Informačný MONITOR:

Malí farmári sa búria proti návrhom SNS, ktoré môžu nahrávať špekulantom. Pomali ale isto nás pripravujú o pozemky na ktorých dreli naší predkovia.

Malí farmári sú doslova zúfalí, pretože sa obávajú pozemkových úprav z dielne SNS. Zákon sa dostal opätovne do parlamentu a poslanci sa na aktuálnej schôdzi budú snažiť prelomiť veto prezidentky Zuzany Čaputovej.

Tá ešte koncom vlaňajška odmietla podpísať zákon o pozemkových úpravách. Nepozdávali sa jej totiž niektoré ustanovenia, na ktoré poukazujú predovšetkým menší poľnohospodári.

Podľa nich, pokiaľ by zákon prešiel v navrhovanej forme, tak by mohlo prísť k obrovským majetkovým škodám.

Postrácané hektáre pôdy

Ako povedala členka výkonného výboru Vidieckej platformy Anna Balková, principiálne nie sú proti pozemkovým úpravám, keďže len tie môžu sprehľadniť užívanie pôdy a vlastníctvo. Tým pádom by sa uľahčil prístup drobných roľníkov k pôde.

„Nesúhlasíme však so spôsobom, ako to navrhuje ministerstvo pôdohospodárstva. Prvým dôvodom je, že registre obnovenej evidencie pôdy, takzvané ROEP-y, neboli v minulosti urobené dobre. Urobili sa veľké chyby. Mnohým sa doslova postrácali hektáre pozemkov,“ priblížila Balková.

Podľa nej nemôžu pozemkové úpravy vychádzať z chybných ROEP-ov, pretože by sa tým zahladili všetky krivdy z minulosti. A skutoční majitelia by sa nikdy nedomohli svojho vlastníckeho práva.

„Legálnym spôsobom by ich štát o to pripravil a zahľadili by sa všetky stopy. Okrem toho treba napraviť aj mnohé reštitúcie,“ pokračovala.

Prednostný nájom

Malým poľnohospodárom z Vidieckej platformy sa nepáči ani fakt, že novela naďalej ponecháva v platnosti prednostné právo nájmu. Tým pádom jeden z hlavných argumentov predkladateľov zákona, že sa uľahčí prístup vlastníkov k ich pôde, automaticky padá. Rozhodovať totiž bude naďalej nájomca.

Navyše vznikne obrovský chaos, pretože po úprave nebudú majitelia vedieť, komu by mali scelenú parcelu prenajať, pokiaľ mal predtým vlastník zmluvu s viacerými nájomcami.

„Tým pádom nemôžem dať svoju pôdu známemu, s ktorým sa dohodnem, že by mi tam dopestoval šošovicu. Budem ju musieť dať k dispozícii veľkému farmárovi, ktorý napríklad pestuje repku ako prísadu do pohonných látok,“ dodala Balková.

Veľkí hráči a oligarchovia

Kritici taktiež poukazujú na možné netransparentné konanie, lebo podľa nich by sa malo o pozemkových zmenách informovať len oznamom na obecnej tabuli.

„Ako sa o tom dozvedia majitelia, ktorí bývajú na opačnom konci republiky? Štát by mal povinne každého písomne informovať. Prečo sa štát zbavuje tejto zodpovednosti? To poštovné predsa nie je až také drahé,“ pýta sa Balková.

Podľa nej prípadne nové pravidla nahrávajú veľkým hráčom a oligarchom.

Ako prísť k majetku

Na stranu drobných agrárnikov sa postavil aj odborník na poľnohospodárstvo z Progresívneho Slovenska Martin Ondráš.

Ten poukázal na niektoré absurdnosti, ktoré by mohli nastať po schválení novely zákona.

„Zoberte si, že ste si prenajali 10-hektárovú parcelu na 20 rokov, lebo ste si tam vysadili sad. Po pozemkovej úprave sa môže stať, že nakoniec dostanete úplne inú parcelu, čo je úplne bežné. A teraz vlastníctvo trvalých porastov, ktoré ste vysadili, prejde na nového vlastníka parcely. Ak to niekto urobí šikovne, tak môže prísť k veľkému majetku,“ vysvetlil.

Ondráš upozorňuje, že mnohí majetnejší ľudia majú poskupované parcely vo viacerých katastroch. „Ak budem špekulant, tak pretlačím cez komisiu, aby mi odklepli pozemky, kde sa nachádza teraz sad alebo nejaký iný lukratívny majetok,“ poukázal na možné neprávosti.

Opätovné delenie 

Kritici namietajú aj ďalšiu skutočnosť. Pokiaľ by sa aj pozemkové úpravy uskutočnili, v dedení neprebehla žiadna zmena. Pôda by sa tým pádom opäť po nejakých desaťročiach začala deliť a drobiť.

Stovky miliónov eur, ktoré bude stáť pozemková reforma, vyjdú navnivoč, lebo parcely budú znovu roztrieštené.

Na druhej strane Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), ktorá zastupuje predovšetkým veľkých agropotravinárov, s novelou zákona súhlasí. Zástupcovia SPPK dokonca verejne vyzývali poslancov, aby prelomili veto prezidentky.

Diskusia o dedení

S kritikou nesúhlasí aj rezort Gabriely Matečnej (SNS), ktorý zákon pripravil a predložil do parlamentu.

Ministerstvo pôdohospodárstva nesúhlasí s tvrdením, že by sa mali pozemky po úpravách znovu deliť na menšie.

„Táto novela obsahuje aj novelizáciu príslušného ustanovenia zákona č. 180/1995, ktorý zvyšuje minimálnu výmeru pozemku po pozemkových úpravách, pod ktorú sa pozemok nesmie drobiť, z 2000 m² na 3000 m². Ohľadne ďalšej možnej úpravy dedenia pôdy bude v budúcnosti prebiehať diskusia pod gesciou ministerstva spravodlivosti,“ odkázal rezort pôdohospodárstva.

Jasnejšie pravidlá

Matečnej ministerstvo ďalej uviedlo, že prípadné spory ohľadom nájomného na scelených pozemkoch môžu nastať iba veľmi zriedkavo. Nové znenie legislatívy má podľa agrorezortu priniesť väčší poriadok a jasnejšie pravidlá oproti súčasnému zneniu zákona.

V neposlednom rade odmietol predkladateľ aj kritiku možnej netransparentnosti.

„Pre občanov, vlastníkov sa pri pozemkových úpravách v celom katastrálnom území, ktoré sa teraz rozbiehajú, nič nemení. V celom katastri sú priemerne stovky vlastníkov a vtedy sa im rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav, ktoré nerieši žiadne vlastnícke práva, iba sa ním formálne začína konanie o pozemkových úpravách, doručuje verejnou vyhláškou, a to už od roku 1991,“ uzavrel rezort pôdohospodárstva.

Ministerstvo momentálne vraj pracuje na centrálnom portáli pozemkových úprav, kde si nájdu občania a majitelia všetky informácie o priebehu každého pozemkového konania.