Dňa 14.3.2025 sa priestoroch domu Matice slovenskej v Galante uskutočnilo Valné zhromaždenie Spolku Slovákov z Maďarska. Zúčastnila sa ho nadpolovičná väčšina členov Spolku a tak bolo Valné zhromaždenie uznášaniachopné.
Pozvanie na naše rokovanie prijali aj milí hostia – primátor mesta Galanta pán Peter Kolek, tajomník Matice slovenskej pán Peter Schvantner, predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska Katka Koňariková, predseda Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov pán Ľubomír Kmeť a predseda OZ Apovka Mamovka pán Miroslav Lóci. Svojou prítomnosťou aj príhovormi vyjadrili nášmu Spolku veľkú podporu.
O program sa postarali študentky Gymnázia Janka Matúšku v Galante. Slovenské ľudové piesne zaspievali Tereza Podskalická a Laura Jablončíková, na akordeóne ich doprevádzal p.učiteľ Vladimír Bango zo ZUŠ Galanta. Báseň Slovenčina od autorky Anny Kratochvílovej ( členky Spolku) zarecitovala p. Emília Válkyová.
S veľkým záujmom si prítomní vypočuli p. Ľubomíra Kmeťa, ktorý predstavil ciele a výsledky práce Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov
Predsedníčka RNDr. Eva Kmeťová podrobne informovala o činnosti Spolku za uplynulé dvojročné obdobie a zároveň informovala o pripravovaných aktivitách na nasledujúce obdobie.
Členovia si vypočuli aj správu o hospodárení Spolku od Ing. Renaty Gombárovej a revíznu správu od Ing. Dariny Druskovej.
Valné zhromaždenie zvolilo aj členov výboru na obdobie 2025 -2027 v zložení:
RNDr. Eva Kmeťová, Ing. Michal Hronec, Mgr. Mária Feješová, Ing. Alžbeta Sedliačiková, Ing. Renata Gombárová, Ing. Darina Drusková, Mgr. Eva Hanzelová Mária Urbanová, Alžbeta Holbíková, Pavol Farkaš, Eva Tušková, Emília Válkyová, Mária Chmelárová, Pavol Gemeri
Po oficiálnej časti nasledovalo neformálne stretnutie s pohostením. Mnohí naši členovia priniesli domáce dolnozemské koláče, pagáče a dokonca aj ťahaný rejteš. Všetci vyjadrili nadšenie z činnosti Spolku a tešia sa na akcie, pri ktorých sa budeme môcť stretávať.
Dňa 25.1.2025 sa na pozvanie Spolku Slovákov z Bulharska, zúčastnili členovia nášho SSM mimoriadne vydarenej akcie „Ťahanie rejteša “ Tento woskshop zorganizoval Spolok Slovákov z Bulharska, na čele s jej predsedníčkou Ing. Katarínou Koňarikovou PhD , na fare v bratislavskom Prievoze . Hneď po príchode sme boli milo prekvapení organizáciou celej akcie. Boli pripravené všetky suroviny, ktoré sme na pečenie tejto dobroty potrebovali a zároveň nás čakalo bohaté pohostenie. Už nám nezostalo nič iné, len dať si zástery sa pustiť do roboty. Cesto nám pripravili členky SSB za našej výdatnej pomoci. Naťahali a napiekli sme rejteše makové, makovo-višňové, orechové ,orechovo-jablkové, tekvicové a syrové. Do Bratislavy sme priniesli aj dobrú náladu a spev, vďaka nášmu Ľubošovi Kmeťovi, ktorý nás sprevádzal na harmonike. Zrazu sme boli ako jedna veľká rodina . Spolu sme piekli, jedli, rozprávali sa a spievali. Boli sme rozhodnutí, že takéto stretnutie sa musí zopakovať. Pani Ing. Koňariková následne v televíznej reportáži spomenula, že by chcela urobiť z tejto akcie tradíciu, ktorá by sa konala každoročne v januári. Možno je teraz rad na našom Spolku, aby sme pripravili rovnako zaujímavé podujatie a pozvali našich priateľov zo Spolku Slovákov z Bulharska.
.. 26.12.2024 …. majster Pekara ho vytvoril za 15 rokov. Slovenský betlehem bolo pozrieť už niekoľko stotisíc návštevníkov…
Rajecká Lesná. Najstaršia dochovaná písomná zmienka o pôvodnej osade „Friwald“ pochádza z roku 1413. Dnes je obec Rajecká Lesná známa nielen ako pútnické miesto ležiace asi 26 km južne od Žiliny, ale preslávil ju aj Slovenský betlehem. Slovenský betlehem je umiestnený za ochranným sklom a to v samostatnej budove, špeciálne postavenej na tento účel, ktorá nesie názov Dom Božieho narodenia . Slovenský betlehem je drevený, pohyblivý súbor vyrezaných predmetov a figuriek, ktorý predstavuje historické pamätihodnosti, ľudové zvyky a život obyvateľov Slovenska.
Celé dielo od roku 1980 tvoril rezbár, pán Pekara z Rajeckých Teplíc. Rozmery diela sú 8,5x3x2,5 metra. Spolu je tu rozmiestnených asi 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje.
Slovenský betlehem bol otvorený a požehnaný 26.11.1995 kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom. Do roku 2024 navštívilo Slovenský Betlehem okolo 350 tisíc ľudí z celého sveta, pričom podľa záznamov z toho viac ako 100 tisíc bolo mladých. Jedná sa o najväčšiu pohyblivú drevorezbu na svete. Na priblíženie miesta ponúkam moje foto.
Počas mojej návštevy expozícia nebola spoplatnená, vyberal sa dobrovoľný príspevok.
Svetu mier, pokojné vianočné a novoročné sviatky praje Bada.
Dňa 16.11.2024 sa v Bratislave konal už 20. ročník „Dolnozemskej klobásiády“ – súťaže vo výrobe klobás. Organizátormi boli tradične zástupcovia Spolkov Slovákov – z Rumunska, zo Srbska, z Bulharska a náš Spolok Slovákov z Maďarska.
V tomto ročníku Dolnozemskej klobásiády jednotlivé Spolky Slovákov postavili „dovena“ osem družstiev, ktoré súťažili vo výrobe klobás o získanie ocenenia „najchutnejšia dolnozemská klobása.“ Lebo aj keď ide o tradičnú dolnozemskú receptúru, každý kraj má svoje osobitosti a každý výrobca svoje špecifické pomery ingrediencií. Vo výsledku každá klobása je jedinečná.
Tak ako tradičné zabíjačkové móresy vyžadujú, všetky družstvá mali výhradne mužské zastúpenie, a veru mali chlapi čo robiť. Na celú výrobu mali vyhradených len 60 minút, preto od prvej minúty výrobného procesu zápolili s nedostatkom času, aj keď s veľkým odhodlaním a výbornou náladou.
Súťažiaci si na mieste pripravovali všetky prísady pre výrobu klobás a my sme mohli sledovať ich šikovné ruky a postup výroby. A veru, očistiť a rozporciovať mäso a pomlieť ho, následne ručne premiešať (5 – 10 kg) so soľou, červenou voňavou paprikou a ďalšími dôležitými zložkami, vyžaduje značnú fyzickú silu a tiež veľa času. Miešať sa má tak dlho, kým sa mäso neprestane lepiť na prsty. Dobre vypracované mäso by malo postáť aj 1 – 2 hodiny, ale na to nemajú súťažiaci čas, musia čo najskôr pripravené klobásové mäso plniť do čriev.
Záležalo teda veľa na šikovnosti výrobcov, správnom dochutení, precíznom a dôkladnom premiešaní všetkých zložiek a chutí.
Pripravené súťažné klobásy boli odovzdané na pečenie. Potom anonymne označené a upečené klobásky dostala hodnotiaca komisia na ochutnanie, posúdenie a výber tej naj-najlepšej klobásky. To nie je vôbec jednoduché, všetky družstvá vyrábali svoje klobásky podľa zachovaných tradičných receptov dolnozemských predkov, všetky boli robené s láskou a s pýchou na tradície svojho otca, deda – svojho rodu!
Komisia nemala vôbec ľahkú úlohu, obzvlášť v tomto ročníku, keď rozdiely medzi výrobkami boli minimálne a chute, vône a vzhľad, ktoré sa hodnotili – boli vynikajúce. Nakoniec ale víťaz mohol byť len jeden a členovia komisie sa zhodli na výhercovi – v tomto ročníku si prvú cenu odniesla dolnozemská klobáska družstva: Spolok Slovákov zo Srbska – družstvo Maratón z Vojvodiny
Srdečne gratulujeme!
Dolnozemská klobásiáda je vždy krásne prevoňané a jedinečne chutné podujatie.
Pre návštevníkov jednotlivé Spolky Slovákov z Dolnej zeme tradične vopred pripravili čerstvé klobásy, ktoré zamestnanci Slovnaftu upiekli. Tak to už býva, jedni pracujú a druhí si pochutnávajú. Veru bolo si na čom pochutnať. Pred výdajným pultom úžasných voňavých pečených klobás stáli ľudia v rade v priebehu celého podujatia. Účasť na tomto podujatí bola už tradične veľká.
Veď Dolnozemská klobásiáda je tiež príležitosťou na stretnutie „dolnozemcov“ – blízkych i vzdialených rodín a ich priateľov – je to jedna z mnohých akcií, ktoré nám pripomínajú osobitú históriu písanú na Dolnej zemi našimi predkami.
Organizátori Dolnozemskej klobásiády pripravili aj kultúrny program, hrala nám sprievodná hudba na ľudovú nôtu a bola pripravená tradične aj tombola pre návštevníkov.
Na tomto ročníku sme tiež mohli obdivovať originálnu výstavu krásnych obrazov od Mgr. Any Hekkelovej-Horváthovej, pôvodom z Rumunska, alebo si zakúpiť knihy z histórie Dolnozemských Slovákov.
Už dnes sa tešíme na ďalší ročník.
Veríme, že ste sa všetci cítili výborne – dovidenia na ďalšom ročníku Dolnozemskej klobásiády.
Spolok Slovákov z Maďarska
Ing. Renata Gombárová
Víťazné družstvo Maratón z Vojvodiny – Spolok Slovákov zo SrbskaSpolok Slovákov z Rumunska – Nadlackí šuhajiSpolok Slovákov zo SrbskaSpolok Slovákov zo Srbska – Kokavec bratiaSpolok Slovákov z MaďarskaSpolok Slovákov z Rumunska – Spolok záhradkárov z NadlakuDružstvá čakajú na výsledok súťaže pri koštovke a ochutnávaní vyrobených klobásDobrú chuť a na zdravie !Krásna, voňavá, chutná – dolnozemská klobása (ľudovo klbása)Pečené klobásky pre účastníkov – zo štyroch Spolkov Slovákov Takto sme si radi postáli na tú voňavú dobrotuVýstava obrazov Mgr. Any Hekkelovej-Horváthovej, z RumunskaPonuka kníh Hostia pri chutnom jedle a výbornej zábave:
Dňa 12. októbra 2024 sme sa zúčastnili krstu vzácnej knihy, ktorú vydalo Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov s názvom: „VEĽKÝ BÁNHEDEŠ 1842 – 1947, jeho matrika, ľudia, cirkev, dejiny“ , autori František Boriš a kolektív.
Autori venovali knihu: „Slovákom a Slovenkám, ktorí založili Bánhedeš, zveľaďovali ho a v rozhodujúcej chvíli našli dostatok síl a odhodlania vrátiť sa na Slovensko, do krajiny svojich predkov. Plne rešpektujúc voľbu tých, ktorí sa rozhodli v Bánhedeši zostať.“
Potomkovia tých Slovákov a Sloveniek, ktorí založili Bánhedeš a vrátili sa v roku 1947 na Slovensko, usadili sa hlavne v obci Neded (64 %) a v jeho okolí – v obciach Vlčany a Žihárec. Preto sa slávnostný „Krst knihy“ konal pod záštitou Miestneho odboru Matice Slovenskej v Nedede, dňa 12. októbra 2024 v miestnom Kultúrnom Dome.
Samotné podujatie bolo veľkolepé.
Pri veľkej účasti miestnych obyvateľov a členov Miestneho odboru Matice Slovenskej v Nedede a pozvaných hostí, bola sála kultúrneho domu maximálne zaplnená. Veď išlo o vzácny a dlho očakávaný akt. Doposiaľ totiž história Veľkého Bánhedeša nebola knižne spracovaná v slovenskom ani v maďarskom jazyku. Táto kniha je prvou odbornou publikáciou o histórii Veľkého Bánhedéša od jeho založenia v roku 1842 až do roku 1947.
A potomkovia obyvateľov kedysi Slovenského Veľkého Bánhedeša pripravili s úctou a láskou krásny KRST – akt uvedenia knihy do života – za účasti predsedu MO MS v Nedede p. Mária Letka, historičky Mgr. Evi Boťanskej, rodáčky z Nededu, Ing. Dušan Guľáš, ktorý osobne významne finančne podporil vydanie knihy, z Maďarska z Veľkého Bánhedeša prišla p. Pepová zo Slovenskej Samosprávy vo Veľkom Bánhedéši, a okrem mnohých ďalších hostí, krstu sa zúčastnili aj členovia nášho Spolku Slovákov z Maďarska.
Mnohí z prítomných hostí ocenili knihu o Veľkom Bánhedéši, hlavne ocenili obrovské úsilie autorského kolektívu, odborné, podrobné a precízne spracovanie témy.
Krásne poďakovanie vyslovila p. Mária Feješová, členka MO MS v Nedede:
„Drahí priatelia, matičiari, vzácni hostia Dnes vyslovujem myšlienku naplnenú radosťou, že sa nám podarilo splatiť už ďalší dlh našim predkom, ktorí na svojej dlhej ceste za chlebom a soľou, vyorali v nás hlboké dolnozemské brázdy …. Vraví sa, že šťastie človeka nespočíva v jeho spokojnosti, ale v tom, koľko ľudí urobil šťastných. Milí naši tvorcovia vzácnej publikácie o rodisku našich predkov – Bánhedeši. Ste hŕstkou vzácnych nadšencov, ktorým Dolnozemskí Slováci prirástli k srdcu. Stali ste sa zárukou , že nám splníte túžbu uctiť si svoju minulosť, poučiť sa z radostných a chmúrnych stránok histórie našich predkov, aby sme sa pochopením minulosti naučili nezriekať sa budúcnosti. Ste to práve Vy, veľké osobnosti nášho malého národa, ktorí ste konkrétnymi činmi, prácou, nehľadiac na svoj osobný prospech, naplnili naše túžby nevzdať sa svojej identity. Za to všetko Vám vyjadrujeme našu nesmiernu vďaku.“
Aktom krstu knihy vyvrcholil program, krstným otcom bol spoluautor knihy Ing. Michal Hronec, ktorý zrnkami obilia zaželal knižke „krásnu cestu do každej rodiny, aby urobila každého šťastným kto ju bude držať v ruke, ako keby držal v ruke krajíček bieleho chlebíčka, ktorý je produktom zlatožltých zrniečok, ktorými je krstená.“
Kniha „VEĽKÝ BÁNHEDEŠ 1842 – 1947, jeho matrika, ľudia, cirkev, dejiny“, je obsiahlym spracovaním histórie danej obce na takmer 450 stranách.
I. kapitola sa venuje prehľadu dejín od počiatkov migrácie Slovákov na Dolnú zem, ktoré viedli k založeniu novodobého Bánhedéša. Dočítame sa podrobne o rozvoji obce a spôsobe obživy, o ťažkom živote jej obyvateľov v 19. storočí, o období ťažkých hospodárskych kríz, rokov epidémií, rokov svetových vojen v 20. storočí až po rok 1947, kedy drvivá väčšina obyvateľov obce opúšťa zem, ktorú mozoľnatými rukami zveľadili ich predkovia.
Na ďalších stránkach sa autori venujú podrobne Evanjelickej cirkvi v Bánhedeši a jej vplyvu na život obyvateľov. Určite zaujmú čitateľa informácie o Matrike Veľkého Bánhedéša – ako pamäti obce a jej obyvateľov, veď cirkevné matriky sprevádzajú obec od jej založenia a majú obrovskú a jedinečnú výpovednú hodnotu o tých, ktorí v obci žili – o našich predkoch.
Prílohou knihy je CD nosič, na ktorom sú prepísané všetky záznamy z matrík Bánhedeša do genealogického programu. Výsledkom tejto práce sú vzácne faktografické informácie, ktoré sú analyzované a odborne spracované na stránkach knihy v kapitole „Štatistika ukazovateľov z matričných záznamov“. V tejto kapitole iste čitateľa zaujmú informácie o pôvode obyvateľov, hlavne pokiaľ hľadá čitateľ pôvod svojich predkov – svoje korene.
Autori sa venujú komplexne ťažkému a tragickému obdobiu 20. storočia, dôsledkom Prvej svetovej vojny na obyvateľov Bánhedéša, národnému životu v čase horthyovského režimu, dôsledkom Druhej svetovej vojny, tiež podrobne popisujú vznik a činnosť Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku a jeho odbočky vo Veľkom Bánhedeši, výmene obyvateľstva v r. 1947, keď sa k presídleniu do Československa prihlásilo až 81,59 % Slovákov žijúcich vo Veľkom Bánhedeši.
Čítanie je to pozoruhodné a určite veľmi zaujímavé.
Veríme, že si táto krásna kniha s množstvom ilustrácií a dobových fotografií, nájde cestu aj do Vašich domov. Jej distribúciu zabezpečuje vydavateľ: Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov.
Náš spolok usporiadal v sobotu 21. 9. 2024, v átriu Domu Matice slovenskej v Galante spomienkové podujatie, ktoré bolo venované výnimočnej osobnosti mesta Galanta, spevákovi Petrovi Fahnovi.
Na podujatí sa zúčastnili primátor mesta Galanta p. Peter Kolek, riaditeľ Domu Matice slovenskej v Galante p. Peter Schvantner, riaditeľka Krajanského múze MS a zároveň predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska p. Katarína Koňariková, predseda Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov a zároveň predseda Miestneho odboru MS p. Ľubomír Kmeť, priateľ spolku p. Jozef Barcaj, riaditeľka dvojjazyčnej ZŠ v Slovenskom Komlóši p. Marianna Melegová a predseda OZ Apovka Mamovka p. Miroslav Lóci.
Stretnutie začalo spoločnou piesňou „Kto za pravdu horí“, ktorú ako hymnickú báseň napísal evanjelický biskup Karol Kuzmány. Program pokračoval prednesom básne Pieseň o vlasti od autora Jaroslava Rezníka. Báseň predniesol študent tercie Gymnázia Janka Matúšku v Galante, Miško Kotman.
Predsedníčka spolku p. Eva Kmeťová otvorila podujatie príhovorom, ktorý v prvom rade smeroval k tomu, aké je dôležité úsilie Spolku, aby sa každý rok krajania stretávali a spoznávali históriu svojich koreňov – je krásne stretnúť sa človek s človekom a zaspomínať. Spomenula a ocenila prácu spoluzakladateľov Spolku, manželov Pilárikovcov. Predsedníčka v príhovore vyjadrila nádej v pokračovaní činnosti Spolku a pomyselnom polievaní koreňov predkov, aby nikdy nevyschli.
Ctime si svojich predkov, znamená to mať podiel na ich múdrosti a skúsenosti.
Význam Petra Fahna na zviditeľňovaní a propagácii nášho Spolku sme si uctili odovzdaním ocenenia in memoriam, ktoré prevzali jeho syn Adrián, dcéra Janette a sestra Katarína, ktorá žije v Izraeli. Pred samotným odovzdaním ceny sme prítomným priblížili život Petra Fahna.
Peter Fahn, ktorý v Galante prežil celý život, sa stal čestným členom Spolku Slovákov z Maďarska. V roku 2000 inicioval v spolupráci s Domom Matice slovenskej na počesť Karola Duchoňa založenie festivalu Žiješ v našich srdciach, ktorý dnes poznáme pod názvom Kantiléna.
Program pokračoval víťaznou ukážkou prózy zo súťaže Zlaté Dolnozemské pero, ktorú predniesla autorka p. Mária Feješová, členka výboru Spolku.
Nasledovalo vystúpenie Adriána Fahna, ktorý piesňami Karola Duchoňa a Petra Fahna dojal všetkých prítomných. V ďalšom vystúpila spevácka skupina Korene, následne sa o príjemnú náladu postarala hudobná skupina Slnečnica a skupina Paroháči z Dunajskej Stredy.
Účastníci podujatia mali možnosť si pochutnať na tradičných dolnozemských špecialitách ako baraní paprikáš, pečená klbáska, sárma, herovke, špricke…
Naši partneri zo Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov predstavili záujemcom možnosť si na počkanie vytvoriť rodokmeň.
Podujatia počas krásneho slnečného sobotňajšieho popoludnia sa zúčastnilo okolo 150 ľudí, vytvorila sa srdečná rodinná atmosféra, k čomu nemalou mierou prispel aj revitalizovaný priestor átria Domu Matice slovenskej. Tento deň nebol len obyčajným stretnutím krajanov, ale aj potvrdením, že kultúra, tradície a korene sú tým, čo nás spája a robí silnejšími.
Ďakujeme všetkým prítomným za vytvorenie výbornej nálady, organizátorom podujatia za dobre zvládnutú prácu a samozrejme našim sponzorom za finančnú podporu.
Podujatie finančne podporili: Mesto Galanta, Peter Francisci, Michal Rafaj, Bohuš Šesták
Videá z podujatia si môžete pozrieť pod nasledovnými linkami:
V dňoch 17. – 19. augusta 2024 sme sa zúčastnili X. Medzinárodného festivalu dychových súborov v Slovenskom Komlóši. Súčasne obyvatelia Slovenského Komlóša oslavovali aj 55. výročie založenia úspešného Mládežníckeho Dychového orchestra Slovenského Komlóša (ocenený – najlepší v Maďarsku).
Festival začal v hoteli Komló slávnostným otvorením Vernisáže o histórii Mládežníckeho dychového orchestra Slovenského Komlóša, ktorý bol založený v roku 1969. Vzácne dobové fotografie, množstvo ocenení a historických dokumentov nám dokumentovalo bohatú a úspešnú históriu Mládežníckeho dychového orchestra Komlóša. Ale Slovenský Komlóš má dva orchestre! Detský dychový orchester, ktorý má približne 50 členov a Mládežnícky dychový orchester, ktorý má okolo 60 členov a diriguje ho riaditeľ miestnej hudobnej školy János Krcsméry. Vystúpenie oboch orchestrov sme si mali možnosť vypočuť hneď v prvý deň a bol to krásny obdivuhodný zážitok.
Nasledujúci deň 18.8.2024 usporiadali Únia slovenských organizácií v Maďarsku v spolupráci s miestnymi organizáciami „Slovenský deň“ . Na pódiu v miestnej tržnici bol bohatý kultúrny program, vystúpila Mandolínová skupina Tremolo zo Slovenského Komlóša, a nasledovali vystúpenia dychových súborov: Nadlačanka z Rumunska, zo Slovenska vystúpili Festivalový orchester FOR Bratislava (dirigent V. Dianiška) a Dychový orchester mladých Košice (dirigent P. Schürger). Opäť vystúpil aj Mládežnícky dychový súbor Slovenského Komlóša. Celý deň tu zneli slovenské skladby a piesne a vyvrcholením bola skladba „Na Kráľovej holi“, ktorú zahrali spoločne všetky dyhové orchestre.
V pondelok 19.8.2024 pokračovali slávnosti poobede pochodom všetkých dychových orchestrov, Maďarské dychové orchestre a zahraničné dychové orchestre zo Slovenska, Rumunska aj Grécka, hrali do pochodu krásne skladby, následne sa zhromaždili pred hotelom Komló, kde zahrali postupne hymny svojich štátov. Na záver osláv odznela Európska hymna.
FOR BRATISLAVA (Festivalový orchester Bratislava) – pochod dychových orchestrov v Sl.Komlóši.
Slávnosti boli krásne a veľkolepé, žilo nimi celé mesto.
Oznamujeme členom nášho Spolku a jeho sympatizantom, že 21.septembra 2024 sa uskutoční v priestoroch átria Domu Matice slovenskej v Galante akcia s názvom
“S ohňom v srdci-osobnosti Galanty”. Pripravili sme ju na počesť nášho čestného člena, neustáleho podporovateľa a priateľa, zosnulého Petra Fahna.
Bol priateľom Karola Duchoňa,ktorého piesne budete počuť v podaní jeho syna Adriana Fahna.
Vystúpi aj spevácky súbor Slnečnice z Dunajskej Stredy.
Na podujatí si budete môcť pochutnať na dolnozemských špecialitách(baraní paprikáš, pečené klbásky, sárma, herovke…).
Vstupné nevyberáme, oceníme dobrovoľný príspevok na podporu Spolku.
Článok prevzatý z Ľudových novín http://www.luno.hu/
Kruh priateľov Slovenského Komlóša pozval svojich členov a priaznivcov na valné zhromaždenie do Domu národností v Zugló. Tak sa posledný májový deň zišli, aby si vypočuli referát predsedníčky spolkuAlžbety Hollerovej Račkovejo udalostiach minulého roka, schválili správy o činnosti a hospodárení za rok 2023, ako aj plán práce na rok 2024. Odobrili modifikáciu stanov organizácie, zvolili predsedu, predsedníctvo a dozorný výbor na ďalšie obdobie.
Do nového vedenia Ján Zsolnai navrhol za predsedníčku Alžbetu Hollerovú Račkovú, za členov: Pavla Beňa, Annu Ištvánovú, Katarínu Szabovú Tóthovú, Jána Karkalika, Annu Ištvánovú Račkovú a Zuzanu Liborovú. Do dozorného výboru: Michala Lóczyho, Alfiu Szinovú Zelmanovú a Enikő Óvariovú. Prítomní členovia návrh schválili.
A. Hollerová Račková informovala prítomných, že sa zúčastnila na oslavách 75. výročia komlóšskej slovenskej školy, na ktorých sa zišlo okolo 300 ľudí. Niekoľkými slovami sa zmienila o blížiacich sa voľbách. Predseda Únie František Zelman informoval o plánovanej ceste k srbským Slovákom, ďalej o účasti na Krajanskom dvore v Detve, o Festivale dychových orchestrov v Slovenskom Komlóši, o 75. výročí tanečného súboru Komlóš a 15. výročí mandolínového orchestra Tremolo.
Po valnom zhromaždení sa konala prezentácia dvojjazyčnej zbierky Juraja Dolnozemského Srdce a osud. Na rokovanie prišiel zo Slovenského Komlóša aj 95-ročný autor, čo je skutočne obdivuhodné. Zbierku vydanú pri príležitosti jeho životného jubilea predstavil básnik, publicista, konateľ spoločnosti SlovakUm, s. r. o.,Imrich Fuhl.
Ukážky básní zo zbierky v slovenskom i v maďarskom jazyku zarecitovala Komlóšanka, univerzitná poslucháčka Estera Nagyová. Prvá zbierka J. Dolnozemského sa zrodila, keď oslavoval šesťdesiatku, odvtedy sa stalo zvykom osláviť každé jeho jubileum knižkou a Imrich Fuhl vyjadril presvedčenie, že budú aj ďalšie. I. Fuhl sa s Jurajom Dolnozemským pozná minimálne štyridsať rokov a boli dokonca aj spolužiaci, spoločne chodili koncom sedemdesiatych rokov do Školy milovníkov literatúry a v rovnakom čase začali publikovať svoje básne. Imrich bol v treťom ročníku gymnázia a „náš Ďurko“ mal niečo vyše päťdesiatky. Dolnozemský je umelecké meno, ktoré Jurajovi Antalovi odporučil Gregor Papuček. I. Fuhl so širokým úsmevom hovoril o tom, aké šťastie majú Komlóšania, že okrem Pilíša kde inde v Maďarsku by boli talentovaní ľudia ak nie na Komlóši. Talent, umenie a videnie má vraj človek v sebe, teda aj Jurko, od narodenia, ale v Komlóši je čosi v lufte. V päťdesiatych rokoch mal Ďurko veľkého predchodcu Pavla Samuela, ktorého osud nebol najšťastnejší, ale talent mal obrovský. Nosil v sebe všetko, čo je charakteristické pre komlóšskych umelcov. Dalo by sa povedať, že od Pavla Samuela po Pavla Závadu niekde na polceste je aj Ďurko Dolnozemský. V čase Čabianskych kalendárov medzi dvoma svetovými vojnami boli ľudoví tvorcovia, poeti, koncom XX. storočia to boli modernisti, napr. Pilíšan Šaňo Kormoš, no a niekde muselo byť niečo aj medzi nimi, tak tam sme niektorí na polceste, čo už nemožno nazvať naivným umením, pretože táto tvorba je plná metafor a takých básnických obrazov, aké v Čabianskych kalendároch nenájdeme. V 50. rokoch vyšla prvá Antológia Hrušky mamovky Špiakovej s tvorbou Jána Chlebnického a Pavla Samuela. V 70. rokoch už tvorila generácia Gregor Papuček, Alexander Kormoš, Juraj Marik, ktorá dokázala písať v spisovnej slovenčine a ktorú uznávali aj na Slovensku. No a do tohto sme prišli my s Ďurkom zo Školy milovníkov literatúry. Ale prišli aj iní, napríklad Gabriel Hattinger, ktorý niektoré básne J. Dolnozemského zhudobnil. Z roku 1983 pochádza verš srdcu Imricha Fuhla najbližší a preto ho preložil do maďarčiny. Je to báseň s názvom Tak je to.
Tak je to Dni krátke sú a noci dlhé a ty len bdieš do uší šteboce ti minulosť a kašeľ ťa chytá hryzú ťa výčitky tratí sa identita tratí sa čo tu bolo tvoje čas sám už berie do rúk oje nadávaš hromžíš hoci skôr modliť by sa bolo… Ach šedivejú hviezdy a zmenšuje sa kolo.
Juraj Dolnozemský je nielen básnik, ale aj vášnivý zberateľ. Zbierku básní preto doplňujú fotografie, na ktorých je obklopený kedysi používanými predmetmi, ktoré nielen konzervuje, zachraňuje, ale aj rozvíja. Ľudí ako je Juraj Dolnozemský by sme mali nosiť na rukách za hodnoty, ktoré vytvárajú. Jeho, našťastie, uznávajú nielen v Komlóši, ale aj v celom Maďarsku, povedal Imrich Fuhl.
Monitor z ĽUDOVÝCH NOVÍN Uverejnené: piatok, 19. júl 2024
Slávnostná ceremónia, ktorá sa začala 5. júla 2024 predpoludním v centre Sadu Janka Kráľa, privítala okrem štátnych predstaviteľov a zástupcov Úradu, aj zahraničných Slovákov z celého sveta.
Počas ceremónie vystúpil Mládežnícky dychový orchester zo Slovenského Komlóša, ktorý je držiteľom ceny Pro Cultura Slovaca. Vence k pamätníku položili okrem iných aj zástupcovia Spolku Slovákov z Bulharska.
„Tohtoročný program Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí mi utkvie dlho v pamäti, mal dobrú dynamiku, bol slávnostný, dôstojný a zároveň emotívne podfarbený a dojímavý v miere aká tejto téme prináleží. Dojal ma prejav pána Dušana Daučíka zo Švédska. „Potrebujeme držať spolu a vtedy budeme ten najlepší národ na svete,“ uzavrel svoj príhovor o mnohých emigrovaných Slovákoch, ktorí sa dnešného samostatného Slovenska nedožili. O tom aké je dnes byť Slovákom v zahraničí hovoril aj Richard Stilicha z Toronta za Zámorie, či naša Sandra Kralj Vukšić z Chorvátska za Dolnú zem a všetci traja dali podujatiu skutočný krajanský rozmer a váhu. Mládežnícky dychový orchester zo Slovenského Komlóša hral Suchoňovu skladbu Aká si mi krásna či Na Kráľovej holi, pesničky na tému vysťahovalectva do Ameriky zaspievala Anna Hradsky zo San Diega v USA a skladbu Nepoznám inú takú zem operný spevák Ivan Ožvát, ktorého korene tiež siahajú na Dolnú zem… Monika Necpálová predniesla báseň Malý drotár S. H. Vajanského na počesť všetkých tých, ktorí museli odísť… V publiku bol rad významných osobností, domácich, ale aj krajanov, takto spolu sme boli jednou veľkou slovenskou rodinou. Bolo tam toho omnoho viac a opäť sa mi potvrdilo – byť na tejto misii má obrovský význam, zahraniční Slováci si to plne zaslúžia a potrebujú nás tu s podanou rukou a otvorenou náručou,“ vyjadrila sa na sociálnej sieti vedúca Oddelenia koordinácie štátnej politiky a externej komunikácie ÚSŽZMilina Sklabinská.
MZVEZ pri príležitosti Dňa zahraničných Slovákov zverejnilo nasledujúce štatistické údaje:
Najviac slovenských krajanov žije podľa dostupných štatistík v zámorí – v Spojených štátoch amerických sa nachádza 750 000 Sloveniek a Slovákov, –v Kanade 100 000. Slovenská národnosť má dodnes silné zastúpenie predovšetkým v susedných štátoch SR -v Česku je ich evidovaných 200 000, -v Maďarsku cca 30 000, -v Rakúsku 65 000. Slovenské tradície udržiavajú naši krajania napríklad i v Srbsku, kde ich žije 45 000, alebo v Rumunsku, kde sa k slovenským koreňom hlási 13 000 obyvateľov.
Podujatie bolo možné sledovať naživo a dodatočne si ho môžete pozrieť tu /začiatok do 15:30 min. doporučujem preskočiť /:
