme tradične vopred pripravili čerstvé klobásy, ktoré zamestnanci Slovnaftu upiekli. Tak to už býva, jedni pracujú a druhí si pochutnávajú. Veru bolo si na čom pochutnať. Pred výdajným pultom úžasných voňavých pečených klobás stáli ľudia v rade v priebehu celého podujatia. Účasť na tomto podujatí bola už tradične veľká.

Veď Dolnozemská klobásiáda je tiež príležitosťou na stretnutie „dolnozemcov“ – blízkych i vzdialených rodín a ich priateľov – je to jedna z mnohých akcií, ktoré nám pripomínajú osobitú históriu písanú na Dolnej zemi našimi predkami.

Organizátori Dolnozemskej klobásiády pripravili aj kultúrny program, hrala nám sprievodná hudba na ľudovú nôtu a bola pripravená tradične aj tombola pre návštevníkov.

Na tomto ročníku sme tiež mohli obdivovať originálnu výstavu krásnych obrazov od Mgr. Any Hekkelovej-Horváthovej, pôvodom z Rumunska, alebo si zakúpiť knihy z histórie Dolnozemských Slovákov.

Už dnes sa tešíme na ďalší ročník.

Veríme, že ste sa všetci cítili výborne – dovidenia na ďalšom ročníku Dolnozemskej klobásiády.

Spolok Slovákov z Maďarska

Ing. Renata Gombárová

Víťazné družstvo Maratón z Vojvodiny – Spolok Slovákov zo Srbska
Spolok Slovákov z Rumunska – Nadlackí šuhaji
Spolok Slovákov zo Srbska
Spolok Slovákov zo Srbska – Kokavec bratia
Spolok Slovákov z Maďarska
Spolok Slovákov z Rumunska – Spolok záhradkárov z Nadlaku
Družstvá čakajú na výsledok súťaže pri koštovke a ochutnávaní vyrobených klobás
Dobrú chuť a na zdravie !
Krásna, voňavá, chutná – dolnozemská klobása (ľudovo klbása)
Pečené klobásky pre účastníkov – zo štyroch Spolkov Slovákov
Takto sme si radi postáli na tú voňavú dobrotu
Výstava obrazov Mgr. Any Hekkelovej-Horváthovej, z Rumunska
Ponuka kníh
Hostia pri chutnom jedle a výbornej zábave:

VEĽKÝ BÁNHEDEŠ 1842 – 1947jeho matrika, ľudia, cirkev, dejiny

Dňa 12. októbra 2024 sme sa zúčastnili krstu vzácnej knihy, ktorú vydalo Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov s názvom: „VEĽKÝ BÁNHEDEŠ 1842 – 1947, jeho matrika, ľudia, cirkev, dejiny“ , autori František Boriš a kolektív.

Autori venovali knihu:
„Slovákom a Slovenkám, ktorí založili Bánhedeš, zveľaďovali ho a v rozhodujúcej chvíli našli dostatok síl a odhodlania vrátiť sa na Slovensko, do krajiny svojich predkov. Plne rešpektujúc voľbu tých, ktorí sa rozhodli v Bánhedeši zostať.“

Potomkovia tých Slovákov a Sloveniek, ktorí založili Bánhedeš a vrátili sa v roku 1947 na Slovensko, usadili sa hlavne v obci Neded (64 %) a v jeho okolí – v obciach Vlčany a Žihárec. Preto sa slávnostný „Krst knihy“ konal pod záštitou Miestneho odboru Matice Slovenskej v Nedede, dňa 12. októbra 2024 v miestnom Kultúrnom Dome.

Samotné podujatie bolo veľkolepé.

Pri veľkej účasti miestnych obyvateľov a členov Miestneho odboru Matice Slovenskej v Nedede a pozvaných hostí, bola sála kultúrneho domu maximálne zaplnená. Veď išlo o vzácny a dlho očakávaný akt. Doposiaľ totiž história Veľkého Bánhedeša nebola knižne spracovaná v slovenskom ani v maďarskom jazyku. Táto kniha je prvou odbornou publikáciou o histórii Veľkého Bánhedéša od jeho založenia v roku 1842 až do roku 1947.

A potomkovia obyvateľov kedysi Slovenského Veľkého Bánhedeša pripravili s úctou a láskou krásny KRST – akt uvedenia knihy do života – za účasti predsedu MO MS v Nedede p. Mária Letka, historičky Mgr. Evi Boťanskej, rodáčky z Nededu, Ing. Dušan Guľáš, ktorý osobne významne finančne podporil vydanie knihy, z Maďarska z Veľkého Bánhedeša prišla p. Pepová zo Slovenskej Samosprávy vo Veľkom Bánhedéši, a okrem mnohých ďalších hostí, krstu sa zúčastnili aj členovia nášho Spolku Slovákov z Maďarska.

Mnohí z prítomných hostí ocenili knihu o Veľkom Bánhedéši, hlavne ocenili obrovské úsilie autorského kolektívu, odborné, podrobné a precízne spracovanie témy.

Krásne poďakovanie vyslovila p. Mária Feješová, členka MO MS v Nedede:

Drahí priatelia, matičiari, vzácni hostia
Dnes vyslovujem myšlienku naplnenú radosťou, že sa nám podarilo splatiť už ďalší dlh našim
predkom, ktorí na svojej dlhej ceste za chlebom a soľou, vyorali v nás hlboké dolnozemské brázdy ….
Vraví sa, že šťastie človeka nespočíva v jeho spokojnosti, ale v tom, koľko ľudí urobil šťastných. Milí naši tvorcovia vzácnej publikácie o rodisku našich predkov – Bánhedeši. Ste hŕstkou vzácnych nadšencov, ktorým Dolnozemskí Slováci prirástli k srdcu. Stali ste sa zárukou , že nám splníte túžbu uctiť si svoju minulosť, poučiť sa z radostných a chmúrnych stránok histórie našich predkov, aby sme sa pochopením minulosti naučili nezriekať sa budúcnosti. Ste to práve Vy, veľké osobnosti nášho malého národa, ktorí ste konkrétnymi činmi, prácou, nehľadiac na svoj osobný prospech, naplnili naše túžby nevzdať sa svojej identity. Za to všetko Vám vyjadrujeme našu nesmiernu vďaku.“


Aktom krstu knihy vyvrcholil program, krstným otcom bol spoluautor knihy Ing. Michal Hronec, ktorý zrnkami obilia zaželal knižke „krásnu cestu do každej rodiny, aby urobila každého šťastným kto ju bude držať v ruke, ako keby držal v ruke krajíček bieleho chlebíčka, ktorý je produktom zlatožltých zrniečok, ktorými je krstená.“

Kniha „VEĽKÝ BÁNHEDEŠ 1842 – 1947, jeho matrika, ľudia, cirkev, dejiny“, je obsiahlym spracovaním histórie danej obce na takmer 450 stranách.

I. kapitola sa venuje prehľadu dejín od počiatkov migrácie Slovákov na Dolnú zem, ktoré viedli k založeniu novodobého Bánhedéša. Dočítame sa podrobne o rozvoji obce a spôsobe obživy, o ťažkom živote jej obyvateľov v 19. storočí, o období ťažkých hospodárskych kríz, rokov epidémií, rokov svetových vojen v 20. storočí až po rok 1947, kedy drvivá väčšina obyvateľov obce opúšťa zem, ktorú mozoľnatými rukami zveľadili ich predkovia.

Na ďalších stránkach sa autori venujú podrobne Evanjelickej cirkvi v Bánhedeši a jej vplyvu na život obyvateľov. Určite zaujmú čitateľa informácie o Matrike Veľkého Bánhedéša – ako pamäti obce a jej obyvateľov, veď cirkevné matriky sprevádzajú obec od jej založenia a majú obrovskú a jedinečnú výpovednú hodnotu o tých, ktorí v obci žili – o našich predkoch.

Prílohou knihy je CD nosič, na ktorom sú prepísané všetky záznamy z matrík Bánhedeša do genealogického programu. Výsledkom tejto práce sú vzácne faktografické informácie, ktoré sú analyzované a odborne spracované na stránkach knihy v kapitole „Štatistika ukazovateľov
z matričných záznamov“. V tejto kapitole iste čitateľa zaujmú informácie o pôvode obyvateľov, hlavne pokiaľ hľadá čitateľ pôvod svojich predkov – svoje korene.

Autori sa venujú komplexne ťažkému a tragickému obdobiu 20. storočia, dôsledkom Prvej svetovej vojny na obyvateľov Bánhedéša, národnému životu v čase horthyovského režimu, dôsledkom Druhej svetovej vojny, tiež podrobne popisujú vznik a činnosť Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku a jeho odbočky vo Veľkom Bánhedeši, výmene obyvateľstva v r. 1947, keď sa k presídleniu do Československa prihlásilo až 81,59 % Slovákov žijúcich vo Veľkom Bánhedeši.

Čítanie je to pozoruhodné a určite veľmi zaujímavé.

Veríme, že si táto krásna kniha s množstvom ilustrácií a dobových fotografií, nájde cestu aj do Vašich domov. Jej distribúciu zabezpečuje vydavateľ: Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov.

Ing. Renata Gombárová,
12.10.2024

Videozáznam z krstu:

https://www.facebook.com/pavel.beno.777/videos/1625035828084217?idorvanity=916658352947973&locale=sk_SK

https://www.facebook.com/pavel.beno.777/videos/504700755803964?idorvanity=916658352947973&locale=sk_SK

https://www.facebook.com/pavel.beno.777/videos/2755883494581353?idorvanity=916658352947973&locale=sk_SK


https://www.facebook.com/pavel.beno.777/videos/2031393110623837?idorvanity=916658352947973&locale=sk_SK


https://www.facebook.com/pavel.beno.777/videos/1364262647884045?idorvanity=916658352947973&locale=sk_SK

S ohňom v srdci – spomienka na Petra Fahna

Náš spolok usporiadal v sobotu 21. 9. 2024, v átriu Domu Matice slovenskej v Galante spomienkové podujatie, ktoré bolo venované výnimočnej osobnosti mesta Galanta, spevákovi Petrovi Fahnovi.

Na podujatí sa zúčastnili primátor mesta Galanta p. Peter Kolek, riaditeľ Domu Matice slovenskej v Galante p. Peter Schvantner, riaditeľka Krajanského múze MS a zároveň predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska p. Katarína Koňariková, predseda Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov a zároveň predseda Miestneho odboru MS p. Ľubomír Kmeť, priateľ spolku p. Jozef Barcaj, riaditeľka dvojjazyčnej ZŠ v Slovenskom Komlóši p. Marianna Melegová a predseda OZ Apovka Mamovka p. Miroslav Lóci.

Stretnutie začalo spoločnou piesňou „Kto za pravdu horí“, ktorú ako hymnickú báseň napísal evanjelický biskup Karol Kuzmány. Program pokračoval prednesom básne Pieseň o vlasti od autora Jaroslava Rezníka. Báseň predniesol študent tercie Gymnázia Janka Matúšku v Galante, Miško Kotman. 

Predsedníčka spolku p. Eva Kmeťová otvorila podujatie príhovorom, ktorý v prvom rade smeroval k tomu, aké je dôležité úsilie Spolku, aby sa každý rok krajania stretávali a spoznávali históriu svojich koreňov – je krásne stretnúť sa človek s človekom a zaspomínať. Spomenula a ocenila prácu spoluzakladateľov Spolku, manželov Pilárikovcov. Predsedníčka v príhovore vyjadrila nádej v pokračovaní činnosti Spolku a pomyselnom polievaní koreňov predkov, aby nikdy nevyschli.

Ctime si svojich predkov, znamená to mať podiel na ich múdrosti a skúsenosti.

Význam Petra Fahna na zviditeľňovaní a propagácii nášho Spolku sme si uctili odovzdaním ocenenia in memoriam, ktoré prevzali jeho syn Adrián, dcéra Janette a sestra Katarína, ktorá žije v Izraeli. Pred samotným odovzdaním ceny sme prítomným priblížili život Petra Fahna.

Peter Fahn, ktorý v Galante prežil celý život, sa stal čestným členom Spolku Slovákov z Maďarska. V roku 2000 inicioval v spolupráci s Domom Matice slovenskej na počesť Karola Duchoňa založenie festivalu Žiješ v našich srdciach, ktorý dnes poznáme pod názvom Kantiléna.

Program pokračoval víťaznou ukážkou prózy zo súťaže Zlaté Dolnozemské pero, ktorú predniesla autorka p. Mária Feješová, členka výboru Spolku.

Nasledovalo vystúpenie Adriána Fahna, ktorý piesňami Karola Duchoňa a Petra Fahna dojal všetkých prítomných. V ďalšom vystúpila spevácka skupina Korene, následne sa o príjemnú náladu postarala hudobná skupina Slnečnica a skupina Paroháči z Dunajskej Stredy.

Účastníci podujatia mali možnosť si pochutnať na tradičných dolnozemských špecialitách ako baraní paprikáš, pečená klbáska, sárma, herovke, špricke… 

Naši partneri zo Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov predstavili záujemcom možnosť si na počkanie vytvoriť rodokmeň. 

Podujatia počas krásneho slnečného sobotňajšieho popoludnia sa zúčastnilo okolo 150 ľudí, vytvorila sa srdečná rodinná atmosféra, k čomu nemalou mierou prispel aj revitalizovaný priestor átria Domu Matice slovenskej. Tento deň nebol len obyčajným stretnutím krajanov, ale aj potvrdením, že kultúra, tradície a korene sú tým, čo nás spája a robí silnejšími.

Ďakujeme všetkým prítomným za vytvorenie výbornej nálady, organizátorom podujatia za dobre zvládnutú prácu a samozrejme našim sponzorom za finančnú podporu.

Podujatie finančne podporili: Mesto Galanta, Peter Francisci, Michal Rafaj, Bohuš Šesták

Videá z podujatia si môžete pozrieť pod nasledovnými linkami:

Eva Kmeťová