Vyznávam sa priazňou k tomuto kraju
„…vyznávam sa láskou k tomuto kraju,
vyznávam sa priazňou k tomuto ľudu,
ktorému kolískou je tento kraj.
Pri letnej páľave, kde lístok nehne sa.
Únavou, kde usína voda i nebesá.
Na bielu stužku vyšijem všetky lúčne kvety.
A tú všetku krásu rodnej zemi pošlem.
A k tomu ešte pozdravov tisíce…“
Takéto srdcervúce vyznanie mi znie ešte aj dnes, keď opisujem spomienky na náš vydarený trojdňový zájazd v horúcich, júnových dňoch 21. až 23. júna 2024.
Hneď v prvý deň, po príchode do núdznej oblasti slovenských regiónov Rimavskej Soboty, sme si s údivom prezerali pamätihodnosti mesta. Medzi nimi napríklad také starobylé skvosty, ako Starý stoličný dom Malohontu, Dievčenskú školu, Kráľovský súd, Kostol evanjelickej cirkvi, Stoličnú nemocnicu, Školu pre pôrodné asistentky, ale aj Gemersko – malohontské múzeum.
Záverom sme sa sklonili pred významnými osobnosťami Gemera a Malohontu, ale bezpochyby s významom pre celé Slovensko, a to pri prehliadke slovenského unikátu, ktorým je Alej dejateľov v Rimavskej Sobote, na Nám. Štefana Marka Daxnera. Predstavuje akýsi „návrat v čase“ a podľa slov jej iniciátora a autora, matičiara MUDr. Petra Dragijského, stvárňuje skupinovú kompozíciu osobností „troch sokolov“ (Daxner, Francisci, Bakulíny), štyroch „zberateľov ľudovej rozprávky“, (Roys, Škultéty, Čipka, Dobšinský), galériu „slávnych žien“ (Vansová, Textorisová), ale nechýba ani „duchovný vodca gemersko-malohontských Štúrovcov“ Pavol Jozefi, so svojimi 12 učeníkmi.
Celú prehliadku pre nás pripravila a sprevádzala nás riaditeľka Turisticko-informačného centra v Rimavskej Sobote, Ing. Milanka Jutková. Jej pútavé rozprávanie dopĺňal známy lekár, s dlhoročnou praxou chirurga, ktorý je autorom projektu Historické osobnosti Gemera-Malohontu, v ktorom sa zameral na Slovákov z tamojšieho kraja. Realizáciou projektu Alej dejateľov, sledoval niekoľko cieľov. Jedným z nich bolo vyváženie predchádzajúceho stavu tým, že v Rimavskej Sobote už dávno stoja sochy, pamätné tabule a pomníky maďarských tamojších rodákov, básnikov a revolucionárov, pripomínajúce mená, či udalosti z dejín maďarského národa. Projekt MUDr. Petra Dragijského zabezpečuje, že sa na dôstojných miestach v Rimavskej Sobote umiestnili aj sochy, busty a iné pamätníky dôležitých, slovenských gemersko-malohontských rodákov i tých, ktorí v tomto kraji pôsobili, prípadne boli s ním spojení. Boli nimi vedci, spisovatelia, umelci, významní politici atď.
Po spoločnej večeri, na terase hotela Drieňok, nám posedenie opäť spríjemňoval už spomínaný, veľký národovec MUDr. Peter Dragijskyj. A že bol hodný tohto vzácneho prívlastku, nás ubezpečoval pri každej téme, ktorú sme do neskorej noci s údivom počúvali. Aj noc mala na Teplom Vrchu svoje čaro… po horúcom dni nám krásnu prírodu pokropil dáždik.
Druhý deň nás čakala návšteva malebného mestečka Tisovec.
Ťažko sa mi slovami opisuje vrelé prijatie na tamojšom MsU, zástupkyňou primátora mesta Tisovec, Mgr. Martou Svobodovou. Jej vrúcne privítanie, s pripraveným programom, v podaní členov ZPOZ i ZUŠ, najlepšie vystihujú slova básnika…
„…a preto srdcia dokorán otvorme.
Viečka vysoko zdvihnime.
Aby sme dobre videli
ten nádherný kus zeme…“
Pri zaznení prvých tónov národnej piesne Keď sa Slovák preč do sveta uberal, neostalo snáď ani jedno oko suché. Našu návštevu bude Tisovčanom pripomínať zápis v Pamätnej knihe mesta.
S priateľmi sme sa pristavili pri ľudsky oslovujúcom pamätníku, patriacemu pamiatke Dr. Vlada Clementisa. Zaspomínali a venčekom obvitým slovenskou trikolórou, sme si pripomenuli zmysluplnosť a odkaz tohto veľkého syna nášho národa, ktorý tu zanechal pre dorastajúce pokolenie.
Popoludnie v druhý deň nášho poznávacieho pobytu, ktoré sa zrodilo z túžby poznať krásu a dobrotu našich predkov, pokračovalo poobede návštevou obce Drienčany. Navštívili sme historickú evanjelickú faru a v lone krás Drienčanského krasu si prišiel na svoje každý milovník rozprávkového labyrintu, či starobylých slnečných hodín. Tie boli neklamným dôkazom uchovávania hlbokej pamäti minulosti, významným, hodnototvorným, architektonickým prvokom doby.
Zámerom organizátorov tohto stretnutia bolo zanechať v nás, v účastníkoch hrdosť na svoj pôvod, ale aj doplniť si poznatky o svojich predkoch, ktorí zapustili korene nielen na Dolnej zemi, ale aj v Gemersko-malohonskej lokalite.
Celý večer nám, vnímavým i sčítaným poslucháčom, približoval verne svoje rozprávanie, jeden z nás, priamy účastník prinavrátenia našich rodičov a starých rodičov, pán Ing. Michal Hronec.
Tretí deň nášho putovania po stopách predkov, smeroval na turistickú trasu Gotickej cesty na Gemeri. Tomuto unikátnemu projektu udelila Európska komisia v roku 2022 prestížnu značku, Európske kultúrne dedičstvo.
Doobedie sme strávili v malebnej obci Lukovištia. Na miestnom cintoríne sme si, položením vencov, uctili pamiatku slovenských velikánov, Ivana Kraska a Ladislava Mnačka. Na znak úcty a vďaky k predkom, sme priam túžili po kultickom svätom mieste.
V nedeľu poobede sme pookriali na Službách Božích v Rimavskom Kraskove. Na prehliadke vzácností kostolného unikátu evanjelických kostolíkov Gotickej cesty v Rimavskom Brezove, Kraskove a Kyjaticiach nám európsky význam nástenných malieb, ktorých autormi boli talianski maliari, s láskou a múdrosťou priblížila zborová farárka ThDr. Janka Miháliková.
Nebolo by spomienok, nerozhorel by sa tlejúci ohník v našich srdciach, nebolo by pomyselného oblúka, spájajúceho potomkov slovenských i dolnozemských, nebolo by pokoja v našich srdciach, keby sme nenašli odkaz našich predkov.
Vďaka vám za všetko, čo ste pre nás urobili…
Mgr. Mária Feješová
