Všetky príspevky Ing. HRONEC Michal

Ľudová architektúra dolnozemských Slovákov

13. januára 2023 Ing. HRONEC Michal Vložiť komentár

Ing. Michal Hronec

V Maďarsku žije ešte aj v súčasnosti viac ako 350 tis. Slovákov, respektíve ich pomaďarčených potomkov. Na toto územie sa Slováci sťahovali po porážke, v Európe rozpínajúcej sa, osmanskej ríše. Bolo to obdobie 18. a 19. storočia, kedy zemepáni 150 rokov po vyhnaní Turkov zistili , že ich majetky prinášajú veľmi malý osoh, keď na nich chovajú len rožný statok a kone. Toto územie bolo pre prisťahovalcov veľmi nehostinné, zarastené trávou, náletovými stromami a mimoriadne zamokrené. Po príchode osadníkov do oblasti békéšskej, čongrádskej , čanádskej stolice a na územie Sedmohradska, Vojvodiny, Sriemu a Banátu ich prvou úlohou bolo postaviť si príbytky. Nebolo to však jednoduché, lebo okrem spomínaných v prírode sa nachádzajúcich, stavebných materiálov, tam nič iné sa na stavanie použiť nedalo.

Stavanie príbytkov a hospodárskych objektov možno sledovať v niekoľkých etapách.

Prvou etapou boli príbytky- zemnice. Bola to vykopaná jama prekrytá sedlovou strechou zhotovenou z vŕbového dreva , viac-menej z konárov a trstinovou krytinou. Toto bolo naozaj len núdzové riešenie na jeden rok, alebo na krátke obdobie. Šikovnejší si postavili už hneď na začiatku akýsi príbytok nad zemou. Z vŕbového dreva vyhotovili konštrukciu tak, že zakopali do zeme drevené stĺpy a tieto vyplietli opäť haluzami z vŕbového prútia a na túto konštrukciu naniesli vrstvu blata. Strecha bola buď sedlová alebo pultová tiež z vŕbového dreva. Na spoje použili húžvy z dlhých vŕbových prútov. (húžva je špirálovite natáčaním rozštiepený tenší a dlhší vŕbový konárik o priemere cca 1- 2 cm.) Táto konštrukcia sa dokonca použila aj pri stavbe prvých kostolov. Napríklad v Békešskej Čabe bol takto postavený prvý bohoslužobný stánok. No pri týchto konštrukciách nemožno hovoriť o architektúre podľa historicky vyvinutých slohov od románskeho, cez gotický až po dnešné rôzne konštruktivistické stavebné slohy. Avšak ako prvý stupeň stvárnenia obytných prístreškov je to prechod od jaskynného bývania predsa len pokrokový vývojový typ obydlia. Slováci na dolnú zem prišli už ako určitý znalci budovania stavieb ibaže sa dostali k iným materiálom ako mali na svojom pôvodnom mieste, ktoré presťahovaním opustili. Väčšina z nich pochádzala z územia horského a podhorského kde základným stavebným materiálom bol kameň a drevo. Dolnozemská rovina poskytovala iba menej kvalitné (krivé) drevo , hlinu, trstinu a neskoršie slamu a kôrovie- „kukuríča“.

Tieto primitívne obydlia však nepoužívali dlho. Maximálne rok dva a ihneď sa pustili do stavby domov: – z váľkov, – zo surových tehál, – z hliny vybíjaných domov.
Nemožno povedať , žeby tento spôsob stavania neboli mnohí poznali. Veď prechádzali na Dolnú zem územím, kde už v takýchto domoch ľudia bývali. Chýbal im však patričný fortieľ, ten nadobudli dosť rýchlo. Ako sa vraví v jednom českom prísloví, že : „Nouze naučila Dalibora housti.“ Tak aj oni donútení osvojili si stavanie vybíjaním bez väčších problémov.
Ich obydlia neboli veľké. Dispozícia bola vytvorená z izby pitvora a komory. Dom smeroval kolmo na uličnú čiaru. Neskoršie bohatší si stavali už domy s väčším pôdorysom na „lakeť“ , na „pazuchu“, odbornejšie povedané do písmena „L“, teda lomené s dlhšou alebo kratšou stranou do ulice.
Treba ešte zdôrazniť , že kde mali možnosť vyrobiť si tehly tak k tomuto spôsobu stavania aj prešli. Boli to surové hlinené tehly, spevnená hlina so „zrapkami“.
Tam kde nemali drevo na debnenie vyrábali šúľané valce z hliny, ktoré ukladali do múrov domu začerstva, teda v plastickom stave.

Samotné vybíjanie malo takýto technologický postup.
Vykopali sa základy do hĺbky cca 50-60cm, alebo až na hlinený podklad, lebo humusovitá vrstva sa musela na celú hĺbku (odborne “mocnosť”), odstrániť. Ak sa založil dom na humus tak sa steny trhali a dom sadal. Nad terénom sa začalo klásť debnenie spojované jarmom. Do takto pripraveného debnenie sa navážala hlina a ubíjala tak, že niekedy sa do takejto steny ťažko vbil klinec. Rohy stien sa vystužovali konármi, preklady sa robili drevené a to tak nad oknami ako aj nad dvermi. Strop bol tiež drevený najprv sa položila veľká hrada a na ňu malé hriadky a potom sa urobil strop z dosák. Konštrukcia strechy bola jednoduchá hambálková . Krokvy položené na pomúrnicu sa spojili tiahlom v jeden tretine výšky strechy. Krytina bola s počiatku trstina upevnená na dosky alebo na guľaté brvná, použila sa i ražná slama, v krajnom prípade sa niekedy použilo aj už spomínané „kukuríča“ , do snopov uviazané kukuričné steblá. Tieto krytiny zo slamy a kôrovia, či trstinové sa robili pod uhlom od 40 do 50 stupňov, aby sa sneh a voda pri daždi čo najskôr dostali na zem aby sneh nezaťažoval enormne konštrukciu krovu.

Podlahy v miestnostiach sa urobili z hlinenej mazaniny . Aby dosiahli hladký a relatívne pevný povrch, vrchnou vrstvou na zrapkovom podklade, bola vrstva z hliny a konského trusu. Na podlahu sa prestierali handričkové pokrovce.

Na povale, alebo na „paláši, sa urobila na doštenom záklope tiež hlinená mazanina o hrúbke 8 cm. Ako tepelná izolácia v zimnom období sa využívala rozprestretá vrstva obilia v hrúbke cca 20 cm. Celkove teda strop mal v zime hrúbku okolo 30 cm. Obilie sa postupne do jari, kedy nastúpili teplejšie dni, zo stropu spotrebovalo ako krmivo, alebo pšenica na múku a chleba. V letnom období sa teda hrúbka stropu pohybovala okolo 10 cm.

Štíty u dolnozemcov boli práve tie časti domu kde sa prejavovala snaha o skrášlenie domu. Stvárňovalo sa väčšinou na spodnej časti dreveného štítu z dosák rôznymi zárezmi napr.: prostý hrebeň z trojuholníkovým ukončením jednotlivých dosák, alebo vyrezaním kruhového ornamentu či kvapôčkovým vzorom. Sedlová strecha bola niekedy ukončená na „kečku“. „Kečka“ je vytvorený malý trojuholník zrezaním vrcholca trojuholníkového štítu. Jednotlivé dosky štítu boli buď pribité na jednoduchý zraz, alebo sa v spojoch prekrývali, niektorí majitelia si spoje dosák štítu prekryli lištami. Pri vrchole štítového tympanónu sa vyrezávali štvorcové , okrúhle, alebo otvory v tvare srdiečka o rozmeroch 15/15 – 20/20cm. Boli aj taký majitelia, ktorí celý obvod štítového trojuholníka obili, v podstate celkom jednoduchým ornamentom. Ak majiteľ nemal dostatočne dlhé dosky tak na ich spoj v polovici trojuholníka použil opäť vyrezávanú dosku s jednostranným ornamentom.

Strechy často boli ukončené pozdĺž domu podstrešnou pavlačou, „gangom“, „gánkom“. Odkvap pavlače nemal odpadové rúry ale bol ukončený len krytinou. „Gánok“ býval otvorený, alebo aj uzatvorený, aby sa hydina nedostávala do kuchyne. Oplotenie „gánku“ sa upevňovalo na stĺpiky podopierajúce preklad pod krátkymi krokvami „gánku“. Aj v tomto prípade sa použili rôzne profilované dosky a na vrchu oplotenia bolo uložené madlo, často sa používalo na ukladanie kuchynského riadu.

Okenné ostenia tiež niesli poslanie kde sa mohla realizovať odlišnosť jednotlivých domov. Tam kde bolo dostatok peňazí okolo okien sa upevnili rôzne tvarované doskové obloženia.

Charakteristickým prvkom a časťou domu je podnož domu , soklík. Na soklíku gazdinky najviac preukazovali aké sú šikovné ako si svoj dom vedia skrášliť. Soklík sa väčšinou natieral na modro, skôr šedo modro a na ňom sa ukazovala ľudová ornamentálna tvorba. Väčšina motívov bola odvodzovaná z kvetenstva. Kresba sa nanášala na čerstvú maľbu prstami.

Urbanistické riešenie osád na Dolnej zemi malo svoj ráz v tom , že sa ulice vytvárali v pravouhlom systéme. Len domy prvých osadníkov sa prispôsobovali k zdrojom vody. Stavali sa pozdĺž potoka aby obyvatelia nemali problém s vodou. Neskoršie keď sa osada rozrastala boli vydané príkazy k povinnému zriaďovaniu studní v každom dvore. Vytváral sa tak zvláštny pohľad do dvorov keď všade trčali siluety vahadlových studní. Stavby sa vždy stavali na hranicu susedného pozemku zadným múrom bez okien do susedovho dvora. Povolené bolo iba jedno malé okienko z komory, aj to tak vysoko, aby si do komôr susedia nevideli. Okolo každého domu bola vytvorená „patička“ z ílovitej zeminy. Dnes by sme „patičku“ nazvali odkvapový chodník. Táto slúžila k tomu aby sa dažďová voda nezdržovala okolo múrov, ktoré boli tiež z ílovitej zeminy a ľahko sa vodou poškodzovali, lepšie povedané nenasiakli vodou a aby nevlhli. Pred každým domom bol vykopaný jarok , jeho úlohou bolo nie vodu z ulice odvádzať ale ju akumulovať a postupne odparovať alebo vsakovať do terénu. Do neho sa stekala voda z chodníkov a z profilu cesty. Ulice a ich cesty boli iba rastlým terénom. Táto ich kvalita , či viac nekvalita sa udržala až 250 rokov. A, aj teraz, ak chcú mať majitelia domov tvrdú vozovku musia si ju zaplatiť.

Okolie domu a záhrady mali tiež svoj systém. Obyvatelia sa držali porekadla; „Postav dom a zasaď strom.“ Túto zvyklosť si zo sebou doniesli zo svojej pôvodnej lokality. Takže pred každým domom vo dvore bola zasadená buď jabloň, alebo hruška. Záhrada tiež bola členená na kvetinovú a zeleninovú a na časť kde boli vysadené ovocné stromy. Na dvore stála ako už bolo spomenuté vahadlová studňa.

Medzi záhradou a dvorom bolo oplotenie. Hydina sa zdržovala vo dvore. Veľkosť záhrady sa pohybovala okolo 2- 4 árov. Nebola vhodná na to aby sa v nej uskladňovalo krmivo . Na tento účel mali obyvatelia vymedzené plochy mimo obce tkz. „akovi“. Do koloritu osady patrili aj keď ich do architektúry zaradiť nemožno.

Zo zabudovaného interiéru za zmienku stojí murovaná pec a ohnisko pred ňou, ktoré bolo vlastne v pitvore. Pec slúžila v zime na vykurovanie a pečenie chleba , ale často sa využívala aj na varenie a prípravu pečených jedál. Konštrukcia bola zo začiatku veľmi jednoduchá. Podnož, spodok pece bol vybitý z íloviny ako obvodové murivo domu. Neskoršie z pálených tehál. Na ohnisko sa použili skoro vždy pálené tehly. Po obvode pece sa ponechala lavica buď vybíjaná alebo sa vyrobila drevená. Pri obvodom murive alebo nad čeľusťami sa ponechali voľné priestory , ktoré niesli meno malý a veľký „kuckov“. V týchto „kuckovoch“ spávali obyčajne malé deti . Boli to najteplejšie miesta v izbe.

Pece mali rôzne tvary, spodok bol najčastejšie hranolovitého tvaru. Vlastná pec bola tvarovaná ako komolí kužeľ, komolí ihlan, alebo len skriňový tvar , niekedy aj ako stupňovitá pyramída. Prvé pece sa zhotovovali z prúteného roštu na ktorý použili buď vŕbové prútie alebo na výplet len trstinu. Po dohotovení sa tento materiál vypálil a hlina nanesená naň vytvorila črep – pálenú hlinenú stenu. „Pecisko“ bolo vlastne akýmsi sporákom a trčalo do pitvora spolu s čeľusťami pece. Na liatinových panviciach sa aj tu varila strava. Nad „peciskom“ bol vymurovaný komín kde sa po zabíjačkách údili klobásy a mäso. Pravdaže treba pripomenúť , že k murovaným komínom sa naši predkovia dostali až po cca 60 rokoch po vytvorení osady. Pred týmto obdobím bol dym odvádzaný len otvoreným ohniskom cez povalový priestor. Táto nedokonalá konštrukcia mala často za následok požiare s vážnymi následkami pre obec.
Pec bola tiež vzácnym miestom na súťaženie gazdiniek. Maľovanie pecí bola naozaj unikátna záležitosť. Kvetinková i ornamentálna výzdoba sa uplatňovala hlavne tam kde boli bezdetné rodiny alebo tam kde mali „diovku“ na vydaj. Pri malých deťoch sa maľba na peci počas hlavne zimy veľmi skoro poodierala a poškodila, takže v takýchto domácnostiach bývala obyčajne biela a na jar sa vždy maľba obnovovala. Nakoniec aj steny v obývačke – „prenej chyži“ – a niekde aj steny v pitvore sa využili na umelecké vyžitie pre gazdinky. Postupom času sa maľovanie stien v dedine stalo nepísaným a neučeným remeslom.

Keď nastúpilo na svetlo dňa pálenie tehál a škridiel začali sa domy murovať z pálených tehál. Objavili sa domy so stĺpikmi s hlavicami pred priečelím. Takže nesmelo možno povedať, že do ľudovej architektúry vkročil barokový stavený sloh. K architektúre patrí aj okolie domu, oplotenie pozemku, dvor a záhrada. Na oplotenie od ulice sa používal vybíjaný múrik neskoršie aj latkový plot. Vráta ako hospodársky vstup boli z dreva a „dverce“ tiež. Aj tieto dva prvky oplotenia sa využívali na skrášľovanie domu. Dvor bol od záhrady oddelený „šránkami“. Na dvore hneď od ulice pri „gangu“ rástla buď hruška alebo jabloň. U niekoho boli položené chodníky z pálených tehál vedúce ku studni a k maštali. Záhrada bola členená na kvetinovú a zeleninovú časť a zvyšok sa vysadil ovocnými stromami. Nesmel chýbať orech, višňa,“ moruľka, voniace“ jablko a „sľúka“. Zo zeleniny sa pestovala hlavne kapusta , mrkva, „petržľan, bôb na zelenô a cukorboršov“. Medzi kvetiny sa radili „cintle“, tulipány, sirôtke,“ ártišle“ a v strede bol zasadený krušpán alebo majoránkový krík.

Dolnozemský Slováci až po dvoch – štyroch generáciách začali stavať domy z tehál a súčasne aj verejné budovy ako boli kostoly , obecné úrady a na mnohých miestach aj hotely a niekde aj priemyselné objekty. Tie už boli naozaj poznačené konkrétnymi stavebnými slohmi takže už o nich nemožno hovoriť ako ľudovej architektúre.

Vysvetlivky k nárečovým výrazom:

akov – mimo obce vymedzené plochy pre dobytok a na uskladnenie krmiva v stohoch (v Komlóši ich bolo 292)
ártišľa – kvetina Narcis
cintľa – kvetina Hyacint
cukorboršou – hrach
ďiovka – dievča
dverce – vstupná bránka do dvora (osadená samostatne na stĺpikoch alebo zabudovaná do krídla vrát
gang – otvorená chodba pozdĺž domu vytvorená predĺženou krokvou
kečka – krátka 1-1.5 m valba na štíte sedlovej strechy
kukuríča – suchá kukuričná byľ alebo inak suché kukuričné steblo
moruľka – ovocný strom marhuľa
paláš – povala
patička – odkvapový chodník okolo obvodového múru najčastejšie zhotovený z ílu
pazucha – v 90 stupňovej polohe zodvihnutá ruka do vodorovnej polohy
preňia chiža – obývacia izba otočená oknami do ulice
sľúka – ovocný strom slivka
voňiace jablko – ovocný strom dula
záklop – strop z dosák pribitých zhora na stropnice
zrapke – polámané steblá slamy pri mlátení obilia cca 10 cm dlhé

Archív

Veľký Bánhedeš – história, prvý súpis a plat farára

20. októbra 2021 Ing. HRONEC Michal Vložiť komentár

Z histórie osady Veľkýbánhedeš

Na mieste terajšej osady Veľký Bánhedeš začiatkom XV. storočia už bola jedna osada, ktorú Ján Maróti , mačovský¹ bán založil a pomenoval Bánhedešom. Túto dedinu krátko po založení 1528 rozvrátili Srbi, potom 1552 roku ju Turci spustošili natoľko, že sotva v nej zostali obyvatelia. 1596 z Balkánu sa prihnali tatárske hordy , ktoré ju natoľko spustošili, že po nich tam zostala len pustatina. Ešte aj 1742 bola na jej mieste len lúka na pasenie a kosenie a patrila k majetku mutinajského² grófa pod správou kráľovskej komory. V nasledujúcom roku kráľovská komora ju prvýkrát prenajala veľko-nájomcom. (Meno nájomcov sa neuvádza.) Títo ju ďalej dali do podnájmu chudobným ľudom , ktorí sa na pustatine usadili a už v roku 1839 mala 120 obyvateľov.

V tom čase, ako hlavný prenajímateľ, jeden menom Hengermϋller , ktorí ju spolu s okolitými pustatinami užíva , ktorému ale na jar v roku 1841 končí nájomná zmluva. Toto sa dozvedia nadlacký želiari, z ktorých sa okolo sto hláv rodín podpíše žeby si chceli prenajať od kráľovskej komory kúnágotskú pustatinu. Posielajú preto do Pešti svojich zástupcov s poslaním aby sa zúčastnili dražby s cieľom prenajať si ju. Týchto zástupcov viedol František Chovanec. Po Solnok sa viezli na vozoch a odtiaľ pokračovali do Pešti vlakom. Lenže kým prišli do Pešti dražba bola ukončená. Pustatiny získal na držbe nejaký Peter Čarnovič, za 2 forinty ročne po kat. jutre. Zástupcovia Nadlačanov sa okamžite obrátili k Čarnovičovi, ktorý sa práve chcel z dražby vzdialiť a rokujú s ním aby im dal do podnájmu kúnágotskú pustatinu. Tento zo začiatku nechcel ani počuť o podnájme, ale po dlhom prosení aby pomohol chudobným ľudom nakoniec povolí a vyhlási, že kúnágotu im nedá, tú si podrží pre seba lebo to je najlepšia pôda, ale že im dá bánhedeškú pustatinu. Po osem malých jutár pre rodinu im dá do prenájmu kataster za ročný poplatok 5 forintov za jutro.

Na jeseň 1841 prišlo okolo 80 rodín z Nadlaku a uzatvorili zmluvu s Petrom Černovičom. Túto všetky hlavy rodín podpísali 24. apríla 1841 s trvaním do 31. októbra 1855. Pán farár Ján Kutlík poznamenáva , že táto zmluva sa z cirkevnej lády – debny stratila, ale že ešte žijú z pamätníkov Chovanec František a, Pavol Lipták, ktorí túto zmluvu podpisovali s ostatnými už nežijúcimi osadníkmi.

Osadníci po príchode na pustatinu si hneď pripravili zemnice, zemljanky aby mohli prvú zimu prežiť. Do jari však skoro polovica opustila pustatinu, báli sa trstiny a šáchoria. Tí čo ostali prevzali do podnájmu vymerané parcely aj po troch rodinách, ktoré odišli.

Takto jeden občan maďarskej národnosti si po prevzatí nájmu po troch rodinách postavil ako prvý niečo čo sa už mohlo nazvať domom na bývanie. Bolo to na mieste kde teraz stojí rímskokatolícky kostol.

Následne prichádzali ťažkosti, mnohí nedokázali platiť dohodnuté nájomné, niektorí ani nechceli platiť. Černovič vyžadoval platbu nájomného a tým , ktorí neplatili vypovedal nájomnú zmluvu. Prichádza správca kráľovskej komory a na prosbu neplatiacich vyhlásil: „Toto ešte nie je osada, každého kto nebude platiť špicou svojej čižmy vykopnem.“

Na to sa osadníci inde obrátili hľadať pomoc. Vyslali zástupcov do Viedne ku kráľovi. Vedúcimi skupiny respektíve delegácie boli opäť František Chovanec a Ján Kollár. Obaja totiž vedeli po nemecky. Rokovanie dopadlo dobre. Dosiahli to, že kráľovská komora vyslala nového zástupcu aby znova preveril situáciu, ten bol zhovievavejší a konštatoval , že osada zodpovedá charakteru dediny. Prenájom naďalej zostal v platnosti.

Cirkevné záležitosti sa riešili cez Nadlacký ECAV zbor. No pre osadníkov bol predsa len bližší Komlóš a tak deti ku krstu nosili radšej na Komlóš. Podľa farára Kutlíka tých čo využívali komlóšsku fíliu nebolo veľa lebo po jeho nástupe za riadneho farára na Bánhedeš bolo málo takých, ktorím by bol vybavoval duplikáty krstných listov na Komlóši. Ján Kutlík ako zaujímavosť uvádza, že mnohým deťom , ktoré sa nosili ku krstu na Komlóš bola krstnou materou istá vdova Anna Jasovská.

Bánhedeš mal nejakého nepodareného farára Mlinárčika, ktorí si svoje povinnosti vykonával nezodpovedne , často vysedával v krčme a nakoniec sa z obce stratil a po čase sa banhedešania dozvedeli, že zomrel v nejakej nemocnici. Po zmiznutí Mlinárčika na čas s vedomím nadlackého zboru cirkevné záležitosti vykonával na bánhedeši farár bez miesta – Pavol Gally.

Osadníkom bánhedešským im ich pán farár, Samuel Krištoffy poradil aby si na zabezpečenie cirkevného zboru zriadili suchý mlyn na konský pohon. Túto radu aj prijali a na pozemku kde teraz stojí dom Ludovíta Kučeru si mlyn aj postavili. Za krátky čas si postavili druhý suchý mlyn na mieste terajšej kováčskej vyhni. Mlyny boli poistené proti požiaru na 3000 forintov . V roku 1869 cirkev uvažuje o tom , že zrealizuje veterný mlyn no pre nedostatok finančných prostriedkov od tohto zámeru upustí. Perlička: V suchom mlyne sa stala krádež. Zlodej a strážca dostali pokutu 24 forintov a z kancľa farár vyhlásil, ak sa to ešte zopakuje bude z vyobcovaný nielen z cirkvi ale aj z obce. Veterný mlyn nakoniec predsa len postavili a odovzdaný bol do užívania 1. dec. 1873. Z tehá,l ktoré ostali po výstavbe veterného mlyna sa postavil pre cirkev sklad obilia a pre farára jedna komora sa pristavila k fare.

Vlastný cirkevný zbor vzniká až od januára 1857 kedy nastupuje za riadneho farára Ján Kutlík ml. S nástupom J. Kutlíka ml. sa vlečie spor o bohoslužby v slovenskom a maďarskom jazyku. Tento spor sa vlečie dlhé roky ako často v mesiaci sa majú konať maďarské a slovenské bohoslužby lebo bánhedešský cirkevný zbor pozostával z Maďarov a Slovákov. Pomer údov bol 70 Maďarov a 540 Slovákov.

V Báhhedeši bol postavený prvý kostol v roku 1841 a slúžil do roku 1851. Bola to jednoduchá konštrukcia z dreva bez stropu. Nevie sa kde vlastne stál, ani najstarší občania si to nepamätajú. Druhý kostol bol postavený 1851-1859 a stál na mieste terajšej fary. V roku 1858 nainštalovali prvé dva zvony a vysvätené boli 25. apríla. Novú faru začali stavať v roku 1860 a krov bol dodaný z Liptova plťami. Vysviacku vykonal nadlacký farár Daniel Zajac. Tretí kostol 1859-1895 staval Ján Kutlík ml.. 2. augusta 1893 Ján Kutlík ml. zomiera. Organ sa vysvätil 26. júla 1869. Štvrtý kostol sa postavil v roku 1895. O pristavení veže ku kostolu bolo rozhodnuté v roku 18. jan. 1882.

2. augusta 1869 vypukol v dedine požiar, pri ktorom sa popálil sirotský otec a presbyter Ján Gály , na tieto popáleniny aj zomrel. Cirkev rodinám poškodeným požiarom rozdelila úrodu slamy a plevu.

V roku 1875 cirkev vykonala sčítanie obyvateľov obce, ktoré vykázalo, že obec má 1 112 obyvateľov z toho školopovinných detí bolo 152.

Prvé súpisy obyvateľov Slovenského Bánhedeša od roku 1856.

Štatistické súpisy obyvateľov obce urobil pán farár ECAV Ján Kutlík ml. pod nižšie uvedeným titulom. Opisy sú urobené podľa súdobého používania a znalosti jazyka slovenského zo strany pána farára Kutlíka, ktorý prechádzal od jazyka kralickej biblie k slovenčine. Ján Kutlík ml. prežil svoj celý život na farnosti bánhedešskej. Bol to jeden z najhorlivejších národovcov a buditeľom slovenského národa, slovenskej národnostnej menšiny v Uhorsku na Dolnej zemi. Juraj Antal, Kutlíkov pomocník, pri práci na súpisoch patril do rodu, ktorí bol zakladateľom Slov Komlóša. Ďalší Juraj Antal z tohto rodu v 1840 bol richtárom v Slovenskom Komlóši. Táto rodina založila výrobu pálených tehál na Komlóši a neskoršie i výrobu pálenej krytiny. Mali prezývku –črepári. V súčasnosti jeden z nich, tiež Juraj Antal, dolnozemským poetickým bardom, básnikom autorom 6 básnických zbierok.

Vysvetlivky k použitým skratkám:

j. m. ; jm. = jeho manželka

m. d. i m. ; mdiz. = má dom i zem

j. d.; jd. = jejich dítky

van ház fӧldje , vhf = má dom i zem

Jana Lipták vdova = vdova po Jánovi Liptákovi

Illa = (Iľka), Ilonka po maďarsky, Helena

Za povšimnutie stojí písanie krstných mien. Niektoré pán farár písal po česky ako napr. Jiří = Juraj, alebo ho píše po slovensky avšak trochu archaickej forme, Ďuro. Pre tých , ktorí sa s archaickými krstnými menami nestreli ešte je treba doplniť: Erža =Alžbeta, Mara = Mária, Kata = Katarína, Mišo = Michal, Juda = Judita, Maco= Matej, Marci= Martin, Dora = Dorota, Daňo = Daniel, Julis = Júlia.

Preklad niektorých maďarských výrazov.

gyermek = dieťa,
házas = ženatý,
neje = manželka,
béres = bíreš, alebo sluha,
refor. = cirkev reformovaná (református egyház)

První popis duší evanjelických v nově založeném Bánhegyeši , který z dom do domu konal 11. Aug. 1856 ml. Jan Kutlík, správce církvi a Jiří Antal, kurátor.

1ní Čeleď Jano Žjak vdovec a očim 8. Jano Marko j. m.

Pavla Fera j.m. Erža Poljačik j. d.

Mária Husár. Kata 17 r.

Adam 5 roční prijaté dieťa Jiří 15 r.

m. d. i z. Martin 8 r. a ženatý

2. Jano Jasovsky j. m. Jano voják j. m.

Anna Čillo Zuza Antal j. d.

syn prijatý Jano 10 roční Jano 4 r.

Ondrej Zvolensky sluha Mišo 2 r

m. d. i z. m.d, i z,

3. Jiří Kučelat j. m. 9. Mišo Zuba j. m.

Ilka Guťan, jejích dítky Dora Hegedϋš j. d.

Erža 4 a pol r. Mária 4 r.

Jiří j. m. Paľo 6 mes.

Mária Lipták Pavel Domanovsky sluha

Martin Súkeník 7 r. prijaté dítě 10. Fraňo Chovaniec j. m.

m. d. i z. richtár

4. ml. Jiří Antal j. m. Ilka Hanko j. d.

Zuza Bujtár j. dítky Fraňo 19 r.

Jirí 7 r. Jano 10 r.

Mišo 3 r. Štefan 3 r.

Mária 1 pol r. Mišo 1 r.

Jano Bujtár sluha a Juda Golan 6. r. matkyna

Pavel Bujtár bratri Jano Vasko sluha

5. Jano Mišovje j. m. 11. vd. Jiři Antal kurátor j. m.

Ilka Krokavec Mária Dobos j. d.

Mišo Novák zaťko a j. m. Jano 12 r. a syn ženatý

Anna Urban Mišo j. m.

6. * Ondrej Dobrocky j. m. Mária Kováč

Mária Antovsky j. d. Ond. Švjeda sluha

Jano 18 r. m. d. i z.

Mišo 13 r. a ženatý 12. Mišo Dobrocky j. m.

Ondrej j. m. Mária Lipták j. d.

Mária Pustai j. d. Mária 16 r.

Ondrej 5 r. Mišo 14 .r.

Mária 2 r. Pavel 8 r.

Jiří voják j. m. Jano 5 r.

Ilka Kertík Ondrej 3 r.

Jano Pilíšsky sluha Jirí 1 r.

7. Jano Obšust željar j. m. m. d. i z.

Mária Dobrocky j. d. 13. Jano Šajben mlinár j. m.

Jano 8 r. Zuza Tót j. d.

Mária 6 r. Anna 12 r.

Juda 4 r. Zuza 10 r.

Ondriš 2 r. Jano a Juda dvoji. 5 týžd.

Jiří 3 mes. 14. Jirí Sámel zvonár j. m.

Mária Cajchan j. d.

Mária 4 r.

15tá Čeleď Tera Zachar vdova po J. Kollár jd. 26. Jiri Gregor j. m

Tera 2r Zuza Gubik j.d.

16. Mišo Hanko pastyr j.m. Jano 16 r.

Juda Korim j. zaťko Jiri 3.

17. Mišo Gubiš j. m. Štefan 1 pol.

Žofa Hanko Ondrej Frlaus 7.

Jiri Korim brat mdiz.

18. Jano Benčok pastyr j. m. 27. Čičel Pavlova vdova

Erža Lipták j. d. Erža Ďarmatsky j. d.

Zuza 14r. Mišo 13r.

Juda 9 r. Jano 9.

Jano 6 Ďuro 5. a ženatý

Ila 3 Martin j.m.

Mara 1 Anna Zachar

19. Martin Tóth dědinský kočiš j. m. m.d.iz.

Ewa Benko j. d. 28. Mišo Čjernik j. m.

Martin 4 r. Kata Hrabovsky j. d.

Jano 2 Mara 17 r.

20. Jano Halaša j. m Dora 15.

Zuzana Matuška j.d. Mišo 13.

Kata 15 r. Ďuro 7.

Zuza 11. Juda 5.

Jano 1. Jano 1.

Jano Demjan sluha 29. Martin Demko j. m.

má dům i zem Anna Konečni j. d.

21.Jano Likerec j.m. Jano 4 r.

Illa Ando j. d. 30. mdiz.

Maco 18. 30. Eva Medveď vdova po Konečnom syn

Illa 15 Mišo 25.

Juda 14 mdiz.

m. d. i z. 31. Jano Tót má ženu katolíčku

22. Ondrej Čuvársky kováč j. m. mdiz.

Anna Krištof j. d. 32. ӧz. Hegyi János neje

Zuza 12 r. Deák Kati gyerm.

Mara 6. Jóźsef 26. katona

Zuza Zelman 14 r. Zsuzsa 19. és házas

Palo 12. István neje

Mara 8. Gulyás Sára gyerm.

23. Juraj Gergel j. m. Julis 9. és

Anna Marko j. d. Jozsef 5.

Jiri 2 dni Erzsi 4.

Martin brat István 1 hón.

Maco Beňo sluha van ház foldje

mdzi 33. Ifj. Hegyi János neje

Horváth Julis gyerm.

24. Pavel Srnka j. m. János 19 év

Zuza Domanovsky j. d. József 15.

Zuza 4 Kata 8.

Palo polr. István 6.

Mara 13 setra Mihál 4.

van ház fӧldje

25. Martin Paľov hájnik j. m. 34. Csizmadia István neje

Erža Gergel j. d. Zábrák Eva gyerm.

Zuza 7 r. Pál 11 év.

Erža 3. Eva 8.

Jozsef 6.

Kata 2.

vhf.

35. čelaď Farkas János ӧzvegy gyerm. 44. Martin Mokoš jm.

Jozsef katona Kata Kováčmiško jd.

Zsuzsa 15. Mišo 10.

Kata 14. Jano 14.

Ádám 6. Černai Mara stará mať vdova

Gyӧrgy 5. mdiz.

vhf. 45. Mišo Makovicky jm.

36. Palo Janosicky jm. Mara Wilim jd.

Anna Nireďházky jd. Mišo 12.

Palo 19. Martin 5.

Mara 12. Jano 2.

Jano 4. 46. Ondrej Švihla jm.

mdiz. Anna Miškovic jd.

37. Samo Kollár jm. Jano 22.

Mara Bračok jej brat a sestry Ondrej 17.

Palo 15 Juda 15.

Erža 11. Marci 13.

Zuza 9. Mišo 9.

38. Ravasz Mihál neje mdiz.

Povázsa Panna gyerm. 47. Zana Mihál neje

Pál 5. Julis Kardos gyerm.

Zsódi Eszter 5. Mihál 7.

István 3. Gyӧrgy 5.

39. Fábri Ferencz ӧzvegy Márton 3.

Morusz Erzsi fija 48. Martin Wasko jm.

Ferencz 19. Mara Bukovsky jd.

40.* Jano Sokol j. m. Anna 13.

Dora Gubjar jd. Mara 4.

Jano 19. Ondrej brat

Erža 15. mdiz.

Palo 13. 49. Martin MIchalides jm.

Mišo 10. Juda Dojčjar jd.

Mara 6. Mišo 13.

Ila 4. Ďuro 8.

mdiz . Zuza 5.

41.*Pavel Kerďo j. m. Matej polr.

Zuza Taleník jd. 50. Martin Malina jm.

Zuza 13. Anna Kasper jd.

Mara 10. Zuza 14.

Anna 6. Jano 9.

mdiz. Marci polr.

42.* Jano Tetljak jm. 51. Ondrej Ceper vdovec jd.

Anna Brna jd. Štefan jm.

Mišo voják a ženatý Zuza Bobál jd.

Jano jm. Zuza 3.

Mara Šinkovic jd. Palo jm.

Adam 7. Mara ……

Mara 5. mdiz.

Erža 3. 52. Adam Novák jm.

Anna 1. Mara Kollár jd.

43. Kunos Mihál neje Mara 4.

Német Ewa gyerm. Adam 1 a plr.

Juli 15. 53. Mišo Šipoš jm.

Mihál 13. katolíčka jd.

Ewa 11 Martin 8 mes.

István 10.

Mari 4 hon.

vhf.

54 tá čeľaď Bulla András neje 64. Jana Gregor vdova

Zábrák Ewa gyerm. Juda Ribničky jd.

Mihál 19. Jano voják

Jozef 9. Anča 19 r.

Mari 6 a pol. Ondrej 13.

Povázsa Ferencz refor. béres Mišo 10.

55. Jano Demko jm. Kata 8.

Mara Zaťko jd. Palo 6.

Palo 13. Juda 8 mes.

Anna 11. 65. Jano Svoreň jeho syn

56. Ondrej Demko jm. Jano jm.

Zuza Tomes jd. Erža Muránsky jd.

Mara 9. Mara 7.

Zusa 6. Erža 4.

Ersa 2. Jano 2.

57. Martin Kolesár jm. 66. Jana Lipták vdova

Ila Andrášik jd. Illa Makovicky jd.

Mara 3. Zuza 16.

Anna 1. Ďuro 14.

brat Maco 14. Palo 13.

58. Jano Andrášik jm. Mara 10.

Mara Wicjan jd. Mišo 8.

Mara 3. Illa 4.

59. Pavel Majdán jm. 67. Ondrej Matuška jm.

Zuza Demko jd. Anna Pleško jd.

Palo 7. Adam 15.

Jano 4. Ondrej 13.

60. Greguš Belica jm. Jano 7.

Kata Liška jd. Zuza 5.

Juda 14. Palo 1.

61. * Ďuro Denčjak vdovec jd. Zuza Lipták 14.

Ďuro jm. 68. * Jano Bogár jm.

Kata Bobor jd. Mara Šesták jd.

Palo 3. Zuza 16.

Mišo 1. Mara 14.

Mišo voják jm. Jano 12.

Erža Ančin Maco 10

62. Dani András neje Anna 8.

Zábrák Zsusa gyerm. Štefan 5.

Julis 11. Palo 2.

Zsusa 17. 69. Jano Zuba vdovec jeho sin

Mihál 11. Ďuro jm.

János 9. Zuza Legínsky jd.

Julis 15. Zuza 17.

Mari 6. Jano 14.

63. Mišo Šemetka jm. Erža 12.

Mara Tobiáš jd. Ďuro 10.

Mišo 6. Anna 2.

Ondrej 1. 70. Ďuro Mišovje jm.

Štefan brat 19. Kata Plavec j. chovanica

Erža 14. Illa Selebedínsky

72há čeleď Adam Šemetka j.m. 71. Ondreje Tobiáš vdova

Juda Zelman Dora Hrivňák jd.

73. Matúš Demjan j. m. Juda 12.

Mara j.d. Adam 6.

Matúš 19. Ondriš 2.

74. Maco Antal jm. 81. * Ďuro Fijam jm.

Erža Ceper jd. Zuza Matajs jd.

Mária 5. Ďuro 89.

75. Mišo Valach jm. Zuza 6.

Jula Čabradsky jd. Mišo 3.

Mišo 4. Jano 3 mes.

brat Ďuro 82. * Martin Zahorec jm.

76. Jano Kertík jm. Juda Drobiška jd.

Juda Gajdáč jd. Juda 16.

Jano 20. Zuza 14.

Juda 18. Anna 10.

Mišo 9. Ďuro 7.

Žofa 7. Erža 1 pol

Ila 4. 83. * Ďuro Hovorka jm.

77. Ďuro Galis jm. Juda Kriška jd.

Zuza Mokran jd. Ďuro 15.

Mara a ženatý Juda 10.

Martin jm. Štefan 5.

Zuza Čabradsky Mišo 3.

78.* Štefan Chlebnicky jm. 84. * Jano Aláč jm.

Erža Fábri jd. Mara Kriška jd.

Štefan 17. Mara 15.

Mišo 13. Zuza 13.

Zuza 7. Mara Čaprda vdova

Erža 4. 85.* Palo Felix jm.

sestra Anna Erža Zelenák jd.

79. *Ďuro Lošjak jm. Erža 20.

Mara Ďurkovič jd. prijaté Kata 13.

Jano Zelenák 17. Anna 10.

Ondriš Zelenák 12. Zuza 3.

Zuza Zelenák 9. Ondriš 1.

80. * Adam Sélešsky jm. 86. * Štefan Chovanec jm.

Anna Debnár jd. Anna Farkaš jd.

Štefan 16. Mišo 14.

Zuza 9. a ženatý Kata 12.

Mišo jm. Jano 7. a ženatý

Žofa Kováč jd. Ďuro jm.

Žofa 3. Kata Negruc jd.

Mišo 7.

Jano 3.

Erža 2.

87.* Mišo Kulík jm. 88. Martin Kučara Kováč jm.

Mara Kukučka jd. Tera Ránai

Tomáš 7. 89tá čeľeď Maco Hrovnák vdovec jsyn

Jano 4. Maco jm.

Anna 2. Mara Brezina jd.

90. * Jano Štrbka jm. Maco 11.

Zuza Gubíni Mara 8.

91. * Jano Janko jm. Zuza 8 mes.

Zuza Tomko jd.

Jano 22. maliar Táto rodina prišla na Bánhedeš zo Slovenského Komlóša.

Daňo 18. študent Syn Ján bol zakladateľ politickej karikatúry v Uhorsku.

Zuza 16. Otec bol remeselník, kušniar – kožušník.

Túto poznámku som vložil pri prepise. Nie je súčasťou originálu.

92. * Pavel Antal jm. 98. * Palo Faško jm.

Erža Husárik jd. Mara Šováň jd.

Palo 7. Palo 18.

Jano 3. Zuza 12.

Mara 2. Jano 9.

93. * Tomáš Husár jm. Mara 6.

Dora Ďumbjer jd. Erža 3.

Jano 15. Ondrej 3 mes

Žofa 8. 99. * Ondrej Šebok jm.

Marci 6. Kata Holok jd.

94. Ďuro Šípoš jm. Ondriš 8.

Anna Nádoš jd. Jano 5.

Palo 12. Mišo 4.

Mara 5. Samo 2.

Ďuro 4. 100. * Ondrej Ištván jm.

95. * Ďuro Doboš jm. Kata Lachat jd.

Zuza Matajs jd. Ondrej 1 pol.

Palo 20. 101. * Jano Makai jm.

Mišo 17. Ila Tót jd.

Zuza 12. Ila 13 a ženatý

Mara 6. Jano jm.

96.* Ďuro Slávik jm. Zuza Zelenák jd.

Illa Lehocky jd. Erža 3.

Ďuro 15. 102. * Mišo Varga

Žofa 12. 103. * Pavel Husárik jm.

Dora 10. Juda Lachat jd.

Juda 18. a ženatý Anna 15.

Jano jm. Štefan 13.

Illa Valentíni jd. Zuza 4.

Mišo 2. Mara 1 týž.

97. * Mišo Tetljak jm. 104. * Pavel Čaprda jm.

Illa Keleš jd. Mara Palečka jd. j syn

Ištók 12. Jano jm.

Jano 9. Mara Bazovsky jd.

Mišo 4. Zuza 12.

Palo 2. Anna 8.

105. * Mišo Zima jm. Ďuro 5.

Anna Čaprda jd. Palo 3.

Mara 13. Mara 1.

Anna 10. 107. * Jano Lauko jm.

Zuza 6. Mara Ondrejčík jd.

Mišo 2. Mara 5.

106. Maco Svjeda jm. Jano 3.

Zuza Demeter jd. Štefan 1.

Zuza dva dni 108. Sínyi Josef neje

Kath. Próz Tere gyerm.

Zsuzsa 16.

Jósi 14.

István 11.

Julis 8.

Mihál 4.

Pozn. Jména před nimiž i hvezdička jest , značí těch v nově přišlých obyvatelů z nichž každý jeden sto zlatých vídenskýho čísla dal co vstupné, z nichž obec jednu a cirkev dve třetiny přijala.

J. Kutlík ml. slov bož, kazatel

Výsledek popisu dne 11^ho augusta v r. 1858 držaného, jest v krátkosti nasledující, nalezl jsem spolu evanjelických duší 620 ze 125 čeledí, z těchto bylo mužských 327 a ženských 293. Dítek do školy jsoucích mužských nalezeno 66, ženských 47. I katolíků nyni tu bydlících sme zpočítali v 9 čeledích, bylo jich spolu 49. Dvoje manželství míchaných také nalezeno .

V Bánhedeši ml. Jan Kutlík sl. bož. kaz.

Výsledek popisu dne 12 ^ho augusta v r. 1860, jest tento: Všech obyvatelů nalezeno spolu 791, z těchto bylo evanjeliků 744, a sice slováků 686 a maďarů 58, katolíků spočítáno 47. Všech mužských bylo 417 ženských 374; evanjelických mužských 398 a ženských 346.

Zaznačil ml. Jan Kutlík m. ev. knez

Výsledok popisu dne 15 ^ho augusta r. 1862 předsevzatého jest tento: Všech obyvatelů nalezeno spolu 864; z týchto je evanjeliků 804, kteří zase jsou 743 slováci a 61 maďari; katolíku bylo 46; st. vereň. 9; židů 5 duší. Děti do školy jsoucích nalezeno 126.

Zaznačil ml. Jan Kutlík m. ev. knez

Výsledok popisu dňa 23 ^ho augusta r. P. 1865 predsevzatého byl tento: Všetkých nás bolo spolu 779 duší; a síce v 150 famíliách bolo ev. aug. v. 720 (v 13 famíliách maďarou 65); v 10 famíliách r. kath. 53 a 1 famílii židov 6. Deti do školy jsoucích nalezeno 98.

V biednom roku 1863 odišlo z našich mnoho po krajine, mnohý do domoviny hor. zem preto také umenšenie cirkvi.

Zaznačil ml. Jan Kutlík m. ev. kňaz

Výsledok cirkevného popisu po 12 troj. nedele mnou osobne predsevzetého bol tento: Všetkých nás bolo v obci 1028 duší; z tých bolo nás ev. a. v. 978, cuzích 50; mužských 520, ženských 508, detí doškoly jsoucích 121 v r. P. 1871.

Viac famíliou prišlo z Bodzášu.

ml. Jan Kutlík m. ev. kňaz

R.P. 1875 pri popise aug. 12 ^ho našlo sa u nás 1112 evanjelikov aug. v. – židov 20, gre. k. 6, r. k. 18 a kalvínov 3 a jinovercov spolu 47 = 1159 duší. Deti školských od r. 6 do 12 chlapcov 72, dievčat 80 = 152. Od 12 do 15 dievčat 19 i chl. toľko = 38.

ml. Jan Kutlík ev. kňaz a čanádsky dekan

R. P. 1877 ^ho aug. 25 ^ho držaný a konaný bol popis cirkevný z dom do domu , inými čo vlani, a výsledok bol nasledovný: Evanjelikov našlo sa 1187, detí školopovinných 163. Cuzích 42 duší a tak spolu 1229. Týto to jest naši bývali v 253 čeľadiach; párov hospodárskych bolo 106, domkárskych 68 a željarskych 108 spolu 282 páry. V tomto r. počala sa pláca cirkevnia dľa párov vie o tom konvent presb.. Narozených bolo spolu i s pustatinárskými 147; zomretých 85; sobášených 21 párov.

V tomto roku komasovala sa zem a vymerala dľa toho , koľko si kdo odkúpil.

ml. Jan Kutlík

R. P. 1878 aug. 7 ^ho držan bol cirkevný popis pri, ktorom našlo sa všetkých párov u nás 391, obyvateľov 1278, z týchto bolo mužských 623, ženských 655. Detí školopovinných od r. 6 -12 chlapcov 82 a dievčeniec 92.

ml. Jan Kutlík

– – – – – – –

1909: Schválenie podpory pána farára v Bánhedeši

Milí Bánhedešania,

25. Januára v roku 1909 sa v zápisnici našla poznámka , že z rokovania presbyterského konventu – chôdze presbyterov, sa budú písať zápisnice v maďarskom a slovenskom jazyku.

Pán farár J. Kutlík ml. sa držal statočne , lebo maďarčina ako úradný jazyk bol zavedený už v roku 1835.

V tejto zápisnici sa veľmi podrobne definuje plat farára. Zaujímavý je aj obsah a spôsob rozhodovania presbyterského zboru.

Ponúkam vám doslovný prepis tejto zápisnice:

Roku 1909 januára 25 vydržiavaného presbyteriálného conventu zápisnica.

1.) Predsedajúci farár s radosťou pozdravuje prítomných novovyvolených presbyterov a z úprimného srdca vynšuje jim silu a múdrosť ku často ťažkej práci. Žiada od nich lásku a duveru ku cirkvi a k sebe, a když prosí p. Boha za pomoc a požehnanie otvorí convent.

2.) Jednotlivé povereníctva nasledovne sa usporiadali

1.Školské povereníctva udovja zostáli: Pavel Zana, Pavel Bogár, Ďorď Szabó, Štefan Igriczi;

2. Počty skušujúceho poverenictva udovja zostali: Štefan Hovorka, Ján Kovács, Ján Huszár, Michal Chovanyecz, Štefan Majdán.

3.) Zápisnica všeob. a presbyteriálneho conventu zatím aj v magyarszkej aj v slovenskej reči má sa písať, a každu zápisnicu podpíšu všecia prítomní presbyteri.

4.) V misli 20 ^ho par.-u ústavu pensiálného plácu farára velkobánhegyešského pr. convent nasledovne predostierá:

Dostane farár:

1.) 93.75 H. žita (1 H=80 kg)=1200 k.

2.) 18.75 H. jačmena (1 H=70 kg)= 157.50 k.

3.) Hotovie penaze 210 k.

4.) 3 siahy dovezené a porúbané drevo = 168 k.

5.) 3 siahy to jest 9 kočov dovozenej slamy = 90 k.

6. ) Za pohraby : ročite priemere jsu 112 pohrabov , za jeden – ponevač často aj valedikáciu farár odbavuje za osobitnú plácu – dostane 2.40 k. = 268.80 k.

7.) Za výtahy: ročite priemerne sa vydáva 120 kusov, a ponevač ročite priemerne sa vydáva 30 také výťahy za ktoré 4 koruny maju platiť; dostane ročite 300 k.

8.) Za sobáše: ročite priemerne jsu 31 sobášov.- Pri sobášoch knaz krem obviklej štóly spolu s offerov za jeden sobáš priemerne dostane 2.8 k = 86.80 k.

9.) Za vácku a krstenje : ročite jsu priemerne 153 krstov,na kolko dla starého zviku pri krstu dostane knaz 2 koruny a pri vácky 40 halierov, tedy za jednu vácku a za krstenie spolu dostane 2.4 k. = 367.20 k.

10.) Od cirkvi 20 malých a od komory stále 10 veľkých uvierov zeme á 60 kor.= 1425 k.

11.) Dostane knaz:

a.) pášku pre dve kravy = 16 k.

b.) pášku pre dve svine = 4 k.

c.) kosenie trávy starého hrobitova = 100 k.

d.) v čas magyarských služieb božích offeru 100 k.

e.) za byt riadenie = 10 k.

f.) za vedenie hlavnej knihy a počtou = 100 k.

Podle toho tedy jeho ročítá pláca je 4603.30 k.

5.) Cirkev dostála vyzvanie od zdejšího hitelszӧvetkezetu aby dlžobu u nej pozúztávajúcu cirkev dovolila na nepohnutedlný majetok zaintabulovat.

Convent uzavierá že ponevač cirkev riadne platí nelen úroky ale aj istiny, ba i sám szӧvetkezet ročite 200 k. platí cirkvi čo árendu, ktorá summa do dlžoby sa zaráta: cirkev zaintabulovat póžičku nedovoluje.

6.) Synovja Oravecz Jána požiadaly presb. Convent, aby cirkev z tej zemi ktoru od nich na uradnej licitácii kupila, 20 uvjeror prepustila v tej cene v ktorej cirkev tu zem dostala.

Presb. Convent jednohlasne vypoveduje, že pou. Cirkev nedávno na všeobecnom convente skoro jednohlasne vypovedala že tu zem po žiadnej ceny do predaju nepusti, tedy Oravczom zem tu na žiaden pád darovat nemože, a ani nesmie.

7.) Cirkevný šafár od 1908^ho v 1^ho aug. počitujúc ročite 40 k. čestní plat dostane.

8.) Pred presbyterstvo sa predostrelo, že presbyteria neriadne chodia na conventy:

Uzaviera sa, aby na budúce mená prítomných presbyterov do zápisnice boly vnesené.

9.)Viac predmetov nemajúc convent sa skončil.

D. j. v.

Bogár Márton Bogár Pál

Antal Gyӧrgy Hovorka István

Antal János Zana Gyӧrgy

Karkus János Szlávik Mihály

Ceper István Kovács János

Igriczi István Antal Pál

Chovanyecz István Pepo János

Zana Pál

Samo Ondrejčík

Chovanyecz Mihály

Presbyteri sa podpisovali maďarskou abecedou iba jeden, Samo Ondrejčík, sa podpísal slovensky.

Vysvetlivky k niektorým menej známym výrazom: convent= schôdza presbyterov; udovja=členovia; Kovács=Kováč; Huszár=Husár; Chovanyecz=Chovanec; H žita= hektoliter pšenice; pohrab=pohreb; valedikácia=smútočná reč; krem=okrem; stóla=poplatok za cirkevný úkon pri cirkevnom sobáši; ofera=milodar; vácka=poplatok za cirkevný úkon po svadbe alebo po krste; uvjer=uvier=stará plošná miera na meranie pozemkov=1200 štvorcových siah; páška=poplatok za pasenie dvoch kráv pre pastiera; svine=ošípané; za vedenie hlavnej knihy a počtov=za vedenie účtovnej knihy; hitelszӧvetkezet=úverové družstvo; intabulácia=záložné právo; ponevač= pretože; nepohnutedlný majetok=nehnutelný majetok; misli= v zmysle; povereníctva= pravdepodobne výbory, resp. komisie; počty skušujúci údovia= revízna komisia, kontrolná komisia hospodárenia z peniazmi cirkevného zboru; školské poverenictva= školský výbor V tom období cirkev riadila školy základného stupňa vzdelávania.

Archív

Komlóš – Narodenie, sobáše a úmrtia v akovoch

20. októbra 2021 Ing. HRONEC Michal Vložiť komentár

Narodenia a úmrtia v „akovoch“ v Slovenskom Komlóši

Málo autorov túto skutočnosť uvádza vo svojich dielach.

Nová kniha matrík.

V roku 1853 bola zavedená „nová kniha matrík“. Nové rastrovanie vo vodorovnom i vertikálnom smere: v prvom stĺpci bolo poradové číslo; v druhom rok a deň narodenia s dátumom narodenia a krstu; v ďalších stĺpcoch sa ďalej uvádzali nasledovné údaje:
– narodeného meno, pohlavie, či sa narodil v manželstve alebo mimo manželstva;
– mená rodičov ich vierovyznanie a spoločenské postavenie;
– miesto narodenia a číslo domu;
– mená krstných rodičov a ich spoločenské postavenie;
– meno krstiaceho farára, respektíve osoby, ktorá krst vykonala;
– v poslednom stĺpci sa uvádzala poznámka významnejšieho charakteru ak to bolo nutné.

V tejto časti budú vypísané údaje o obyvateľoch bývajúcich v akovoch.
V akovoch bývali rodiny , ktoré v obci nemali dom. Akovy boli malá hospodárske dvorce so samostatným číslovaním. Slúžili bohatším rodinám na uskladňovanie krmiva, alebo umiestňovanie zvieratstva , ktoré sa im už v malých dvorov do maštalí nepomestili. V týchto dvorcoch neboli postavené domy ani iné človeku zodpovedajúce objekty na bývanie. Väčšinou v týchto dvoroch žili a bývali zamestnanci príslušného gazdu. Tieto rodiny si tam postavili obyčajné – prístrešky alebo zemľanky – naprosto nevhodné na trvalé bývanie.

O tejto socialno-spoločenskej vrstve žiaden autor sa vo svojich publikáciách nezmieňuje. Koľko občanov obce ešte v polovine 19. storočia žilo v podmienkach stredoveku sa dozvedáme z matriky.

Krsty detí narodených v akovoch – zemľankách.

1853

29.dec. 1852, krstená 1. Jan. 1853 bola Mária dcéra Jána Moravského a Hladiverovej Anny, akov č. 65(64) nečitateľné písmeno, krstní rodičia – Čirjak Martin, Zuzana Borošová (moja prastará mama)

23.jan. 1853, krstený 26 jan. 1853 bol Pavol syn Juraja Mítňana a Márii Ribárskej, akov č. 17, krstní rodičia Martin Kollár a Žofia Tótov.

26.Jan 1853, krstená 29. Jan. 1853 bola dcéra Mária Jána Pipíša a Zuzany Juhásovej, akov č. 14, krstní rodičia Juraj Kerďo a Alžbeta Karasová.

7.Febr. 1853, krstené boli dvojičky10. Febr. , Adam a Eva otec Pavol Juhás a matka Mária Hladiverová, akov č. 126, krstní rodičia Ondrej Máťáš a Zuzana Pipíšová.

13.Febr. 1853, krstená 15. Febr. bola dcéra Zuzana otec Juraj Roskoš a matka Zuzana Bálintová, akov č. 216, krstní rodičia Ondrej Matajs a Zuzana Divičanová.

18. febr. 1853, krstený syn Matej, otec Michal Tósegi a matka Eva Vajdová, akov č. 106, krstní rodičia Juraj Budai a Mária Marková.

8.Mar. 1853, krstené boli dvojičky 8. Mar. 1853 Mária a Alžbeta, otec Ondrej Matúš a matka Mária Poničanová, akov č. 89, krstní rodičia Pavol Puškel a Anna Šutáková.

12. Mar. 1853, krstený syn 13. Mar. 1853 Gregor otec Pavol Kutej a matka Anna Balážová, akov č. 116, krstní rodičia Ján Jágri a Anna Boborová.

11. Mar. 1853, krstená 14. Mar. . 1853 dcéra Zuzana, otec Juraj Divičan a matka Mária Síleská, akov č. 191, krstní rodičia Juraj Tót a Helena Vargová.

1. Apr. 1853 krstený 4. Apr. 1853 syn Juraj , otec Ján Husárik a matka Eva Horvátová, akov č. 214, krstní rodičia Ján Kolimár a Alžbeta Kukučková.

6. Apr. 1853, krstený 9.Apr. 1853 syn Juraj, otec Ondrej Ančin a matka Helena Puškeľová, akov č. 190, krstní rodičia Ján Vaľo, a Zuzana Horvátová.

21. Máj 1853, krstená 23. Mája dcéra Zuzana, otec Pavol Šováň a matka Mária Oravcová, akov č. 57, krstní rodičia Matej Pipíš a Anna Krajčovičová.

27. Máj 1853, krstené dvojičky, 27. Mája synovia Matej a Ján, otec Matej Lukay a matka Erna Mesuta, akov č. 73, krstní rodičia Juraj Klauko a Mária Židová.

4.Jún 1853, krstený 7. Júna syn Adam, otec Juraj Spišiak a matka Mária Boborová, akov č. 225, krstní rodičia Michal Lehocký a Judita Kiseľová.

14. júna 1853 krstený 16. Júna syn Matej, otec Matej Rybársky a matka Mária Oravcová, akov č. 47, krstní rodičia Ján Vejo a Zuzana Bačík.

16. júna 1853 krstená 16. Júna dcéra Alžbeta, otec Pavol Vašaš a matka Eva Zelenáková, aakov č. 67, krstní rodičia Juraj Kočiš a Judita Machanová.

17. Júna 1853 krstená dcéra Mária (nemanželská) 19. Júna, otec Martin Franko a matka Mária Gemeriová, akov č. 45, krstní rodičia Ondrej Galo a Alžbeta Riečicová.

21. júna 1853 krstený syn Ján 24. Júna, otec Pavol Lehgínsky a matka Judita Bartošová, akov č. 33 Krstní rodičia Pavol Škamla a Anna Ribárska.

29.júna 1853 krstený syn Pavol 1. Júla, otec Ján Matúš a matka Alžbeta Pipíšová, akov č. 118, krstní rodičia Adam Pipíš a Anna Horvátová.

1.júla 1853 krstený syn Michal 3. Júla , otec Juraj Suvegeš a matka Mária Očovská, akov č. 164, krstní rodičia Ján Kerďo a Mária Rimovská.

3.júla 1853 krstený syn Štefan 5. Júla, otec Ján Sokolai matka Eva Ročkárová, akov č. 110, krstní rodičia Adam Lóci a Mária Urbanová.

6.júla 1853 krstený syn Štefan 8. Júla , otec Ján Moravsky a matka Zuzana Hlásniková, akov č. 199 , krstní rodičia Juraj Bobor a Anna Rusnáková.

8.júla 1853 krstený syn Michal 10 júla , otec Pavol Duska a matka Zuzana Kutejová, akov č. 183 krstný rodičia Ján Šemetka a Anna Klementová.

12. jôla 1853 krstená dcéra Mária 14. Júla otec Pavol Bobor a matka Zuzana Bačík, akov č. 41, krstní rodičia Martin Nagy a Eva Ďurčíková .

25. júla 1853 krstná Mária 25.júla, otec Martin Čjernik a matka Mária Farkašová,akov č. 206,krstní rodičia Pavol Budinský a Zuzana Urbanová.

27. júla 1853 krstený syn Michal 3.aug. , otec Juraj Tót a matka Zuzana Bogárová, akov 179, krstní rodičia Ján Nemčok a Mária Farkašová.

8. aug.1853 krstená dcéra Mária, otec Ján Škoda a matka Judita Krajčovičová, akov č. 157, krstní rodičia Ondrej Tetljak a Mária Mullerová.

13.aug. 1853 krstený 14 aug. Michal, otec Jura Cinkotský a matka Zuzana Hrivnáková, akov č. 49, krstní rodičia Adam Mišečka a Zuzana Moravská.

16.aug. 1853 krstený16. Aug. syn Pavol , otec Pavol Slopovský matka Zuzana Oravcová, akov č. 145, krstní rodičia Martin Hajdu a Judita Puškelová.

25. 1853 krstená dcéra Mária 27.aug.. otec Juraj Juhás a matka Mária Ostrolucká, akov č. 167, krstní rodičia Juraj Ihnátik a Judita Valentíniová.

25. aug. 1853 krstená 27. Aug. dcéra Anna, otec Ján Orban a matka Mária Ištvánová, akov č. 39, krstní rodičia Michal Pipíš a Judita Karkušová.

25. aug. 1853 krstená 28. aug. dcéra Žófia , otec Juraj Kršjak a matka Zuzana Ročkárová, akov č. 15, krstní rodičia Juraj Puškel a Helena Dvprská.

27. aug.1853 krstená 28. Aug. dcéra Anna, otec Juraj Domanovský a matka Judita Hroncová, akov č. 10, krstní rodčiia Pavol Očovskýa Mária Cvalingová.

9. sept. 1853 krstená 10. sept. dcéra Mária, otec Ján Pavlík a Matka Mária Múka, akov č. 215, krstní rodičia Pavol Ribásrky a Judita Petrinová.

9. sept. 1853 krstený 11. Sept. syn Pavol , otec Matej Pipíš a matka Helena Košková, akov č. 54, krstní rodičia Juraj Kulík a Helena Zahorcová.

16. sept. 1853 krstená 18. Sept. Dcéra Helena , ote Michal Tót a matka Helena Čirjaková, akov č. 211, krstní rodičia Michal Roskoš a Anna Hovorková.

17. sept. 1853 krstená 19 sept. Dcéra Mária, otec Michal Kisel a matka Anna Laukucová, akov č. 25, krstní rodičia Matej Benčík a Helena Kerďová.

20. sept. 1853 krstená 21. Sept dcéra Anna, otec Matej Poliak a matka Mária Kukučková, akov č.75, krstní rodičia Ján Denčiak a Anna Barháčová.

21. sept. 1853 bola krtená 23. Sept. dcéra Alžbeta, otec Ján Dafko a matka Mária Bačíková, akov č. 36, krstní rodičia Juraj Cmarko a Helena Furdová.

21. sept. 1853 krstený 24. Sept. syn Pavol, otec Pavol Farkaš a matka anna Bartošová akov č. 203 , krstní rodičia Juraj Duska a Katarína Lachatová.

24. sept. 1853 krstený 26. Sept. syn Michal, otec Juraj Ďurík matka Anna Keďová, akov č. 204, krstní rodičia Mical Rimovsky a Anna Karasová.

24. sept. 1853 krstená 26. Sept. dcéra Helena, otec Juraj Moravský a matka Helena Tósegiová, akov č. 63, krstní rodičia Ján Karas a Zuzana Škrabáková.

24.sept. 1853 krstený 26. Sept. syn Michal, otec Michal baláž a matka Katarína Závadová, akov č. 141, krstní rodičia Pavol Súdor a Judita Súdorová,

26. sept. 1853 krstená 28. Sept dcéra Mária, otec Ján Baláž a matka Zuzana Ferová, akov č. 86, krstní rodičia Juraj Srnka a Eva Lásiková.

28.sept. 1853 krstená 30 sept. dcéra Zuzana, otec Ondrej Zelenáka matka Anna Kunštárová, akov č. 169, krstní rodičia Ján Chrapan a Mária Tótová .

8. okt. 1853 krstený 10 okt. syn Pavol otec Pavol Moravský a matka Mária Žihlavová, akov180, krstní rodičia Juraj Bogár a Judita Ištvánová.

9. okt. 1853 krstené 11. Okt. dvojičky Alžbeta a Eva otec Ondrej Ihnátik a matka Zuzanan Debnárová, akov č. 19, krstní rodičia Michal Mateja Mária Hnilicová.

9. okt. krstený 11. Syn Ján otec Ján Divičan a matka Mária Šprochová, akov č. 98, krstní rodičia Juraj Kasár a Mária Mlináriková

11. okt. 1853 krstená 14. Okt dcéra Anna otec Ján Bačík a matka Žofia Bogárová,akov č. 41 , krstní rodičia Ján Ribársky a Eva Kováčová

13. okt. krstená 16 okt. dcéra Zuzana otec Ján Sveges a matka Zuzana Kojnoky, akov č. 55 , krstní rodičia Michal Urban a Zuzana Zelenáková.

31.pkt. 1853 krstená 2. Nov. Dcéra Zuzana otec Juraj Makay matka Alžbeta Krokavec, akov č. 131, krstní rodičia Juraj Hovorka a Anna Ostrolucká.

3. nov 1853 kstená 4. Nov dcéra Anna, otec Ján Tót a matka Žofia Kováčová akov č. 187, krstní rodičia Pavol Rimovský a Žofia Kozáková.

18. nov. 1853 krstená 18. Nov dcéra Zuzana otec Michal Zahorec a matka Judita Laurová, akov č. 150, krstní rodičia Ján Makay a Anna Jambrichová

11.dec. 1853 krstená 13. Dec. dcéra Anna otec Matej Benčík a matka Mária Zelenáková, akov č. 30, krstní rodičia Michal Kiseľ a Zuzana Turčanová.

18.dec. 1853 krstená 21 dec. dcéra Alžbeta otec Ján Lanča a matka Anna Krajčovičová, akov č. 58, krstní rodičia Michal Fero a Zuzana Rimvská.

21.dec.1853 krstený 23. Dec. syn Adam otec Martin Ostrolucká a matka Eva Krnáčová , akov č. 195, krstní rodičia Ján Čjernik a Judita Hovorková.

15. jan. 1854 krstený 17. Jan syn Pavol otec Ján Óráš a matka Mária Chrapanová, akov č. 27, krstní rodičia Ján Srnka a Žofia Kiša.

16. jan. 1854 krsteý 18. Jan. syn Pavol otec Michal Kráľ a Anna Hantošová, akov č. 114, krstní rodičia Štefan Molnár a Zuzana Pavlíková .

17. jan. 1854 krstená 19 jan. dcéra Mária otec Pavol Lóci a matka Helena Kotlárová akov bez čísla, krstní rodičia Michal Šováň a Judita Franková.

2.feb. 1854 krstený 5. Feb. syn Pavol otec Gregor Moravský matka Alžbeta Tótová akov č. 37 krstní rodičia Martin Cavlinga a Zuzana Denčiaková.

6.feb. 1854 krstená 9. Feb. dcéra Mária otec Pavol Bartoš a matka zuanna Mullerová akov č. 132, krstní rodičia Ján Botoš a Anna Mihalko.

15. feb. 1854 krstná 17. Feb. dcéra Zuzana otec Ján Kiseľ a matka Zuzana Šuvegeš, akov č. 230 krstní rodičia Martin Čirjak a Judita Čirjaková.

16. feb 1854 krstený 18. Feb. syn Ján otec Ján Jágri a matka Judita Sucháňová akov č. 28 krstní rodičia Pavol Kutej a Judita Blaogová.

25. feb. 1854 krstené dvojičky27. Feb. Mária a Eva otec Ondrej Fiam a matka Mária Marková, akov č. 152, krstní rodičia Ondrej Huhuk a Helena Blahová.

10.marc.1854 krstený 11. Mar. syn Juraj, otec Pavol Belica matka Anna Šesśtáková, akov č. 94, krstní rodičia Ján Skalnický a Zuzana Jambrichová.

17. mar. 1854 krstená 19 mar. dcéra Anna otec Matej Bogár a matka Anna Bogárová, akov č. 170, krstní rodičia Andrej Poničan a Mária Lachatová.

22. mar. 1854 krstená 23. Mar. dcéra Zuzana, otec Pavol Kukučka a matka Mária Krasková akov č. 77 krstní rodičia Ján Lehotský a Mária Lehotská.

23.mar. 1854 krstená 26 .mar. dcéra Judita , otec Michal Husárik a matka Kristína Bistrická, akov č. 120 krstní rodičia Ján Hajtman a Zuzana Burjanová.

26. mar. 1854 krstená 28 mar. dcéra Zuzana, otec Pavol Surmák a matka Mária Hajtmanová.akov č. 162 , krstní rodičia Pavol Kerďo a Judita Hroncová.

11. apr. 1854 krsteý 14. Apr. syn Štefan otec Štefan Moldovan a matka Eva Tomašovská akov. Č. 49 krstní rodičia Ján Pakši a Zuzana Kerestešová.

21. apr.1854 kstený 22. Apr syn Pavol otec Pavol Kováč a matka Dorota Čajo, akov č. 846 –toto jechy ba lebo toľko akovov nebolo možno , že toje akov č. 46 krstní rodiia Juraj Krasko a Zuzana Ištvánová.

22. apr. krstený 23. Apr. syn Juraj otec Pavol Iršan a matka Judita Plešková akov č. 226 krstní rodičiaa Ondrej Moťovský a Anna Fábriová.

24. apr. 1854 krstená 25. Apr. dcéra Mária otec Michal Hajnal a matka Mária Kupecová kaov č. 99, krstní rodičia Pavol Karkuš a Helena Beňová.

23. apr. 1854 krstený 25. Aapr. Syn Juraj otec Michal Oravec a matka Zuzana Sántoová, akov č. 145, krstní rodičia Juraj Suchánsky a mária Obrtelová.

30 apr. 1854 krstená 2. mája dcéra Alžbeta otec Michal Klement a matka Žofia Šárkáňová, akov č. 204, krstní rodičia Pavol Horvát a Alžbeta Kiša.

30. apr. 1854 krstený 2 mája syn Ján a otec Juraj Ostrolucký a matka Žofia Boborová akov č. 196, krstní rodičia Ján Karkuš a matka Zuzana Ročkárová.

9. mája 1854 krstená 12. Májadcéra Žofia otec Juraj Kováč a matka Alžbeta Hovorková akov č. 90 krstní rodičia Ján Hovorka a Mária Eliášová.

20. mája 1854 krstený 21. Mája syn Michal, otec Michal Bukovický a matka Alžbeta Šováňová akov č. 195 , krstní rodičia Juraj takáč a anna Grexová.

2.jún. 1854 nekrstené bez mena mŕtvo narodené dieťa , otec Juraj Kršiak a matka Zuzana Ročkárová pochované bez krstných rodičov 4. Júna akov č. 15.

9. júla 1854 krstená 11. Júla dcéra Mária , otec Ján Tósecký a matka Anna Antolíkováaov č. 182 krstní rodičia Michal Šestáka a Zuzana jeho manželka bez udania rodného priezviska.

15. júla 1854 krstený 17. Júla syn Ondrej otec Ján Cgrapan a matka Judita Pavlíková akov č. 53 krstní rodičia Ondrej Zelenák a Helena Matajsová.

25. júla 1854 krstený 27. Júla syn Šteafan otec Pavol Síleský a matka Anna Tótssecká, akov č. 121 krstní rodičia Juraj Dudáš a Zuzana Fulárová.

27. júla 1854 krstený 30 júla syn Pavol otec Pavol Kutej a Matka Anna Balážová akov č. 116 krstní rodičia Ján Jágri a Barbora Kišová.

1. aug. 1854 krstená 2. Aug. dcéra Anna otec Michal Divičan a matka Zuzana Skalnická akov číslo neudané, krstní rodičia Pavol Vaňo a Mária Orbanová.

30 júla 1854 krstená 2 aug. dcéra Zuzana otec Michal Ponický a matka Mária Vaňová akov č. 224 krstní rodiča Michal Oravec a Anna Paulová.

6. aug. 1854 krstený 8. Aug syn Michal otec Ján Hovorka matka Helena Lukaiová kaov č. 34 krstní rodičia Juraj Klenovský a Zuzana Antalová.

10. aug. 1854 krstená 10. Aug. dcéra Anna nemanželské dieťa matka Anna Rosová akov č. 44 krstní rodičia Martin Bačík a Alžbeta Aradská.

9. aug. 1854 krstený 11. Aug syn Juraj otec Juraj Bdai a matka Katarína Koreňová akov č. 63 krstní rodičia Pavol Seleský aMária Tótová.

9. aug. 1854 krstená 13. Aug. dcéra Judita otec Ján Benčíka a matka Mária Divičanová akov č. 165 krstní rodičia Adam Tót a Helana Klauová.

9..aug. 1854 krstená 13 aug. dcéra Alžbeta otec – nezákonné dieťa otec neuvedený matka Mária Bartošová a akov č. 203 krstní rodičia Štefan Bogár a Eva Bartošová.

13. aug. 1854 krstená 15 aug. dcéra Helena Ondrej Kuhajda a matka Helena Mišečková akov č. 188 krstní rodičia Pavol Juhás a Helena Vaňová.

15. aug. 1854 krstný 16 aug. syn Matej otec Matej Mikuš a matka Eva Lukániová akov č. 74 krstní rodičia Michal Pipíš a Mária Orbanová.

17. aaug. 1854 krstená 19 .aug. dcéra Zuzana otec Ondrej Struhár a matka Eva Hlásniková akov bez číla, krstní rodičia Ján Čjernik a Eva Ihnátiková.

7. sept. 1854 krstený 8. Sept. syn Pavol otec Pavol Juhás a matka Anna Ostrolucká akov č. 167 krstní rodičia Ján Bogár a Zuzana Kmeťová.

9. sept. 1854 krstená 11. Sept. dcéra Zuzana otec Ján Kapka a matka Alžbeta Ihnátiková akov č. 31 krstní rodičia Juraj Hnilica a Mária Bogárová.

16. sept. krstená 17. Sept dcéra Mária otec Ondrej Farkaš a matka Mária suchánská akov č. 97 krstní rodičia Ján Legíndi a Zuzana Tótová.

22. sept. 1854 krstený 24. Sept. syn Michal otec Matej Klement a matka Katarína Domanovskáakov bez čísla krstní rodičia Michal Karkuš a Zuzana Trnková.

22. sept. 1854 krstená 24 sept. dcra Alžbeta otec Pavol Šováň a matka Mária Oravec akov č. 57 krstní rodičia Matej Pipíš a Anna Montágová.

26. sept. 1854 nekrstená mŕtvo narodené dieťa otec Ondrej Pipíš a matka Judiata Ladníková , akov č. 228

29. sept.1854 krstený 1 okt. syn Juraj otec Ján Budinský a Mária Hajdúová, akov č. 176 krstní rodičia Juraj Mišečka a Helena Klementová.

29. sept. 1854 krstený 1 okt. syn Michal otec Matej Ďurčíka a matka Eva Koreňová akov č. 64 krstní rodičia Pavol Nireďházsky a Žofia Boborová.

29. sept. 1854 krstená 1 okt. dcéra Zuzana otec Ondrej Ančin a matkaHelena Puškelová akov č. 118 krstní rodičia Mihla Kulík a Zuzana Horvátová.

5. okt. 1854 krstná 7. Okt. dcéra Mária otec Michal Kriška a matka Anna Galová akov č. 100 (166) krstní rodičia Martin Skalnický a Zuzana Kováčová.

10 okt. 1854 krsteá 11. Okt dcéra Mária otec Ján Lehotský a Mária Cinkotská akov č. 44, krstní rodičia Pavol Kukučka a Mária Krasková.

15. okt. 1854 krstená 16. Okt. dcéra Alžbeta otec Michal Séleský amatka Helena KOntrusová akov č. 117 krstní rodičia Ján Hanes a Anna Moldovánová.

Úmrtia v akovoch

1853

24. jan. Pavol 10 ročný rod. Orban Ján a Mária Istvánova akov č. 39

19. feb. manž. Zuzana Motyovská 29 roč. akov č. 152

25. febr .Michal rod. Michal Bugyinecz a Zozana Gyebnárová akov č. 44

1. mar. Martin Lányik 29 roč. Manžel Mária Petroviczová akov 228

3. mar. Zuzana 3 roč. Zuzana rod. Pavol Čuvár Mária Petrinová akov 166

11. mar. Alžbeta 3 dni rod. Matej Andráš a Mária Poničanová akov 89

13. mar. manž. Mária Považancová manžela Michala Puškela akov č. 142

24.mar. Michal Kisel manžel Alžbety Kováčovej 47 roč. akov 25

22. máj Michal Antal 31 roč. manžel Zuzany Matúšovej akov 76

27. máj Matej a Ján dvojičky Matúša Lukaja a Alžbety Mesutovej akov 73

30 . máj Matej 1roč. rod. Andrej Herceg a Zuzana Benceová akov bez čísla

16. jún Zuzana 1 mes. rod. Pavol Sováň a Mária Kočišova akov 57

20. jún Hnitka Pavol 50 roč. manžel Márii Kolimárove akov bez čísla

3o. jún Ján 2 roč. rod. Ján Kepka a Alžbeta Ihnátiková akov 19

15. júl Eva 2 a pol roč. rod. Ján Pavlik a Mária Múková akov 215

30. júl Adam pol roč. rod. Ján Kerečeni a Katriína Roskošová akov 56

15. august Alžbeta Denčjaková 40 roč. manželka Pavla Očovského akov 28

17. august Zuzana Krničovská 32 roč. manželka Michal Macka akov 128

17. august Pavol 1 dňoví rod. Pavol Slopovsky a Zuzana Oravcvá akov 145

23 august Mária 1 a pol roč. rod. Michal Filo a Mária Hravková akov bez čísla

8. sept. Zuzana 10 roč. Ján Pavlík a Mária Múková akov 215

15. sept. Ján 12 týž. rod.Pavol Legínsky a Judita Surmáková akov 31

17. sept. Judita 2 roč. rod. Ján Chrapan a Judita Pavlíková ako bez čísla

19. sept. Pavol 2 roč. rod. Pavol Lopušny Mária Rimovská akov bez čísla

23. sept. Alžbeta 2 týžd. Od. Ondrej Ihnátil a ZuzanaDebnárová akov 19

24. sept. Gregor pol roč. rod. Pavol Kutej a Anna Balážová akov 116

25 okt. Pavol 1 roč. rod. Pavol Jambrich a Zuzana Lehocká akov 119

26. okt. Pavol 1 roč. rod. Štefan Pipíš a Mária Lociová akov 116

29. okt. Michal 1 deň, rod. Michal Hovorka a Zuzana Žihlavá akov 28

31, okt. Zuzana 3 roč. rod. Matej Ribársky a Mária Oravcová akov 46

2. nov. Ján 19 roč. rod. Ján Hradsky a Judita Franková akov 71

6. nov. Eva 10 týž. rod. Ondrej Ihnátik a Zuzana Debnárová akov 19

16. nov. Cerovská Zuzana 34 roč. manželka Jána Hašíka akov 50

24. nov. Zuzana 1 týž. rod. Michal Zahorec a Judita Laurová akov 150

26. nov. Mária 4 roč. rod. Martin Ištván a Zuzana Sepešiová akov 200

12. dec. Mária 7 roč. rod. Ján Sϋveges a Mária Bartošová akov 110

19. dec. Pavol 1 roč. rod. František Dudáš a Katarína Lančová akov 86

29. dec. Helena 2 roč. rod. Ján Sabo a Helena Orbanová akov 80

1854

7 jan. Anna Mazániková 42 roč.man. Juraja Gálisa akov 42

17. jan. Mária 7 roč. rod. Ján Kunstár a Anna Máziková akov 149

19. jan. Helena Jambrichová 58 roč. manž. Pavla Galovica akov 150

21. jan Pavol 2 roč. rod. Michal Ponický a Mária Vaňová akov 224

27 jan. Judita 2 roč. rod. Martin Franko a Mária Gremerčiková akov 88

11. feb. Michal 1 týž. rod. Michal Hrončok a Anna Topoľská akov 140

19. febr. Helena 9 roč. rod. Michal Baláž a Katarína Závadová akov 141

18. feb. Zuzana Ostrolucká 67 roč. manž. Ondreja Galu akov 101

2. mar. Martin Oravec 53 roč. manžel Márii Nemcovej zemľanka bez čísla – pozor nie akov

3. mar. juraj Tósegi 78 roč. vdovec , manž neuvedená akov 96

21. mar. Eva Svoreňová 57 roč. manž. Jána Kuhajdu akov 88

22. mar. Michal 7 mes. rod. Juraj Cinkota a Zuzana Hrivnákova akov 49

1 apr. Ondrej Šulek 26 roč. slobodný akov 23

7. apr. Ján Vaľo 38 roč. manžel Anny Boldockej akov 48

25. apr. Pavol 5 dnoví rod. Pavol Kováč a Dorota Čajová akov 896 – neisté číslo

27. apr. Zuzana 16 roč. rod. Ondrej Holíka Zuzana Kočišová akov 102

29 .apr. Zuzana 8 týžd. Rod. Ján Hoďjan a Zuzana Sϋvegesová akov 107

30. máj Michal 1 a pol roč. rod. Ondrej Legínsky a Mária Čierniková akov 149

3. jún Helena Ferová 60 roč. vdova po Michalovi Luhániovi akov 74

11. jún Juraj Dafko 60 roč. manž. Márii Bubárikovej akov 38

24. jún Juraj Debnár 50 roč. vdovec manželka neuvedená akov 209

1. júl Judita 4 roč. rod. Martin Bogár a Mária Čjerniková akov 195

10. júl Ondrej 2 roč. rod. Ondrej Vrabca Zuazan Čaprdová zemlianka 3

24. júl Juraj Mackové , slobodný 27 roč. akov 229

29. júl Benčíkova Anna 60 roč., manž. Ondreja Trnku akov 36

5. aug. Judita Budaiová 35 roč., manž. Jána Šováňa akov 72

8. aug. Pavol 2 roč. rod. Ondrej Farkaš a Mária Suchánská akov 97

9. aug. Pavol 1 a štvrt. Roč. rod. Juraj Mitlan a Mária Ribárská putrik – zemlanka 17

10. aug. Ján 1 a štvrt . rod. Juraj Galo a Zuzana Lukáčová akov 102

12. aug. Ondrej 5 roč. rod. Ondrej Farkaš a Mária Suchánská akov 97

3. sept. Ján 3 roč. rod. Michal Král a Anna Hantošová a kov 114

3. sept. Helena 1 roč. rod. Matej Poljak a Mária Kukučková akov 75

4 sept. Ján 5 roč. rod. Ján Sokolai a Eva Ročkárová akov 110

6. sept. Ján 2 roč. rod. Ján Hasík a Anna Tosecká akov bez čisla

11. sept. Helena 1 roč. rod. Juraj Moravsky a Helena Tosegiová ako bez čisla

16. sept. Zuzana 5 týž. rod. Matej Makaia Zuzana Bogárová putri – zemlanka 4

17. sept. Ján 13 roč. rod. Martin Oravec a Anna Namcová putri – zekmlanka bez čisla

19. sept. Žofia 2 roč. rod. Martin Ištván a Zuzana Bartová akov 200

20. sept. Mária 4 roč. rod. Pavol Moravsky a Mária Žihlavová akov 180

28. sept. Zuzana 7 týž. rod. Ondrej Struhár a Eva Hlásniková akov bez čísla

30 .sept. Ján 3 roč. rod. Ján Denčák a Mária Krajčovičová akov bez čísla

3. okt. Juraj 5 roč. rod. Ján Sϋveges a Judita Kurtová akov bez čísla

15. okt. Martin Štefánik 48 roč. manžel Kataríny Hruškovej akov 220

15. okt. Helena Kontrusová 37 roč. manželka Michal Séleského akov 117

20 okt. Zuzana 3 týž. rod. Ondrej Ančin Helena Puškelová akov 190

11. nov. Ondrej 1 roč. rod. Ondrej Oravec a Mária Kotlárová a kov 78

12. nov. Mária 2 roč. rod. Ján Furda a Anna Pališová a kov 23

16 . nov. Eva 4 roč. rod. Ján Lovaš a Mária Čoválová akov 13

16. nov. Helen Boldišová 33 roč. manželka Michaal Kováča akov 171

18. nov. Michal Kováč 30 roč., žobrák zo Sarvaša akov 121

25. nov. Juraj 2 roč. rod. Matej Ďurčík a Eva Koreňová akov 79

3. dec. Jozef 4 mes. rod. Jozef Lipták a Mária Boborová a kov bez čísla

10. dec. Pavol 1 roč. Pavol Moravsky a Mária Žihlavová akov 180

24 dec. Katarína 22 roč. rod. Ján Legíndi a Eva akov 187

26. dec. Pavol 1 roč. rod. Ján Matúš a Alžbeta Pipíšová akov 118

1855

2. jan. Zuzana Hajtmanová 58 roč. manželka Martina Čaprdu akov 11

6. jan. Jána Lehocky 43 roč. manžel Márie CInkotovejakov 44

7. jan. Ján 2 roč. rod. Michal Kuhajda a Eva Homokiová a kov 24

14. jan. Juraj 7 mes rod. Michal Oravec a Zuzana Sántaiová akov bez čísla

14. jan. Michal 1 týžd. Rod. Michal Zahorec a Mária Kováčová akov 150

14. jan Michal 11 týžd. Rod. Michal Buďan a Zuzana Ihnátiková akov 48

20. jan. Maria Poničanová 59 roč. manželka Michal Liptáka akov 186

26. jan. Mária 2 roč. rod. Ján Pipíš a Zuzana Bjeliková putrik- zemlanka 14

5. feb. Matej 9 dňov. Rod. Matej Lukáš a Alžbeta Mesutová akov 73

7. feb. Anna 2 apol roč. rod. Pavol Čúvár a Mária Petrinová akov 186

13. feb. Mária Domanovská 63 roč. manželka Ondreja Oláha akov 17

14. feb. Anna Ďurkovičová 37 roč. manželka Pavla Očovského akov 28

15. feb. Alžbeta 2 roč. rod. Ján Kováč a Anna Zvarová akov 53

17. feb. Eva 5 dňov. Rod. Pavol Trnka a Zuzana Sokolaiová akov 85

19. feb. Michal 2 roč. rod. Martin Slanický a Žofia Ostrolúcka akov 104

26. feb. Michal Baláž 59 roč. manžel Katrína Závadovej akov 141

6 mar. Juraj Roskoš 59 roč. akov bez čísla

15. mar. Anna Račková 53 roč. vdova po Ondrejovi Sabovi akov 216

16. mar. Dorota Hudecová 33 roč. manželka Juraja Paulíka akov 230

16. mar. Zuzana 1 roč. rod. Pavol Kukučka a Mária Krasková akov 77

19. apr. Mária 1 roč. rod. Pavol Lóci a Helana Kotlárová akov bez čísla

20. apr.. Zuzana 2. Roč. rod. Ondrej Divičan a Mária Budinská akov 96

22. apr.. Anna 1 roč. rod. Matekj Benčík a Mária ….. akov 30

25. apr. Mária pol roč. rod. Ondrej Divičan a Zuzana Badinská akov 98

26. apr.. Matej 7 týž. rod. Matej MIkuš a Eva Lániová akov 78

9. máj Ondrej Krška 63 roč. manžel Judity Vargovej akov bez čísla

14. máj Pavol Lóci 72 roč. vdovec akov bez čísla

27. máj Michal 2 roč. rod. Juraj Žolik a Eva Šoltisová akov bez čísla

13. jún Pavol 1 roč. rod. Pavol Budai a Alžbeta ipíšová akov 136

15. jún Mária 6 týž. rod. Martin Ištvána …. Zuzana akov 100

26. jún Michal 3 roč. rod. Ján Šováň a Judita Budaiová a kov bez čísla

6. júl Michal Ihnátik 67 roč. manžel Heleny …. akov 48

21. júl Ondrej 7 týž. rod. MichaL Kováč A Helena Bódišová akov 171

2. aug. Mária 4 roč. rod. Pavol Drahota a Katarína Tušjaková akov 201

3. aug. Anna 3 týž. rod. Ján Batis a Zuzana Hladiverová akov 65

4. aug. Juraj 4 roč. rod. Ján Pipíš a Zuzana Juhásová putri – zemľanka 14

18. aug. Pavol 1 roč. rod. Michal Král a Anna Hantošova akov 115

19. aug. Ján Husárik 44 roč. manžel Evi Horvátovej akov 214

2. sept. Zuzana Sepešiová 32 roč. manželka Martina Ištvána akov 200

5. sep. Ján Tatári 44 roč. manžel Marie Lehockej akov bez čísla

5. sep. Pavol 4 roč. rod. Pavol Kukučka a Mária Krasková a kov 77

13. sep. Ján Turčáni 35 roč. manžel Zuzana Lociovej akov 45

13. sep. Juraj 5 roč. rod. Michal Veresky a Judita Santóová a akov bez čísla

15. sep. Michal 4 roč. rod. Ján Lehocky a Mária Cinkocká akov 44

15. sep. Ján Baláž 34 roč. manžel Zuzany Ferovej akov 75

15. sep. Ján Kisa 59 roč. manžel Márie Haluškovej akov bez čísla

16 sep. Pavol polroč. Rod. Michal Bosák a Mária Ivaničová akov bez čísla

19. sep. Zuzana 1 roč. rod. Juraj Bačík a Zuzana Kisová akov 51

20. sep. Judita 1 roč. rod. Ján Vaľo a Helena Jančíková a kov bez čísla

21 .sep Juraj 1 roč. rod. Matej Ďurčík aEva Koreňová akov bez čísla

21. sep. Katarína Domanovská 26 roč. manželka Mateja Klementa akov bez čísla

22. sep. Adam pol roč. rod. Adam Lóci a Eva …. akov bez čísla

4. okt. Anna 3 týž. rod. Bartoš …. …… akov 132

16.okt. Anna 2 roč. rod. Ján Tót a Žofia Kováčová a kov 187

16. okt. Michal 3 týž. rod. Martin Kuba a Anastázia nádenníci z Moravy akov 178

19. okt. Zuzana Liptáková 60 roč. manželka Michala Lásika akov24

25. okt. Anna Kováčová 54 roč. manželka Martina Kíveského akov 112

31. okt. Ondrej Selecký 58 roč. manžel Žófiie Molnárovej a akov 137

3. nov. Zuzana 4 mes. rod. Martin Lovaš a Mária Hajková akov 156

18. nov. Alžbeta 1 roč. rod. ján Dafko a Mária Bačíková akov 38

20. nov. Ján 7roč. rod. Juraj Makai a Alžbeta Kavecová akov 131

26. nov. Juraj Rimovsky 60 roč. manžel Anny Boldockej akov bez čísla

26. nov. Alžbeta Masutová 33 roč. manželka Mateja Lukša akov bez čísla

9. dec. Pavol 1 týž. rod. Ján Hajtman a Zuzana Burjanová akov 2

11. dec. Alžbeta Aradská 28 roč. manželka Juraja Lehockého akov 185

1856

20. jan. Anna 2 roč. rod. Bačík Ján a Žofia Mihálová akov 41

24. jan. Juraj 7 týž. rod. Juraj Rimovsky a Mária Legíndiová akov 219

30. jan. Ján Bobor 54 roč. manžel Zuzany Boborovej akov 6

7. jan. Pavol 7 roč. rod. Pavol Očovsky a Alžbeta Denčjaková akov 28

29. feb. Michal Sokol 25 roč. manžel Evi Garajovej akov 175

2. mar. Michal 4 roč. rod. Pavol Belica a Anna Šestákova akov bez čísla

5. mar. Anna Lošjaková 49 roč. manželka Michal Jelníka akov 70

23. mar. Zuzana Ihnátikova 29. roč. manželka Michal Budinca akov 60

12 apr. Adam 2 roč. rod. Juraj Spišjak a Mária Bobrová akov 255

12. apr. Dorota Pokoradská 55 roč. manželka Ondreja Mišečku akov 600 chybný zápis

14. apr. Juraj Sélesky 28 ročný akov 20 vojak

18. apr. Mária Mésarošová 36 roč. manželka Pavla Karkuša akov 130

26. apr. Zuzana 4 roč. rod. Juraj Skalnicky a Zuzana Ištóková akov 7

27. apr. Juraj 1 týž. rod. Ondrej …. Zuzana Bálintová akov 218

30. apr. Ondrej Filo 45 roč. manželka Zuzana Maťášová akov 1

28. máj Zuzana 1 dňová rod. Ján Rimovsky a Zuazana Somodiová akov 60

3. jún Michal 2 roč. dor. Ján Lánik a Mária Dusková akov 213

22. jún Juraj 11 roč. rod. Juraj … Anna Barnová akov 2

28 jún Ján Bačík 72 roč. vdovec akov 72

22. júl Michal 15 roč. rod. Martin Kršjak a Mária Zahorcová akov 117

17 .aug. Michal 3 roč. rod. Michal Kováč a Alžbeta Surmáková akov 178

1 sep. Eva Vajdová 62 roč. manželka Michal Malchovského akov bez čísla

6. sep. Martin Kršjak 46 roč. manžel Márie Zahorcovej akov 117

14. sep. Alžbeta 6 mes. rod. Ľudovít Samuel a Alžbeta Kočišová akov bez čísla

21 sep. Zuzana 2 mes. rod. Michal Barna a Zuzana Masljačiková akov bez čísla

2. okt. Judita Trnková 24 roč. manželka Tomáša Trnku akov bez čísla

4. okt. Ján 2 roč. rod. Martin Zahorec a Zuzana Farkašová akov 74

12 okt. Ján Suveges 31 roč. manžel Zuzna Kojnoková akov 31

12. okt. Eva Juhásová 39 roč. manželka Pavla Vargu a kov bez čísla

17. okt. Ondrej 2 roč. rod. Ondrej Vrabec a Čaprda Zuzana zemľanka – putrik 2

8. nov. Michal 7 mes. rod. Matej Poljak a Mária Kukučková akov bez čísla

12. nov. Pacol Lóci 42 roč. manžel Heleny Kotlárovej akov bez čísla

14. nov. Alžbeta Kolemárová 63 roč. manželka Juraja Žihlavu akov 180 /por. asistentka = baba)

20. nov. Alžbeta Krajčovičová 68 roč. manželka Pavla Juhása akov 14

26. nov. Michal 2 roč. rod. Michal Varga a Helena Sabová akov bez čísla

6 dec. Zuzana 4 roč. rod. Juraj Kmeť a Zuzana Kíveská akov 220

9. dec. Zuzana Boborová vdova po Jánovi Bogárovi zemľanka – putrik 6

10. dec. Mária 2 roč. rod. Michal Kriška a Anna Galová akov 100

11. dec. Alžbeta Kováčová vdova po Matejovi Hajduovi akov bez čísla

12.dec. Matej Čirjak 51 roč. manžel Helena Matajsová akov 211

20. dec. Zuzana 2 týž. rod. Pavol Duska a Zuzana Kutejová akov 183

22. dec. Michal 1 roč. rod. Ondrej Tósecky a Alžbeta Tušková akov 129

1857

3. jan. Katarína Orságová 64 roč. manželka Jána Ištvána akov bez čísla

5. jan. Judita 19 roč. rod. Ondrej Krška a Judita Vargová akov bez čísla

16. jan. Alžbeta 2.5 mes. rd. Michal Husár a Kristína … akov 110

19. jan. Žofia Vašašová 41 roč. manželka Pavla Antala akov 78

6. feb. Martin Garaj 32 roč. manželka Anna Skalnická akov 160

14. feb. Michal 3 roč. rod. Michal Bukovický a Alžbeta Širiňová a akov bez čísla

18. feb. Michal Lóci 55 roč. manželka Mária Poljaková nový akov

15. mar. Mária 5 roč. rod. Adam Sála a Mária Mogaiová akov nez čísla

26. mar. Zuzana 3 týž. rod. Ján Antal a Zuzana Budinecová akov bez udania čísla

18. máj Pavol Rapčan 20 roč. rod. Pavol rapčana Zuzana Velkovičová akov bez označenia

29. máj Judita 2 roč. rod. Adam Krajčovič a Judita Petrovičová zemľanka – putrik 8

4. júl Martin 1 roč. rod. Martin Hajduk a Mária Rimovská akov 158

7. aug. Pavol 3 roč. rod. Juraj Klement a Mária Budínska akov 501- chybný zápis

1857

28.sep. Juliana 1 roč. rod. Daniel Tomka a Juliana Kováčová akov bez čísla

30.sep. Michal Husárik 69 roč. vdovec po Dorote Kišovej akov 214

30. sep. Ján 2 roč. rod. Ján Husárik a Eva Horvátová akov 214

22 dec. Zuzana 1 roč. rod. Ondrej Klement a Mária Kutejová akov 644 chybný zápis

1858

13. jan. Michal Drjeň 58 roč. manžel Zuzany Hroncovej starý akov 742 chybný zápis

26. feb. Juraj 1 roč. rod. Juraj Baláž a Anna Urbanová akov 125

21. apr. Martin polroč. Rod. Juraj Klement a Anna Sántoóvá akov 172

4. sept. Mária Benková manželka Mateja Gemeriho akov bez čísla

V nasledujúcich rokoch sa už v matrike neobjavujú zápisy o úmrtí v akovoch.

Sobáše v akovoch:

Od roku 1853 sa začínajú písať aj sobáše mladých z akovov.

Rok 1853

25. jan. Pavol Rozkoš akov č. 15 a Žofia Kiselová akov č. 153

10. apr. Ondrej Fiam akovč. 162 a Mária Marková akovč. 5

2. aug. Michal Puškel akov č. 54 a Mária Jančíková akov č. 194

24. júl Juraj Pavlík akov č. 231 a Dorota Hudecová akov č. 219

30. dec. Ján Trebe…. akov č. 4 a Zuzana Tosecká akovč. 161

Rok 1854

17. júl Michal Kováč akov č. 171 a Mária Šoltísová …..

13. nov. Ján Ihnátik putri č. 8 a Zuzana Židová …..

20. nov. Matej Oravec akov č. 145 a Judita Ištvánová …..

29. nov. Juraj Duska akov č. 103 a Anna Vargová …..

Rok 1856

8. jan. Pavol Očovski akov č. 28 a Helena Ďuríková akov č. 22

22. apr. Ondrej Trnka akov č. 36 a Katarína Múková Lest z Oravy

2. sep. Michal Jeleník akov č. 21 a Judita Ihnátiková ….

27. okt.Pavol Karkuš akov č. 130 a Alžbeta Antalová 628

13. nov. Juraj Baláž akov č. 130 a Mária Urbanvá 601

Rok 1857

12. Máj Pavol Antal akov č. 78 a Helena Kotlárová akov bez čísla

Sobáše z akovov boli zriedkavé. Sociálna diferencia sa tu výrazne prejavila. Ak niekto uzatváral manželstvo tak len na svojom sociálnom statuse. Tu naozaj ľudové porekadlá majú svoje miesto: Rovný rovného si hľadá. Vrana k varne sadá.

Je viac ako pravdepodobné, že v akovoch sa usalašili len rodiny, ktoré už v manželskom zväzku prichádzali na Komlóš. Takýmto rodinám sa v akovoch deti rodili aj umierali. Dôkazom toho je menoslov narodených a umretých detí resp. dospelých, ktorí v týchto podmienkach naozaj pre nevyhovujúce, neľudské podmienky museli žiť.

Všimnime si že komlóšske slovenské meno je Pavol a nikde nie “Pavel”.

História

Slovenský Komlóš 275 ročný

14. apríla 2021 Ing. HRONEC Michal 6 komentárov

Michal Hronec

S odstupom času

Moje rodisko
po založení,
ako orgovánový krík
rozkvitalo.
Deťom našim k srdcu
prirastalo.
Všetky brázdy, úskalia,
prinášané kráčajúcim časom
mozoľnatou rukou,
pracovitosťou a súdržnosťou
úspešne ako historické činy
do pamäti osady zapisovalo.

Vrtkavosťou času
rozleteli sme sa
ako padáčiky semien
rozkvitnutej púpavy,
do šíreho sveta.
To však naše srdcia nezlomilo.
Neustále vraciame sa v spomienkach
na miesto
kde pred 275. rokmi
korene naši predkovia zapustili.

Aj dnes,
keď toto výročie zasvietilo
na obrazovke histórie,
obraciame sa k Vám
rodáci milí,
aby sme Vás k svojeti
srdečným pozdravom,
s pevnou zlatou nitkou priviazali.

Pozdrav rodákom k 275. výročiu založenia osady od Miša Hronca z Bratislavy, člena Spolku Slovákov z Maďarska na Slovensku – 24. apríl 2021.

Fotogaléria z 270 výročia založenia tu: http://salib.rajce.idnes.cz/Slovensky_Komlos_270_rocny

História

Hľadáte “Rodokmeň?”

28. októbra 2019 Ing. HRONEC Michal Vložiť komentár

Matrika Slovenského Komlóša

Čo vyvoláva záujem o hľadanie predkov?

Podľa môjho názoru tento fenomén začal rozkvitať po nežnej revolúcii. Z pojmu – súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov sa prešlo na pojem – privátne vlastníctvo. Mnoho občanov si začalo hľadať toto svoje privátne vlastníctvo. Eufória tohto hľadania sa rozšírila po vyhlásení, že si treba svoje zoštátnené vlastníctvo pýtať späť v reštitučnom procese. Priemyselníci, zemepáni, remeselníci, roľníci ba i zoštátnené spoločenstvá si začali hľadať svoj majetok a žiadať si ho späť. Toto je prvý podnet prečo hľadať a prehŕňať sa v matrikách alebo v iných dokumentoch a začať dokazovať, že dotyčný občan, skoro vždy dedič, má na ten, alebo ten majetok právo a trvať na jeho vrátení. Nuž a k tomu potreboval dokázať, že je právoplatným dedičom. Tu mu výrazne pomáhala hlavne matrika, či už štátna alebo cirkevná. Druhým podnetom je záujem aj prostého občana, ktorý po revolučnej zmene, ktorá zruinovala hospodárstvo bývalého spoločenského poriadku, prišiel o prácu a to spôsobom, že mohol odísť do predčasného dôchodku. Potom 55-ročný dôchodca sa stal vyplašený, nemal žiadneho koníčka, ktorým by si naplnil voľný čas. Povedal si, že keď má občan, potomok bývalých boháčov možnosť získať majetok svojich predkov späť, budem aj ja hľadať či nemám aspoň zemianske korene. No, tak sa rozmohlo hľadanie predkov a štúdium starých dokumentov o rode. Ďalším fenoménom je aj predlžovanie priemerného veku. Aj keď sa akokoľvek hneváme, že vo všetkom čo jeme, je chémia, predsa len sa dožívame veku vyššieho než naši rodičia. Nakoniec aj problémové zdravotníctvo, veda a výskum v oblasti liekov, teda farmácia pokročila a doniesla nové lieky aj tie nám umožňujú žiť dlhšie. Nuž a kto nie je lenivý a pohodlný hľadá okrem bežného všeobecného využívania voľného času rozptýlenie v iných oblastiach a iné možnosti racionálneho využitia voľného času. Takže okrem sudoku a krížoviek je možno zaujímavo stráviť čas aj hľadaním svojich koreňov rodiny. Takýmto zdrojom je aj študovanie matrík a zostavovanie si rodostromov.

Matriky

Štúdium matrík nám ponúka prekvapivo veľa informácií. Dajú sa z nich vyčítať aké boli spoločenské a ekonomické pomery od chvíle keď občania dostali priezviská – teda cca od 16. storočia, aké vládli medziľudské vzťahy, aká bola zdravotná starostlivosť o človeka, aké katastrofy postihli našich predkov a veľa ďalších zaujímavosti z ich života a zo života spoločnosti vôbec. My v tomto čase pracujeme na prepise matriky obce Slovenského Komlóša od roku 1746, teda od jeho založenia, do elektronickej podoby. Tento program podstatne zjednoduší hľadanie väzieb rozrodu i vývodu rodín. Cirkevné matriky sa začali písať u nás Dolnozemských Slovákov skoro vždy od založenia tej či onej osady. Osadníci si doniesli so sebou vzdelancov – učiteľov a farárov. Títo sa od prvého dňa pustili do zapisovania sobášov, krstov a úmrtí. Uvediem zopár príkladov čo všetko je možno sa dozvedieť z týchto zápisov. Množstvo informácii, ktoré nám ponúkajú zodpovedajú určitému vývoju, obecne platným predpisom a hlavne svedomitosti pánov farárov z čias keď cirkev viedla obce a potom už pri štátnych matrikách sa dozvedáme iba to čo chcela vedieť o rodine a teda o svojich občanoch vládna moc.

Narodenie človeka – krsty

Prvé zápisy zo začiatku 18. storočia nám hovoria, že žena nemala náležité postavenie v spoločnosti. Otec dieťaťa bol zapísaný priezviskom i krstným menom no matka len krstným menom. Takto si spoločnosť nevážila ženu ešte aj v prvej polovici 19. storočia. Až ku koncu prvej poloviny 19.storočia okolo roku 1840 sa začalo písať plné meno i matky. V tomto období sa už objavuje v zápisoch aj spoločenské postavenie rodičov a krstných rodičov. Začína sa prejavovať povedzme indické kastovníctvo. Poľnohospodársky robotník si berie za manželku poľnohospodársku robotníčku. Sedliak si berie sedliačku. Remeselník zase dievča z remeselníckej rodiny. Vzdelanci spájajú svoje deti tiež len v svojom okruhu. I národnostné postavenie hrá rolu pri výbere partnerstva. Maďar si berie len Maďarku. Slovák Slovensku. Iba veľmi zriedka sa nájde zmiešané manželstvo. Malomeštiactvo sa tiež objavuje v matrikách. Bohatší roľníci, remeselníci začínajú už na začiatku 20. storočia kopírovať vzdelancov , ktorí svojim deťom dávajú dve i tri krstné mená. Ale nájdu sa i u stredných a malých roľníkov sem tam dve krstné mená. Matrika Slovenského Komlóša Začína i odklon od zaužívaných slovanských krstných mien prechodom k maďarským.

Ekonomické a spoločenské postavenie

Zápisy v matrike veľmi plasticky ukazujú i na ekonomické postavenie Slovákov v štátnych službách. Na obecnom úrade v úradníckych funkciách pracujú len Maďar alebo pomaďarčení Slováci. Richtár býva obyčajne Slovák. Zbor prísažných je zmiešaný, ale notár, tajomník, sudca a pisári sú väčšinou Maďari. Obyčajne títo úradníci sú iného vierovyznania, nie Evanjelici, ale narodenie detí je zapísané v matrike evanjelického zboru. Páni farári uvádzajú len ich odlišné vierovyznania ako staroverec, rímskokatolík, gréckokatolík a pod. V službách maďarskej železnice tiež pracujú len Maďari. Počnúc strážnikom cez posunovača, pokladníka až po náčelníka stanice všetci sú nositelia maďarského priezviska. Represívna a poriadková služba má svojich zástupcov v matrike uvedených len s maďarskými priezviskami. Z poriadkovej polície sú to pomaďarčení Slováci. No žandári sú len Maďari. Kostol bol iba jeden a tak všetci nosili svoje deti ku krstu do evanjelického kostola. Toto sa najvýraznejšie prejavuje v obci Slovenský Komlóš, lebo katolícky kostol bol postavený až na konci 19. storočia.

Krstné mená

Zaujímavá je voľba krstných mien. Prvorodenému, tak ako tomu je i dnes, rodičia dajú buď otcovo, alebo mamino krstné meno. Inak naši predkovia na Dolnej zemi sa dosť tvrdo držia pri ďalších deťoch kalendára. Prevládajú naše typické archaické krstné mená – Ján, Štefan, Jozef, Michal, Juraj, Ondrej, Martin, Matej, Anna, Mária, Zuzana, Alžbeta, Žofia, Katarína, Eva. Ak sa niektorému Slovákovi podarilo stať sa remeselníkom už sa dostal do osídiel maďarónstva a dal dieťaťu krstné meno maďarské napr. Lajos, Sándor, Béla apod. Čo stojí za povšimnutie , že v 19. a začiatkom 20. storočia sa objavujú, ale iba v málo prípadoch i Štúrovské slovanské krstné mená, ako Slavomír, Miroslav. Naozaj toho bolo presa len veľmi málo. Ako perličky treba uviesť ako sa deti rodili niekedy v jednom termíne u súrodencov , ktorí mali svadbu spoločnú. Svadobná noc, pokiaľ nezhrešili predtým, napovie veľa. Našiel som prípad, že súrodencom sa narodili deti v jednom týždni dokonca aj v jednom dni. K úmrtnosti detí, ktorá bola naozaj veľmi veľká, je treba povedať, že nie je celkom jasné kam tie detičky naši predkovia pochovávali. Úmrtnosť od narodenia po 15. rok veku tvorila z ročne zomretých až 50 %. Keď som však chodil vlani po cintorínoch detské hroby som našiel iba v malom počte aj to už len zo súčasného obdobia. Páni farári veľmi poctivo zapisovali deti , ktoré sa narodili mimo manželstva. Z celkového ročne narodeného potomstva tvorili od 2 do 4 %. Ako bude vyzerať dnešná matrika, neviem si ani predstaviť.

Remeslá

Zo zapisovaných remesiel nájdeme aj také, ktoré už zanikli alebo ani oficiálne neboli používané, napríklad príštipkár, čižmár, pomocný tkáč a niektoré ani neviem preložiť z maďarčiny – sz rmadia, sz rszabó atď. No a trochu ohovorením je treba povedať na adresu farárov, že si pri veľkom počte rodiacich sa detí kumulatívne organizovali krsty 6 aj 7 detí na jeden deň. Na Komlóši som objavil medzi remeselníkmi hlavne Maďarov, ale aj Čechov veľmi málo Slovákov. Naši Slováci sa držali svojho sedliackeho a pastierskeho spôsobu obživy. Až 20. storočí sa poberajú na štúdiá a na remeslá niektoré deti sedliakov.

Jazyk

Používanie jazyka respektíve abecedy v matrikách dokumentuje ako sa ťažko prechádzalo na ustálenie spisovného, či úradného jazyka. Používala sa nemecká abeceda, česká a slovenská. Samotní farári boli z toho asi dosť nešťastní, lebo sa často mýlili a pri jednom priezvisku použili všetky tri abecedy. Nemecké ostré „s“ pretrvávalo najdlhšie až do 20. storočia. Aj keď bolo zákonom stanovené písanie v maďarskom jazyku pán farár Hrdlička, slúžiaci v obci od roku 1905, používal pri zápisoch aj diakritické znamienka zo slovenskej abecedy. Poctivejší farári písali pri sobáši aj miesto odkiaľ pochádzali rodičia ženícha alebo nevesty. No tak možno povedať, že skúmanie potomstva v matrikách je naozaj zaujímavé a poučné a aj smutné keď zistíte, že sa vám stará mama trikrát vydala, a otec vám nikdy nepovedal, že pochádza zo 7 detí, keď nakoniec ostali len dvaja, ktorí sa dožili dospelosti.

Elekronická matrika

Vážení rodáci, potomkova rodákov zo Slovenského Komlóša, ak budete mať voľný čas budete mať o rok k dispozícii matriku v modernej elektronickej podobe a ak sa vám dostane do rúk, prehŕňajte sa v nej, nájdete tam množstvo zaujímavých informácií o vašich predkoch.

Spracoval Ing. Michal Hronec – 2019

Súvisiace články autora:
História Komlóša –
https://slovaci-z-madarska.spolok.eu/2016/12/16/222/
https://slovaci-z-madarska.spolok.eu/2016/12/27/menoslov-obyvatelov-komlosa-1938/

Archív,História

Analýza priezvisk na cintoríne v Horných Salibách

22. septembra 2019 Ing. HRONEC Michal Vložiť komentár

Trianonský syndróm Maďarov

alebo

ako sa „vyrábali“ a „rozmnožovali“ a „rozmnožujú“ aj teraz Maďari nie len na južnom Slovensku ale aj v samotnom Maďarsku a koľko Slovákov žije ešte dnes v Maďarsku a Maďarov na Slovensku.

Neprestajným problémom maďarskej politickej garnitúry a maďarských historikov je dokázať, že ich je na svete viac ako má Maďarsko v terajších hraniciach. Bezočivo a s vulgárnou bezohľadnosťou prekrucujú dejiny. Týchto pánov okrem ich veľmocenskej nacionalistickej politiky nič nezaujíma. Tak ako voľakedy, keď prichádzali do Európy, chcú drancovať, oberať a okrádať národy žijúce v ich okolí o majetok a identitu. Naozaj sa nevedia zbaviť svojich agresívno-dobyvačských génov ani po viac ako tisíc ročnom odchode zo svojej pravlasti do civilizovanejšieho sveta, sveta európskej demokracie? Podľa toho ako sa chovajú ich „piate kolóny“ v Srbsku, Rumunsku a na Slovensku to jednoznačne dokazuje. Je zaujímavé, že iba v týchto krajinách roztrúsení Maďari ich zaujímajú. Vyzerá to tak, že iba do relatívne slabších krajín zapárajú. K relatívne silnejším sa chovajú úctivejšie, veď aj v Rakúsku žije veľký počet Maďarov a tam sa nepresúšajú so svojimi nacionalistickými požiadavkami. Pokrytectvo je teda ich ďalšia negatívna národná vlastnosť lebo Ukrajinu a Rakúsko v tichosti obchádzajú. Nechcem tým v žiadnom prípade odvracať ich pozornosť od už spomenutých troch štátov. To naozaj nie. Chcem len ukázať, aké je veľké chrapúnstvo maďarskej veľmocenskej politiky.

Už dlhšiu dobu som chcel urobiť akýsi prieskum priezvisk na cintoríne aspoň v jednej dedine nachádzajúcej sa na Žitnom ostrove. Táto myšlienka ma napadla na cintoríne vo Vozokanoch v dedinke patriacej do okresu Galanta. Do tohto okolia boli osadení presídlenci z Maďarska. Pred pár rokmi, keď som začal pracovať na rodostrome manželkiných predkoch, boli sme zisťovať na cintoríne v spomínaných Vozokanoch údaje o jej otcovom strýkovi, ktorý je pochovaný práve v tejto dedine. Objavil som tam priezvisko Hobot a veľa ďalších pomníkov kde boli pochovaní Hobotovci. Vtedy som si povedal, že sa po niektorých cintorínoch poprechádzam a preskúmam, aká bola štruktúra obyvateľov v týchto žitnoostrovských dedinách z hľadiska priezvisk, ktoré vypovedajú o ich národností. Na moje veľké prekvapenie po spísaní priezvisk na cintoríne v Horných Salibách som zistil, že tieto dediny z historického hľadiska boli vlastne dedinami, kde bolo obyvateľstvo poriadne premiešané a že Slovania žijúci v nich do posledného popadali do nenásytného pažeráka pomaďarčovania. Táto strata identity je taká dokonalá, že žiaden nositeľ slovenského či slovanského pôvodu nepripustí možnosť svojej slovanskej či slovenskej genetickej výbavy. Je to stav počudovania a poľutovania hodný.

Výsledok tohto súpisu priezvisk v Horných Salibách je nasledovný:

Slovenské alebo slovanské priezviská získané z náhrobných kameňov:

Fľaška, Dobrý, Žákovič, Jakubec, Slíž, Šebesta, Mišík, Grošová, Tomašovič, Čelko, Kiripolský, Doležal, Kostoláni, Žabka, Filo, Hazucha, Tomko, Balco, Štefánek, Lipkovič, Štepánik, Danajka, Kmeť, Sládek, Dudáš, Kováč, Andrikovič, Kozák, Kočiš, Glavanič, Matula, Stehlárik, Beluš, Mikulič, Horváth, Zlocha, Rehák, Rak, Bartoš, Vajda, Cehlárik, Steskál, Pelikán, Lednický, Hasák, Madunický, Leško – evanjelický farár.

Priezviská písané kurzívou môžu byť aj priezviská presídlencov ale nápis na nich bol maďarský a tak som ich zaradil k tým, ktorých potomkovia sa dnes oduševnene hlásia k Maďarskej národnosti. Možno, že je to aj výsledok zmiešaných manželstiev, ktorých je tu až 30 %.

V Horných Salibách žilo podľa tohto zistenia minimálne 47 rodov nemaďarského pôvodu v časoch keď ešte nebola realizovaná výmena obyvateľstva, teda presídľovanie Slovákov z Maďarska v roku 1947 – 48 do Československa hlavne na Slovensko. Z charakteristík jednotlivých priezvisk sa dá usúdiť, že toto územie vo veľkom počte obývalo aj obyvateľstvo slovanské, napr.: České – Doležal, Štepánik, Sládek, Rehák, Cehlárik, Steskál; Chorvátské – Tomašovič, Žákovič, Lipkovič, Andrikovič, Glavanič. Objavuje sa tu aj priezvisko Balco, čo svedčí o tom, že tu žili možno aj Slováci z východného Slovenska.

Maďarské priezviská získané na tom istom cintoríne:

Pónya, Kontár, Bedecs, Füzék, Sós, Takács, Szűcs, Szabó, Pap, Egyed, Dömötör, Pancza, Vértesi, Lovas, Molnár, Osztényi, Szalay, Táncos, Pukkay, Ollé, Patócs, Szombath, Kosár, Cinege, Gyenge, Bán, Deák, Katona, Gulyás, Karika, Világi, Kalocsay, Bakó, Juhos, Gyurcsi, Babos, Bagoly, Nagy, Dobosi, Győri, Varga, Kajos, Endrefy – evanjelický farár a jeho členovia rodiny. Zhodou okolností tento rod si pomaďarčil meno z Ondráška na „Endreffy“ a pochádza z trenčianskej župy. No a je tu pochovaná aj časť rodu grófa Esterháziho. Nuž aj tento silný obhajca maďarskej menšiny je tiež len polovičatý Maďar. Potomok zmiešaného manželstva slovensko-maďarského.

Maďarských rodov v tejto dedine žilo približne 43. Ich náhrobné kamene sa objavujú v skupinách pravdepodobne okolo patriota rodu. Tak ako tomu bolo aj vo Vozokanoch u Hobotovcov.

Náhrobné kamene s nemeckými priezviskami:

Rucz, Lőrint, Furstenceller, Lenárt, Grell.

Ide o 5 priezvisk nemeckých, čo nasvedčuje iba o malom počte Nemcov žijúcich na Žitnom ostrove.

Židovské priezviská v originály som nenašiel hoci viem pozitívne, že v obci boli usadení aj Židia a nebolo ich málo. Posledné židovské rodiny odchádzali do Izraela v roku 1961. Židia boli pravdepodobne prví ktorí si priezviská zmenili, teda pomaďarčili.

Obec mala okolo 5000 obyvateľov. Možno zodpovedne vyhlásiť, že z polovice bola dedinou slovenskou. Okrem toho ak sa pozrieme na kostoly boli rovnako veľké a svedčia o vyváženej ekonomickej sile Slovákov a Maďarov. Je pritom zaujímavé, že viac Maďarov bolo evanjelikov. Keby naši historici menej študovali doklady a rôzne pochybné dokumenty a viac sa venovali aj takýmto výskumom a dedinským cirkevným a štátnym matrikám, zistili by jednoznačnejšie, koľko pomaďarčených Slovákov žije na Žitnom ostrove a upchali by ústa tým, ktorí rozprávajú o 500 000 Maďaroch žijúcich na juhu Slovenska. Priezviská majú dosť veľkú vypovedaciu schopnosť o tom aká je skladba obyvateľov tej ktorej osady.

Neustále tvrdenia maďarských politikov o vysokom počte ich národnostnej menšiny ma inšpirovalo k analýze rómskeho etnika, k akej národnosti sa začleňuje. Použil som k tomu údaje z knihy Józsefa Gyönyöra, „Államalkotó nemzetiségek“ (Štátotvorné národnosti), vydanej v roku 1989. Autor sa vo svojom diele zaoberá so skutočnosťami a údajmi o národnostných menšinách v Československu. Prvoradú pozornosť však venuje Maďarom. Používa k tomu štyri sčítania obyvateľstva a to z rokov 1950, 61, 70, 80.

Mňa zaujímala, ako už uvádzam, národnostná menšina maďarská, o ktorej sa tvrdí z úst našich maďarských politikov a maďarskej vlády, že ich tu teraz na Slovensku žije nad 500 tis. osôb. Toto tvrdenie je veľmi scestné ak do tohto čísla vnesieme určitú národnostne-genetickú čistotu.

Údaje z uvedeného diela hovoria o počte maďarskej národnostnej menšiny, ku ktorej sa hlási 534 tis. obyvateľov Slovenska.

Autor ďalej skúma rómske obyvateľstvo s cieľom zistiť akú národnostnú príslušnosť si zvolilo:

Z celkového počtu 98 tis. Rómov

sa k maďarskej národnosti hlásilo 40 tis.

a k slovenskej 58 tis.

Tu vidíme ako sa ďalej „vyrábajú“ Maďari na Slovensku.

Dovolím si ďalej použiť moje zistenia z úvodnej časti tohto článku, kde sa zaoberám skladbou priezvisk spísaných na cintoríne v Horných Salibách:

Z celkového počtu priezvisk je slovenských alebo slovanských 50%

maďarských 44%

nemeckých 6%.

Aplikujme tieto údaje o pomaďarčených Rómoch a o pomaďarčených Slovákoch na štatistické čísla hovoriace o počte 534 tis. osôb, vraj maďarskej národnosti, žijúcich na Slovensku a zistíme, že toto číslo sa podstatne zmenší ak od neho odpočítame „vyrobených“ Maďarov. Nech sa na mňa naši maďarskí spoluobčania nehnevajú za tento výraz –„vyrábajú“, ale vhodnejší ma nenapadol.

Vyzeralo by to teda takto:

Celkový vykazovaný počet Maďarov zistený štatistikou bol 534 tis.

odpočítajme Maďarov „vyrobených“ z Rómov 40 tis.

ďalej odpočítajme Maďarov „vyrobených“ zo Slovanov (50% z 534) 247 tis.

počet Maďarov sa z 534 tis. zmení na 247 tis..

Ak by som bol maďarským politikom, alebo politikom maďarského parlamentu, na filozofiu o mohutnej maďarskej národnosti žijúcej na Slovensku by som nebol až taký hrdý.

Bolo by dobre keby sa vrátil pojem „reslovakyzácia“ z obdobia po skončení Druhej svetovej vojny a možno, že by sa mohol zaviesť aj pojem „rerómakyzácia“. Ona sa čiastočne aj uskutočnila pri poslednom sčítaní v roku 2010.

Okrem týchto dvoch skutočností umelého nárastu počtu Maďarov žijúcich na Slovensku by sa iste našli aj takí ktorí boli donútení si svoje priezvisko zmeniť, pomaďarčiť. Poznám aj také prípady. Jeden som už uvádzal, Androvič na Endreffy. Ďalší prípad mám s krásnym maďarským priezviskom „Szépvölgyi“. Po nahliadnutí do obecnej matriky sa naraz zmenilo na Sokol. Celkom oprávnene. Jeho nositeľ bol opatrovateľom obecných býkov a ak túto „funkciu“ chcel vykonávať, bol donútený prispôsobiť si priezvisko a dať ho do súladu s predstavou mocipánov Uhorska. Dotyčný tak urobil, veď chcel svoje deti a rodinu uživiť. Jeden z jeho potomkov sa však vrátil k svojmu slovenskému pôvodu, no ostatní členovia rodu sa naďalej pýšia s priezviskom Szépvölgyi a hrdo kráčajú po dedine a bijú sa do pŕs s heslom – „Én Magyar vagyok“ (Ja som Maďar). Kto vie koľko ešte takýchto občanov má Slovensko? Bude ich určite veľa.

Kto sa do akej národnosti začlení je nakoniec jeho vec. Vypovedá to však o jeho skrivenom charaktere ak to urobí dobrovoľne, ale ak je k tomu donútený vypovedá to o pochybnej morálke tej vládnucej moci ,ktorá ho k tomu prinútila.

V prípade ak sa človek rozhodne k takémuto kroku aspoň natoľko by mal byť rozumný aby sa nestal „poturčencom horším Turka“, janičiarom, človekom bez chrbtovej kosti. Bohužiaľ takýchto občanov v maďarskej národnostnej menšine na Slovensku žije dosť.

Priznám sa, že aj ja ovládam Maďarčinu slovom aj písmom, ale nikto z velikánov a múdrych členov maďarskej politickej koalície sa ma nespýtal ako som sa túto reč naučil. Nebolo to ľahké, páni. Za každé vyslovené slovenské slovo v „Óvode“ (dnes v škôlke) som dostal zaucho a ak viete, páni rátať, tak si ľahko, pri najmenej dvoch zauchách denne, vyrátate koľko som ich za jeden rok dostal. Je veľkou hanbou národa, ktorý takýmito metódami, aké som tu popísal „vyrába“ svojich členov. Národ s takýmito „múdrymi“ vodcami patrí na smetisko dejín a nie do kultúrnej spoločnosti národov sveta.

***

Svoju úvahu by som rád ukončil údajmi o Slovákoch teraz žijúcich v Maďarsku, myslím tým nielen deklarovaných 10 tis., ale aj tých, z ktorých maďarská štátna mašinéria „vyrobila“ Maďarov.

Z internetových stránok (lazarus.elte.hu.hun/maps/1910/gonczy/htm) som si stiahol štruktúru obyvateľstva v Uhorsku zo štatistických výkazov, podotýkam maďarských, z roku 1910. Údaje z jednotlivých žúp som modifikoval do terajších hraníc Maďarska takže pri delení žúp som sa mohol dopustiť menšej nepresnosti. Táto nepresnosť však podstatnou mierou výsledok neovplyvní. Nuž a čo mi ukázala táto štatistika?

V hraniciach súčasného Maďarska žilo v roku 1910 6 668 tis. obyvateľov

z toho bolo Maďarov spolu so židovskou a rómskou národnosťou 4 957 tis

Slovákov bolo 362 tis.

Pre lepšie pochopenie treba uviesť aj percentuálny podiel jednotlivých národov a národností žijúcich v tom čase v hraniciach terajšieho Maďarska, aj keď sa v ďalšom budem zaoberať len národnosťou slovenskou:

Maďari spolu so Židmi a Rómami predstavovali 74%

Nemci 12%

Slováci 5%

Srbi 3%

Chorváti 1%

Rusíni a Ukrajinci 1%

Slovinci 1%

Rumuni 0.3%

Zdôrazniť treba, že už do roku 1910 boli inonárodné menšiny silno pomaďarčované. Táto skutočnosť navýšila počet Maďarov v Uhorsku veľmi výrazne. V inej štúdii som zistil, že populačná vlna Maďarov v tomto období od roku 1910 do roku 1920 prevýšila ostatné národnosti trojnásobkom, čo nemohla byť pravda. Tento nárast počtu Maďarov žijúcich v Uhorsku nebol dôsledok zvýšenej „natality“ ale bol dielom bezbrehej maďarizácie národov a národností žijúcich v Uhorsku a po roku 1918 v Maďarsku. Najrýchlejšiu vlnu pomaďarčovania spôsobili Apponyiho školské zákony z roku 1907 a pravdaže tichá nenásilná maďarizácia za socialistickej éry.

Odrazme sa od vyššie uvedených údajov ktoré nám umožnia objektívnejšie určiť súčasný stav Slovákov žijúcich v Maďarsku. Počet 362 tis. Slovákov z roku 1910 do roku 1947- 48 narástol približne o cca 40- 50 tis. Ich stav sa teda zmenil na 412 tis. Roky 1947- 48 ako hraničné spomínam preto lebo v týchto rokoch sa uskutočnila výmena časti obyvateľstva medzi Maďarskou a Československou republikou po Druhej svetovej vojne.

Presídľovacou akciou po druhej svetovej vojne sa vrátilo na Slovensko, teraz počet pre zjednodušenie rátania trochu nadnesiem, 80 tis. Slovákov. Koľko ich teda ostalo žiť v Maďarsku? No okolo 332 tis. Kam sa podeli títo občania, Slováci, keď ich dnes Maďarská štatistika vykazuje iba 10 tis.? Podľa chorých hláv maďarských historikov, štátnych a politických činiteľov jednoducho ich niet – „v Maďarsku Slováci nikdy nežili“. Horšie je, že aj európske inštitúcie týmto hlúpostiam veria. Zdá sa mi, že v Európe sa všetci múdri činitelia veľmi zle, nedostatočne učili dejiny svojich národov a národov tvoriacich Európu. No, ale ako vidíme, na svete je všetko možné, ak je prikryté peniazmi. Silná maďarská finančná oligarchia blúdiaca a žijúca vo svete je schopná zmeniť aj dejiny sveta nie len dejiny jedného národa.

Na záver ešte jedna perlička. Bol som telefonicky požiadaný, mojou príbuznou, podotýkam Slovenkou, či nemám nejaké podklady k napísaniu doktorandskej práce na tému, „Ako sa Maďari naučili po slovensky“. Práca mala vedecky dokázať, že na Hornom Uhorsku žili len Maďari a ako sa títo naučili slovenskému jazyku. Mala vlastne dokázať, že Slováci v karpatskej kotline nikdy nežili. Proste pri platnosti porekadla „Keby hlúposť kvitla…“ maďarský vedecký front by bol samá ruža.

Moje úvahy som neuvádzal preto , že si nevážim našich spoluobčanov maďarskej národnosti žijúcej v našej republike. Pokúsil som sa zodpovednejšie a racionálnejšie narábať s číslami štatistík. Pokúsil som sa ukázať na to ako sa nezodpovedne chovali Maďari voči svojim národnostným menšinám a ukázať aká nespravodlivosť a krivda sa spáchala na Slovenskom národe v Uhorsku, neskôr na národnostnej menšine v Maďarsku ako aj v socialistickom Maďarsku a v Maďarsku v súčasnosti. Táto krivda je výsmechom ľudskosti, triviálnym porušovaním základných ľudských práv proklamovaných svetovými inštitúciami, vraj demokratického sveta. Státisíce Slovákov , opakujem státisícová menšina Slovákov v Maďarsku bola neľudskými zákonmi štátnej moci zdecimovaná na nulový počet. Takáto vládna moc nemôže dostať iný prívlastok len moc barbarská.

M. Hronec

Súvisiace články od autora Ing. Michala Hronca:
https://slovaci-z-madarska.spolok.eu/2016/12/27/menoslov-obyvatelov-komlosa-1938/#more-235

https://slovaci-z-madarska.spolok.eu/2017/06/18/osudy-presidlencov-v-obci-kajal/

https://slovaci-z-madarska.spolok.eu/2016/12/16/222/

História