Po siedmych rokoch sústavnej práce Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov na postupnom spracovaní matrík dolnozemských obcí založených Slovákmi máme v databáze už vyše 600 000 spracovaných matričných záznamov (krsty, sobáše, úmrtia). Doteraz sme takto spracovali matriky obcí najmä z okolia Slovenského Komlóša – Komlóš, Nadlak, Bánhedeš, Ambrózka, Čanádalbert, Pitvaroš za obdobie od ich vzniku po rok 1947. Dokončujeme spracovanie matrík Békešskej Čaby, začali sme spracovávať matriku Sarvaša. Postupne spracovávame aj matriky slovenských obcí z oblasti Vojvodiny v Srbsku (Báčska Palanka, Kulpín).

V databáze spracované údaje zahŕňajú už pomerne veľkú časť Slovákmi osídlených dolnozemských obcí, za dosť dlhé časové obdobie. Dá sa povedať, že aj z pohľadu štatistiky už má databáza značnú výpovednú hodnotu. Informácií je už dosť na to, aby sa z nich dali robiť rôzne štúdie.

Takto sme sa pokúsili zdokumentovať, ktoré konkrétne rody sa na Dolnú zem presídlili z oblasti okolo Očovej. Dobrý podklad k tomu poskytuje matrika Nadlaku. Nadlak sa začal Slovákmi osídľovať od roku 1802. Množstvo Slovákov prišlo do Nadlaku z Komlóša.

Osídlenie Nadlaku Komlóšanmi popisujú Daniel Zajac a Ľudovít Haan v knihe „Dejepis starého i nového Nadlaku“ nasledovne.  „…keď 27.8.1800  milostivý kráľ vydal nariadenie, aby medzi nimi a Rumunmi chotár  tento rozdelený bol. Na to pristali Komlóšania a s niektorými čabianskymi a sarvašskými Slovákmi zmluvu asi 200 rodín podpísalo, potom roku 1802 v jeseň im vymerané zeme poorali, zasiali, na zimu sa ale každý jeden do svojej domoviny navrátil.“

Roku 1803 “… poponáhľali sa do svojej novej vlasti a domy stavať začali“

Ako je popísané v knihe „Matrika Slovenského Komlóša“ kolegyňa Renata Gombárová analýzou matričných záznamov (najmä krsty a úmrtia detí) identifikovala rodiny, ktoré sa v období rokov 1802 – 1805 presídlili z Komlóša do Nadlaku. Identifikovala spolu 767 osôb. (Je zaujímavé, že mnoho rodín prihlásených na presídlenie sa napokon nepresídlilo, ale zase sa presídlilo aj mnoho rodín, ktoré v zozname prihlásených neboli.)

Ako vidno, Nadlak osídľovali najmä Komlóšania, ale veľa ľudí prišlo aj priamou migráciou z “Hornej zeme”. A v matrikách úmrtí Nadlaku nájdeme často zmienku o pôvode daného zosnulého. Aby bola naša analýza väzieb na Očovú čo najpresnejšia, naindexovali sme do našej databázy aj matriku sobášov z cirkevného zboru v Očovej za obdobie rokov 1784 – 1820. Tieto sobáše sme sa následne pokúsili “napárovať” na záznamy z matrík v okolí Nadlaku.

V matrike sobášených cirkevného zboru v Očovej sú aj záznamy o obyvateľoch z priľahlých osád, ako Čerín, Dúbravica, Hrochoť, Sebedín, Zolná a p. Za obdobie rokov 1784 – 1820 je v matrike ECAV v Očovej zaznamenaných spolu 904 sobášov.

Mapka Očovej a okolia

Ako sme teda postupovali v našej analýze:

• Ako prvé sme nahrali sobáše matriky Očovej za obdobie rokov 1784 – 1820
• Následne sme sa pokúsili zdokumentovať (spárovať) záznamy o krstoch či úmrtiach  v už naindexovaných vyššie spomenutých dolnozemských matrikách (pre zjednodušenie ich budeme nazývať matrika regiónu) na záznamy o sobášoch z matriky Očovej. Teda hľadali sme také záznamy o krstoch, či úmrtiach v “matrike regiónu”, kde údaje o otcovi a matke zodpovedali údajom o ženíchovi a neveste v matrike Očovej. Samozrejme musel aj dátum krstu, či úmrtia na Dolnej zemi logicky zodpovedať dátumu sobáša v matrike Očovej.
• Takto sme vybrali sobáše z matriky Očovej, ktoré mali dokázateľne väzbu na dolnozemské matriky.
• Z toho sme potom vytvorili zoznam priezvisk “čeľadných otcov”, ktoré dokázateľne pokračovali v spracovaných dolnozemských matrikách.
• U týchto priezvisk sme zdokumentovali prvý výskyt tohto priezviska v “matrike regiónu”
• Priezviská, ktoré sa v “matrike regiónu” vyskytujú až po roku cca 1803 sú s veľkou pravdepodobnosťou pôvodom z Očovej a okolia.

Matrika ECAV v Slovenskom Komlóši bola vedená od roku 1746, matrika ECAV v Békešskej Čabe bola vedená od roku 1728. Matrika Nadlaku od roku 1803, Pitvarošu od roku 1824, Čanádalbertu, Ambrózky a Bánhedešu až po roku 1844

Najčastejšie sa vyskytujúce priezviská ženíchov v matrike Očovej

• Mazúch                 35
• Holík                      34
• Dorotovič              26
• Ostrolucký            26
• Uhliar                     26
• Blaško                    23
• Škamla                   19
• Debnár                  17
• Kováč                     17
• Senko                    15
• Selecký                  15
• Poničan                 13
• Maľa                       13
• Borguľa                  12
• Chabada                12
• Sedliačik                12

Priezviská z matriky sobášov v Očovej, ktoré sa vyskytujú v “matrike regiónu”

Priezvisko       prvý výskyt v matrikách regiónu

• Boháčik                  úmrtie    1831                      Nadlak  (výskyt aj v Čabe 1769)
• Čilo                         úmrtie   1828                      Nadlak
• Debnár                  úmrtie    1758                      Komlóš, Čaba, Sarvaš, Hrochoť…
• Dorotovič              sobáš     1752                      Komlóš, Čaba, Pitvaroš, Nadlak…
• Fiľo                         úmrtie    1789                       Komlóš, Čaba, Vasárhely, Battonya, Nadlak
• Galis                       sobáš     1804                      Nadlak (priezvisko ale hojne v matrike Čaby )
• Holík                      úmrtie    1807                      Komlóš, Nadlak, Pitavroš
• Hraško                   sobáš      1806                      Komlóš, Čaba, Nadlak, Pitvaroš, (Zolná pri Očovej)
• Chabada                sobáš      1816                      Nadlak
• Jaso                        úmrtie    1828                      Nadlak, Pitvaroš
• Jasovský                sobáš      1820                      Nadlak, Pitvaroš, Bánhedeš..
• Karkalík                 úmrtie    1819                      Komlóš
• Kmeť                      narod.    1747                      Komlóš
• Kožuch                  úmrtie    1816                      Nadlak, Pitvaroš, Bánhedeš, (Očová, ale aj Rozložná)
• Kriek                      úmrtie    1806                      Nadlak
• Krnáč                     sobáš      1769                      Komlóš
• Macek                    sobáš      1806                      Nadlak
• Maľa                       narod.    1760                      Komlóš
• Martinec               narod.    1819                      Nadlak
• Matuška                úmrtie    1762                      Komlóš
• Muránsky              narod.    1806                      Nadlak, Pitvaroš
• Nigríni                    úmrtie    1749                      Komlóš (asi sa časom premenilo na Igríni )
• Pavlík                     sobáš      1748                      Komlóš
• Pivolus                   úmrtie    1818                      Nadlak
• Plavec                    úmrtie    1807                      Nadlak, Čaba
• Rajčok                    sobáš      1826                      Komlóš  
• Sámeľ                    úmrtie    1847                      Komlóš, Nadlak, Bánhedeš…
• Sedliačik                narod.    1807                      Nadlak
• Šemetka               narod.    1808                      Nadlak, Komlóš…
• Šiagi                       narod.    1819                      Nadlak
• Sláva                      narod.    1809                      Nadlak
• Šouc                       úmrtie    1812                      Nadlak, Pitvaroš
• Srnka                     narod.    1793                      Komlóš
• Tiekal                     sobáš      1818                      Nadlak
• Turian                    narod.    1812                      Nadlak, Pitvaroš, Čanádalbert
• Valentík                 narod.    1760                      Komlóš
• Valocka                  úmrtie    1806                      Komlóš
• Zahorec                 sobáš      1765                      Komlóš
• Zolňan                   narod.    1819                      Nadlak   

Je teda možné tvrdiť, že priezviská z Očovej, ktoré sa v “matrike regiónu” vyskytovali až po roku 1803 s veľkou pravdepodobnosťou prišli na Dolnú zem práve z oblasti Očovej.

Takto boli identifikované priezviská:

Boháčik, Čilo, Holík, Hraško, Chabada, Jaso, Jasovský, Karkalík, Kriek, Macek, Martinec, Muránsky, Pivolus, Sámeľ, Sedliačik, Šemetka, Šiagi, Sláva, Šouc, Tiekal, Turian, Valocka

Na základe takto predspracovaných údajov je popísaným spôsobom možné pomocou využitia vyvinutého počítačového programu a už existujúcej dolnozemskej regionálnej databázy z doteraz dostupných vypárovaných (t.j. “objektivizovaných”) priezvisk slovenských kolonistov vysledovať pôvodné sídla mnohých dolnozemských slovenských rodov, pôvodne pochádzajúcich nielen z Očovej a okolia, ale aj z ďalších lokalít vtedajších stolíc severného Uhorska.

Podrobná analýza niektorých rodov z Očovej, ktoré pokračujú v matrikách okolo Komlóša

Juraj Šemetka z Očovej

• V prvej generácii rodičia Ján Šemetka a Magdaléna Vranková, obaja z Očovej sa sobášili v Očovej dňa 2.2.1785. Ešte v Očovej sa im 27.3.1803 narodil syn Juraj. Niekedy v období 1804 – 1820 sa presídlili do Nadlaku.
• V druhej generácii – sa 27.11.1821 Juraj Šemetka ženil s Evou Slavkovou z Nadlaku (rodičia Evy prišli do Nadlaku z Komlóša).

V období 1828 – 1832 manželia Juraj Šemetka a Eva Slavková museli žiť na Pitvaroši, lebo sa im tu narodili 3 deti Juraj, Mária a Martin. (Je veľmi pravdepodobné, že sa im narodili deti aj skôr, keďže sa sobášili už v roku 1821, avšak v nami spracovaných matrikách sa nedajú dohľadať.)

Po roku 1832 sa rodina pravdepodobne opäť presťahovala do Nadlaku, lebo sa im v Nadlaku narodili deti Adam (*1833), Štefan (*1836)  a Alžbeta (*1842).

V období medzi rokmi 1842 – 1845 sa rodina zase presťahovala, tentokrát do Bánhedešu. Tu sa im 17.7.1845 narodila dcéra Zuzana.

• V tretej generácii sa Štefan Šemetka  28.3.1864 v Bánhedeši oženil s Annou Demkovou, tiež z Bánhedeša a narodilo sa im tu 12 detí (Štefan, Zuzana, Pavol, Pavol, Ján, Mária, Anna, Judita, Alžbeta, Ján, Ondrej a Zuzana), z ktorých 4 (Zuzana, Pavol, Ján a Zuzana) sa nedožili dospelosti.
• V štvrtej generácii sa Pavol Šemetka v Bánhedeši ženil 12.1.1897 s Annou Vargovou z Pitvaroša (predkovia Anny Vargovej pochádzali z Rejdovej – vetva Kostka, z Málinca – vetva Matúš a vetva Lipták, zo Slovenskej Stamory – vetva Ponický)

V Bánhedeši sa im narodilo 13 detí (Anna, Zuzana, mŕtvonarodené, Zuzana, Pavol Alžbeta, Alžbeta, Mária, Alžbeta, Judita, Žofia, Martin, Ján) z ktorých sa iba 5 dožilo dospelosti (Zuzana, Pavol, Mária, Alžbeta, Judita)

• V piatej generácii sa v roku 1926 Pavol Šemetka (*8.1.1903) ženil s Helenou Hovorkovou z Bánhedešu a mali spolu 6 detí (Pavol, Helena, Judita, Anna, Zuzana a František). Rodina sa v roku 1947 presídlila do Nededu.

Takto priezvisko Šemetka putovalo z Očovej pri Zvolene a v priebehu času sa dostalo cez Nadlak, Pitvaroš, Bánhedeš až do Nededu a Vlčian.

Hrob Pavla Šemetku (bratranca Štefana Šemetku) s manželkou Annou Moravskou vo Vlčanoch.

Grafické znázornenie genézy priezviska Šemetka cez 5 generácií

Juraj Jasovský z Očovej

• V prvej generácii rodičia Juraj Jasovský (pôvodom zo Sliezska) a Anna Fiľo – Škrupina z Očovej sa sobášili v Očovej dňa 11.2.1811. Ešte v Očovej sa im v roku 1813 narodil syn Juraj. Niekedy v období 1817 – 1835 sa rodina presídlila do Nadlaku. Či sa s manželom Jurajom (umrel v Nadlaku v roku 1835) presídlila aj Anna nevieme povedať, lebo v matrikách sa nepodarilo dohľadať jej úmrtie.
• V druhej generácii – mali bratia Juraj a Ján Jasovský v Nadlaku sobáš v jeden deň,  3.11.1835. Juraj Jasovský sa ženil s Máriou Muránskou z Nadlaku (pôvod rodičov Márie sa nepodarilo dohľadať). V období 1841 – 1851 manželia museli žiť na Pitvaroši, lebo sa im tu narodil0 10 detí (Mária, Zuzana, Ján, Juraj, Anna, Ondrej, Matej, Pavol, Mária, Mária) z ktorých sa iba 3 dožili dospelosti (Zuzana, Ján a Pavol).
• V tretej generácii sa 23.11.1875 v Pitvaroši ženil Pavol Jasovský so Zuzanou Urbančokovou z Pitvaroša (ktorej predkovia pochádzajú aj zo  Šivetíc – vetva Mrevko, Rozložnej – vetva Denko, Sarvašu – vetva Šonkoľ a Buzáš).

V Pitvaroši sa im narodilo 9 detí (Zuzana, Mária, Alžbeta, Pavol, Ján, Ondrej, Štefan, Juraj, Jozef), z ktorých sa dospelosti dožilo 8.

• Vo štvrtej generácii sa Pavol Jasovský 6.11.1906 ženil na Pitvaroši s Annou Stratinskou z Pitvaroša.  Predkovia Anny Stratinskej pochádzajú aj zo Zaškova – vetva Repka, Sarvašu – vetva Buzáš. Manželom sa na Pitvaroši narodilo 10 detí (Pavol, Štefan, Adam, Štefan, Martin, Pavol, Ján, Štefan, Ondrej, Michal) z ktorých sa dospelosti dožilo 5 (Adam, Martin, Pavol, Ján, Štefan)
• V roku 1947 sa rodina transportom B-40-4-16 presídlila na Slovensko. Potomkov rodiny nájdeme pochovaných na cintorínoch v Sládkovičove, Malej Mači, ale aj v Trnave.

Takto priezvisko Jasovský putovalo z Očovej cez Nadlak, Pitvaroš až do Sládkovičova.

Hrob Pavla Jasovského s manželkou Annou Stratinskou v Sládkovičove.

Grafické znázornenie genézy priezviska Jasovský cez 4 generácie

máj 2023
Ľubomír Kmeť – Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov