Vážení členovia a sympatizanti spolku Slovákov z Maďarska.

Itinerár  zájazdu
“Po stopách predkov”

1. deň – 23.06.2023

Dom MS Galanta , odchod o 7,30 hod.     Celkový počet účastníkov 50
Pokračuje sa cez Šaľu, potom smerom na Nitru a diaľnicu.

 10,30 hod.  OČOVÁ    
Stretnutie s predsedníčkou MS, návšteva pamätihodností a cintorína.
 12,30 až 13,00 hod.  obedná prestávka
13,30 hod. Zvolenská Slatina 
Dohodnuté stretnutie s prednostkou OÚ a s ev. pánom farárom ,návšteva múzea.
17,00 hod. cesta do Liptovského Mikuláša-ubytovanie. Možnosť posedenia v reštaurácii.Tu sme ubytovaní 2 noci.

2. deň – 24.06.2023

10.00 hod. Veličná ( Orava )
Stretnutie so zástupcom ev. pána farára-návšteva fary ,kostola a cintorína.
Vo Veličnej  spoločný jednotný obed.
Po obede návšteva Oravského Podzámku a Oravského hradu.
Návrat do L.Mikuláša.

3.deň – 25.06.2023

Cca 10,00 hod. odchod  z Liptovského Mikuláša  (smer Brezno-Tisovec)
11.30-13.00 hod. návšteva  NP Muránska Planina
13,30- obed- Salaš ZBOJSKÁ –  do cca 14,00 hod.  
Možnosť prestávky v POLICHNE okr. Lučenec,  cca  do 15,00 hod.
16.00-17.30 návšteva Modrého Kameňa
17.30 odchod do Galanty (187 km,cca 2,5 hod.)
20.00 príchod do Galanty

PS:

Situácia sa dnes11.6.2023 o 19.15 zmenila,máme ešte 5 voľných miest na autobusový zájazd.
Záujemcovia sa môžu nahlasovať mne. Ďakujem Vám za
pomoc pri hľadaní záujemcov.

RNDr. Eva Kmeťová
tel.: 0905 467152
mail.: eva.kmetova@dakoda.sk

——————————–

Náš Spolok Slovákov z Maďarska organizuje v termíne 23. – 25.6.2023 trojdňový autobusový zájazd “Po stopách našich predkov”.

V tomto roku sa sústreďujeme na oblasť zvolenskej, liptovskej, oravskej a novohradskej stolice.

Predbežná vykalkulovaná cena na 1 osobu je 75 €.

V cene je zahrnutá doprava klimatizovaným autobusom, 2× ubytovanie s raňajkami v 3-hviezdičkovom hoteli, 1 spoločná večera a vstupenky do múzeí.

Na akciu sa nám podarilo v rámci projektu získať od mesta Galanta dotáciu 2000 €, preto môžeme ponúknuť tak priaznivú cenu.

Prihlásiť na zájazd sa môžete u pani Ing. Alžbety Sedliačikovej :

e-mail : sedliacikova.betka@gmail.com

tel. : 0907 774 540

Podrobnejšie informácie o zájazde uverejníme v nasledujúcich dňoch.

-- 
RNDr. Eva Kmeťová, predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska 
tel.: 0905 467152
mail.: eva.kmetova@dakoda.sk

Odkiaľ pochádzame?

Zvolenská stolica/župa

Zvolenská župa susedila s Gemerskou, Malohontskou, (od roku 1803 Gemersko – Malohontskou), Hontianskou, Liptovskou, Novohradskou, Tekovskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou župy bol Hron. Územie župy, napriek masívnej banskej činnosti, ešte aj na konci 19. storočia z 55 % pokrývali lesy. región v juhovýchodnej časti bývalej župy nesie názov Podpoľanie, zvyšná časť Pohronie. Územie regiónu Horehronie, zodpovedajúce územiu okresu Brezno, bolo súčasťou Zvolenskej a Gemerskej župy.

Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Bystrica s rozvinutým školstvom (katolícke a evanjelické gymnáziá). Významnými mestami boli aj Zvolen, Brezno a Krupina (od roku 1877 patriaca do Hontianskej župy). Banská bystrica, Brezno, Krupina, Ľubietová a Zvolen boli slobodnými kráľovskými mestami, kde sa pravidelne konávali trhy.

Vo Zvolenskej stolici prevládal slovenský živel aj napriek rozsiahlej kolonizácii, najmä z nemecky hovoriacich krajín. Neskôr sa poslovenčili aj predtým nemecké mestá

Liptovská stolica/župa

Územie Liptova bolo osídlené už v časoch neolitu (pred 6 000 rokmi), významný rozmach zažilo aj počas osídlenia Keltmi, čoho dôkazom je aj keltské sídlisko Havránok nad Liptovskou Marou. Od 6. storočia je osídlený Slovanmi. Liptov bol súčasťou Veľkej Moravy, po jej rozpade bol postupne počas 11. storočia začlenený do Uhorska. Spočiatku bol Liptov súčasťou Zvolenského domínia (komitátu) (spolu s Turcom a Oravou), okolo roku 1340 sa táto stolica rozpadla na menšie časti a vznikla samostatná Liptovská stolica, ktorá ostala súčasťou Uhorska až do jeho rozpadu v r. 1918. V rokoch 1786 – 90 počas panovania cisára Jozefa II. bola spojená spolu s Oravskou stolicou do Liptovsko-Oravskej stolice

Začiatkom 18. storočia sa počet obyvateľov v dôsledku hromadného vysťahovalectva na Dolnú zem podstatne zmenšil. Podľa súpisu z roku 1717 odišlo z Liptova 1144 rodín. Vývoj počtu obyvateľov mal do roku 1777 (39 606) až do roku 1841 (83 500) vzostupnú tendenciu. Následne sa opäť hromadným vysťahovalectvom v sedemdesiatych rokoch zmenšil. Od 1890 badať mierny vzostup, takže v roku 1910 počet obyvateľov vzrástol na 86 695. Obyvateľstvo bolo prevažne slovenské, v roku 1900 žilo na Liptove 75 739 Slovákov (92,5%), 2671 Maďarov (3,3%) a 2472 Nemcov (3). Väčšina obyvateľstva sa zaoberala poľnohospodárstvom (hlavné plodiny: zemiaky, ovos, jačmeň), chovom dobytka a oviec. K tradičným povolaniam patrilo drevorubačstvo a pltníctvo.

Liptov od slovanskej kolonizácie v 6. storočí bol osídlený prevažne Slovanmi (Slovákmi). Pred druhou svetovou vojnou žila na Liptove silná židovská komunita a najmä v mestách aj Nemci, aj keď vždy boli zanedbateľnou minoritou. Dnes na jeho území žijú takmer výlučne len Slováci.

Oravská stolica/župa

Oravská župa susedila s rakúskou provinciou Halič (nazývaná aj Galícia) v súčasnom Poľsku a Ukrajine a Liptovskou, Trenčianskou a Turčianskou župou. Územie Oravy je situované na sever od Západných Tatier pozdĺž rieky Orava. Administratívnym centrom stolice bol Oravský zámok. Neskôr sa centrom stala Veličná a po jej vypálení litovským vojskom roku 1683 Dolný Kubín.

Orava patrila do záujmovej sféry vplyvu už za čias Veľkej Moravy teda od 9. storočia. Územie Oravy sa stalo trvalou súčasťou Uhorska v 11. storočí. Keďže však bola riedko osídlená, spolu s Liptovom a Turcom bola súčasťou Zvolenského komitátu. Roku 1331 bola Orava vyňatá spod právomoci zvolenského župana a daná do správy komorného grófa z Kremnice, čo trvalo do roku 1354.

Oravská stolica, ako zemianska (šľachtická) samosprávna jednotka sa konštituovala až v 70-tych rokoch 14. storočia. Roku 1672 v stolici vypuklo za účasti väčšiny obyvateľstva sedliacke povstanie pod vedením Gašpara Piku. V rokoch 1786 – 1790 bola spojená s Liptovskou stolicou (reformy Jozefa II.).

Novohradská stolica

Za horami, za dolami, rozdelený hranicami, tam medzi gaštanmi a vinohradmi, leží slnečný Novohrad. Teplé slnečné dni, ktoré sú pre túto oblasť typické, lákajú ľudí k vode a na pohodovú turistiku, ktorá je aj pre menej zdatného hračka. Hrad Modrý Kameň ožíva džavotom detí v múzeu bábok a hračiek. Hrad, ktorý si ako prvý z línie početných hradov ešte spomína, ako tu na Novohrade bolo počas tureckého vpádu horúco. Novohrad to je aj bohatá hrnčiarska, keramická a sklárska minulosť, ktorá prináša radosť, krásu aj úžitok.

Novohradská stolica susedila so Zvolenskou, Malohontskou, Gemerskou, (od roku 1803 Gemersko-Malohontskou), Hevešskou a Pešťsko-Pilišsko-Šoltsko-Malokumánskou stolicou.

Administratívnym centrom Novohradskej stolice bol hrad Novohrad, správnym centrom stolice boli Balážske Ďarmoty (Balassagyarmat) (polovica 14. storočia – polovica 16. storočia). Medzi 16. a 18. storočím nemala stolica svoje stále centrum, keďže bola ohrozovaná tureckými nájazdmi a neskôr sa neustálilo. Stoličné zasadnutia prebiehali v mestách Fiľakovo, Lučenec a Sečany. Od 18. storočia bol centrom Lučenec, neskôr striedavo Lučenec a Sečany a od roku 1790 opäť Balašské Ďarmoty.

Novohradský komitát sa vyvinul medzi prvými v Uhorsku, jeho súčasťou spočiatku bol aj Hontiansky komitát, ktorý sa oddelil od Novohradu v 11. storočí. Do konca 13. storočia sa Novohrad zmenil na zemiansku (šľachtickú) stolicu. Novohradská stolica (tak ako ostatné stolice) bola od začiatku rozdelená na štyri slúžnovské okresy.

Počas tureckých nájazdov Turci postupne obsadili hrad Novohrad (1544), Szando (1546), Ďarmoty, Sečany, Hollóko (1552), kedy kotrolovali už viac ako tretinu stolice.

Po porážke cisárskeho vojska pri Plášťovciach ovládli polovicu Novohradu. roku 1554 dobyli Fiľakovo a hrad Salgó, r. 1576 Modrý Kameň, Šomošku a Divín – posledné hrady pod kontrolou Uhorska. Turci dobyté územie pripojili k budínskemu pašalíku, v rokoch 1552 – 54 vytvorili tri sandžaky: Fiľakovo, Novohrad a Sečany. Počas tureckej expanzie a okupácie Novohradská stolica síce nezanikla, ale existovala len na malom území a živorila.

Po oslobodení fiľakovského hradu roku 1606 – Žitavský mier (ako výsledok 15-ročnej vojny) cisárskymi vojskami sa Turci postupne stiahli z územia Novohradu, no mierovú zmluvu nedodržali a v rokoch 1663 – 1686 opäť ovládli veľkú časť Novohradu. Turecké panstvo skončilo až po ich porážke pri Budíne roku 1686.^[5]

V roku 1918 (potvrdené trianonskou zmluvou r. 1920) sa Novohrad rozdelil medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Župa v Česko-Slovensku ešte krátko existovala do roku 1923, kedy bola včlenená do Zvolenskej veľžupy. Počas 2. svetovej vojny sa južná časť slovenského Novohradu stala súčasťou Maďarska a maďarskej Novohradskej župy, po vojne však boli predvojnové hranice obnovené.

• – – –