Článok prevzatý z Ľudových novín http://www.luno.hu/

Kruh priateľov Slovenského Komlóša pozval svojich členov a priaznivcov na valné zhromaždenie do Domu národností v Zugló. Tak sa posledný májový deň zišli, aby si vypočuli referát predsedníčky spolku Alžbety Hollerovej Račkovej o udalostiach minulého roka, schválili správy o činnosti a hospodárení za rok 2023, ako aj plán práce na rok 2024. Odobrili modifikáciu stanov organizácie, zvolili predsedu, predsedníctvo a dozorný výbor na ďalšie obdobie.

Do nového vedenia Ján Zsolnai navrhol za predsedníčku Alžbetu Hollerovú Račkovú, za členov: Pavla Beňa, Annu Ištvánovú, Katarínu Szabovú Tóthovú, Jána Karkalika, Annu Ištvánovú Račkovú a Zuzanu Liborovú. Do dozorného výboru: Michala Lóczyho, Alfiu Szinovú Zelmanovú a Enikő Óvariovú. Prítomní členovia návrh schválili.

A. Hollerová Račková informovala prítomných, že sa zúčastnila na oslavách 75. výročia komlóšskej slovenskej školy, na ktorých sa zišlo okolo 300 ľudí. Niekoľkými slovami sa zmienila o blížiacich sa voľbách. Predseda Únie František Zelman informoval o plánovanej ceste k srbským Slovákom, ďalej o účasti na Krajanskom dvore v Detve, o Festivale dychových orchestrov v Slovenskom Komlóši, o 75. výročí tanečného súboru Komlóš a 15. výročí mandolínového orchestra Tremolo.

Po valnom zhromaždení sa konala prezentácia dvojjazyčnej zbierky Juraja Dolnozemského Srdce a osud. Na rokovanie prišiel zo Slovenského Komlóša aj 95-ročný autor, čo je skutočne obdivuhodné. Zbierku vydanú pri príležitosti jeho životného jubilea predstavil básnik, publicista, konateľ spoločnosti SlovakUm, s. r. o., Imrich Fuhl.

Ukážky básní zo zbierky v slovenskom i v maďarskom jazyku zarecitovala Komlóšanka, univerzitná poslucháčka Estera Nagyová. Prvá zbierka J. Dolnozemského sa zrodila, keď oslavoval šesťdesiatku, odvtedy sa stalo zvykom osláviť každé jeho jubileum knižkou a Imrich Fuhl vyjadril presvedčenie, že budú aj ďalšie. I. Fuhl sa s Jurajom Dolnozemským pozná minimálne štyridsať rokov a boli dokonca aj spolužiaci, spoločne chodili koncom sedemdesiatych rokov do Školy milovníkov literatúry a v rovnakom čase začali publikovať svoje básne. Imrich bol v treťom ročníku gymnázia a „náš Ďurko“ mal niečo vyše päťdesiatky. Dolnozemský je umelecké meno, ktoré Jurajovi Antalovi odporučil Gregor Papuček. I. Fuhl so širokým úsmevom hovoril o tom, aké šťastie majú Komlóšania, že okrem Pilíša kde inde v Maďarsku by boli talentovaní ľudia ak nie na Komlóši. Talent, umenie a videnie má vraj človek v sebe, teda aj Jurko, od narodenia, ale v Komlóši je čosi v lufte. V päťdesiatych rokoch mal Ďurko veľkého predchodcu Pavla Samuela, ktorého osud nebol najšťastnejší, ale talent mal obrovský. Nosil v sebe všetko, čo je charakteristické pre komlóšskych umelcov. Dalo by sa povedať, že od Pavla Samuela po Pavla Závadu niekde na polceste je aj Ďurko Dolnozemský. V čase Čabianskych kalendárov medzi dvoma svetovými vojnami boli ľudoví tvorcovia, poeti, koncom XX. storočia to boli modernisti, napr. Pilíšan Šaňo Kormoš, no a niekde muselo byť niečo aj medzi nimi, tak tam sme niektorí na polceste, čo už nemožno nazvať naivným umením, pretože táto tvorba je plná metafor a takých básnických obrazov, aké v Čabianskych kalendároch nenájdeme. V 50. rokoch vyšla prvá Antológia Hrušky mamovky Špiakovej s tvorbou Jána Chlebnického a Pavla Samuela. V 70. rokoch už tvorila generácia Gregor Papuček, Alexander Kormoš, Juraj Marik, ktorá dokázala písať v spisovnej slovenčine a ktorú uznávali aj na Slovensku. No a do tohto sme prišli my s Ďurkom zo Školy milovníkov literatúry. Ale prišli aj iní, napríklad Gabriel Hattinger, ktorý niektoré básne J. Dolnozemského zhudobnil. Z roku 1983 pochádza verš srdcu Imricha Fuhla najbližší a preto ho preložil do maďarčiny. Je to báseň s názvom Tak je to. 

Tak je to
Dni krátke sú
a noci dlhé
a ty len bdieš
do uší šteboce ti minulosť
a kašeľ ťa chytá
hryzú ťa výčitky
tratí sa identita
tratí sa
čo tu bolo tvoje
čas sám už
berie do rúk oje
nadávaš hromžíš hoci
skôr modliť by sa bolo…
Ach šedivejú hviezdy
a zmenšuje sa kolo.

Juraj Dolnozemský je nielen básnik, ale aj vášnivý zberateľ. Zbierku básní preto doplňujú fotografie, na ktorých je obklopený kedysi používanými predmetmi, ktoré nielen konzervuje, zachraňuje, ale aj rozvíja. Ľudí ako je Juraj Dolnozemský by sme mali nosiť na rukách za hodnoty, ktoré vytvárajú. Jeho, našťastie, uznávajú nielen v Komlóši, ale aj v celom Maďarsku, povedal Imrich Fuhl.

Prezentácia zbierky sa skončila autogramiádou.

Dňa 18. januára v Nadlaku podpísali Dohodu o spolupráci medzi organizáciami Slovákov žijúcich v zahraničí z Maďarska, Rumunska a Srbska na tento rok. Signatári ustanovili 19 projektov, ktoré budú organizovať v roku 2024. Na podujatí odovzdali aj pamätné plakety partnerským organizáciám pri príležitosti 220. výročia založenia Nadlaku.

„Z praktických dôvodov bývalo takéto stretnutie na konci roka, lebo Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) vtedy zverejňoval výzvu na poskytovanie dotácie na projekty. Keďže v tomto roku to bolo inak, tak stretnutie sa uskutočnilo na začiatku tohto predmetného roka,“ povedala na margo stretnutia v Nadlaku predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková. Na spoločných projektoch sa podieľajú Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku, Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Spoločnosť pre edukáciu a kultúru z Rumunska, Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku, Matica Slovenská v Srbsku, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov zo Srbska. Z maďarskej strany sú medzi signatármi Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku a Čabianska organizácia Slovákov. „Projekty sú už niekoľko rokov ustálené a sú financované len čiastočne z dotácií, ktoré poskytuje ÚSŽZ. Väčšinou sú financované z tých prostriedkov, ktoré majú k dispozícií zúčastnené organizácie. V prípade projektov, ktoré majú rotačný charakter, či už ide o stretnutie študentov, alebo seminár slovenčinárov, ktoré sú usporiadané vždy v inej krajine, sme sa dohodli, kde budú v tomto roku,“ povedala A. Hollerová Račková, podľa ktorej sú spoločné projekty najužitočnejšie pre našich školákov ZŠ a stredoškolákov, pretože majú tak možnosť stretávať sa s rovesníkmi.
 „Myslím si, že je veľmi dôležité aby naše deti videli, že Slováci nežijú iba na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách a aby videli ako žijú, aké podmienky majú a ako sa u nich slovenčina zachováva. Osobne si myslím, že je to veľký príspevok k tomu, aby si naše deti uvedomovali svoj pôvod a zároveň, že je prirodzené byť inokultúrnym a inojazyčným občanom v jednej krajine“ konštatovala predsedníčka CSSM.

Nadlak minulý rok oslavoval 220. výročie príchodu Slovákov. Pri tejto príležitosti usporiadali minulý rok vedeckú konferenciu, organizátori využili terajšie stretnutie a partnerom, s ktorým spolupracujú nadlackí Slováci odovzdali pamätné plakety a pamätné listy.

Uverejnené v Ľudových novinách: sobota, 24. február 2024

Vraví sa, že keď sa medveď počas zimného spánku obráti na druhý bok, pol zimy je za nami. Veru, od „macovho obrátenia“ prešlo zopár týždňov a všetci cítime, že vláda zimy sa pomaličky končí a vo vzduchu sa vznáša jar. Toto prechodné obdobie je oddávna späté s tradíciou fašiangov, s časom zábav, zabíjačiek, tancovačiek a karnevalov.

Slovenská základná škola v Slovenskom Komlóši mala fašiangový karneval v polovici februára. Niekoľko dní vopred si žiaci šuškali o pripravovaných maskách. Veľké tajomstvo sa však prezradilo až na karnevale. V piatok ráno začala prehliadka masiek. Keď sa všetci žiaci aj učitelia zišli v telocvični, na jednom mieste sa zrazu stretli rôzne svety: rozprávkový, fantazijný, hororový, zvierací aj ten reálny. Veru, bolo na čo pozerať. Vo veľkom kruhu sa predvádzali čierne fúzaté mačky a biely kocúr. A tu kráča žirafa, za ňou lev. Ešte niečo zo zvieracieho sveta? Nech sa páči: tajomný modrý vták, tiger, sivá myška. Kráľom je páv s nádherným chvostom. A potom nasleduje mystický svet – anjeli, čerti, za nimi čarodejnice i drak. To sme už v krajine rozprávok. Princezničky na rôzny spôsob, Elza a Anna z Ľadového kráľovstva, motýlie víly – ružová a modrá s čarovnou paličkou, Červená čiapočka, Harry Potter, Pokémon, Ninja korytnačky, Človek-palička a rôzne iné. Z detských rozprávok sa prenesieme do sveta filmu – oddelenie horor. Kostry a kostlivci, Smrť, zombie a ich obete. Uf! Pred nami sa objaví maska televízor, a tak rýchlo prepneme program. Sme v historickom filme – dve krásne Kleopatry sa ladne prechádzajú. Prichádza rádio, nuž preladíme rádiové vlny, a zrazu sme v reálnom svete. Po uliciach upratujú smetiari, dôchodca pomaly kráča a ťahá za sebou vozík. Tu ide mamička, ach, jedno dieťa na rukách, druhé zavesené na nohe, v ruke taška s nákupom. Policajti dohliadajú na poriadok v meste. Z ihriska sa ozýva športový pokrik. To fanúšikovia povzbudzujú svojich obľúbených futbalistov – Ronaldov. Na námestí majú plenér maliari. A je tu aj lekár, bábätko v perinke a mladucha so ženíchom, aj babka s dedkom. Bankár s kufríkom a lupiči. A sme na Sicílii. Mafiáni v čiernych oblekoch sa dôležito prechádzajú a hľadia na nás spoza čiernych okuliarov. Medzi maskami nechýbajú ani vojaci. A toto je čo? Veľká krabica pukancov. Á, to sme v kine! Práve premietajú film o bájnom Jednorožcovi. Jedna maska strieda druhú: karty Jolly Joker, srdcová sedma, ba objaví sa aj šejk s hrsťou peňazí a drahých cigár. A ešte poľovník a… Nakoniec to všetko riadil semafor.

Po prehliadke masiek sa rozprúdila zábava, tancovalo sa, spievalo, a keď zazvonilo na prestávku, žiaci sa išli nadesiatovať a potom sa hrali v triede. Niektorí nachystali zdravé šaláty, iní si pochutnávali na sladkých fánkach alebo si pozreli peknú rozprávku.

Obed. Fašiangový deň sa končí. Vonku na trávnikoch sa belejú snežienky – predzvesť jari.

Viera Krajčová

Foto: Mariana Bajczerová