Spomienka na 75.výročie presídlenia v Diakovciach

Spomienkové oslavy pri príležitosti 75.výročia návratu Slovákov z Čanádalbertu z “Dolnej zeme” do vlasti svojich predkov na Slovensko do Diakoviec

            Spomienkové oslavy pripravil miestny odbor Matice slovenskej Diakovce spolu s Evanjelickým cirkevným zborom a.v. matkocirkev Diakovce. Konali sa dňa 23.a 24.9 2022.

            V piatok 23.9.2022 podvečer sme sa stretli pri “Lipe predkov” a stromu reformácie, ktorá bola zasadená pred 5 rokmi na ich pamiatku. Ona nám pripomína veľké rozhodnutie našich rodičov a starých rodičov vrátiť sa do vlasti svojich predkov.  Lipa rastie a zapúšťa korene tak, ako zapustili korene naši predkovia pred 75.rokmi tu vo svojej vlasti.

            Spomienkové oslavy pokračovali slávnostnými službami Božími v sobotu 24.9. v chráme Božom v Diakovciach so zborovou farárkou Zorkou Tulákovou a zborovou farárkou z Horných Salíb Zuzanou Slížikovou.  Kázňou prítomným poslúžil konsenior Dunajsko-nitranskeho seniorátu, brat farár Martin Riecky.

            Naši predkovia si postavili pre seba a svojich potomkov v Čanádalberte kostol, faru, školu, svoje príbytky, tak ako si postavili kostol v roku 1968 a faru v roku 1978 i v Diakovciach.

            Slávnosti pokračovali v kultúrnom dome. Na pôde MOMS predsedníčka Mária Urbanová privítala účastníkov tohoto zhromaždenia, potomkov i vzácnych hostí. Pozvanie prijali predseda MS Marián Gešper, riaditeľ CU MS Martin Hájnik, starostka obce Kristína Jakócsová, Martin Riecky konsenior  DN seniorátu, sestra farárka Zorka Tuláková , dištriktuálna dozorkyňa ZD Renáta Vinczeová.

Slávnostný prihovor predniesla predsedníčka MO MS Mária Urbanová. S príhovormi vystúpili i naši vzácni hostia. Na oslavách vystúpil aj spevácky zbor CZ Diakovce “Krédo” pod vedením dirigentky Kataríny Bosákovej. Krásnymi piesňami dotvorili nezabudnuteľnú atmosféru, dôstojnosť a krásu podujatia. Sestra farárka svojou modlitbou za predkov, za nás potomkov a za všetkých prítomných nás povzbudila vo viere. Viera nás sprevádzala v ďalekej cudzine i tu vo vlasti. Je našou oporou a povzbudením do ďalšieho života.

            Činnosť MO MS v Diakovciach ocenilo na tomto podujatí aj ústredie MS. Márii Urbanovej, predsedníčke MOMS bola udelená a slávnostne odovzdaná strieborná medaila MS “za mimoriadnu záslužnú prácu v matičnom hnutí.”  Toto ocenenie patrí však i celému výboru a matičiarom, ktorí sa na práci pre MS podieľajú.

            Naše podujatie pokračovalo posedením a najmä vzájomnými rozhovormi a opätovným vytváraním dobrých vzťahov s účastníkmi tohoto milého spomienkového podujatia.

                                                                                               Mária Urbanová
                                                                                        predsedníčka MOMS Diakovce

Spevácky zbor CZ Diakovce “Krédo” pod vedením dirigentky Kataríny Bosákovej
Publikum
Odovzdanie medaile predsedníčke MOMS Diakovce Márii Urbanovej predsedom MS Marianom Gešperom

Príhovor prednesený pri príležitosti 75.výročia návratu Slovákov do vlasti.

Milí prítomní !

            Pred viac ako 250 rokmi, za vlády cisárovnej Márie Terézie Slováci z chudobných slovenských stolíc aby si zachovali svoju evanjelickú vieru a zabezpečili svoje početné rodiny osídlili Turkami vyľudnenú  “Dolnú zem” Rakúsko-Uhorskej monarchie. Tu v roku 1844 naši predkovia Slováci si založili svoju dedinu Čanádalbert. Bola to čisto slovenská dedina.

            O živote v nej sme sa dozvedeli z rozprávania našich rodičov a starých rodičov. Tiež z monografie ” Putovanie a život Alberťanov” autorov spisovateľa Jana Jančovica a Márie Urbanovej a z knihy “Čanádalbertania a ich rodokmene” autormi sú Mária Urbanová – potomkyňa Čanádalberťanov a Zuzana Sallaiova-potomkyňa Pitvarošanov. Zaznamenali sme v nich život tejto komunity Slovákov, zverejnili historické dokumenty, digitálne spracovali rodokmene jednotlivcov  / 30.000 osob/ a rodín. Na DVD sú spracované údaje všetkých, ktorí v Čanádalberte žili,  narodili sa, sobášili a zomreli. A to od roku 1844/ od založenia obce/  až do roku 1947/po návrat na Slovensko/.

            Diela boli napísané z dôvodu, aby každý z nás potomkov mohol spoznať život svojich predkov, aby spoznal svoj rodokmeň,aby sme si mohli dat odpoveď na položenú otázku – kto sme a kto boli naši predkovia. Určite to boli dobrí a pracovití ľudia. Pozývali si do svojich dedín farárov, učiteľov, vzdelancov zo Slovenska, aby si zachovali materinskú reč – slovenčinu, svoju vieru. Oni sa usilovali aj o zlepšovanie  hospodárskeho života, viedli ich k mravnosti, k vzdelanosti, k spravovaniu si veci verejných podla daných pravidiel.

            Po 103 rokoch života v Čanádalberte, z dediny ktorú založili, v nej žili sa vrátili v roku 1947 v rámci povojnovej migrácie v Európe, späť do vlasti.

Prijali výzvu česko-slovenskej vlády určenú Slovákom v zahraničí, vrátiť sa do krajiny svojich predkov pod názvom ” Mať volá”. A tak naši, predkovia po ťažkom, no i peknom živote v Čanádalberte odviedli svoje deti z prostredia v ktorom boli vystavené nesmiernemu národnostnému útlaku, ohrozovaní postupnou asimiláciou späť do vlasti. Priviedli ich sem, aby si zachovali svoj jazyk a svoju vieru. Aby zostali Slovákmi a Slovenkami “Lebo tak ich pán Boh stvoril ! “. Tak odpovedal koordinátor ECAV pre presídľovanie evanjelikov senior Július Dérer na otázku ” prečo presídľujeme Slovákov z ” Dolnej zeme”.

            Naši rodičia urobili pre nás, svojich potomkov významný a zodpovedný krok, keď poznačení usilovnosťou začali tu na Slovensku žiť a zabezpečovať svoje rodiny, ich hmotné a kultúrne potreby. Boli pripravení dať svojim rodinám novú kvalitu života. Sled času doniesol do ich životov toľko zmien, radosti i starosti, no i zabudnutia na obdobia poznačené traumami i nenaplnenými predstavami. Tie negatíva zatláča čas pomaly do úzadia, no to pozitívne, ten najväčší cieľ- cieľ žiť doma a zostať Slovákmi a Slovenkami bol naplnený. A tá láska k domovu, ktorú mali naši predkovia hlboko zakorenenú vo svojich srdciach tú lásku mame i my vo svojich.

                                                                                               Mária Urbanová
                                                                                         predsedníčka MO MS Diakovce

Jedna odpoveď na „Spomienka na 75.výročie presídlenia v Diakovciach“

  1. Pekné podujatie. Takto si predstavujem činnosť Matice slovenskej na Slovensku. Gratulujem a veľa úspechov do ďalších rokov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.