Komlóšania nás pozývajú na tradičný Martinský trh. Pochutiť si môžme na husacinke, ochutnávke nového vínka alebo zatancovať si “MARŠ” pri muzike…
Všetky príspevky Ing.Pavol Bada
Zástupcovia Spolku na oslavách v Slovenskom Komlóši 2023
V dňoch 21. – 23. apríla 2023 sa konali “Mestské dni” Slovenského Komlóša. Podujatia sa zúčastnili aj zástupcovia Spolku Slovákov z Maďarska, predsedníčka Eva Kmeťová, podpredseda Michal Hronec a predseda MOMS Galanta Ľubomír Kmeť, ktorí spoločne položili veniec k pamätníku slovákov.
Viac najdete tu:
Celoštátna súťaž ZSM Slovenský škovránok 2023
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/149-aktuality1/738-skovranok
Zväz Slovákov v Maďarsku vyhlasuje celoštátnu súťaž o zlatého, strieborného a bronzového škovránka (2023)
Kategórie
I. Folklórne spevácke skupiny s hudobným sprievodom
II. Folklórne spevácke skupiny bez hudobného sprievodu
III. Folklórne skupiny
IV. Sólisti v speve slovenských ľudových piesní
V. Hudobné kolektívy (ľudové hudby, dychové hudby, citarové skupiny) a sólisti v hre na ľudové hudobné nástroje
Podmienky súťaže
Spevácke skupiny
Výber ľudových piesní: najmä piesne Slovákov v Maďarsku
Dĺžka programu: 6 minút
Folklórne skupiny
Javiskové spracovanie ľudovej tradície najmä zo svojho okolia
Dĺžka programu: 8-10 minút
Hudobné skupiny a sólisti:
Výber ľudových piesní: najmä piesne Slovákov v Maďarsku
Dĺžka programu: max. 7 minút
Prihlášky prosíme zaslať do 25. mája 2023
na adresu: Ruženka Egyedová Baráneková
3100 Salgótarján, Füleki út 151.
alebo mailom: e.b.ruzsenka@gmail.com
Regionálne kolá sa uskutočnia:
16. septembra 2023 v Santove
14. októbra 2023 v Telekgerendáši
Informácie:
E-mailom: e.b.ruzsenka@gmail.com
Telefonicky: +36 30 9287599
Prihláška – Slovenský škovránok 2023
Regionálna prehliadka (Santov alebo Telekgerendáš):
Kategória:
Názov skupiny:
Miesto:
Vedúci:
Adresa:
Telefón, e-mail:
Sólista – meno a adresa:
Kategória:
Telefón, e-mail:
Počet účinkujúcich v skupine:
Názov programu:
Technické požiadavky:
Dátum:
Podpis
Valné zhromaždenie nášho Spolku
Dňa 24. marca 2023 sa konalo v priestoroch DMS v Galante riadne Valné zhromaždenie Spolku Slovákov z Maďarska. Ako sa už stalo pravidlom, položením vencov k pamätníku pred DMS sme vzdali úctu a vďaku svojim predkom za pozoruhodné činy a odvážne kroky pri reemigrácii.
Prešlo neuveriteľných 5 rokov, ako sa 22.septembra 2018 konalo Valné zhromaždenie spolku, ktoré sme vtedy spojili s 20-tym výročím založenia Spolku. Aktivity ostatných rokov nám vážne narušila pandémia, ktorá spomalila náš rozbeh, k tomu sa pridružila aj nemoc a nakoniec úmrtie našej predsedníčky a zakladateľky Spolku PaedDr. Anky Pilárikovej, jej manžela Jána Pilárika ako aj ďalších členov výboru Štefana Karkuša, Michala Maglockého, Márienky Sudorovej, Pavla Hudáka – Česť ich pamiatke – napriek tomu sme vo výbore naplno pracovali.
Správa o činnosti rekapitulovala, čo sa za 5 rokov života spolku uskutočnilo, čo sa nám podarilo a ako sme vo výbore pracovali.
K najnáročnejšim podujatiam organizovaným výborom patrili: Ku koreňom , Z ďaleka a blízka, Spolok si pripomenul 75.Výročie návratu Slovákov z Dolnej Zeme, tieto si môžeme pozrieť na webe Spolku. Využitím internetu, článkami na našom Webe sme Vás po celé obdobie oslovovali a podávali informácie. Propagovali sme spolupatričnosť v článkoch: „Hľadáte “Rodokmeň?” , Analýza priezvisk na cintoríne v Horných Salibách” „“Náš Kalendár”, „Lúč O Komlóšanoch a Pitvarošanoch “, „ Matrika Slovenského Komlóša je hotová Augusta 2020“, aj činnosť dobrovoľníkov genealogickej skupiny, v ktorej pracovali členovia Spolku Renáta Gombárová, Michal Hronec, Eva Tušková, Mária Domanovská, pod vedením Ing. Kmeťa pomáhali na indexácii matrík za obdobie do roku 1946. Uverejňovali sme články a fotografie (videá) na preklenutie doby pandémie ktoré si môžme kedykoľvek pozrieť na Webe:
„-Pozdrav z Komlóša v dobe Coronavírusu“ covid19, (marš) máj 2020,
„Slovenský Komlóš 275 ročný“
„Po stopách presídlencov“
„Každý pošiel svojou stranou“
„Veľký Bánhedeš – História“,
„Pod Tornácom-Pestovanie Kukurice
„Slováci v Argentíne“ August 2021
„Deň Slovákov v Maďarsku – Slovenské srdcia pevné ako Tardošský mramor“ Júl 2021
„Komloušania spomínajú…“, „Ľudová architektúra dolnozemských Slovákov“ a ďalšie.
Z Plánu podujatí na ďalšie obdobie výbor by rád nasmeroval pozornosť na podujatia pri ktorých závisí úspech alebo neúspech na účasti členov, bez vašej účasti vyjde snaha výboru nazmar.
1.Spomienkové stretnutie k 25.výročiu vzniku Spolku Slovákov z Maďarska na ktoré bol schválený MeÚ Galanta PROJEKT : „Držme spolu“ September2023, vystúpenia ľudových súborov z oblastí Dolnej zeme a Slovenska;
2. Tematický autobusový zájazd po Slovensku „Po stopách našich predkov“ /Gemer, Jelšava../.Jún 2023
3. V spolupráci so Združením Dolnozemských Slovákov, podpora a účasť v súťaži „KLOBASIÁDA 2 družstvá / november 2023
4.Účasť na prednáškach a besedách o živote na Dolnej zemi pod názvom „PODVEČERY“/témy sú nižšie/, termíny budú uverejňované na Webe spolku, tématá: -Ako stavali chyže Slováci po príchode na Dolnozemskú nížinu po tureckej invázii;
-Putovanie a osud rodiny Lóciovcov po odchode z pravlasti na Dolnú zem
-Pokus navrátilcov pestovať v ČSR nové plodiny-ryža,bavlna, po výmene obyvateľstva- Dedina mládeže, Kolárovo
-Málo známa práca Jána Hronca o založení obce Pitvaroš
-Krstenie knihy „Denník a kniha účtov“ Hovorkovcov
-História založenia osady Békéšsentandrás odkial odišli založiť osadu Komlóš
-Dcéra dolnej zeme Anna Ištvánová
Snahou Spolku Slovákov z Maďarska bude nielen združovať priamych presídlencov – nás, žiaľ už nie je veľa – , ale najmä potomkov, so snahou, zachovať duchovné hodnoty, kultúrne dedičstvo a tradície Slovákov z Dolnej zeme. Určite si to zaslúžia naši predkovia za odvahu a silu, vrátiť sa späť do vlasti, na Slovensko.
Uznesenie
z Valného zhromaždenia Spolku Slovákov z Maďarska
Schvaľuje:
1. Za štatutára a predsedníčku Spolku Slovákov z Maďarska RNDr.Evu KMEŤOVÚ
2. Za revízora Spolku pani Ing. Darinu DRUSKOVÚ
3. Plán činnosti a Plán rozpočtu Spolku
4. Za zásluhy o založenie Spolku Slovákov z Maďarska a obetavú 24 ročnú prácu udeľuje PaedDr. Anne PILÁRIKOVEJ titul „Čestná predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska“ in memoriam.
Berie na vedomie:
1. Správu o činnosti a ďalších úlohách o.z. Spolok Slovákov z Maďarska.
2. Správu o hospodárení a správu revízora.
3. Zloženie výboru
RNDr. Eva Kmeťová – Galanta – predsedníčka
Ing. Michal Hronec – Bratislava – podpredseda
Ing. Alžbeta Sedliačiková – Šaľa – podpredsedníčka
Pavel Gemeri – Veľké Úľany – podpredseda
Ing. Renáta Gombárová – Bratislava – tajomníčka
Eva Tušková – Matúškovo – pokladníčka
Mária Urbanová – Diakovce – členka výboru
Mgr. Mária Feješová – Neded – členka
Ing. Pavol Bada – Dolné Saliby – člen
Emília Valkyová – Dolná Streda – členka
Alžbeta Holbíková – Vlčany – členka
Pavel Farkaš – Bratislava – člen
Ing. Darina Drusková -Galanta – revízorka
Ukladá výboru:
Vyhodnotiť a riešiť podnety z diskusie v súlade s požiadavkami členov a dopĺňať Plán činnosti o nové aktivity. Termín: 2023 – 2025
Galanta 24. marec 2023
Spolok slovákov z Bulharska
Priatelia zo Spolku Slovákov z Bulharska vydali nové číslo “FAJAUKA 2023”.
K čítaniu predkladáme tu:
http://www.ssb.sk/wp-content/uploads/2023/03/FAJAUKA_%C4%8C%C3%ADslo_1_2023.pdf
Medzi článkami najdete aj rozhovor s predsedníčkou nášho spolku:
Malinô Brdo v nedeľu poobede
Krásne je na Slovensku vo februári, keď slniečko zasvieti a mládež si zahrá.
Zima nás tento rok poriadne skúša. O snehu sa nám tu na juhu Slovenska ani nesníva, ale na severe je ho habadej. A pretože fašiangy sú prvou predzvesťou konca zimy, radi sme sa na ne išli pozrieť na Malinô Brdo.
Obetovanie Pána alebo ľudovo aj Hromnice je cirkevný sviatok, ktorý sa slávi 2. februára. V tento sviatok sa oslavuje prinesenie Ježiša do chrámu na 40. deň po jeho narodení. V tento deň sa v chrámoch zvyknú posväcovať sviečky, ktoré sa nazývajú hromničky. So sviatkom sa zvyknú spájať viaceré ľudové zvyky a tradície.
Alebo aj toto, ľa: https://www.youtube.com/watch?v=VnYYIUDalW0
Spomienka na presídlenie
Slovenský Komlóš si v novembri 2022 na Mestskom úrade spomienkovou slávnosťou pripomenul 75. výročie výmeny obyvateľstva. Vzhľadom k úmrtiu predsedníčky Spolku Slovákov z Maďarska sme sa aktu za Spolok nezúčastnili.
“Pozdrav k 75. výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom od rodáka zo Slovenského Komlóša” napísal presídlenec a člen Spolku Slovákov z Maďarska.
Vážený rodáci,
dovoľte mi v krátkosti rozpovedať zážitok mojich rodičov a nás detí vo chvíli, keď sme opúšťali dom, v ktorom sme bývali na Komlóši.
V deň odchodu Janko, môj mladší brat sa išiel rozlúčiť so susedou vbehnutím do ich dvora so slovami: „Nanička mi už odcházdzame, prišou som sa s Vami rozlúčiť, ale sľubujem vám , že Vás prídem pozrieť“.
Nanička nato povedali: „Netáraj Janko môj, nikdy ťa ja už neuvidím.“ Jej slová sa naplnili, keď brat Janko prišiel prvýkrát navštíviť rodisko už boli na pravde Božej.
Náš transport sa nakladal na pitvarošskej stanici, lebo tu na Komlóši sa vykladali presídlenci z Československa.
Mali sme vlastný vagón, v ktorom prevážali dobytok na jatky (dobytčiak). Keď sa vlak z Pitvaroša pohol, otec oslovil mamku: „Mama naša poď pod tento oblôčik si položíme šámlik a ešte raz sa pozrieme do našej ulici a na náš dom, ideme cez Komlovš“. Na Komlóši sme bývali na Damjanich ulici a náš dom bol druhý od koľajníc, takže ho bolo dobre vidieť.
Potom otec pokračoval v rozprávaní: „Vy dvaja, Miško a Janko, deti moje, postavte si k druhému oblôčku stolec, ten je vyšší aby ste dobre videli, kde ste roky vyrastali. “
Prejazd vagóna cez šírku ulice trval snáď 5 sekúnd. Keď už sme sa pozerali na Oravcovu záhradu otec pritlačil mamku k sebe, otočil sa k nám a ľavou ruko si utrel slzu z líca. Takto sa náš otec lúčil s rodiskom.
Po rokoch u rodičov, kde sme sa pravidelne stretávali hlavne pri meninových či narodeninových oslavách otec často opakoval po slávnostnom obede:
„Deti moje mám takú radosť, keď vás vidím takto spoločne stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných alebo vyučených remeslu, že som sa správne rozhodol s vašou matkou vrátiť do krajiny predkov v 1947. V materinskom jazyku ste sa mohli učiť remeslu a študovať. Nikto vás neprehováral aby ste si zmenili priezvisko na maďarské, alebo aby ste si ho písali maďarskou abecedou, alebo aby ste si zmenili na maďarsky znejúce. Verte mi že nič nezveličujem, Moci páni uhorského i maďarského kráľovstva sa k nám takto správali.“
Dnes keď tieto riadky píšem naplno si uvedomujem, že rozhodnutie našich rodičov vrátiť sa do vlasti predkov bolo skutočne rozumné a správne. Tí, ktorí sa nevrátili stali sa obeťou krutej asimilácie a ich potomkovia už slovenskú reč ani neovládajú. Neúplná výmena obyvateľstva medzi Maďarskom a ČSR priniesla pre Slovákov, ktorí sa nepresídlili, ich takmer úplný zánik v Maďarsku.
Presídlení Slováci, sa stali, v obciach kde boli osadení, znova menšinou a to vo vlastnom štáte na Slovensku. Lebo tak nás rozhádzali úrady. Dosť veľký počet zmiešaných manželstiev priniesol opäť nové problémy pre Československo a po revolúcii v roku 1989 aj v novom štátnom útvare, teda v Slovenskej republike.
Ako príklad uvádzam obec Kajal so stavom v roku 2017.
Do obce celom prišlo 188 osôb. U mladších rodín sa narodilo 15 detí. 104 osôb našlo svoj odpočinok na cintoríne, v obci Kajal zostalo 15 rodín presídlencov. Na trvalo odišlo 84 osôb. Z toho celé rodiny sa odsťahovali – Štefan Kosec s rodinou odišiel do Banskej Bystrice, do Hrabětíc na Moravu odišla rodina Štefana Kysela, Ján Lošjak s rodinou, Štefan Fiľo s rodinou, Juraj Lehocky s rodinou, do Valaskej pri Hronci odišla rodina Juraja Turjana, rodina Martina Kuteja ml. odišla do Benešova u Prahy. Anna Ačajová so synom odišla do Senca.
Deti z mnohých rodín sa po dokončení štúdia, alebo po vyučení nejakému remeslu už späť k rodičom sa nevrátili respektíve, staršia generácia prisťahovaných detí sa jednoducho odsťahovala do iných miest, napr: do Bratislavy, Galanty, Senca, Sládkovičova, Trnavy alebo aj do Čiech: Písek, Liberec, na Moravu : Brno, Ústí nad Orlicí, Prostejov.
Z tých 15 osôb, ktoré zostali v obci voči pôvodnému počtu presídlencov to prestavuje len 7.98 %.
Je teda jednoznačné, že sa zámer poslovenčiť maďarské obce na juhu Slovenska v tomto prípade nenaplnil.
Obec Kajal toho času má 1538 obyvateľov z toho má aj takých, ktorí nesú slovenské priezviská ale hlásia sa k maďarskej národnosti napr. : Orel, Slávik, Sokol, Kostoláni, Zubár, Kubovič, Lehocký, Horvát, Mésaroš a jedno pomaďarčené priezvisko zo Sokola na Szépvӧlgyi. Toto je dôkaz o tom, že ani reslovakizácia sa v tejto obci nerealizovala. Z terajšieho počtu obyvateľov obce ostalo teda presídlencov len necelé 1%. Ich politická, ekonomická a spoločenská sila je v obci v podstate nulová.
Potomkovia dolnozemských Slovákov pri našich Slovenských zákonoch sa opäť dostali do osídiel Maďarov.
Samosprávy majú v našom štáte (na Slovensku) takú právomoc, že Slováci nikdy dosiahnuť a presadiť svoje požiadavky nedokážu. O takejto právomoci žijúcich Slovákov v Maďarsku sa môže len a len snívať.
Samospráva v Kajali je zložená len z maďarských občanov a tak Slováci vo vlastnej krajine sa ocitli vazalmi maďarskej národnostnej menšiny.
Situácia vymieraním presídlencov sa i v ďalších obciach na južnom Slovensku dostáva do stavu pred presídlením. Je to chyba iba obyvateľov obce?
Viem, že vysídlení občania maďarskej národnosti pred 75 rokmi do vlastne krajiny do Maďarska, sa cítia ukrivdený. Žiaľ prostý občan vždy znáša vrtochy vládcov, história nám to denno-denne potvrdzuje.
Takže dnes pri spomienke na 75. výročie historických udalostí z roku 1947 každý hodnotíme zo svojho hľadiska. Na tom žiaľ už nič zmeniť nemôžeme.
Ing. Michal Hronec
Bibliotéka v Bratislave
Monitor z Ľudových novín:
MAPA SLOVENSKÁ BUDAPEŠŤ NA BIBLIOTÉKE V BRATISLAVE
Uverejnené: piatok, 18. november 2022
Na knižnom veľtrhu Bibliotéka 2022 v Bratislave v dňoch 10. Až 13. Novembra aj v tomto roku mali spoločný stánok dolnozemskí Slováci.
Najväčšie podujatie svojho druhu na Slovensku ponúkalo knižné novinky aj nestarnúcu klasiku pre dospelých i detských čitateľov, limitované a exkluzívne tituly. V programe nechýbali prezentácie kníh a stretnutia so spisovateľmi. Podujatie sa súbežne konalo s výstavou vzdelávania a didaktickej techniky Pedagogika, približujúcou učebné pomôcky a prístupy, vďaka ktorým môže byť učenie zábavnejšie. Na Bibliotéke sa predstavili vydavateľstvá a kníhkupci zo Slovenska, Česka, Estónska, Rakúska, Rumunska a z Ukrajiny. Zastúpení boli Slováci z Maďarska, Rumunska a zo Srbska. Okolo stánku v hale D bolo stále rušno. Nečudo, veď po troch rokoch sme mali možnosť znovu ukázať, aké knižné novinky sa zrodili v dielňach dolnozemských Slovákov.
Slováci v Maďarsku
V Literárnom centre 1 predstavili najprv výber z najnovších publikácií Slovákov v Maďarsku. Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku a jej inštitúcie, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm s. r. o. a Knižnica a dokumentačné centrum Slovákov v Maďarsku prezentovali knihy Tündy Tuškovej O storočnom čabianskom kalendári a tiež publikáciu Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku v interdisciplinárnom kontexte – zborník uverejnený na počesť Anny Divičanovej. Uvedené knihy predstavil Miroslav Kmeť. Dvojjazyčnú zbierku Imricha Fuhla: Extrakt priblížila šéfredaktorka Ľudových novín Eva Fábiánová, kým o mape Slovenská Budapešť hovoril konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl. Moderovala Mária Katarína Hrkľová.
Tünde Tušková poznamenala, že počas pandémie pracovníci VÚSM vydali až deväť titulov, spomedzi ktorých sa ťažko vyberalo, lebo najradšej by boli na knižnom veľtrhu predstavili všetky. Rozhodli sa však pre zborník, v ktorom okrem slávnostných príhovorov a laudácií na počesť jubilujúcich VÚSM a Anny Divičanovej sa nachádzajú štúdie z oblasti histórie, kultúrnej histórie a národopisu, literatúry, jazyka a jazykovedy, ako aj štúdie, zaoberajúce sa aktuálnymi otázkami národnostného školstva. K publikácii patrí bohatá fotografická príloha, približujúca tak momentky z podujatí, táborov, súťaží, ako aj z jubilejnej konferencie. Čo sa týka publikácie O storočnom čabianskom kalendári M. Kmeť povedal, že píše nielen o známej ročenke, ale zahŕňa aj všeobecné poznatky o kalendároch vôbec, ktoré boli medzi roľníkmi mimoriadne obľúbené. Vonkajší obal Čabianskeho kalendára je od 20. rokov minulého storočia ten istý, mení sa len jeho farba. Symboly na obale už dopredu naznačujú, komu je kalendár určený. Pre publikáciu bol príznačný jednoduchý jazyk, nechýbala kalendárna časť a miesto vyhradené pre poznámky čitateľov.
O zbierke krátkych próz, ktoré vydal Imrich Fuhl vo vlastnom vydaní, ste už mohli čítať na stránkach našich novín TU a TU, takže teraz ju nepredstavíme. Prezradíme iba toľko, že na prezentácii odznelo jedno číslo, a to 36. Toľko rokov zahŕňa totiž výber Extrakt, v ktorom najstarší text sa zrodil v roku 1985 a najnovší v roku 2021. E. Fábiánová pripomenula, že texty sa síce dajú prečítať na „jeden dúšok“, ale ešte dlho budú rezonovať v našich dušiach. Čo sa týka dvojjazyčnosti šéfredaktorka podotkla, že o nás a o našich problémoch vieme my, Slováci v Maďarsku hovoriť najvierohodnejšie, preto rozhodnutie I. Fuhla preložiť texty do maďarčiny znamená aj akési otvorenie sa pre maďarské publikum.
Mapu Slovenská Budapešť sme už tiež predstavili našim čitateľom TU a TU. Imrich Fuhl o nej povedal, že mapa je unikátna tým, že zahŕňa 88 objektov v hlavnom meste Maďarska, ktoré majú niečo do činenia so Slovákmi. Vyjadril svoje uznanie kolektívu redakcie Ľudových novín, ktorý je pri každom projekte vydavateľstva, či ide o ročenku Náš kalendár, alebo o také novátorské publikácie, akou bola kuchárska kniha, či teraz mapa, ktorej internetovú verziu plánujú pripraviť ešte tento rok. Zmienil sa aj o ďalších plánoch v súvislosti s týmto projektom, čo by mala byť mobilná aplikácia Slovenská Budapešť.
Slováci vo Vojvodine a v Rumunsku
Ďalšia prezentácia bola venovaná novinkám z vydavateľskej produkcie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, MOMS Petrovec a Matice slovenskej v Srbsku. Knihy prezentovali predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová Melichová a jej hostia. V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zo Srbska slovenské autorské a prekladové učebnice predstavili zástupkyne Výboru pre vzdelávanie Tatiana Naďová a Svetlana Zolňanová. Na druhý deň sa na Bibliotéke prezentovali ďalšie dve dolnozemské slovenské vydavateľstvá. Najprv riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík a jeho hostia hovorili o vydavateľskej produkcii SVC a o vybraných novinkách, a potom najnovšiu produkciu Vydavateľstva Ivana Krasku z Nadlaku predstavili Pavel Hlásznik a jeho hostia.
Obe tieto vydavateľstvá uviedli aj štyri knižné novinky Michala Babiaka. Slovenské vydavateľské centrum mu najnovšie vydalo knihy Slovo a gesto a Pozor, dieťa na javisku! a Vydavateľstvo Ivana Krasku z rumunského Nadlaku knihy „…koho dar nezvedie“ a Tradícia bez identity… Samozrejme, nechýbal ani najnovší Slovenský svetový kalendár, ktorý vydáva SVC v spoločnej produkcii s autormi z krajanských prostredí.
(ef)
Foto: Imrich Fuhl, Bence Szeljak
Deň športu a zdravia v Komlóši
Slovenská dvojjazyčná základná škola v Slovenskom Komlóši sa v tomto roku po prvýkrát zapojila do programov Európskeho dňa športu, ktorý sa konal 30. septembra. Pri plánovaní sme sa rozhodli rozšíriť tento program, a začleniť aj elementy o správnej životospráve a ochrane zdravia.
Síce daždivé počasie nás trocha vystrašilo, ale rozhodli sme sa, že naše programy uskutočníme. Ráno sme začali rozcvičkou v telocvični, ktorej sa zúčastnili nielen všetci žiaci, ale aj učitelia. Potom sa začali športové aktivity na viacerých miestach. V uliciach mesta sa konali bežecké preteky podľa vekových kategórií. Dvor sa stal futbalovým ihriskom, kde boli veľmi napäté zápasy. Telocvičňa patrila turnaju v hádzanej pre dievčatá, ktoré tiež hrdinsky bojovali o popredné umiestnenie.
V budove školy boli programy rôzneho charakteru. Niektorí pozerali filmy o správnej životospráve, iní kreslili plagáty o zdravom stravovaní, a boli aj takí, ktorí si radšej oddýchli: hrali spoločenské hry, alebo stolný tenis. Boli aj zábavné športové aktivity, podľa vzoru Exatlon-u, ktorého sa tiež mnohí zúčastnili.
Keďže bol aj Deň zdravia, organizátori zabezpečili zdravotné merania tlaku a cukru v krvi. Okrem toho bola prednáška o resuscitácii, ktorú si najodvážnejší mohli aj vyskúšať.
Záverečným programom dňa bol slalom na bicykli, po ktorom nasledovalo vyhlásenie výsledkov. Mnohí boli odmenení za svoj športový výkon a hrdo prevzali získané medaily. Najviac sa tešili štvrtáci a žiaci 8. B. triedy, ktorí sa stali už po druhýkrát absolútnymi víťazmi.
Marianna Bajczerová
Foto: autorka
Národné kalendáre Matice slovenskej
Objednajte si a podporte vydavateľskú produkciu Matice slovenskej
Ceny sú v zľave pre členskú základňu Matice slovenskej
Národné kalendáre si môžete objednať nasledovne: e-mailom: periodika@matica.sk, telefonicky alebo SMS na t. č.: 0918 904 931, alebo poštou na adrese: Matica slovenská, Ul. P. Mudroňa 1, 036 01 Martin