Archív kategorií: Podujatia

/Spoločenské aktivity Spolku, Informácie o realizácii podujatí/

VEĽKÝ BÁNHEDEŠ 1842 – 1947jeho matrika, ľudia, cirkev, dejiny

Dňa 12. októbra 2024 sme sa zúčastnili krstu vzácnej knihy, ktorú vydalo Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov s názvom: „VEĽKÝ BÁNHEDEŠ 1842 – 1947, jeho matrika, ľudia, cirkev, dejiny“ , autor František Boriš a kolektív.

Autor v úvode venoval knihu:
„Slovákom a Slovenkám, ktorí založili Bánhedeš, zveľaďovali ho a v rozhodujúcej chvíli našli dostatok síl a odhodlania vrátiť sa na Slovensko, do krajiny svojich predkov. Plne rešpektujúc voľbu tých, ktorí sa rozhodli v Bánhedeši zostať.“

Potomkovia tých Slovákov a Sloveniek, ktorí založili Bánhedeš a vrátili sa v roku 1947 na Slovensko, usadili sa hlavne v obci Neded (64 %) a v jeho okolí – v obciach Vlčany a Žihárec. Preto sa slávnostný „Krst knihy“ konal pod záštitou Miestneho odboru Matice Slovenskej v Nedede, dňa 12. októbra 2024 v miestnom Kultúrnom Dome.

Samotné podujatie bolo veľkolepé.

Pri veľkej účasti miestnych obyvateľov a členov Miestneho odboru Matice Slovenskej v Nedede a pozvaných hostí, bola sála kultúrneho domu maximálne zaplnená. Veď išlo o vzácny a dlho očakávaný akt. Doposiaľ totiž história Veľkého Bánhedeša nebola knižne spracovaná v slovenskom ani v maďarskom jazyku. Táto kniha je prvou odbornou publikáciou o histórii Veľkého Bánhedéša od jeho založenia v roku 1842 až do roku 1947.

A potomkovia obyvateľov kedysi Slovenského Veľkého Bánhedeša pripravili s úctou a láskou krásny KRST – akt uvedenia knihy do života – za účasti predsedu MO MS v Nedede p. Mária Letka, historičky Mgr. Evi Boťanskej, rodáčky z Nededu, Ing. Dušan Guľáš, ktorý osobne významne finančne podporil vydanie knihy, z Maďarska z Veľkého Bánhedeša prišla p. Pepová zo Slovenskej Samosprávy vo Veľkom Bánhedéši, a okrem mnohých ďalších hostí, krstu sa zúčastnili aj členovia nášho Spolku Slovákov z Maďarska.

Mnohí z prítomných hostí ocenili knihu o Veľkom Bánhedéši, hlavne ocenili obrovské úsilie autorského kolektívu, odborné, podrobné a precízne spracovanie témy.

Krásne poďakovanie vyslovila p. Mária Feješová, členka MO MS v Nedede:

Drahí priatelia, matičiari, vzácni hostia
Dnes vyslovujem myšlienku naplnenú radosťou, že sa nám podarilo splatiť už ďalší dlh našim
predkom, ktorí na svojej dlhej ceste za chlebom a soľou, vyorali v nás hlboké dolnozemské brázdy ….
Vraví sa, že šťastie človeka nespočíva v jeho spokojnosti, ale v tom, koľko ľudí urobil šťastných. Milí naši tvorcovia vzácnej publikácie o rodisku našich predkov – Bánhedeši. Ste hŕstkou vzácnych nadšencov, ktorým Dolnozemskí Slováci prirástli k srdcu. Stali ste sa zárukou , že nám splníte túžbu uctiť si svoju minulosť, poučiť sa z radostných a chmúrnych stránok histórie našich predkov, aby sme sa pochopením minulosti naučili nezriekať sa budúcnosti. Ste to práve Vy, veľké osobnosti nášho malého národa, ktorí ste konkrétnymi činmi, prácou, nehľadiac na svoj osobný prospech, naplnili naše túžby nevzdať sa svojej identity. Za to všetko Vám vyjadrujeme našu nesmiernu vďaku.“


Aktom krstu knihy vyvrcholil program, krstným otcom bol spoluautor knihy Ing. Michal Hronec, ktorý zrnkami obilia zaželal knižke „krásnu cestu do každej rodiny, aby urobila každého šťastným kto ju bude držať v ruke, ako keby držal v ruke krajíček bieleho chlebíčka, ktorý je produktom zlatožltých zrniečok, ktorými je krstená.“

Kniha „VEĽKÝ BÁNHEDEŠ 1842 – 1947, jeho matrika, ľudia, cirkev, dejiny“, je obsiahlym spracovaním histórie danej obce na takmer 450 stranách.

I. kapitola sa venuje prehľadu dejín od počiatkov migrácie Slovákov na Dolnú zem, ktoré viedli k založeniu novodobého Bánhedéša. Dočítame sa podrobne o rozvoji obce a spôsobe obživy, o ťažkom živote jej obyvateľov v 19. storočí, o období ťažkých hospodárskych kríz, rokov epidémií, rokov svetových vojen v 20. storočí až po rok 1947, kedy drvivá väčšina obyvateľov obce opúšťa zem, ktorú mozoľnatými rukami zveľadili ich predkovia.

Na ďalších stránkach sa autori venujú podrobne Evanjelickej cirkvi v Bánhedeši a jej vplyvu na život obyvateľov. Určite zaujmú čitateľa informácie o Matrike Veľkého Bánhedéša – ako pamäti obce a jej obyvateľov, veď cirkevné matriky sprevádzajú obec od jej založenia a majú obrovskú a jedinečnú výpovednú hodnotu o tých, ktorí v obci žili – o našich predkoch.

Prílohou knihy je CD nosič, na ktorom sú prepísané všetky záznamy z matrík Bánhedeša do genealogického programu. Výsledkom tejto práce sú vzácne faktografické informácie, ktoré sú analyzované a odborne spracované na stránkach knihy v kapitole „Štatistika ukazovateľov
z matričných záznamov“. V tejto kapitole iste čitateľa zaujmú informácie o pôvode obyvateľov, hlavne pokiaľ hľadá čitateľ pôvod svojich predkov – svoje korene.

Autori sa venujú komplexne ťažkému a tragickému obdobiu 20. storočia, dôsledkom Prvej svetovej vojny na obyvateľov Bánhedéša, národnému životu v čase horthyovského režimu, dôsledkom Druhej svetovej vojny, tiež podrobne popisujú vznik a činnosť Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku a jeho odbočky vo Veľkom Bánhedeši, výmene obyvateľstva v r. 1947, keď sa k presídleniu do Československa prihlásilo až 81,59 % Slovákov žijúcich vo Veľkom Bánhedeši.

Čítanie je to pozoruhodné a určite veľmi zaujímavé.

Veríme, že si táto krásna kniha s množstvom ilustrácií a dobových fotografií, nájde cestu aj do Vašich domov. Jej distribúciu zabezpečuje vydavateľ: Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov.

Ing. Renata Gombárová,
12.10.2024

Videozáznam z krstu:

https://www.facebook.com/pavel.beno.777/videos/1625035828084217?idorvanity=916658352947973&locale=sk_SK

https://www.facebook.com/pavel.beno.777/videos/504700755803964?idorvanity=916658352947973&locale=sk_SK

https://www.facebook.com/pavel.beno.777/videos/2755883494581353?idorvanity=916658352947973&locale=sk_SK


https://www.facebook.com/pavel.beno.777/videos/2031393110623837?idorvanity=916658352947973&locale=sk_SK


https://www.facebook.com/pavel.beno.777/videos/1364262647884045?idorvanity=916658352947973&locale=sk_SK

S ohňom v srdci – spomienka na Petra Fahna

Náš spolok usporiadal v sobotu 21. 9. 2024, v átriu Domu Matice slovenskej v Galante spomienkové podujatie, ktoré bolo venované výnimočnej osobnosti mesta Galanta, spevákovi Petrovi Fahnovi.

Na podujatí sa zúčastnili primátor mesta Galanta p. Peter Kolek, riaditeľ Domu Matice slovenskej v Galante p. Peter Schvantner, riaditeľka Krajanského múze MS a zároveň predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska p. Katarína Koňariková, predseda Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov a zároveň predseda Miestneho odboru MS p. Ľubomír Kmeť, priateľ spolku p. Jozef Barcaj, riaditeľka dvojjazyčnej ZŠ v Slovenskom Komlóši p. Marianna Melegová a predseda OZ Apovka Mamovka p. Miroslav Lóci.

Stretnutie začalo spoločnou piesňou „Kto za pravdu horí“, ktorú ako hymnickú báseň napísal evanjelický biskup Karol Kuzmány. Program pokračoval prednesom básne Pieseň o vlasti od autora Jaroslava Rezníka. Báseň predniesol študent tercie Gymnázia Janka Matúšku v Galante, Miško Kotman. 

Predsedníčka spolku p. Eva Kmeťová otvorila podujatie príhovorom, ktorý v prvom rade smeroval k tomu, aké je dôležité úsilie Spolku, aby sa každý rok krajania stretávali a spoznávali históriu svojich koreňov – je krásne stretnúť sa človek s človekom a zaspomínať. Spomenula a ocenila prácu spoluzakladateľov Spolku, manželov Pilárikovcov. Predsedníčka v príhovore vyjadrila nádej v pokračovaní činnosti Spolku a pomyselnom polievaní koreňov predkov, aby nikdy nevyschli.

Ctime si svojich predkov, znamená to mať podiel na ich múdrosti a skúsenosti.

Význam Petra Fahna na zviditeľňovaní a propagácii nášho Spolku sme si uctili odovzdaním ocenenia in memoriam, ktoré prevzali jeho syn Adrián, dcéra Janette a sestra Katarína, ktorá žije v Izraeli. Pred samotným odovzdaním ceny sme prítomným priblížili život Petra Fahna.

Peter Fahn, ktorý v Galante prežil celý život, sa stal čestným členom Spolku Slovákov z Maďarska. V roku 2000 inicioval v spolupráci s Domom Matice slovenskej na počesť Karola Duchoňa založenie festivalu Žiješ v našich srdciach, ktorý dnes poznáme pod názvom Kantiléna.

Program pokračoval víťaznou ukážkou prózy zo súťaže Zlaté Dolnozemské pero, ktorú predniesla autorka p. Mária Feješová, členka výboru Spolku.

Nasledovalo vystúpenie Adriána Fahna, ktorý piesňami Karola Duchoňa a Petra Fahna dojal všetkých prítomných. V ďalšom vystúpila spevácka skupina Korene, následne sa o príjemnú náladu postarala hudobná skupina Slnečnica a skupina Paroháči z Dunajskej Stredy.

Účastníci podujatia mali možnosť si pochutnať na tradičných dolnozemských špecialitách ako baraní paprikáš, pečená klbáska, sárma, herovke, špricke… 

Naši partneri zo Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov predstavili záujemcom možnosť si na počkanie vytvoriť rodokmeň. 

Podujatia počas krásneho slnečného sobotňajšieho popoludnia sa zúčastnilo okolo 150 ľudí, vytvorila sa srdečná rodinná atmosféra, k čomu nemalou mierou prispel aj revitalizovaný priestor átria Domu Matice slovenskej. Tento deň nebol len obyčajným stretnutím krajanov, ale aj potvrdením, že kultúra, tradície a korene sú tým, čo nás spája a robí silnejšími.

Ďakujeme všetkým prítomným za vytvorenie výbornej nálady, organizátorom podujatia za dobre zvládnutú prácu a samozrejme našim sponzorom za finančnú podporu.

Podujatie finančne podporili: Mesto Galanta, Peter Francisci, Michal Rafaj, Bohuš Šesták

Videá z podujatia si môžete pozrieť pod nasledovnými linkami:

Eva Kmeťová

Festival dychových súborov na Komlóši

Slovenský Komlóš

17. – 19. augusta 2024

V dňoch 17. – 19. augusta 2024 sme sa zúčastnili X. Medzinárodného festivalu dychových súborov v Slovenskom Komlóši. Súčasne obyvatelia Slovenského Komlóša oslavovali aj 55. výročie založenia úspešného  Mládežníckeho Dychového orchestra Slovenského Komlóša (ocenený – najlepší v Maďarsku).

Festival začal v hoteli Komló slávnostným otvorením Vernisáže o histórii Mládežníckeho dychového orchestra Slovenského Komlóša, ktorý bol založený v roku 1969. Vzácne dobové fotografie, množstvo ocenení a historických dokumentov nám dokumentovalo bohatú a úspešnú históriu Mládežníckeho dychového orchestra Komlóša. Ale Slovenský Komlóš má dva orchestre!  Detský dychový orchester, ktorý má približne 50 členov a Mládežnícky dychový orchester, ktorý má okolo 60 členov a diriguje ho riaditeľ miestnej hudobnej školy János Krcsméry. Vystúpenie oboch orchestrov sme si mali možnosť vypočuť hneď v prvý deň a bol to krásny obdivuhodný zážitok.

Nasledujúci deň 18.8.2024 usporiadali Únia slovenských organizácií v Maďarsku v spolupráci s miestnymi organizáciami „Slovenský deň“ . Na pódiu v miestnej tržnici bol bohatý kultúrny program, vystúpila Mandolínová skupina Tremolo zo Slovenského Komlóša, a nasledovali vystúpenia dychových súborov: Nadlačanka z Rumunska, zo Slovenska vystúpili Festivalový orchester FOR Bratislava (dirigent V. Dianiška)  a Dychový orchester mladých Košice (dirigent P. Schürger). Opäť vystúpil aj Mládežnícky dychový súbor Slovenského Komlóša. Celý deň tu zneli slovenské skladby a piesne a vyvrcholením bola skladba „Na Kráľovej holi“, ktorú zahrali spoločne všetky dyhové orchestre.

V pondelok 19.8.2024 pokračovali slávnosti poobede pochodom všetkých dychových orchestrov, Maďarské dychové orchestre a zahraničné dychové orchestre zo Slovenska, Rumunska aj Grécka, hrali do pochodu krásne skladby, následne sa zhromaždili pred hotelom Komló, kde zahrali postupne hymny svojich štátov. Na záver osláv odznela Európska hymna.

FOR BRATISLAVA (Festivalový orchester Bratislava)  – pochod dychových orchestrov v Sl.Komlóši.

Slávnosti boli krásne a veľkolepé, žilo nimi celé mesto.

Ďakujeme za pozvanie, bol to krásny zážitok.

Ing. Renata Gombárová

Pár fotografií z podujatia

https://drive.google.com/file/d/1ozGlm5zdQT5XhT4vjztxwYx7ZS8-mXfN/view?ts=66e94b5a

https://drive.google.com/file/d/1mOORStjzbFtuFkWmAV8-Q9h0vow-TXuC/view?ts=66e9573c

Pozvánka na kultúrno-spoločenské podujatie SSM

Oznamujeme členom nášho Spolku a jeho sympatizantom, že  21.septembra 2024 sa uskutoční v priestoroch átria Domu Matice slovenskej v Galante akcia s názvom 

“S ohňom v srdci-osobnosti Galanty”. Pripravili sme ju na počesť nášho čestného člena, neustáleho podporovateľa a priateľa, zosnulého Petra Fahna.

Bol priateľom Karola Duchoňa,ktorého piesne budete počuť v podaní jeho syna Adriana Fahna.

Vystúpi aj spevácky súbor Slnečnice z Dunajskej Stredy.

Na podujatí si budete môcť pochutnať na dolnozemských špecialitách(baraní paprikáš, pečené klbásky, sárma, herovke…).

Vstupné nevyberáme, oceníme dobrovoľný príspevok na podporu Spolku.

Tešíme sa na Vás.

Eva Kmeťová

predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska

Valné Zhromaždenie Komlóšanov

Článok prevzatý z Ľudových novín http://www.luno.hu/

Kruh priateľov Slovenského Komlóša pozval svojich členov a priaznivcov na valné zhromaždenie do Domu národností v Zugló. Tak sa posledný májový deň zišli, aby si vypočuli referát predsedníčky spolku Alžbety Hollerovej Račkovej o udalostiach minulého roka, schválili správy o činnosti a hospodárení za rok 2023, ako aj plán práce na rok 2024. Odobrili modifikáciu stanov organizácie, zvolili predsedu, predsedníctvo a dozorný výbor na ďalšie obdobie.

Do nového vedenia Ján Zsolnai navrhol za predsedníčku Alžbetu Hollerovú Račkovú, za členov: Pavla BeňaAnnu IštvánovúKatarínu Szabovú TóthovúJána KarkalikaAnnu Ištvánovú Račkovú a Zuzanu Liborovú. Do dozorného výboru: Michala LóczyhoAlfiu Szinovú Zelmanovú a Enikő Óvariovú. Prítomní členovia návrh schválili.

A. Hollerová Račková informovala prítomných, že sa zúčastnila na oslavách 75. výročia komlóšskej slovenskej školy, na ktorých sa zišlo okolo 300 ľudí. Niekoľkými slovami sa zmienila o blížiacich sa voľbáchPredseda Únie František Zelman informoval o plánovanej ceste k srbským Slovákom, ďalej o účasti na Krajanskom dvore v Detve, o Festivale dychových orchestrov v Slovenskom Komlóši, o 75. výročí tanečného súboru Komlóš a 15. výročí mandolínového orchestra Tremolo.

Po valnom zhromaždení sa konala prezentácia dvojjazyčnej zbierky Juraja Dolnozemského Srdce a osud. Na rokovanie prišiel zo Slovenského Komlóša aj 95-ročný autor, čo je skutočne obdivuhodné. Zbierku vydanú pri príležitosti jeho životného jubilea predstavil básnik, publicista, konateľ spoločnosti SlovakUm, s. r. o., Imrich Fuhl.

Ukážky básní zo zbierky v slovenskom i v maďarskom jazyku zarecitovala Komlóšanka, univerzitná poslucháčka Estera Nagyová. Prvá zbierka J. Dolnozemského sa zrodila, keď oslavoval šesťdesiatku, odvtedy sa stalo zvykom osláviť každé jeho jubileum knižkou a Imrich Fuhl vyjadril presvedčenie, že budú aj ďalšie. I. Fuhl sa s Jurajom Dolnozemským pozná minimálne štyridsať rokov a boli dokonca aj spolužiaci, spoločne chodili koncom sedemdesiatych rokov do Školy milovníkov literatúry a v rovnakom čase začali publikovať svoje básne. Imrich bol v treťom ročníku gymnázia a „náš Ďurko“ mal niečo vyše päťdesiatky. Dolnozemský je umelecké meno, ktoré Jurajovi Antalovi odporučil Gregor PapučekI. Fuhl so širokým úsmevom hovoril o tom, aké šťastie majú Komlóšania, že okrem Pilíša kde inde v Maďarsku by boli talentovaní ľudia ak nie na Komlóši. Talent, umenie a videnie má vraj človek v sebe, teda aj Jurko, od narodenia, ale v Komlóši je čosi v lufteV päťdesiatych rokoch mal Ďurko veľkého predchodcu Pavla Samuela, ktorého osud nebol najšťastnejší, ale talent mal obrovský. Nosil v sebe všetko, čo je charakteristické pre komlóšskych umelcov. Dalo by sa povedať, že od Pavla Samuela po Pavla Závadu niekde na polceste je aj Ďurko Dolnozemský. V čase Čabianskych kalendárov medzi dvoma svetovými vojnami boli ľudoví tvorcovia, poeti, koncom XX. storočia to boli modernisti, napr. Pilíšan Šaňo Kormoš, no a niekde muselo byť niečo aj medzi nimi, tak tam sme niektorí na polceste, čo už nemožno nazvať naivným umením, pretože táto tvorba je plná metafor a takých básnických obrazov, aké v Čabianskych kalendároch nenájdeme. V 50. rokoch vyšla prvá Antológia Hrušky mamovky Špiakovej s tvorbou Jána Chlebnického a Pavla Samuela. V 70. rokoch už tvorila generácia Gregor Papuček, Alexander Kormoš, Juraj Marik, ktorá dokázala písať v spisovnej slovenčine a ktorú uznávali aj na Slovensku. No a do tohto sme prišli my s Ďurkom zo Školy milovníkov literatúry. Ale prišli aj iní, napríklad Gabriel Hattingerktorý niektoré básne J. Dolnozemského zhudobnil. Z roku 1983 pochádza verš srdcu Imricha Fuhla najbližší a preto ho preložil do maďarčiny. Je to báseň s názvom Tak je to. 

Tak je to
Dni krátke sú
a noci dlhé
a ty len bdieš
do uší šteboce ti minulosť
a kašeľ ťa chytá
hryzú ťa výčitky
tratí sa identita
tratí sa
čo tu bolo tvoje
čas sám už
berie do rúk oje
nadávaš hromžíš hoci
skôr modliť by sa bolo…
Ach šedivejú hviezdy
a zmenšuje sa kolo.

Juraj Dolnozemský je nielen básnik, ale aj vášnivý zberateľ. Zbierku básní preto doplňujú fotografie, na ktorých je obklopený kedysi používanými predmetmi, ktoré nielen konzervuje, zachraňuje, ale aj rozvíja. Ľudí ako je Juraj Dolnozemský by sme mali nosiť na rukách za hodnoty, ktoré vytvárajú. Jeho, našťastie, uznávajú nielen v Komlóši, ale aj v celom Maďarsku, povedal Imrich Fuhl.

Prezentácia zbierky sa skončila autogramiádou.

DEŇ ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV

Monitor z ĽUDOVÝCH NOVÍN
Uverejnené: piatok, 19. júl 2024

Slávnostná ceremónia, ktorá sa začala 5. júla 2024 predpoludním v centre Sadu Janka Kráľa, privítala okrem štátnych predstaviteľov a zástupcov Úradu, aj zahraničných Slovákov z celého sveta.

Počas ceremónie vystúpil Mládežnícky dychový orchester zo Slovenského Komlóša, ktorý je držiteľom ceny Pro Cultura Slovaca. Vence k pamätníku položili okrem iných aj zástupcovia Spolku Slovákov z Bulharska.

„Tohtoročný program Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí mi utkvie dlho v pamäti, mal dobrú dynamiku, bol slávnostný, dôstojný a zároveň emotívne podfarbený a dojímavý v miere aká tejto téme prináleží. Dojal ma prejav pána Dušana Daučíka zo Švédska. „Potrebujeme držať spolu a vtedy budeme ten najlepší národ na svete,“ uzavrel svoj príhovor o mnohých emigrovaných Slovákoch, ktorí sa dnešného samostatného Slovenska nedožili. O tom aké je dnes byť Slovákom v zahraničí hovoril aj Richard Stilicha z Toronta za Zámorie, či naša Sandra Kralj Vukšić z Chorvátska za Dolnú zem a všetci traja dali podujatiu skutočný krajanský rozmer a váhu. Mládežnícky dychový orchester zo Slovenského Komlóša hral Suchoňovu skladbu Aká si mi krásna či Na Kráľovej holi, pesničky na tému vysťahovalectva do Ameriky zaspievala Anna Hradsky zo San Diega v USA a skladbu Nepoznám inú takú zem operný spevák Ivan Ožvát, ktorého korene tiež siahajú na Dolnú zem… Monika Necpálová predniesla báseň Malý drotár S. H. Vajanského na počesť všetkých tých, ktorí museli odísť… V publiku bol rad významných osobností, domácich, ale aj krajanov, takto spolu sme boli jednou veľkou slovenskou rodinou. Bolo tam toho omnoho viac a opäť sa mi potvrdilo – byť na tejto misii má obrovský význam, zahraniční Slováci si to plne zaslúžia a potrebujú nás tu s podanou rukou a otvorenou náručou,“ vyjadrila sa na sociálnej sieti vedúca Oddelenia koordinácie štátnej politiky a externej komunikácie ÚSŽZ Milina Sklabinská.

MZVEZ pri príležitosti Dňa zahraničných Slovákov zverejnilo nasledujúce štatistické údaje:

Najviac slovenských krajanov žije podľa dostupných štatistík v zámorí
v Spojených štátoch amerických sa nachádza 750 000 Sloveniek a Slovákov,
v Kanade 100 000.
Slovenská národnosť má dodnes silné zastúpenie predovšetkým v susedných štátoch SR
-v Česku je ich evidovaných 200 000,
-v Maďarsku cca 30 000,
-v Rakúsku 65 000.
Slovenské tradície udržiavajú naši krajania napríklad i v Srbsku, kde ich žije 45 000, alebo v Rumunsku, kde sa k slovenským koreňom hlási 13 000 obyvateľov.

Podujatie bolo možné sledovať naživo a dodatočne si ho môžete pozrieť tu /začiatok do 15:30 min. doporučujem preskočiť /:

Po stopách predkov II

Vyznávam sa priazňou k tomuto kraju

„…vyznávam sa láskou k tomuto kraju,
vyznávam sa priazňou k tomuto ľudu,
ktorému kolískou je tento kraj.
Pri letnej páľave, kde lístok nehne sa.
Únavou, kde usína voda i nebesá.
Na bielu stužku vyšijem všetky lúčne kvety.
A tú všetku krásu rodnej zemi pošlem.
A k tomu ešte pozdravov tisíce…“

Takéto srdcervúce vyznanie mi znie ešte aj dnes, keď opisujem spomienky na náš vydarený trojdňový zájazd v horúcich, júnových dňoch 21. až 23. júna 2024.

Hneď v prvý deň, po príchode do núdznej oblasti slovenských regiónov Rimavskej Soboty, sme si s údivom prezerali pamätihodnosti mesta. Medzi nimi napríklad také starobylé skvosty, ako Starý stoličný dom Malohontu, Dievčenskú školu, Kráľovský súd, Kostol evanjelickej cirkvi, Stoličnú nemocnicu, Školu pre pôrodné asistentky, ale aj Gemersko – malohontské múzeum.
Záverom sme sa sklonili pred významnými osobnosťami Gemera a Malohontu, ale bezpochyby s významom pre celé Slovensko, a to pri prehliadke slovenského unikátu, ktorým je Alej dejateľov v Rimavskej Sobote, na Nám. Štefana Marka Daxnera. Predstavuje akýsi „návrat v čase“ a podľa slov jej iniciátora a autora, matičiara MUDr. Petra Dragijského, stvárňuje skupinovú kompozíciu osobností „troch sokolov“ (Daxner, Francisci, Bakulíny), štyroch „zberateľov ľudovej rozprávky“, (Roys, Škultéty, Čipka, Dobšinský), galériu „slávnych žien“ (Vansová, Textorisová), ale nechýba ani „duchovný vodca gemersko-malohontských Štúrovcov“ Pavol Jozefi, so svojimi 12 učeníkmi.

Celú prehliadku pre nás pripravila a sprevádzala nás riaditeľka Turisticko-informačného centra v Rimavskej Sobote, Ing. Milanka Jutková. Jej pútavé rozprávanie dopĺňal známy lekár, s dlhoročnou praxou chirurga, ktorý je autorom projektu Historické osobnosti Gemera-Malohontu, v ktorom sa zameral na Slovákov z tamojšieho kraja. Realizáciou projektu Alej dejateľov, sledoval niekoľko cieľov. Jedným z nich bolo vyváženie predchádzajúceho stavu tým, že v Rimavskej Sobote už dávno stoja sochy, pamätné tabule a pomníky maďarských tamojších rodákov, básnikov a revolucionárov, pripomínajúce mená, či udalosti z dejín maďarského národa. Projekt MUDr. Petra Dragijského zabezpečuje, že sa na dôstojných miestach v Rimavskej Sobote umiestnili aj sochy, busty a iné pamätníky dôležitých, slovenských gemersko-malohontských rodákov i tých, ktorí v tomto kraji pôsobili, prípadne boli s ním spojení. Boli nimi vedci, spisovatelia, umelci, významní politici atď.

Po spoločnej večeri, na terase hotela Drieňok, nám posedenie opäť spríjemňoval už spomínaný, veľký národovec MUDr. Peter Dragijskyj. A že bol hodný tohto vzácneho prívlastku, nás ubezpečoval pri každej téme, ktorú sme do neskorej noci s údivom počúvali. Aj noc mala na Teplom Vrchu svoje čaro… po horúcom dni nám krásnu prírodu pokropil dáždik.

Druhý deň nás čakala návšteva malebného mestečka Tisovec.

Ťažko sa mi slovami opisuje vrelé prijatie na tamojšom MsU, zástupkyňou primátora mesta Tisovec, Mgr. Martou Svobodovou. Jej vrúcne privítanie, s pripraveným programom, v podaní členov ZPOZ i  ZUŠ, najlepšie vystihujú slova básnika…

„…a preto srdcia dokorán otvorme.

Viečka vysoko zdvihnime.

Aby sme dobre videli

ten nádherný kus zeme…“

Pri zaznení prvých tónov národnej piesne Keď sa Slovák preč do sveta uberal, neostalo snáď ani jedno oko suché. Našu návštevu bude Tisovčanom pripomínať zápis v Pamätnej knihe mesta.

S priateľmi sme sa pristavili pri ľudsky oslovujúcom pamätníku, patriacemu pamiatke Dr. Vlada Clementisa. Zaspomínali a venčekom obvitým slovenskou trikolórou, sme si pripomenuli zmysluplnosť a odkaz tohto veľkého syna nášho národa, ktorý tu zanechal pre dorastajúce pokolenie.

Popoludnie v druhý deň nášho poznávacieho pobytu, ktoré sa zrodilo z túžby poznať krásu a dobrotu našich predkov, pokračovalo poobede návštevou obce Drienčany. Navštívili sme historickú evanjelickú faru a v lone krás Drienčanského krasu si prišiel na svoje každý milovník rozprávkového labyrintu, či starobylých slnečných hodín. Tie boli neklamným dôkazom uchovávania hlbokej pamäti minulosti, významným, hodnototvorným, architektonickým prvokom doby.

Zámerom organizátorov tohto stretnutia bolo zanechať v nás, v účastníkoch hrdosť na svoj pôvod, ale aj doplniť si poznatky o svojich predkoch, ktorí zapustili korene nielen na Dolnej zemi, ale aj v Gemersko-malohonskej lokalite.

Celý večer nám, vnímavým i sčítaným poslucháčom, približoval verne svoje rozprávanie, jeden z nás, priamy účastník prinavrátenia našich rodičov a starých rodičov, pán Ing. Michal Hronec.

Tretí deň nášho putovania po stopách predkov, smeroval na turistickú trasu Gotickej cesty na Gemeri. Tomuto unikátnemu projektu udelila Európska komisia v roku 2022 prestížnu značku, Európske kultúrne dedičstvo.

Doobedie sme strávili v malebnej obci Lukovištia. Na miestnom cintoríne sme si, položením vencov, uctili pamiatku slovenských velikánov, Ivana Kraska a Ladislava Mnačka. Na znak úcty a vďaky k predkom, sme priam túžili po kultickom svätom mieste.

V nedeľu poobede sme pookriali na Službách Božích v Rimavskom Kraskove. Na prehliadke vzácností kostolného unikátu evanjelických kostolíkov Gotickej cesty v Rimavskom Brezove, Kraskove a Kyjaticiach nám európsky význam nástenných malieb, ktorých autormi boli talianski maliari, s láskou a múdrosťou priblížila zborová farárka ThDr. Janka Miháliková.

Nebolo by spomienok, nerozhorel by sa tlejúci ohník v našich srdciach, nebolo by pomyselného oblúka, spájajúceho potomkov slovenských i dolnozemských, nebolo by pokoja v našich srdciach, keby sme nenašli odkaz našich predkov.

Vďaka vám za všetko, čo ste pre nás urobili…

Mgr. Mária Feješová

Po stopách našich predkov 2 – pozvánka

Dobrý deň.

V termíne 21.-23. 6.2024 organizuje Spolok Slovákov z Maďarska zájazd “Po stopách našich predkov 2”, na ktorý svojich členov, rodinných príslušníkov a známych srdečne pozývame.

Program zájazdu posielame v prílohe.

Prihláška :

Prihlásiť na zájazd sa môžu záujemci v termíne do 10. 6. 2024 na mailovej adrese :  eva.kmetova@dakoda.sk.                                      sedliacikova.betka@gmail.com

V emaile, t. j. v prihláške na zájazd je potrebné uviesť : meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko účastníka, č.telefónu a poznámku ” Po stopách našich predkov 2″.

Platba :

Zaplatiť poplatok 150 e na osobu bankovým prevodom na účet Spolku Slovákov z Maďarska č. SK 24 3100 0000 0042 1012 4018 je potrebné v termíne do 10. 6. 2024.  

Do príkazu na úhradu je potrebné v poznámke pre príjemcu platby uviesť : meno a priezvisko účastníka a text : Po stopách našich predkov 2.

Program:

  1. Deň – 21.jún 2024
  •   7,30 hod. odchod autobusu z Galanty (Dom MS)
    –  8,00 hod. odchod autobusu zo Šale (Kultúrny dom)
  • 11,00 hod. príchod do Rimavskej Soboty – prehliadka pamätihodností mesta
    a návšteva Gemersko – malohontského múzea
  • 13,00 – 14,00 hod. obed ( Teliakovce, Salaš pod Maginhradom)
  • 14,30 hod. ubytovanie v hoteli DRIENOK, Teplý Vrch
  • 16,00 hod. spoznávanie „unikátov“ obce Drienčany (tešíme sa na návštevu
    historickej evanjelickej fary, slnečných hodín, rozprávkového labyrintu a krás
    Drienčanského krasu)
  • 19,00 hod. spoločná večera na terase hotela Drienok

2. Deň – 22.jún 2024

  • 7,30 hod. raňajky
    -10,00 hod. návšteva mesta Tisovec, prijatie na MsÚ, prehliadka
    pamätihodností a evanjelického kostola v meste
  • 13,30 hod. obed v hoteli DRIENOK, Teplý Vrch
  • 16,00 hod. pozorovanie slnka a planét v Gemersko – malohontskej hvezdárni
    v  Rimavskej Sobote

3.Deň – 23.jún 2024

  • 7,30 hod. raňajky
  • 8,30 hod. obec Lukovištia
    Spoznajme jeden zo štyroch unikátnych evanjelických kostolíkov Gotickej
    cesty, miestny cintorín a  hroby slovenských velikánov – Ivana Krasku
    a Ladislava Mňačka
  • 12,30 hod. obed v hoteli Drienok na Teplom Vrchu
  • 13,30 hod. odchod na Služby Božie so začiatkom o 14,00 hod. v Rimavskom
    Kraskove
  • 15,00 hod. prehliadka vzácností kostolného unikátu evanjelických kostolíkov
    Gotickej cesty. Sprevádzaná bude zborovou farárkou, ThDr.  Jankou
    Mihálikovou.
  • cca 18,00 hod. návrat domov

Zmena programu vyhradená!

Dolnozemska veselica Horne Saliby 27.4.2024

Dolnozemská veselica

V sobotu 27.4.2024 sa uskutočnila v Horných Salibách „Dolnozemská veselica“. Podujatie organizovalo OZ Apovka Mamovka spolu s OZ Spolok Slovákov z Maďarska. 

O 17:00 sa začali Služby Božie za našich predkov v miestnom evanjelickom kostole. Viedol ich evanjelický pán farár Attila Szpisák so Slovenského Komlóša.

Akcia pokračovala o 18:00 v dome kultúry v Horných Salibách. Pozvanie prijali aj hostia z Maďarska – predsedníčka celoštátnej Slovenskej samosprávy v Maďarsku p. Alžbeta Hollerová Račková, predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku p. František Zelman, riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe p. Hajnalka Krajčovičová a mnohí ďalší. Svojou účasťou nás potešila aj predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska p. Katka Koňariková a predseda Spolku Slovákov z Rumunska p. Rudolf Hajduk.

Hlavným hudobným hosťom večera bol Adrián Fahn, krstný syn Karola Duchoňa. Sedieť nás nenechala ani ľudová hudba Veselie v sprievode cimbalistu Jožka Csillaga. Do rána s nami zostal v rezkom rytme aj DJ Cini. 

Na akcii nechýbali genealógovia zo Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov, ktorí záujemcom vytvárali rodokmene. Účastníci si mohli zakúpiť aj knihy a suveníry s dolnozemskou tematikou.

Dobre sme sa cítili a tešíme sa na ďalšie podujatia s dolnozemskou tematikou, na srdečné stretnutia našich krajanov – dolnozemských Slovákov.

Touto formou sme si uctili 77. výročie repatriácie Slovákov z Maďarska do vtedajšieho Československa. Vyjadrila to predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska Eva Kmeťová slovami pri príhovore: „Drahie naše mamovke a apovkovia, s pokorou a vďakou budeme navždy ochraňovať pamiatku za váš veľký počin: za to, že ste nás sem priviedli, porodili a vychovali v našej vlasti, v našom drahom Slovensku. Budeme si navždy ctiť a vážiť, že ste sa pred 77 rokmi navrátili do našej vlasti a prichystali nám slovenskú prítomnosť i budúcnosť“.

V nasledujúcom odkaze je možné si pozrieť prierez Dolnozemskej veselice:

Eva Kmeťová, predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska

Deň mesta Slovenský Komlóš

20.4.2024 sa konal v sobotu Deň mesta Slovenský Komlóš. Ráno sme položili za Spolok Slovákov z Maďarska veniec k Pamätníku založenia Slovenského Komlóša slovenskými osadníkmi  hornouhorských stolíc, asi 80 rodín. Neskôr pribúdali ďalší(takmer výlučne evanjelickí) osadníci, či už migráciou z okolia alebo priamo z hornouhorských stolíc. Dátum založenia Komlóšu je 24.4.1746, čiže na Juraja.

Na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva v Dome prírody sa odovzdávali vyznamenania Pro Urbe, Mladý talent Slovenského Komlóša a ceny súťaže v kreslení „Moje mesto.“
Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov tu slávnostne odovzdalo rodokmeň Jána Janka vo forme zarámovaného obrazu. Jeho meno nesie maďarská ZŠ v meste. Matka Jána Janka
pochádzala z Liptovského Trnovca a otec zo Šivetíc. Obraz nakreslila pani Slávka Kerďová Matajsová.
Rodokmeň prevzala riaditeľka ZŠ z rúk p. Ľubomíra Kmeťa, p. Jaroslava Poliaka a primátora Galanty p. Petra Koleka. Príhovor za Združenie predniesol pán Michal Hronec.

Po obede sme sa zúčastnili kultúrneho a gastronomického stretnutia Slovákov na námestí Sv. Štefana, kde vystúpili:

  • Folklórny súbor Zelený veniec z Ečeru
  • Folklórny súbor Mlynček z Kolárova (Slovensko)
  • Tanečný súbor Komlóš
  • Mládežnícky dychový orchester Slovenského Komlóša

Prezreli sme si aj Slovenskú národopisnú zbierku v meste,

Navštívili sme Slovenskú dvojjazyčnú základnú školu,
po ktorej nás previedla pani riaditeľka Marianna
Melegová.

V nedeľu 21.04.2024 sme sa zúčastnili slovenských Služieb Božích v evanjelickom kostole. Privítal nás
veľmi priateľský pán farár Attila Szpisák a p. Pál Kmetykó.

Našu delegáciu prijal aj pán primátor Slovenského Komlóša Zoltán Zsura. Celá organizácia podujatia bola výborne pripravená.

Eva Kmeťová, predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska

MARŠ: https://www.facebook.com/100000414042963/videos/451151757451791/