Slovenské potulky Pilíšom | Spolok Slovákov z Maďarska

Históriu pradávnej dediny Pleš, dnes Mlynky, podrobne obsahuje publikácia „Samosprávy obce Mlynky“, ktorej autorom je Gregor Papuček. V nej sa uvádza, že vykopávky svedčia o tom, že pod vrchom Pleš (dnes Piliš) kedysi stál benediktínsky kláštor, ktorý tam v 12. storočí už chátral opustený. Neskôr vzniklo silné cisterciánske Plešské opátstvo, ktoré tam pretrvalo až do roku 1541. Keď Turci tiahli na Budín, cisterciti svoj kláštor opustili. Budín 7. septembra padol, a Turci v ten istý deň podpálili aj cisterciánsky kláštor. V ňom zhorela aj jeho bohatá knižnica, ktorá zrejme obsahovala presnejšie údaje z histórie obce, píše Papuček. Vďaka Alexandrovi Kormošovi a Gregorovi Papučkovi sa Pilíš stal podobne silným symbolom Slovákov v Maďarsku ako napríklad komlóšska turňa, čabianska klobása či dolnozemské tkaniny.
V posledných rokoch tejto oblasti, v ktorej dodnes žijú Slováci sa venuje priateľ nášho spolku, ešte žijúci fotograf a publicista Jozef Schwarz, ktorý, ako sám píše, každoročne navštevuje toto prostredie aj s výstupom na vršok Pilíš (757m).
Bol som nadšený pri čítaní diela:
R. Fraňo – J. Schwarz: Slovenské potulky Pilíšom

Cieľ, ktorý si dala autorska dvojica Rudolf Fraňo a Jozef Schwarz je predstaviť slovenskosť Pilíša v toku 15 storočí. Prečo tak hlboko začreli do minulosti? Držia sa záverov vedeckej obce, že naši slovenskí predkovia sa volali v minulosti Sloveni (Slovieni / Slověni), ktorí od 6. Storočia preukázateľne žili aj na území Pilíša.

Zaujímavo popísané, historicky podložené fakty o mestečkách a dedinách na území Pilíša so slovenským obyvateľstvom:

Čív (Piliscsév), Čobánka (Csobánka), Dimiš (Dömös), DorogKalás (Budakalász), Kestúc (Kesztölc), Mlynky (Pilisszentkereszt), Ostrihom (Esztergom), Pilíšska Čaba (Piliscsaba), Pilíšske Moravce (Pilismarót), Pomáz Santov (Pilisszántó), Senondrej a Zbehy (Szentendre és Izbég), Senváclav (Pilisszentlászló), Tahitótfalu, Vyšehrad (Visegrád).

Dovolím si súhlasiť a podporujem aj návrhy p. Jozefa Schwarza, ktoré už niekoľkokráť odporučil v rámci „Matičných námetov práce a spolupráce so Slovákmi v Maďarsku“, z ktorých vyberám:

7. „Podporovať cestovný ruch zo Slovenska za Slovákmi a slovenským prostredím v Maďarsku. Zúčastňovať sa pravidelného májového výstupu na Pilíš, v júli na Matru. Pritiahnuť aj miestnych Slovákov. Taktiež v spolupráci s domácimi vytvoriť tradíciu Blatnohradského stretnutia. Podobne zvýšiť slovenskú účasť na rozličných podujatiach Slovákov v Maďarsku po celý rok. K tomu vydať matičný kalendár podujatí Slovákov v Maďarsku a v matičných periodikách ich propagovať“.

Je to skutočne pôvabná oblasť kde žili a dodnes žijú obyvatelia zo slovenskými koreňmi. Stojí zato navštíviť tam žijúcich slovákov aj okolie.

Ostrihom: