Krásne je na Slovensku vo februári, keď slniečko zasvieti a mládež si zahrá.
Zima nás tento rok poriadne skúša. O snehu sa nám tu na juhu Slovenska ani nesníva, ale na severe je ho habadej. A pretože fašiangy sú prvou predzvesťou konca zimy, radi sme sa na ne išli pozrieť na Malinô Brdo.
Obetovanie Pána alebo ľudovo aj Hromnice je cirkevný sviatok, ktorý sa slávi 2. februára. V tento sviatok sa oslavuje prinesenie Ježiša do chrámu na 40. deň po jeho narodení. V tento deň sa v chrámoch zvyknú posväcovať sviečky, ktoré sa nazývajú hromničky. So sviatkom sa zvyknú spájať viaceré ľudové zvyky a tradície.
Alebo aj toto, ľa: https://www.youtube.com/watch?v=VnYYIUDalW0
Na Hromnice o hodinu více – to je hádam najzákladnejšia a naznámejšia charakteristika tohto dňa. A treba dodať, že aj najnespochybniteľnejšia, pretože krátenie noci je úkaz, ktorý pozorujeme všetci, prinajmenšom aspoň tí, ktorí ráno vstávame pred siedmou a tešíme sa, že už nie je taká tma.
Ďalšie pranostiky sú také ako všetky ľudové pranostiky – raz sedia, inokedy nie. Väčšina z nich prorokuje, že ak je na Hromnice poriadna, tuhá zima, znamená to skorý príchod jari a pekné leto, a naopak, teplé Hromnice veštia studenú jar a zlú úrodu. Napríklad:
Ak je Hromničná Panna Mária mrazovitá, bude skorá a teplá jar.
Keď sú na Hromnice veľké chumelice, veselo si puká sedliak zo svetlice.
Keď slnko svieti na Hromničku, zbieraj slamu na chodníčku.
Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zmrzne.
Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli.
Keď sú tiché, teplé Hromnice, budú búrlivé a snežné Kvetnice.
Keď sú na Hromnice snežné povetrnice, objaví jar skoro usmievavé líce.
Iné hromničné pranostiky sa obmedzujú len na konštatovanie, že Hromnice sú začiatkom konca zimy.
Prešli Hromnice, koniec sanice.
Hromnice, zimy polovice.
Na Hromnice chumelice, nebýva už zimy více.
Hromnice bývajú v našich časoch prevažne studené, zasnežené, s mrazmi. V prípade, že sú Hromnice naozaj mrazivé, tak by podľa pranostík mala prísť skorá a teplá jar. Môžeme však tomu veriť? Výčiny počasia a zmeny klímy v posledných rokoch dávajú tradičným pranostikám poriadne zabrať.
Západní Slovania na Hromnice začínali druhú časť svojho hospodárskeho roka, obdobie ktoré na rozdiel od zimného času sprevádzali búrky a dominoval v ňom hlavný slovanský boh hromu a blesku – Perún. Ten prichádzal na Zem, aby zvrhol temné sily a vládu zimy.
Búrky obvykle prichádzajú až na jar, začiatkom februára sa ešte neblýska a nehrmí. Túžba po zmene, po skorom striedaní zimného obdobia príjemnejším teplým, našich predkov priviedla k obradom, ktoré tomu mali napomôcť. Ženy mali variť dlhé rezance, lebo potom sa vraj urodí dlhé konope a ľan. Iný recept na zabezpečenie želanej dĺžky týchto plodín bolo šmýkanie sa, prípadne sánkovanie. Čím dlhší šmyk alebo čím dlhšia sánkarska dráha, tým lepšia úroda. Takže, nečakajme na hromy a na blesky, a poďme sa sánkovať!
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=pfbid0Qx2w1H8onxMyrjQht6KcWXVZZTNrb7zX8tNwzVuDELZZUm5uNPPEv2Xgof9nRN7vl&id=734359752