Archív kategorií: Spoločenská rubrika

/Jubilanti, Opustili nás/

Opustila nás Anna Piláriková

Dňa 22. októbra 2022 v ranných hodinách nás navždy opustila predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska

PaedDr. Anka Piláriková

17.07.1948 – 22.10.2022

Na rozlúčku s Ankou

Príde chvíľa kedy sa ťažko hovorí.
Príde chvíľa kedy sa slzy tlačia do očí.
Príde chvíľa kedy srdce puká žiaľom.
Príde chvíľa kedy sa končí života slalom.
Anka naša drahá,
tá krutá chvíľa prišla.
Naše duše smútkom zahalila.
Tvoji drahý, priatelia a známy
slzami klopkajú na rakvičku tvoju.
Odpovede sa už nikdy nedočkajú.
Usilovnosť, pracovitosť, chrabrosť,
ktorou si prekvitala
 na naše plecia si uložila.
Sľubujeme Ti,
 v tejto pre nás chvíli ťažkej,
 že ich ponesieme ďalej.

Lúčime sa s Tebou
s nesmiernym, neopísateľným žiaľom.
Brázdu,
ktorú si svojimi činmi
vo svojom živote vyorala
naplníme želaniami,
ktoré si nám zanechala.
Vence, kytice kvetov k
najmenšiemu príbytku kladieme
 a lúčime sa s Tebou
okrídlenou  vetou
Odpočívaj v pokoji.
Česť tvojej pamiatke.

Na rozlúčku s Ankou Pilárikovou Michal Hronec

Nekrológ

Anna Piláriková, rodená Matejdesová, sa narodila v Matúškove 17.júla 1948. Pochádza z presídleneckej rodiny, čo výrazne nasmerovalo jej osud.
Otec bol Slovák z Juhoslovenskej (Srbskej) Starej Pazovy, matka Slovenka zo Slovenského Komlóša v Maďarsku. Rodina sa presídlila do obce Matúškovo v roku 1947.
Jej životná kariéra začala po skončení Pedagogickej fakulty UK v Trnave. Pôsobila ako učiteľka ZŠ v Trsticiach, neskôr v Matúškove.
V roku 1985 po vykonaní rigoróznej skúšky získala titul PaedDr. V tom čase už pôsobí ako vedúca katedry v Slovenskej odbornej škole v Sládkovičove.
V nasledujúcich piatich rokoch pracuje na poste tajomníčky Mestského národného výboru v Galante. Ďalších päť rokov sa opäť venuje pedagogickej činnosti ako riaditeľka školy. Po ukončení funkčného obdobia v roku 1997 preberá funkciu štátnej intendantky Dudvážskeho kultúrneho centra v Galante.  V tom roku sa stáva riaditeľkou Domu matice slovenskej v Galante.
Od roku 2006 do konca volebného obdobia roku 2010 bola prednostkou Obvodného úradu v Galante. V priebehu svojho aktívneho života zastávala rôzne významné funkcie  nielen na úrovni okresu Galanta, ale aj na krajskej a štátnej úrovni,
-od roku 1972 až do roku 2006 bola poslankyňou mesta Galanta, členom školskej komisie,
-predsedníčkou komisie kultúry a medzimestských vzťahov MsZ,
-predsedníčkou krajskej rady Matice slovenskej Trnavského kraja,
-členkou ústredia – výboru Matice slovenskej v Martine,

Navždy sa zastavilo srdce drahého a blízkeho človeka, predsedníčky nášho Spolku Slovákov z Maďarska, neúnavnej organizátorky slovenského kultúrno-spoločenského života v Galante PaedDr.(doktor pedagogiky) Anky Pilárikovej,  ktorú sme všetci poznali, vážili si ju a mali ju radi. Odišla od nás, odišla navždy. Smrť, ktorá neľútostne dopĺňa odveký zákon prírody, ju vytrhla z našej spoločnosti. I keď ju dlhšiu dobu trápila ťažká choroba, nechcela sa jej poddať, úporne sa jej bránila, bojovala s ňou ako so všetkými ťažkosťami vo svojom živote. Neprešlo však veľa času a zákerná choroba bola silnejšia ako jej vôľa, premohla ju a navždy jej zabránila vrátiť sa medzi nás.
Anka so svojim nebohým manželom Jánom, s ktorým sme sa rozlúčili ani nie pred tromi týždňami, boli hlavnými zakladateľmi  „Spolku Slovákov z Maďarska na Slovensku“. S nostalgiou spomíname pri pohľade na fotografiu z krásneho dňa 30.októbra 1998, keď sa stretlo v Galante na pozvanie pani Anny Pilárikovej  300 delegátov z 31 obcí Slovenska, roztratených ale nestratených presídlencov a ich potomkov z Maďarska, ktorí sa vrátili do vlasti v rámci akcie „Mať volá“ v rokoch 1946-1948. Presídlenci z Maďarska sa v priebehu rokov stali neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho, spoločenského, hospodárskeho a politického života Slovenskej republiky, že sa nato nezabúda má svoj veľký podiel práve Anka Piláriková. Spolok je funkčný a stále aktívny a bude pokračovať v načatej ceste. Predsedníčkou Spolku bola od jeho založenia až do jej skonania. Spolok, pod jej vedením, sa vyznačoval rozvíjaním aktívnej spolupráce s predstaviteľmi spolkov Slovákov z Bulharska, Juhoslávie a Rumunska na Slovensku, bola organizátorkou mnohých spomienkových podujatí pri príležitosti výročí príchodu Slovákov do vlasti svojich predkov.
Od svojho vzniku spolok, vďaka jej aktivite, odprezentoval množstvo publikácií, ako napr: „Z minulosti Slovenského Komlóša“ „Prekliate časy“, „Tam zložili aj svoje kosti“, „Kultúrne dedičstvo budapeštianskych Slovákov“, časopis „Dolnozemský Slovák“, básnické  zbierky Juraja Antala Dolnozemského a niekoľko vzácnych publikácií Jána JančovicaMichala Hronca.
Mimoriadny ohlas u širokej galantskej verejnosti mali tradičné Galantské reprezentačné plesy Dolnozemských Slovákov, ktoré pripravila a organizovala s medzinárodnou účasťou rovnako ako aj kantilény na pamiatku Karola Duchoňa, ktoré majú svoje pokračovanie aj v súčasnosti. Zorganizovala desiatky výmenných účinkovaní speváckych a folklórnych súborov udržiavajúcich slovenské tradície doma i v zahraničí, ktoré vystupovali v meste Galanta alebo okolitých dedinách.
Bola iniciátorkou inštalovania pamätníka osídlenia a pamätnej tabule v Slovenskom Komlóši, pamätníka presídlenia pred DMS v Galante. Pamätné miesta sú príležitosťou k spomienkam na našich predkov.
Takmer pravidelne, každoročne pripravil Spolok pod jej riadením v spolupráci s mestom Galanta, Mestským kultúrnym strediskom a DMS jesenné galakoncerty „Žijeme pod jedným slnkom“, „Teplo domova“, „Verní tradíciám“, Z pokolenia na pokolenie“, „Návraty“. Veľkej popularite sa tešili gastronomické podujatia organizované v spolupráci s Komlóšanmi, ako aj ochotnícke divadelné a folklórne predstavenia Komlóšanov.

Pre každé podujatie bol príznačný jej hlboký cit k národnej príslušnosti. Jej emotívne vystúpenia, hovoriace zo srdca, z hĺbky duše o napĺňaní túžby a súčasne hlásenie sa ku koreňom materí a otcov, nás často privádzali až k slzám.

Vďaka jej iniciatíve sa organizovali tematické zájazdy na Dolnú zem pre občanov Galanty a okolia. Za veľmi dôležité Spolok považuje udržiavanie živého kontaktu s regiónmi v Maďarsku odkiaľ sa presídlilo najviac Slovákov – Békéscaba, Slovenský Komlóš, Pitvaroš, Csanádalbert, Bánhedeš, ale aj Tardoš.
Aj samotné partnerské vzťahy medzi Galantou a Slovenským Komlóšom, ako významným a živým centrom slovenskej dolnozemskej kultúry, je v kontexte s rozvíjajúcimi sa činnosťami samotného Spolku Slovákov z Maďarska, ktorý sa svojimi aktivitami, svojou myšlienkou trvalo zaprezentoval vo svojom sídle, v Galante, v regióne a napokon i v rámci Slovenska, ako životaschopné občianske združenie, a nadobudol významnú spoločenskú akceptáciu.
Za veľkého úsilia našej predsedníčky, rok nato ako vznikol Spolok, bola podpísaná partnerská zmluva medzi mestami Galanta a Slovenský Komlóš a táto bola už dvakrát  slávnostne obnovená a v súčasnosti sa vďaka vysokému úsiliu samotného primátora mesta Galanta veľmi úspešne rozvíja, začo Anke Pilárikovej bola udelená „Cena primátora mesta Galanta“.

Zosnulá Anka Pilariková bola osobnosť, ktorá za dlhoročnú a záslužnú činnosť na kultúrno-spoločenskom poli, v štátnej a verejnej správe, ako aj v Matici slovenskej, sa stala nositeľkou ocenení:
-cena ministra kultúry SR
-pamätná medaila Štefana Moyzesa
-pamätná medaila Matice slovenskej
-medaila Sv. Cyrila a Metoda
-medaila Andreja Hlinku
-medaila Martina Rázusa
-zlatá medaila MS za zásluhy a dlhoročnú prácu v Matici slovenskej
-medaila Ministra vnútra za zásluhy o verejnú správu
-medaila predsedu Trnavského samosprávneho kraja
-cena „Za Komlóšskych Slovákov“
-ako aj ďalšie ocenenia.

Veľký je bôľ a zármutok za zosnulou, nech však cez nesmiernu temnotu prebleskne aspoň slabučký lúč útechy, že naša drahá zosnulá vykonala vo svojom plodnom živote všetko, čo mohla pre nás všetkých urobiť.
Zosnulá patrila k ľuďom, ktorí sú zapálení pre slovenskú vec, pre svoje korene a slovenskú kultúru, a keďže sama horela, dokázala zapaľovať aj iných. Bolo nám potešením, že sme mohli Anka s Tebou spolupracovať, bohužiaľ nádej, že sa tak bude diať aj v budúcnosti Tvojím odchodom zhasla.
Dovolím si rozlúčiť sa so zosnulou v mene:
-Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, -Slovenskej národnostnej samosprávy na Komlóši, -Spolku čabianskych a segedínskych Slovákov, -Občianskeho združenia Dotyk ľudskosti, -Spolku Slovákov z Bulharska, Rumunska a bývalej Juhoslávie, -Členov Matice slovenskej, -riaditeľa DMS v Galante, -Slovenskej redakcie Maďarskej televízie,
-Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, -Umeleckého súboru IGRICI z Igramu, -od spolužiakov z gymnázia v Galante, -primátora a samosprávy mesta Galanta a mesta Slovenský Komlóš, -blízkych z jej rodnej obce Matúškovo a od -nás členov Spolku Slovákov z Maďarska.

Odpočívaj pokojne v rodnej zemi, ktorú si mala tak veľmi rada, Tvoju pamiatku si v srdciach zachováme.

Výbor Spolku Slovákov z Maďarska

Posledná rozlúčka

Opustil nás Pavol Hudák

Dňa 15.10.2022 o 22hod v domácom ošetrovacom prostredí /po predchádzajúcom ošetrení a liečení v nemocnici v Galante/ na obojstranný zápal pľúc zomrel jeden zo spoluzakladajúcich členov Spolku Slovákov z Maďarska, niekdajší pracovník mestskej ale aj okresnej knižnice 

Pavol Hudák

zo Sládkovičova

Rozlúčka so zosnulým bude v Stredu 19.10.´22 o 14,00 hod v Dome smútku v Sládkovičove.

Opustil nás Ján Pilárik

S hlbokým zármutkom oznamujeme našim členom a priateľom, že nás 3. októbra 2022 vo veku 76 rokov navždy opustil zakladajúci člen Spolku Slovákov z Maďarska

Ján PILÁRIK

Výbor Spolku Slovákov z Maďarska vyslovuje smútiacej rodinke úprimnú sústrasť. Rozlúčka so zosnulým bude 6.10.2022 o 13.00 hod. v Novom cintoríne GALANTA (HODSKá CESTA)

Nech odpočíva v pokoji

Česť jeho pamiatke !

——–

Ticho
Janko náš
to ticho
pod hodinami času,
nesmierny smútok vyvolalo.
Dušu hlboko zranilo.
Už tvoje slovo
 to ticho nenaruší.
Manželke ruku nepohladíš.
K deťom svojim
už  nikdy slovka neprehovoríš.
Vnúčence nerozveselíš.
Súrodencom už  srdce neotvoríš.
Priateľov a známych už nepozdravíš.

To ticho
vence z čečiny na  tvoj rov uvilo.
Kytice kvetov od rodných a priateľov
slzami pokropilo.
S tým tichom tvoju
telesnú schránku
do neprístupnej,
studenej rodnej zeme,
všetci smútiaci pozostalí
 s nesmiernym žiaľom
 ukladáme.

To nekonečné ticho
pokrývať bude
ubolené myšlienky nás všetkých,
ktorých si mal tak rád
 a ktorí na tvojej poslednej ceste
prišli sme k oltáru,
od ktorého svet nepozná
cestu návratu.

Priateľ môj vzácny, Janko Pilárik nech Ti je zem slovenská ľahká. Odpočívaj v pokoji.
Michal Hronec

—————

Spolok Slovákov z Maďarska sa lúči so svojim členom Jánom Pilárikom.

Zosnulý Ján Pilárik bol spolu s manželkou Ankou zakladajúcim členom Spolku Slovákov z Maďarska, i keď pôvodom nepochádza z Dolnej zemi,  obzvlášť významným spôsobom sa zaslúžil o udržiavanie kontaktov a priateľstvo s dolnozemcami. Dobrovoľne viedol kroniku počas 23 ročnej histórie Spolku a bol hospodárom Spolku.

V priebehu svojho aktívneho života člena spolku  bol spoluiniciátorom a organizátorom  spomienkových podujatí pri príležitosti výročí návratu Slovákov do vlasti, ktoré sa stali aj veľkou príležitosťou na organizovanie mnohých akcií spolu s Domom Matice slovenskej v Galante, kde v 90.-tych rokoch aj sám pracoval. Spoluorganizoval desiatky účinkovaní speváckych a folklórnych súborov udržiavajúcich slovenské tradície.

Spoluinicioval inštalovanie pamätníka osídlenia pred kostolom  a pamätnú tabulu v evanjelickom kostole v Slovenskom Komlóši, pamätník presídlenia pred DMS v Galante, tieto  pamätné miesta sú príležitosťou k spomienkam na našich predkov.

Vďaka aj jeho aktivite sa organizovali tematické zájazdy na Dolnú zem pre občanov Galanty a okolia. Svoje veľké skúsenosti využíval  v organizovaní odborných seminárov a výstav v oblasti národnostného povedomia a vzťahov.

Ako spoluautor sa podieľal na viac ako dvanástich publikáciách zo života  spolku ako boli „Z úcty ku koreňom“, „Mílniky času“ a ďalšie.

Zosnulý Ján Pilárik patril medzi výrazných podporovateľov slovenského života na Dolnej zemi, zvlášť v Slovenskom Komlóši.

Tento oddaný človek, bez pomoci ktorého sa nezaobišla žiadna udalosť v činnosti Spolku Slovákov a v slovenskej národnostnej obci, bol pracovitý a ochotný pomôcť každému kto pomoc potreboval, nás teraz opustil.

Janko – budeš nám veľmi chýbať, ale v našich srdciach budeš stále s nami.

ČESŤ TVOJEJ PAMIATKE !Výbor Spolku Slovákov z Maďarska

Opustl nás Ľudovít Pomichal

Od USZZ|28. januára 2022|

27. 1. 2022 sme sa dozvedeli smutnú a šokujúcu správu, že náš dlhoročný kolega Ľudovít Pomichal neočakávane skonal.

Informácia o jeho úmrtí bola pre nás o to šokujúcejšia, že ešte nedávno sme sa rozprávali o pracovných plánoch v novom roku v súvislosti s projektami, v ktorých Ľudko zohrával ako ich tvorca kľúčovu úlohu, či už ide o Letnú škola žurnalistiky alebo  Informačno-mediálnu komisiu nášho úradu. Na tieto podujatia sa mimoriadne tešil a spolu s jeho funkciou člena redakčnej rady Ľudových novín vydávaných Slovákmi žijúcimi v Maďarsku patrili medzi jeho „srdcovky“.

Svojou kreativitou nezastupiteľnú úlohu Ľudko zohrával aj pri organizovaní Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, kde sa podieľal na sprievodných kultúrnych podujatiach a pri moderovaní kultúrneho programu počas Pamätného dňa zahraničných Slovákov a Krajanského dvora na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve. Nehovoriac o jeho vždy aktuálnom informovaní o krajanskom dianí vo svete na webovej stránke nášho úradu, ktorú mal na starosti a blogoch, ktoré tejto problematike venoval.

Strácame v ňom kolegu, pre ktorého jeho práca nebola len povolaním, ale aj poslaním a vášňou. Určite to súvisí s faktom, že jeho mama, ktorá tiež patrila medzi Slovenky žijúce v zahraničí, sa prisťahovala na Slovensko po druhej svetovej vojne z Pitvároša. Ľudko si Dolnú zem niesol vo svojom srdci.

Ľudko, budú nám chýbať diskusie s tebou a tvoj nezameniteľný zmysel pre humor.

“Domovina” na rozlúčku:

https://mediaklikk.hu/video/domovina-2022-02-14-i-adas/

Po stopách presídlencov

Výzva Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov na spoluprácu:

Važení potomkovia dolnozemských Slovákov,

 Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov (www.komlos-rodokmene.eu) si dalo za cieľ pokúsiť sa genealogicky spracovať údaje o našich predkoch – Slovákoch z historickej  „Dolnej zeme“.  Na tomto projekte pracuje skupina nadšencov už piaty rok a spracovali sme už evanjelické cirkevné matriky z viacerých obcí a miest regiónu (Komlóš, Bánhedeš, Pitvaroš, Čanádalbert, Ambrózfalva, Nadlak). 

 V súčasnosti spracúvame najväčšiu z dolnozemských cirkevných matrík – matriku Békešskej Čaby, ktorá bola v minulosti neoficiálnou metropolou dolnozemských Slovákov. 

Mnoho rodín, ktoré sa v roku 1947 presídlili do ČSR sa neskôr presťahovali z obcí a miest južného Slovenska, kde boli pôvodne presídlení, do rôznych kútov republiky. Údaje o týchto ľuďoch (nové bydlisko, prípadný sobáš, alebo úmrtie) nevieme matrične dohľadať.

Ak máte znalosť o svojich príbuzných, resp. známych, ktorí už bývajú v iných lokalitách na Slovensku, či v zahraničí, chceme Vás týmto poprosiť o poskytnutie  údajov  pre náš genealogický výskum. Pokiaľ nepoznáte presné údaje  -napr. o novom bydlisku príbuzného, či známeho, privítame aspoň základné údaje (napr. v súčasnosti žije v Trnave, alebo zomrel a je pochovaný v Trnave).

Vytvorili sme krátky dotazník  do ktorého môžete napísať údaje o Vašich príbuzných, či známych, ktoré poznáte a ste ochotní poskytnúť. Údaje zapracujeme do nášho programu. Samozrejme budú dodržané pravidlá o ochrane osobných údajov (GDPR).

Vopred ďakujeme za pomoc pri pátraní po našich predkoch, pri doplnení kamienkov do mozaiky dnes už rozsahom veľkého projektu genealogického spracovávania matrík obcí a miest tohto regiónu.

Vyplnený dotazník pošlite prosím na: karol.rebro@gmail.com

Vopred ďakujeme za pomoc

Ukážka dotazníka tab.1:

Dotazník presídlencov  tab. 2:

Vzor vyplnenia:

Meno, priezvisko: Samuel Ondruš
miesto a
dátum narodenia: Pitvaroš, 29.9.1890
miesto a
dátum úmrtia: Niagara Falls USA, 1967
presídlený do,
posledné bydlisko: Niagara Falls USA
vzťah: manžel Kataríny Frankovej
nar. 21.5.1894 – Komlóš umr. 1965 Niagara Falls
poznámka:

Poznámka: tab. 2 je vo .xlsx, to zn. že si ju možno stiahnuť (klik ľavým tlačítkom myši), následne “povoliť úpravy” a tam aj vyplniť .
Po vyplnení odoslať e-mailom na adresu: karol.rebro@gmail.com

K ukľudneniu našej mysle

Robíme správne rozhodnutia ?

Je ťažké určiť s istotou, čo je správne a čo nie, akým smerom sa vydať a akým cestám sa naopak vyhnúť. Preto by som sa rád podelil o svoj pohľad na súčasnú situáciu.

Áno, je to už rok, čo sme sa prvý krát zoznámili s pojmom COVID – 19 a je to už rok, čo sa situácia okolo nás mení každý deň a mení sa veľmi nepredvídateľne. Hoci o kúsku RNA v bielkovinovom obale s názvom koronavírus sme už ako tak niečo zachytili z kríz, ktoré nás minuli, teraz sme uprostred niečoho nového a každý jeden z nás to zvláda úplne inak.
V priebehu 3/4 roka, podľa množstva konšpiračných scenárov, sa malo jednať len o miernu, sezónnu chrípku, ktorá by nás obťažovala len krátku dobu, mala by ľahký priebeh a ľudia by sa kvôli niečomu, čo ani nie je považované za žijúci organizmus, nemuseli obmedzovať v tom, čo radi robíme a čo sme považovali za každodennú samozrejmosť. Odborníci v komisii a premier túto verziu už na začiatku a potom nespočetne kráť jednoznačne odmietli. Mnohí odborníkom neverili a ešte stále neveria a považujú ich dokonca za zradcov národa.

Bohužiaľ nie všetko vždy vyjde podľa našich alebo nám ponúkaných predstáv a museli sme v záujme zachovania ďalšieho fungovania spoločnosti trošku zmeniť náš doterajší spôsob života. Zrazu je v uliciach menej ľudí, mnoho prevádzok je zavretých a všetko, vlastne ak teda vôbec, funguje v obmedzenom režime. Cestovanie, spoločnosť iných ľudí, koncerty, ale aj veci ako súkromné oslavy, svadby a mnoho ďalších sa stali akýmsi luxusom. Samozrejmosťou sa stalo nosenie rúšok a v našich hlavách sa vynárajú rôzne myšlienky. Prečo ? Pretože sme dostali možnosť vystúpiť z každodenného ruchu a byť so samým sebou, byť v tichu. Znie to ľahko a mnohí by si povedali, že to robíme každý deň. Nieje to však úplne pravda, pretože byť so samým sebou je celkom náročná aktivita a práve v takýchto obdobiach môžeme pozorovať ostatných ale aj samých seba, ako sa s touto úlohou popasujeme. 

Mozog je veľmi zaujímavý a nepredvídateľný orgán a je to práve on, spolu s kôpkou hormónov, ktoré nám umožňujú cítiť, rozmýšľať. Sme v dobách, kedy nám internet a sociálne siete, či médiá ponúkajú nové možnosti získavania informácií, ich šírenia a vyjadrovania toho, čo nám ten náš mozog ponúkne.
Ako vždy, každá minca má dve strany a kým niektorí sa snažia o zachovanie šírenia zmysluplných informácií, je tu aj vzorka, ktorá chce ostatných presvedčiť o niečom, čo nemusí byť práve pravda. Nebol by to až taký problém, keby sme všetkých naokolo naučili filtrovať dáta, ktoré prúdia našim smerom.

Je to smutné, ale žiaľ toto možné nie je a mnoho ľudí sa nechá presvedčiť rôznymi hoaxami a nepravdami. Keďže sa nachádzame v dosť náročnej časti našich životov, ľudia potrebujú niečomu veriť. Akoby sme sa snažili problém, ktorý je priamo pred nami ignorovať a veriť myšlienke, že možno keď si tisíckrát povieme, že tam nie je, tak zmizne. Pokúšame sa hľadať rôzne komplikované vysvetlenia a nepravdepodobné scenáre len preto aby sme umelo odvrátili svoj vlastný zrak od čírej priamočiarosti toho, čo prežívame.

Objavujú sa myšlienky o akomsi “čipovaní” prostredníctvom vakcíny, či výteru sliznice pre účely testovania ľudského organizmu na prítomnosť už spomínaného vírusu. Zároveň padajú rôzne názory týkajúce sa obmedzovania ľudskej slobody jednoduchou prevenciou vo forme zodpovedného nosenia rúšok, či dodržiavania odstupov. Objavujú sa protesty, ktoré v týchto časoch nie sú práve najvhodnejším spôsobom skutočného riešenia krízy, ktorú prežívame. Každý deň sa nielen nám ale aj našej ekonomike vláda Slovenskej republiky snaží pomôcť a mám pocit, že niektorí z nás predtým akoby zatvárali oči.

Majme na pamäti, že tie takzvané “čipy” nosíme každý deň v našich vreckách, držíme ich v rukách a prakticky si bez nich nedokážeme predstaviť život. Zverujeme im naše osobné informácie, zadávame adresy, telefónne čísla, ukazujeme fotografie a videá, či zverejňujeme naše myšlienky a dávame k nim voľný prístup prakticky hocikomu. Už sa vám niekedy stalo, že ste si na internete prezerali napríklad nové topánky a teraz vám všade, kam nakuknete vyskakujú reklamy s topánkami ? Ak áno, nie ste sami. Hovorí sa tomu cielená reklama, ktorá funguje na princípe každodenného zberu dát práve o nás a obrovskej väčšine to doteraz nevadilo. Skúsme sa nad tým zamyslieť, keď niekde najbližšie uvidíme článok, ktorý hovorí o “čipoch” vo vakcínach, či na hrotoch tyčiniek používaných pri testovaní. 

Túto krízu prekonáme a k svojim bežným životom sa vrátime len vtedy, ak budeme zodpovední, ak budeme rešpektovať nariadenia vlády, ktorá nekoná na základe výmyslov, ale na základe odporúčaní zdravotníckych a epidemiologických odborníkov. Nosme rúška, dodržiavajme odstupy, chráňme seba aj druhých, buďme rozumní a hlavne zodpovední, pretože vyjsť do ulíc a sebecky, nerešpektujúc už spomenuté formy prevencie protestovať proti tomu, že sa nám niekto snaží pomôcť, nám naše staré životy nevráti a ekonomiku na nohách neudrží.

Nie som síce odborník, ale snáď nikomu so zdravým sedliackym rozumom neunikne fakt, že ak chceme znova žiť naše staré životy, tak by sme sa mali správať ako inteligentní ľudia a spoločne, jedným smerom ťahať za jeden povraz aby sme si raz na konci mohli s úľavou povedať, že sme to zvládli. Nenechajme sa vťahovať do rôznych politických konšpirácií, život máme len jeden.

POKOJNÉ VIANOCE PRAJEM

Webmajster P. Bada

Ilustračné foto postihnutých vírusom – Adela a Viktor Vinczeovi

A kým ešte cez víkend bolo všetko v poriadku, najnovšie Viktor zdieľal na svojom Instagrame informáciu, že ani jeho ochorenie neobišlo. Ukázal teplomer, na ktorom svietilo 39,5. Vtipnými slovami opísal svoj stav: „Vitaj a neublíž mi.“
O pár hodín na to už ale zverejnil aj fotografiu z postele a opísal svoj zdravotný stav. Viktor tak priznal, že rozhodne nemá ľahký priebeh tohto ochorenia, hoci je mladý a zdravý. …

Dopis Členom spolku

Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je image.png

Všetkým členom
Spolku Slovákov z Maďarska
V Galante, 5. december 2020

Vážení priatelia,
je za nami ďalší rok, dovoľte mi prosím, aby som Vás opäť oslovila a aspoň písomne pozdravila, keďže sa inak nedá.

V uplynulom roku sme neorganizovali a nepozvali Vás na žiadne naše spoločné stretnutie, takže sme si ani nemohli poskytnúť aspoň pár príjemných chvíľ, vyjadriť spomienky a spomenúť nové skutočnosti, ktoré tvoria kolorit nášho každodenného života.

Výbor Spolku napriek pandémie sa zišiel 2 krát a prerokoval stávajúcu situáciu. V krátkosti spomeniem iba to, že sme plánovali pri príležitosti Dňa Slovenského Komlóša uskutočniť kultúrno-spoločenské podujatie „Klenoty kultúrnych a duchovných hodnôt“ v dňoch 23. – 25. apríla 2020 tematický  zájazd, zameraný na národopisné pamiatky našich krajanov na Komlóši. Záujem členov bol veľký, prišla nám však do toho pandémia CORONA19 a naša snaha tým vyšla nazmar. Viac akcií sme z dôvodu uvedeného obmedzenia pohybu a zhromažďovania neriešili.

Spolok podporil vydanie publikácie „RODOKMENE“ Slovákov z Dolnej zeme finančným príspevkom 500 Euro. Kniha je k dispozícii od polovice októbra v cene 25 Euro aj s CD. Objednať alebo osobne vyzdvihnúť si ju môžete u p. Eva Tušková, 925 01 Matúškovo 874, e-mail: tuskova.sk@outlook.sk.

Počas roku 2020 sme blahoželali nášmu jubilantovi Ing. Michalovi Hroncovi podpredsedovi Spolku k 85.narodeninám a Zuzane Laukovej riaditeľke školy v Slovenskom Komlóši, predsedníčke Slovenskej národnostnej samosprávy k 60.narodeninám. Okrúhle životné jubileum oslávili v roku 2020 samozrejme viacerí naši členovia a členky, dátum narodenia niektorých členov bohužiaľ nemáme. Musím sa zmieniť aj o tej smutnejšej udalosti, keďže nás po ťažkej chorobe 19.10.2020 opustila dlhoročná členka výboru Spolku Marienka Sudorová.

Činnosť spolku v nasledujúcom roku 2021 je vzhľadom k pandemickej situácii veľmi ťažké plánovať, preto Vám neposkytnem zatiaľ žiadne návrhy, prepáčte.

Tak ako každý rok, aj teraz sa obraciam na Vás s výzvou, aby ste v rámci daňového priznania poukázali pre Spolok príspevok do výšky 2 % zaplatenej dane za rok 2020 podľa zákona o dani z príjmov, samozrejme oslovte aj príbuzných a známych. Termíny pre daňové priznanie si musíte odsledovať.

Pri tejto príležitosti si dovoľujem Vás poprosiť o vyrovnanie členského príspevku v tradičnej výške 5 E za rok 2021 cez poukážku alebo eBank.

Teším sa na stretnutie s Vami i keď príležitostí pre takéto stretnutia je veľmi málo.

Tohtoročný Advent, Vianoce a Nový rok budú ťažké. Celý tento rok bol ťažký. O to viac si môžeme vážiť to, že sme tu, že sme zdraví a že sa ešte môžeme na niečo tešiť. K týmto kresťanským sviatkom neodmysliteľne patrí aj akési „uskromnenie, stíšenie“, skorý príchod každodennej tmy priam núka, ak je čas, možnosť, v rodinách sa viac venovať jeden druhému, rozprávať sa, byť spolu, venovať ho najbližším.

Krásny a pokojný adventný čas, Vianoce a Nový rok 2021!

S pozdravom
PaedDr. Anna Piláriková, predsedníčka
Spolku Slovákov z Maďarska

PS:
Členské príspevky cez internet e.Bank:    IBAN:     SK2431000000004210124018
Informácia pre príjemcu:  meno a priezvisko odosielateľa

Poštovú poukážku zasielajte na adresu:
SSM , Bratislavská 1458/71, 92401 Galanta

Opustila nás Marienka Sudorová

S hlbokým zármutkom oznamujeme našim členom a priateľom, že nás navždy opustila dlhoročná členka výboru Spolku Slovákov z Maďarska

Marienka SUDOROVÁ 

Česť jej pamiatke !

Naposledy…

Milá Marienka,
prečo si zatiahla oponu?
Života oponu čiernu.
Veď si sa tak tešila.
Úvod dôchodku
naplno užívala.
Tešili sme sa s Tebou.
Dnes so slzami v očiach
skormútení stojíme
nad Tvojim najmenším príbytkom.
Príbytkom,
 z ktorého sa už nevychádza.
na scénu života.
Skrášlili sme ho  vencami,
kvetinkami,
spomienkami
 na  prežité chvíle s Tebou.
 Nikdy na Teba  nezabudneme.
To Ti   v tejto smutnej
rozlúčkovej chvíli,
Tvoji rodní a priatelia verní,
 sľubujeme.

Odpočívaj v pokoji!

Na rozlúčku s Marienkou Sudorovou, ktorá nás opustila po ťažkej chorobe 19.10.2020
napísal Michal HRONEC