Spolok si pripomenul 75.výročie návratu Slovákov z Dolnej zeme

75. rokov od návratu Slovákov do vlasti svojich predkov – ako dôkaz, že „Čas nezastavíš“. . .

Pod týmto názvom pripravil Spolok Slovákov z Maďarska, spoločne s Domom Matice slovenskej v Galante a finančnou podporou mesta Galanta podujatie kultúrno – spoločenského, ale predovšetkým spomienkového charakteru. Priestory Domu Matice slovenskej dýchali pohodou, emóciami a duchovnou prítomnosťou účastníkov, ktorí vyplnili všetky priestory Domu MS. Členovia výboru spolku sa aktívne snažili o vytvorenie tých najlepších podmienok pre strávenie spoločných chvíľ, ktoré začali už tradične symbolickou ponukou kalíška domoviny, na znak privítania. Potom už nasledovali úprimné a srdečné rozhovory po dlhšom čase spoločenského odlúčenia. Pandémia urobila svoje. Možno aj táto skutočnosť prispela svojou mierou k bohatšej účasti občanov Galanty, blízkeho i vzdialenejšieho okolia.

Stretnutie podporila svojou účasťou Alžbeta Hollerová – Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, ktorá vo svojom vystúpení zdôraznila významné a prospešné osobné vzťahy medzi obyvateľmi historicky spätými po obidvoch stranách Dunaja, o čom svedčia aj oficiálne partnerské vzťahy medzi Galantou a Slovenským Komlóšom. Pozitívne je, že mnohé vzťahy medzi Slovákmi žijúcimi v Európskom priestore nadobúdajú aj širší inštitucionálny charakter.

Riaditeľ Domu MS Mgr. Peter Schvantner, ako spoluorganizátor, vytvoril svojou ústretovosťou veľmi dobré podmienky pre realizáciu podujatia. Veľkým obohatením akcie bola prítomnosť autora publikácie Ing. Jána Jančovica, ako aj zástupcu Spolku Slovákov z Rumunska, bývalej Juhoslávie a Bulharska Mgr. Martina Štrbku. Prítomný bol aj Ing. Ľubomír Kmeť, predseda MO MS v Galante a vedúci združenia Genealogického výskumu Dolnozemských Slovákov.

Úlohou spomienkového stretnutia nebolo robiť hlboké prierezové analýzy obdobia, ktoré viedlo k rozsiahlym politickým a spoločenským zmenám. Tak ako to zdôraznila predsedníčka Spolku PaedDr. Anna Piláriková faktom zostáva, že po 2. svetovej vojne víťazstvom nad fašizmom vzniklo odlišné postavenie Maďarska a Československa v medzinárodnej politike. Základným problémom, ktorý zaťažil vzťahy obidvoch krajín bola národnostná otázka.

Ing. Michal Hronec poukázal vo svojom príhovore na neľahkosť naskytnutej príležitosti a rozhodnutie v zmysle dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, vrátiť sa do zeme predkov – zanechanie svojich rodných na cintorínoch, trhanie rodinných zväzkov, opustenie susedov, priateľov, príbytku a majetku. Jednoduchý nebol ani príchod a prijatie v novom prostredí, do ktorého si priniesli Slováci zmysel pre ochranu kultúrneho dedičstva svojich otcov a materí, svojrázny rečový prejav a štýl života, bezhraničnú pracovitosť a usilovnosť, zmysel pre gazdovanie, ale aj zábavu spojenú s jedinečnými gastronomickými výtvormi, ale aj s hlbokým zmyslom chrániť si svoju identitu v rámci svojho rodinného krbu. Pre tieto vlastnosti sa stali a stále zostávajú zaujímavou komunitou v rámci celku, najmä ak ide o žitie na národnostne zmiešanom území.

Šperkom spomienkového stretnutia sa stala prezentácia tvorby pána Jančovica v podobe publikácie „Každý pošiel svojou stranou“, ktorého poznáme ako autora množstva článkov, štúdií, odborných príspevkov doma, ale aj v Srbsku, ale aj množstva hodnotných publikácií, hovoriacich o živote strastiach, ale i radostiach Dolnozemských Slovákov. Umocňujúcim prvkom publikácie sa stalo motto zhudobnenej básne Andreja Sládkoviča: „Hojže, Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí, po tom šírom sveta poli z tej domácej postati…“. Mnohé jeho diela vznikli na základe rozprávania svojich predkov – Potorčanov – o vysťahovaní sa na Dolnú zem.

Položením vencov k pamätníku vzdali účastníci stretnutia úctu a vďaku svojim predkom za pozoruhodné činy a odvážne kroky pri reemigrácii.

Vystúpením dychového orchestra „Trubadúri“ a vstupnou piesňou „Keď sa Slovák preč do sveta uberal…“, bola atmosféra stretnutia umocnená a pokračovala ďalšími známymi pesničkami – „Sadla muška, Kero je tá ulica, Komlóšanke čo robíte?“,…., z prostredia nášho partnerského mesta Slovenský Komlóš.

Stretnutie vyvrcholilo hymnou Slovákov v Maďarsku „Daj Boh šťastia tejto zemi…“, ktorú sme si spoločne aj s orchestrom zaspievali a odobrali sa k stolu s občerstvením, pri ktorom zotrvali účastníci v hlbokých spomienkových rozhovoroch.

Mestu Galanta ďakujeme za finančnú podporu.

PaedDr. Anna Piláriková
predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska