Príspevok Ing. Michala Hronca zo Spolku Slovákov z Maďarska (apríl 2017):
Osud jedného z nás – presídlencov z Maďarska – do obce Kajal si môžete prečítať v autobiografii:
————
Na našom podujatí “Z pokolenia na pokolenie” v DMS Galanta 17.6.2017 sme diskutovali aj o otázkach “zmierenia” a súčasného stavu maďarizácie Južného Slovenska.
Problematika postavenia Slovákov na jazykovo zmiešaných územiach nášho štátu bola ústrednou témou odbornej konferencie Matice slovenskej a jej Strediska národnostných vzťahov, ktorá sa konala pod záštitou poslankyne NR SR Mgr. Evy Smolíkovej v Nitre 24. mája 2017 v Dome MS.
Na jeseň by mala byť ďalšia konferencia, k čomu sa pripojil dr. Š. Martinkovič, aby boli riešenia problémov presné a adresné.
Z konferencie vzišlo MEMORANDUM, ktoré prítomní účastníci matičnej konferencie schválili.
MEMORANDUM MATICE SLOVENSKEJ
o národnom a kultúrnom rozvoji slovenského juhu
Nitra, 24. 5. 2017
Postavenie Slovákov ako štátotvorného národa Slovenskej republiky je na slovenskom juhu v jazykovo zmiešaných územiach kritické. K tomuto záveru dospeli doterajšie matičné konferencie, venujúce sa problematike slovenského juhu. Svedčia o tom aj správy štátnych orgánov najmä z oblastí výchovy, vzdelávania a používania štátneho jazyka ako materinského jazyka Slovákov na slovenskom juhu, ako aj skúsenosti a sťažnosti tam žijúcich Slovákov.
Na základe analýz navrhujeme tieto opatrenia pre slovenský juh a preto žiadame:
- vládu Slovenskej republiky, aby sa zaoberala postavením Slovákov na slovenskom juhu a dala vypracovať súhrnnú správu o postavení a právach Slovákov tam žijúcich;
- vládu Slovenskej republiky, aby zriadila štátnu inštitúciu s agendou výskumu slovensko-maďarských vzťahov;
- vládu Slovenskej republiky, aby podporila nielen rozvoj dopravnej infraštruktúry, malých a stredných podnikateľov, ale najmä, aby zakladala štátne firmy;
- predsedu vlády Slovenskej republiky, ministra kultúry a ministra školstva o osobné stretnutie so zástupcami slovenského juhu;
- Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, aby striktne vyžadovalo dodržiavanie zákona o štátnom jazyku a navrhlo novelizovať zákon o štátnom jazyku s výsostným postavením slovenského jazyka na juhu;
- príslušné štátne orgány, aby dohliadali na dodržiavanie ľudských práv Slovákov;
- Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Štátny pedagogický ústav, aby vytvorili program pre trvalo uskutočňovanú intenzívnu osvetu o potrebe vzdelávania sa v štátnom jazyku;
- Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, aby vytvorilo individuálne a špecifické podmienky pre zriaďovanie základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským najmä v obciach a mestách, v ktorých Slováci tvoria menšinu;
- verejno-právne médiá, aby vytvorili priestor pre rozvoj národnej a kultúrnej identity Slovákov;
- posilniť podporu inštitúcií s agendou starostlivosti o Slovákov v južných okresoch Slovenskej republiky;
Žiadame výbor Matice slovenskej, aby tento dokument prijal ako celomatičné memorandum pre kultúrny a národný život Slovákov na slovenskom juhu.
Nitra, 24. mája 2017
———-
Vyjadrujem súhlas so znením memoranda z konferencie. Je (bol už) najvyšší čas aby sa touto oblasťou zaoberala aj (a hlavne) MS a tlačila inštitúcie preč od doterajšieho populizmu a nezdravého politickému nadbiehaniu. Slovák sa v bývalých slovenských obciach v Maďarsku už polstoročie na úrade slovenský nedohovorí. Na južnom Slovensku naopak, na úrade začínajú prevažovať maďarský hovoriaci úradníci a Slovák začína mať problém niečo operatívne, kladne, bez čakania vybaviť (lebo?).
Maďari u nás majú zpoza hraníc podporu v školstve, kultúre, u podnikateľov a dokonca aj DAC Dunajská Streda (slovanisti by o tom mohli rozprávať). Používanie slovenského jazyka v úradoch podľa percentuálneho zastúpenia menšín v rámci obcí by nemalo byť rozhodujúce, na Slovensku po Slovenský sa musí stáť povinnosťou.
Pokiaľ dochádza u občanov Slovenska ku zvyšovaniu počtu osôb s neznalosťou slovenského jazyka, tak je to vinou benevolencie štátu a až potom rodičov detí. (podľa známeho: „keď nemusím, tak načo?“)
Môžem len potvrdiť že rovnaká situácia ako uvádza kolega Michal Hronec v príspevku vyššie je aj v obci Dolné Saliby, s tým rozdielom že noví obyvatelia slovenskej národnosti, prisťahovalci v posledných rokoch napr. z Bratislavy, riešia otázku školskej dochádzky denným vozením svojich detí do školy s vyučovacím jazykom slovenskýcm v Horných Salibách. Pri rozhovoroch sa vyjadrujú že ľutujú deň kedy sa rozhodli kúpiť dom tu na juhu Slovenska.
Svoj názor som uviedol pod článkom “Slovensko-maďarské zmierenie ( https://slovaci-z-madarska.spolok.eu/2017/04/23/slovensko-madarske-zmierenie/#comment-47 ).
Národná rada Slovenskej republiky 19. júna 2001 prijala Chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. Na Slovensku sa týkala 9 jazykov: bulharčina, chorváčtina, čeština, nemčina, maďarčina, poľština, rómčina, rusínština, ukrajinčina.
To že sa teraz premier Fico a Órbán držia dohody že národnostné otázky sú t.č. nepodstatné a hlavný je odpor k Bruselu, neznamená že sú vyriešené. Prehrávame ekonomický boj a s ním aj postavenie silného štátu.
Otázka patriaca vláde a odborným kruhom je, aký rozmer majú dostať menšinové jazyky v školách, úradoch atď.
Akoby na vyžiadanie práve prebieha v STV 2 diskusná relácia “Večera s Havranom” – diskutéri Julius Horváth-ekonóm prednášajúci na univerzite v Maďarsku, Péter Hunčík- Fórum inštitút, Attila Lovász-novinár, (všetci perfektne hovoriaci slovenčinou) iba potvrdzujú to po čom voláme.
Zhodli sa: Odborníci s vysokoškolským vzdelaním zo Slovenska sú v Pešti vítaní, uznávaní a najmä dostáva sa im podstatne vyššieho finančného ocenenia ako u nás (ako to ten Órbán robí?). Načo by maďarskej menšine bolo slovenské vzdelanie, školy? Perspektíva je inde.
Pozrite aj: http://madari.sk/magazin/aktuality/list-citatela-slovenska-vlastiveda-a-sebapoznanie-pre-dospelych