Všetky príspevky Ing.Pavol Bada

Nezaradené

Deň Slovákov v Maďarsku – slovenské srdcia pevné ako tardošský mramor

Vložiť komentár

Malebná dedinka ukrytá v pohorí Gereče na východe maďarských hraníc, prislúchajúca Komárňansko-ostrihomskej župe je známa predovšetkým ťažbou červeného mramoru. Červená skala pochádzajúci z tardošského lomu je dobre známa i v Bratislave. Položená v Sade Janka Kráľa v Bratislave, ako dar tamojších krajanov Slovenskej republike, trvalo pripomína slovenské vysťahovalectvo a  označuje miesto pripomienky Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí.

Každoročne, prvý júlový víkend, krajania žijúci v Maďarsku, usporadúvajú celoštátny Deň Slovákov v Maďarsku vždy v inej obci so slovenským obyvateľstvom. Tardošskí Slováci na svoju príležitosť čakali takmer tri desaťročia.

Zmiernenie protipandemických opatrení dovolilo, aby sa v Tardoši stretlo takmer 1000 krajanov z desiatich lokalít obývaných Slovákmi. Na podujatie krajanov, ktoré organizačne gestoruje Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku prijali pozvanie štátna tajomníčka ministerstva kultúry Zuzana Kumanová, štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Svetlana Síthová, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip, zástupca slovenského veľvyslanectva v Maďarsku, riaditeľka Slovenského inštitútu v Budapešti Ildiko Síposová a ďalší vzácni hostia z Maďarska a Slovenska.

Podujatie sa začalo vernisážou výstavy Regionálneho kultúrneho strediska – Bánhida Ústavu kultúry Slovákov Maďarsku a obce Tardoš, ktorá bola zameraná najmä za prezentáciu slovenskej čipky a miestnych dejín. Výstavu otvorila riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Királyová. Ekumenická pobožnosť v miestnom kostole bola obohatená udeľovaním ceny Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku – Za našu národnosť. Z rúk predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Alžbety Hollerovej Račkovej, si ocenenie za významný prínos pre slovenskú menšinu v Maďarsku prevzali Katarína Krafcsenková, Alžbeta Szabová, Matej Kešjár a folklórny súbor Dúha. Osobitne bola udelená aj cena predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ceny pedagógom roka 2021. Osudy a príbehy našich významných krajov si zaslúžia nemalý obdiv i patričné uznanie, ku gratulácii k oceneniam sa úprimne pripája i Matica slovenská.

Podujatie vyvrcholilo galaprogramom regionálnych kultúrnych stredísk Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku ̶ Tá naša ďeďina maľuvaná., ktorý bol doplnený typickým jarmokom a ukážkou výrobkov krajanov z rôznych regiónov.

I napriek tomu, že v obci Tardoš pri sčítaní obyvateľov v roku 2011 sa prihlásilo iba 21% domácich, krajania sa k odkazu predkov stále hlásia. Najvýznamnejšiu prácu na roli podpory slovenskosti na území dnešného Maďarska vykonávajú najmä slovenskí pedagógovia, ale i kultúrni pracovníci, ktorí sa všemožne snažia o zachovanie a podporu slovenskosti i na tomto území. Výsledkom spoločnej práce bol i tohtoročný úspešný a mimoriadne príjemný Deň Slovákov v Tardoši.

Zuzana Pavelcová      

Aktuálne informácie Matice slovenskej, Zahraničie

O nás

Výzva na 2 percentá pre spolok za 2020

Vložiť komentár

Milí naši členovia aj nečlenovia,

Tak ako každý rok, aj teraz sa obraciam na Vás s prosbou, aby ste v rámci daňového priznania poukázali pre Spolok Slovákov z Maďarska príspevok do výšky 2 % zaplatenej dane za rok 2020 podľa zákona o dani z príjmov, samozrejme oslovte aj príbuzných a známych. Termíny pre daňové priznanie si musíte odsledovať, ale toho času je podanie aktuálne.

Spolok podal aj pre rok 2021 registráciu na 2(3)%.

II.ODDIEL – ÚDAJE O PRIJÍMATEĽOVI

15 IČO:          37837567
16 Právna forma:  Občianske združenie
17 Obchodné meno: Spolok Slovákov z Maďarska
18 Sídlo, ulica: Bratislavská
19 Súpisné číslo: 1458/71
20 PSČ:  92401
21 Obec: Galanta

Pri tejto príležitosti si dovoľujem Vás poprosiť aj o vyrovnanie členského príspevku v tradičnej výške 5 E na jednotlivca za rok 2021 cez poukážku alebo eBank.

Členské príspevky cez internet e.Bank: 
IBAN:     SK2431000000004210124018
Informácia pre príjemcu:  meno a priezvisko odosielateľa

Poštovú poukážku zasielajte na adresu:
SSM , Bratislavská 1458/71, 92401 Galanta

S pozdravom
Ing. Pavol Bada, tajomník
Spolok Slovákov z Maďarska

Spoločenská rubrika

K ukľudneniu našej mysle

Vložiť komentár

Robíme správne rozhodnutia ?

Je ťažké určiť s istotou, čo je správne a čo nie, akým smerom sa vydať a akým cestám sa naopak vyhnúť. Preto by som sa rád podelil o svoj pohľad na súčasnú situáciu.

Áno, je to už rok, čo sme sa prvý krát zoznámili s pojmom COVID – 19 a je to už rok, čo sa situácia okolo nás mení každý deň a mení sa veľmi nepredvídateľne. Hoci o kúsku RNA v bielkovinovom obale s názvom koronavírus sme už ako tak niečo zachytili z kríz, ktoré nás minuli, teraz sme uprostred niečoho nového a každý jeden z nás to zvláda úplne inak.
V priebehu 3/4 roka, podľa množstva konšpiračných scenárov, sa malo jednať len o miernu, sezónnu chrípku, ktorá by nás obťažovala len krátku dobu, mala by ľahký priebeh a ľudia by sa kvôli niečomu, čo ani nie je považované za žijúci organizmus, nemuseli obmedzovať v tom, čo radi robíme a čo sme považovali za každodennú samozrejmosť. Odborníci v komisii a premier túto verziu už na začiatku a potom nespočetne kráť jednoznačne odmietli. Mnohí odborníkom neverili a ešte stále neveria a považujú ich dokonca za zradcov národa.

Bohužiaľ nie všetko vždy vyjde podľa našich alebo nám ponúkaných predstáv a museli sme v záujme zachovania ďalšieho fungovania spoločnosti trošku zmeniť náš doterajší spôsob života. Zrazu je v uliciach menej ľudí, mnoho prevádzok je zavretých a všetko, vlastne ak teda vôbec, funguje v obmedzenom režime. Cestovanie, spoločnosť iných ľudí, koncerty, ale aj veci ako súkromné oslavy, svadby a mnoho ďalších sa stali akýmsi luxusom. Samozrejmosťou sa stalo nosenie rúšok a v našich hlavách sa vynárajú rôzne myšlienky. Prečo ? Pretože sme dostali možnosť vystúpiť z každodenného ruchu a byť so samým sebou, byť v tichu. Znie to ľahko a mnohí by si povedali, že to robíme každý deň. Nieje to však úplne pravda, pretože byť so samým sebou je celkom náročná aktivita a práve v takýchto obdobiach môžeme pozorovať ostatných ale aj samých seba, ako sa s touto úlohou popasujeme. 

Mozog je veľmi zaujímavý a nepredvídateľný orgán a je to práve on, spolu s kôpkou hormónov, ktoré nám umožňujú cítiť, rozmýšľať. Sme v dobách, kedy nám internet a sociálne siete, či médiá ponúkajú nové možnosti získavania informácií, ich šírenia a vyjadrovania toho, čo nám ten náš mozog ponúkne.
Ako vždy, každá minca má dve strany a kým niektorí sa snažia o zachovanie šírenia zmysluplných informácií, je tu aj vzorka, ktorá chce ostatných presvedčiť o niečom, čo nemusí byť práve pravda. Nebol by to až taký problém, keby sme všetkých naokolo naučili filtrovať dáta, ktoré prúdia našim smerom.

Je to smutné, ale žiaľ toto možné nie je a mnoho ľudí sa nechá presvedčiť rôznymi hoaxami a nepravdami. Keďže sa nachádzame v dosť náročnej časti našich životov, ľudia potrebujú niečomu veriť. Akoby sme sa snažili problém, ktorý je priamo pred nami ignorovať a veriť myšlienke, že možno keď si tisíckrát povieme, že tam nie je, tak zmizne. Pokúšame sa hľadať rôzne komplikované vysvetlenia a nepravdepodobné scenáre len preto aby sme umelo odvrátili svoj vlastný zrak od čírej priamočiarosti toho, čo prežívame.

Objavujú sa myšlienky o akomsi “čipovaní” prostredníctvom vakcíny, či výteru sliznice pre účely testovania ľudského organizmu na prítomnosť už spomínaného vírusu. Zároveň padajú rôzne názory týkajúce sa obmedzovania ľudskej slobody jednoduchou prevenciou vo forme zodpovedného nosenia rúšok, či dodržiavania odstupov. Objavujú sa protesty, ktoré v týchto časoch nie sú práve najvhodnejším spôsobom skutočného riešenia krízy, ktorú prežívame. Každý deň sa nielen nám ale aj našej ekonomike vláda Slovenskej republiky snaží pomôcť a mám pocit, že niektorí z nás predtým akoby zatvárali oči.

Majme na pamäti, že tie takzvané “čipy” nosíme každý deň v našich vreckách, držíme ich v rukách a prakticky si bez nich nedokážeme predstaviť život. Zverujeme im naše osobné informácie, zadávame adresy, telefónne čísla, ukazujeme fotografie a videá, či zverejňujeme naše myšlienky a dávame k nim voľný prístup prakticky hocikomu. Už sa vám niekedy stalo, že ste si na internete prezerali napríklad nové topánky a teraz vám všade, kam nakuknete vyskakujú reklamy s topánkami ? Ak áno, nie ste sami. Hovorí sa tomu cielená reklama, ktorá funguje na princípe každodenného zberu dát práve o nás a obrovskej väčšine to doteraz nevadilo. Skúsme sa nad tým zamyslieť, keď niekde najbližšie uvidíme článok, ktorý hovorí o “čipoch” vo vakcínach, či na hrotoch tyčiniek používaných pri testovaní. 

Túto krízu prekonáme a k svojim bežným životom sa vrátime len vtedy, ak budeme zodpovední, ak budeme rešpektovať nariadenia vlády, ktorá nekoná na základe výmyslov, ale na základe odporúčaní zdravotníckych a epidemiologických odborníkov. Nosme rúška, dodržiavajme odstupy, chráňme seba aj druhých, buďme rozumní a hlavne zodpovední, pretože vyjsť do ulíc a sebecky, nerešpektujúc už spomenuté formy prevencie protestovať proti tomu, že sa nám niekto snaží pomôcť, nám naše staré životy nevráti a ekonomiku na nohách neudrží.

Nie som síce odborník, ale snáď nikomu so zdravým sedliackym rozumom neunikne fakt, že ak chceme znova žiť naše staré životy, tak by sme sa mali správať ako inteligentní ľudia a spoločne, jedným smerom ťahať za jeden povraz aby sme si raz na konci mohli s úľavou povedať, že sme to zvládli. Nenechajme sa vťahovať do rôznych politických konšpirácií, život máme len jeden.

POKOJNÉ VIANOCE PRAJEM

Webmajster P. Bada

Ilustračné foto postihnutých vírusom – Adela a Viktor Vinczeovi

A kým ešte cez víkend bolo všetko v poriadku, najnovšie Viktor zdieľal na svojom Instagrame informáciu, že ani jeho ochorenie neobišlo. Ukázal teplomer, na ktorom svietilo 39,5. Vtipnými slovami opísal svoj stav: „Vitaj a neublíž mi.“
O pár hodín na to už ale zverejnil aj fotografiu z postele a opísal svoj zdravotný stav. Viktor tak priznal, že rozhodne nemá ľahký priebeh tohto ochorenia, hoci je mladý a zdravý. …

História

Aj dnes šíria tradíciu Komlóša – pokrovce

2 komentáre

Zaujímavý článok o pokračovateľovi v komlóšskych tradíciach som objavil v Ľudových novinách zo soboty, 18. júl 2020 od Eriky Trenkovej.

Monitor: http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-vytvarne-umenie/28932-po-arili-mu-pruhovane-pokrovce

SavZoKo-01

Zoznámili sme sa u Horváthovcov, na zabíjačke v Slovenskom Komlóši. Tam ešte nikdy nevideli novinárku, čo došla ráno, ešte za tmy, obzerať tradičnú zakáľačku. Buď nikdy nevideli niekoho, kto dovtedy nevidel zabíjačku, buď len na slovenskú novinárku boli zvedaví, ale chodili sa na mňa pozerať ako na atrakciu. A pritom atrakciou som nebola ja, ale sviňa, ktorá skončila na pekáči a v udiarni.

A bezpochyby atrakciou je ľudový umelec, remeselník slovenského pôvodu Zoltán Ondrej Sávolt, ktorého uchvátili komlóšske pruhované pokrovce. Aj domáci Horváthovci, aj ich hostia, mi našepkávali, že tento človek tká prekrásne pokrovce, či inak koberce. Také handrové, o akých je aj starodávna riekanka.

Chodil si už na Komlóši, ležal si už na pokrovci…

Zvyk a kultúra tkania kobercov Slovákov v Slovenskom Komlóši má dva a pol storočnú tradíciu. Každá komlóšska rodina mala aspoň jedny krosná, ktoré aj používali. Tkali na nich textílie pre svoju domácnosť prikrývkami počnúc, cez plachty, vankúše, záclony, uteráky, ručníčky. Niektoré zostali len hladké, iné povyšívali šikovné ruky komlóšskych žien a dievčat. Dokonca aj obojstranne vyšívali červené ružičky, modré ozdoby, a farebných anjelikov na okrasné uteráky. Prirodzenou súčasťou tejto tradície bolo tkanie kobercov, vytváranie pruhovaných handrových pokrovcov. Nedalo mi opýtať sa:

– Prečo práve pokrovce?

– Lebo tie sú mi najbližšie. A na tie si vystačím sám. Nemusím ich vyšívať spredu – zozadu. Uteráky sú vtedy pekné, keď sú dokončené strapcami s uzlíkmi. Teraz sa im hovorí makramé. A sú pestro povyšívané. Farebne na sviatok, čiernou niťou, keď bol smútok. Občas mám možnosť vidieť prenádherné kúsky. Zatiaľ nie všetky poklady z truhlíc darujú starké svojim vnukom, pravnukom. Podržia si ich, ako takú tajnú vzácnosť. Vzadu v dielni mám aj pekný držiak na uteráky. Ten bol viac na parádu ako na používanie. Bežne, pod umývadlom visel jednoduchší kúsok. Ale vráťme sa k pokrovcom. Funkciu koberca mali v tzv. čistej izbe a boli súčasťou každej domácnosti. Od konca 17. do polovice 20. storočia opotrebované šatstvo, plachty a rôzne ďalšie textílie ženy a dievčatá potrhali alebo postrihali na rovnaké pásy. Potom ich navili na drievka alebo na cievky. Každý kĺb bol inej farby, iba vtedy nie, keď pásy, ktoré navíjali, boli z jednej plachty. Textílie šili z materiálov, zo surovín, ktoré poskytovali polia a hospodárstvo. Pestoval sa ľan, konope, strihala a čistila sa vlna. Spracovávali ich buď na drsno, z tejto drsnej nite tkali vrecia, alebo na jemno a potom z nich tkali plachty, vreckovky či základné časti sedliackeho odevu. Pri tkaní kobercov alebo pokrovcov tkáči, ale najmä tkáčky, znovu spracovali raz už na jemno utkané materiály. Jednoduché a vo svojej prostote očarujúce pruhované pokrovce im slúžili celý život, veď boli vyhotovené zo silného ľanu a konopy. Keď do sivých pokrovcov votkali konskú srsť, z konského chvosta, tak boli ešte pevnejšie, trvácnejšie, ale tie potom používali v zime na ohrev koní. Tak viem, že chýr o teplých konských pokrovcoch rozniesli do sveta koncom prvej svetovej vojny vojaci, ktorí sa zastavili na Komlóši v Mitňanovej krčme. A rozšírili nielen zvesť o pokrovcoch, ale aj o výdatnej a vynikajúcej komlóšskej klobáse. Mitňan potom, aby mohol velenie zásobiť, začal vyrábať klobásu vo veľkom.

SavZoKo-02

– Ako sa vôbec začalo vaše tkanie pokrovcov? Kedysi ste bývali v Segedíne a pracovali v reštauračnom sektore.

– Býval som a keďže si moje väzy vyžiadali daň za tvrdú prácu v reštauračnej obsluhe, vedel som, že musím prestať. Koberce ma dávno priťahovali. Chcel som si urobiť dielňu a venovať sa výrobe rohožiek. Tie sú potrebné pred každé dvere.

– Napokon ste si nenašli dielňu v Segedíne, ale ste sa vrátili do rodného Slovenského Komlóša…

– Bolo to rozumnejšie, veď rodičovský dom bol tu.

– Boli v ňom aj krosná?

– Nie, tie sme nemali. Ešte v Segedíne môj pes, vždy som mal psa, puliho, aj teraz mám, cestou domov uchmatol nejaké noviny. Keď si uchmatol, nech sú tvoje, pomyslel som si, ale doma ich pustil a ja som ich otvoril. Bol v nich inzerát, že sa predávajú krosná aj s materiálom. Kúpil som ich. Doniesli mi ich a hneď mi aj ukázali, čo s nimi treba robiť. Materiálu, ktorý doniesli s krosnami, bolo naozaj veľa. A prišiel som na to, že z rohožiek nič nebude. Sú malé a nedá sa na nich nič ukázať. S krosnami som dostal také konce látok, ktoré boli nielen krásne, ale aj drahé. Zároveň som dostal najťažšiu úlohu. Ako zachovať jednoduchosť a v tej jednoduchosti objaviť krásu mojej lásky, pruhovaných pokrovcov. Musíte zachovať veľkú pokoru a prejaviť hlbokú úctu. Ďalšia, z praktického hľadiska pre mňa najťažšia vec bolo naučiť sa tkať rovno. Aby mi neutiekol kraj do diagonály. Preto som v prvých rokoch viac páral, ako tkal. Nikdy však netkám z použitých látok. Vždy si nakupujem nové. Nekupujem metráž, ale len kraje z nejakej výroby. Podarilo sa mi kúpiť trikotáž z prevádzky, ktorú rušili. Síce pred rokmi, ale toľko, že ešte mám kus dielne zaprataný. Keď niečo objavím, tak nakupujem. Neraz aj draho. Tri či štyri roky som len tkal a páral, lebo som sa učil na vlastných chybách, najprv bez pomoci. Potom mi dala niekoľko osožných rád osobnosť ľudového umenia z Domu tradícií, teta Jolika Borbélyová. Stal som sa členom Ľudovoumeleckého spolku Békešskej župy, aj odtiaľ som dostával ochotnú podporu. Aj pozvanie na spoluprácu.

SavZoKo-03

SavZoKo-04

– Vaše práce hodnotí porota Rady ľudovoumeleckej tvorby. Každý jeden pokrovec k nim zanesiete?

– Teraz už nie. Nie som neskromný, ale už si nepotrebujem nič dokazovať. Nie som na peniaze. Mojím základným princípom je ešte vždy jednoduchosť, veď vytvoriť niečo jednoduché, prístupné, pekné a funkčné je naozaj najťažšou úlohou súčasnosti.

Naozaj, ktokoľvek videl tie jednoduché a pritom rozprávkové, mäkučké biele pokrovce s votkanou ovčou kožušinou, vyrazilo mu dych. Tie idú na dračku, hoci s Komlóšom majú spoločné iba toľko, že aj kožušník je Komlóšan. Zoltán Ondrej Sávolt však netká vo dne v noci, hoci je po pokrovcoch dopyt. Nositeľ zlatého Granátového jablka z roku 2010 sa musí najprv postarať o záhradu, o okolie domu. Vždy má bránu otvorenú pre hostí, ktorí k nemu zablúdia, chodiac po turistickej trase popri Maroši. Rád im ukáže svoje skvosty a tradičnú výrobu kobercov. Rád prijíma pozvania na výstavy doma aj v zahraničí, ak práve nezúri pandémia koronavírusu. Svoje utešené pruhované pokrovce vystavil aj v Národnej galérii, aj v Múzeu úžitkového umenia. Čoskoro bude všetok svoj čas venovať zberu bobuliek bazy čiernej na svoju jedinečnú bazovicu. Takú, akú len páni píjavali, u ktorých bol dedko Ondrej Ambruš  koniarom. Po večeroch až do noci tká svoje jedinečné pokrovce.

Erika Trenková
Foto: Zuzana Somogyiová

Webmajster Pavol Bada k článku pridáva fotografiu kedže nazrel do “komory ” Zoltána Sávolta /február 2021/ a potvrdzuje že komlóšske tradície Zoli dodržiava vo všetkych oblastiach:

Nezaradené

Nie je korona ako korona

Vložiť komentár

Autor: Pavol Žibrita
viac článkov od autora najdete tu: pavolzibrita.blog.sme.sk(rss)

Dnes je slovo korona  snáď najčastejšie skloňovaným slovom na celom svete. V Maďarsku sa však slovo korona omieľalo veľmi často už dávno-pradávno pred pandémiou. Dokonca stovky rokov! Pravda, v inom význame.

Hádate správne. Tá maďarská korona nemá s koronavírusom nič spoločné. O korona-víruse vieme už takmer všetko. Ale  slovo korona, mi mimovoľne  pripomenulo nedávne udalosti, ktoré sa odohrali v Čabe, a tak opäť zabŕdam… Proste mi to nedá! Nedá, nakoľko sa to bytostne dotklo aj tunajších čabianskych Slovákov. Čiže aj mňa… A verte, nepôjde o žiadny nárek nad historickými krivdami. Veď tie už dnes, popravde, nikoho nezaujímajú. Pôjde o dnešok. No dobre… O udalosť, ktorá sa stala len nedávno. Pred rokom a pol.

Pre mnohých je rodný kraj tým najkrajším miestom na Zemi. Aj keď som sa tam nenarodil, zvyknem sa občas pochváliť, že moji praprapredkovia pochádzajú zo srdca Slovenska. Nuž, a tým miestom je Novohrad, okolie Krupiny – Žibritov. Vravievam to tak aj napriek tomu, že ich kosti ležia tu na Dolnej zemi – v Čabe, kde pred vyše 200 rokmi našli svoj nový domov.

Práve z tejto časti Slovenska bol pred 27 rokmi (1993), pri príležitosti 275. výročia (1718) príchodu Slovákov  na Dolnú zem, dovezený obrovský balvan, skala. Pochádza z lomu pri obci Breziny. Zo Žibritova čoby si kameňom dohodil…

article_photo

Osobne ho po odstrele vybrala a dopravila do Čaby Helenka (Ica) Somogyiová, ktorá  bola v tom čase na mestskom úrade referentkou pre národnostné záležitosti. Balvan umiestnili pred Mestský úrad v Čabe na mieste, kde podľa legendy zastali vozy s prvými slovenskými osadníkmi. A podobne ako títo naši predkovia – znovuzakladatelia Čaby, aj balvan tu zapustil korene. Mysleli sme, že natrvalo. Nuž, mýlili sme sa… 

article_photo

Pred necelými dvomi rokmi totiž musel ten balvan zo srdca Slovenska ustúpiť sv. Štefanovi a „jeho korone“. Veď čožeby to bolo za Svätoštefanské námestie, ak by tam nebola jeho socha? Čo na tom, že súsošie ho znázorňuje, ako odovzdáva uhorskú, pardon! – Svätoštefanskú korunu  (maď. koronu), sv. Panne Márii s malým Ježiškom v náručí. Po tisícich rokoch! Korunu, ktorú nikdy v skutočnosti nemohol držať v rukách, ani ju nikdy nemal na hlave! Viem, ide o symboliku. Ani by to nebol žiadny problém. Hoci to vyzerá na historický kotrmelec.

Nie prvý, ani jediný… Už sme si zvykli. Štefan I., „otec vlasti“, zakladateľ Uhorského štátu, požíva v Maďarsku najväčšiu úctu. Neviem, či existuje vo svete ešte jeden panovník, ktorý by mal toľko sôch a monumentov ako on. Polovica z nich stojí v susedných krajinách. Pripomínajú Maďarom  veľkosť a slávu Uhorska. OK. Všetci vieme, že Uhorsko nebolo iba maďarské a nezahŕňalo len dnešné územie Maďarska. Ostatne, bola to aj krajina našich predkov. Mali by sme na ňu byť viacej hrdí konečne už aj my –  Slováci.  Ale pokračujme! Dá sa pochopiť aj to, že na drvivej väčšine sôch je Štefan I. znázorňovaný s korunou, ktorá v čase jeho vlády nebola ešte na svete, takže ju nemohol ani nosiť. A svätou sa stala tiež až dodatočne. OK, opäť symbolika! Chápem… Len nechápem, prečo sa v Čabe musela socha postaviť práve na miesto, kde bol pred 25 rokmi umiestnený balvan zo  Slovenska. Aj to je symbolika? Začínam mať pocit, že veru áno! Ale tentoraz úplne z iného súdka! Taká novodobo-národná, orbánovsko-fidesácka. Začínam veriť, že sa tak deje absolútne naschvál a premyslene. Minimálne posledných desať rokov. Ako by sa to dialo na rozkaz. A zrejme sa tak aj deje…

Veď posúďte sami. Môže ísť o náhodu, ak sa do pôvodne najväčších, Slovákmi založených a ešte ako-tak aj naďalej Slovákmi obývaných dolnozemských miest, ako sú – Sarvaš, Slovenský Komlóš a Békešská Čaba, jeden za druhým umiestňujú najväčšie, najsvätejšie symboly Maďarska? Jedinečná (sú z nej údajne len dve) obrovská Svätoštefanská koruna do Sarvaša, sv. Štefan pred evanjelický kostol do Komlóša a teraz aj do Čaby)? Nie, nie, nie! Tu naozaj nejde o žiadnu náhodu! Teda aspoň podľa mňa…

Ale vráťme sa k nášmu balvanu. Bolo samozrejmé, že akýsi  balvan zo Slovenska nemá, nemôže mať, proti tejto, kráľom ponúkanej korone či proti sv. Štefanovi a sv. Márii žiadnu šancu. A ako to nakoniec v tej Čabe presne dopadlo? Bol to boj. Našťastie iba slovný. Počiatočné úvahy radných pánov o jeho odstránení z námestia a prenesení na iné miesto sa našťastie nenaplnili. Vtedajší predseda Čabianskej organizácie Slovákov a zároveň predseda miestnej slovenskej samosprávy Michal Lásik mal najväčšiu zásluhu na tom, že balvan kráľovi, jeho korone a Márii síce ustúpil, ale iba o pár metrov. Naďalej hrdo stojí pred radnicou a pomaly to budú dva roky, čo nanovo zapustil korene. V Čabe veríme, že na tom novom mieste vydrží tentoraz oveľa dlhšie.
Príďte sa naň občas pozrieť aj vy!

article_photo

Takto dnes vyzerá na novom mieste…

P.S.   Je jedno, či prídete v lete, alebo v zime, na plavky nezabudnite!

Nezaradené

„NAŠIM“ (slovenským) MAĎAROM z Maďarska… “

Vložiť komentár

Monitor z blog.sme.sk

Pavol Žibrita
Nie je ľahké byť Slovákom v Maďarsku…keď sa však motám medzi hrobmi predkov,zisťujem,že môj domov je tu – v Čabe. A ďalej to už poznáte… všade dobre,doma/v Čabe/ najlepšie.Čo nie vždy znamená, že aj najľahšie…

Mnohým Slovákom vo svete – v CZ, GB, IRL, D, A, CH, NL, DK, N, S, CAN, USA atď., atď. sa uľavilo. Nebudú prichádzať o slovenské občianstvo, ba v mnohých prípadoch im bude aj vrátené. Vieme prečo tak bolo,mali sme z Maďarov strach!

Čo bolo…

Snahy maďarských vlád o udeľovanie občianstva zahraničným Maďarom sú staršieho dáta. V r. 2004 sa na túto tému konalo dokonca referendum. Mimochodom, neúspešné. S jeho udeľovaním nesúhlasila väčšina domácich obyvateľov, ale aj mnohí zahraniční Maďari – predovšetkým v Rumunsku, ale aj na Slovensku. V tomto období sa rodí nepriateľstvo medzi Orbánom a Bugárom a  štiepenie Maďarov na Slovensku. Orbán už vtedy uznával len tých pravoVerných – rozumej  jemu verných – Maďarov.

Lenže po piatich rokoch intenzívneho národného premývania mozgov, prijal takmer kompletný maďarský parlament (nie len orbánovci) v r. 2010 zákon o zjednodušenom nadobúdaní maďarského občianstva. To využilo (údajne) vyše tristo tisíc (oklamaných, podotýkam) Maďarov žijúcich v Rumunsku a Orbán si mädlil ruky. Získal množstvo nových verných  voličov, čo bolo v podstate (a naďalej aj ostáva) cieľom uvedeného zákona, aj keď predseda maďarskej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Zsolt Semjén pred hlasovaním v parlamente uviedol, že ide iba o akúsi evidenciu v rámci maďarskej spolupatričnosti. Avšak hneď po úspešnom prijatí zákona, jednoznačne odhalil jeho zmysel, keď vyhlásil: „…je iba jeden maďarský národ, jedno maďarské občianstvo!“ Už tam chýba iba jedno slovíčko  – štát! Nepripomína nám to niečo?

Nuž nečudo, že sme sa na Slovensku zľakli. Teda nie všetci, ale… v r. 2010 slovenský parlament urýchlene prijal novelu zákona o štátnom občianstve, hlasmi Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS a KDH, ako potrebné protiopatrenie. A tak sme sa prikryli maďarskou hrozbou a uškodili iba sami sebe, teda vlastným občanom – Slovákom, aby som bol presný. Ani Radičovej vláda nenašla počas dvoch rokov vládnutia dostatok síl (nebola ochotná?), aby ho zmenila. A výsledok? Naši maďarskí spoluobčania sa zľakli (čo sa mnohým Slovákom samozrejme páčilo), Smer takýmto strašením, ktorému mnohí uverili, získal politické body a po rýchlom rozpade Radičovej vlády mohol postaviť jednofarebnú vládu. Vieme presne, k čomu to viedlo.

Čo máme dnes…

Za desať rokov, ktoré od tých čias uplynuli, sa toho na Slovensku naozaj veľa zmenilo. Konečne môžeme povedať, že smerom k lepšiemu. Dnes máme, ako sa zdá, rozumne vyváženú vládu, ktorá sa  Maďarov nebojí. Ani niet prečo! A Matovič ohlásil zmenu kontroverzného (zdanlivo proti maďarského) zákona ako koštovku, ako ochutnávku, hneď na úvod svojho vládnutia. Smelo, sebavedome, bez zaváhania. Jasné! Veď ide uľahčiť život mnohým Slovákom. Napokon, sľúbil im to už dávno. Urobil tak bez zaváhania ( Orbán to s Matovičom nebude mať ľahké, to je isté! hi! ) napriek tomu, že tu za Dunajom sa v tomto smere nič nezmenilo. Práve naopak. Vidieť to aj z prvotných, doslova radostných reakcií tunajších vládnych činiteľov a vládnej tlače. Už vidia to množstvo nových ovečiek vo svojom deravom košiari, ktoré sem prebehnú zo Slovenska.

Naozaj iba čisto teoreticky (sarkasticky)… Problémy zo strany Maďarska (vo forme snáh o opätovné pričlenenie „stratených“ území) by mohli nastať iba vtedy, ak by sa Maďarsko – v prípade III. svetovej vojny – ocitlo, už konečne raz, na strane víťazov. Ale zatiaľ sa netreba báť. Veď taká svetová by nemala víťazov, iba porazených.

Čo môžeme očakávať…

Tak to si zatiaľ len ťažko vieme predstaviť. Niekto už teraz straší, že ich budú desaťtisíce, niekto predpovedá iba zopár desiatok. Myslím, že ani jedna, ani druhá vláda si nemôže byť istá, ako sa situácia vyvinie. Hlavne ako zareagujú Maďari na Slovensku, keď budú môcť požiadať o maďarské občianstvo bez obáv, že stratia to slovenské. Že ich maďarská vláda bude k tomu všemožne vyzývať, to je isté! A práve preto by som im chcel adresovať nasledovné riadky ešte predtým, než sa rozhodnú… Tak či onak. Napokon ide o dospelých ľudí a je to – bude to, len a len ich osobná vec. Ak budú mať na to právo, tak čo koho do toho. Viem, že nech sa rozhodnú akokoľvek, bude to z ich pohľadu, správne rozhodnutie.  Zároveň si ale myslím, že  nezaškodí, ak predtým, ako sa rozhodnú, budú vedieť:

  • že súčasná maďarská vládna garnitúra Maďarov absolútne nezjednocuje, ale práve naopak – iba ich rozdeľuje! V podstate permanentne uráža, škatuľkuje a dehonestuje celé skupiny obyvateľstva, a to tak doma v Maďarsku, ako aj za jeho hranicami. Pritom jej nerobí žiadny problém neustále brnkať na národnú strunu, tváriť sa ako spasiteľ a pokrytecky vyzývať všetkých Maďarov k súdržnosti a spolupatričnosti.
  • že štátne občianstvo sa v mnohých krajinách dá získať len veľmi ťažko, to mnohí vieme. Má totiž svoju hodnotu. Treba najprv splniť množstvo podmienok a priniesť aj nejaké obete. Napríklad to slovenské môže obyčajný smrteľník, žiadateľ, dostať iba po ôsmich rokoch pobytu na Slovensku! Pravda, sú aj výnimky… Takže, ak vám ho dávajú podozrivo rýchlo a lacno, doslova ho za vami hádžu, nebude to len tak. Je čas spozornieť a zbystriť sluch aj zrak.
  • že aj po získaní toho maďarského občianstva sa stanú iba “druhotriednymi” Maďarmi napriek tomu, že občania tej istej krajiny by si mali byť rovní. Alebo sa mýlim? Veď všetci vieme, ako to vo svete chodí… Ani v Maďarsku, ani na Slovensku to nemôže byť inak. Pokiaľ tu – v Maďarsku, nežijete, nepracujete, nemáte pobytovú kartu, neplatíte dane a odvody, budete na tom – ako maďarskí štátni občania, oveľa horšie ako tí ázijskí migranti, ktorí to všetko spĺňajú, pritom nie sú ani Maďarmi, ani nemajú maďarské štátne občianstvo. Napr. bez pobytovej karty si tu nedokážete vybaviť nič podstatné a nepomôže vám ani to, ak budete Maďarom na 120%! Na pošte vám nevydajú ani doporučenú zásielku! Budete sa musieť uspokojiť iba s tými malými kostičkami (cestovanie, múzeá, možnosti vzdelávania a pod.), ktoré sa už aj tak dajú dávno využívať aj bez občianstva.
  • že najhoršie na celej veci je ale to, že väčšina domorodých, obyčajných  Maďarov, sa vám (na rozdiel od politikov), vôbec nepoteší. A majú na to množstvo dôvodov. Verte, neverte, ale je to tak! No, je tu aj niečo oveľa horšie… Podľa niektorých prieskumov – ak by mohli, ak by to šlo, tak by krajinu opustilo (kto vie prečo asi?) ďalších približne 0,5 až 1 mil. ľudí! A to je sila!

Nuž uvidíme, ako to dopadne. Ja som optimista. Verím, že na Slovensku nenastane žiadne veľké zemetrasenie.  Vláda sa neobáva, tak prečo by sme sa mali obávať my. Ta ne? Iba ak by v tej tretej svetovej…

Spoločenská rubrika

Volanie o pomoc

Vložiť komentár

Krajania Slováci, najmä však Slovenky, pomôžte občanom a malým Slováčikom v obci Diakovce, inak hrozí zatvorenie škôlky!

Vyhlásenie výberového konania:

OBEC DIAKOVCE

Obecný úrad, 925 81 Diakovce

Podľa ustanovenia a zákona NR SR č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a ustanovenia 5 zákona č. NR SR 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov týmto vyhlasuje výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa/-ky

Materskej školy s VJS, 925 81 Diakovce, 0kr. Šaľa
s nástupom od 15. júna 2020

Podmienky na zaradenie do výberového konania:
l. odborná a pedagogická spôsobilosť podľa zákona NR SR č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
2. minimálne 5 rokov pedagogickej praxe v zmysle 3 zákona č. 596/2003 Z. z.
3. vykonanie prvej atestácie alebo jej náhradnej formy
4. osobnostné a morálne predpoklady na výkon funkcie (právne normy upravujúce problematiku školstva — riadenie, hospodárenie, pôsobnosť, kompetencie škôl a školských zariadení a pod.)
5. znalosť súvisiacej legislatívy potrebnej na výkon funkcie
6. komunikačné a organizačné schopnosti
7. počítačové znalosti (WORD, EXCEL, internet)
8. občianska bezúhonnosť
9. ovládanie štátneho jazyka
10. zdravotná spôsobilosť podľa 16 ods. I zákona č. 138/2019 Z. z.

Zoznam požadovaných dokladov na výberové konanie:
-prihláška na výberové konanie overené fotokópie dokladov o dosiahnutom vzdelaní a o vykonaní prvej atestácie
-profesijný životopis vlastný návrh koncepcie rozvoja materskej školy 1-2 strán/A4 -písomný súhlas uchádzača so spracúvaním osobných údajov pre potreby výberového konania v zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
-čestné vyhlásenie o bezúhonnosti na účel preukázania bezúhonnosti podľa 15 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a 13 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné poskytnúť údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Odpis z registra trestov sa bude vyžadovať iba od úspešného uchádzača.

Prihlášku s požadovanými dokladmi do výberového konania je potrebné doručiť do 15. mája 2020, 12.00hod.

na adresu: Obec Diakovce, Obecný úrad, 925 81 Diakovce č. 118 s označením:

Výberové konanie na riaditeľa/riaditeľku MŠ s VJS, a v ľavom hornom rohu „NEOTVÁRAŤ”.

Vyhlasovateľ si vyhradzuje právo nezaradiť do výberového konania uchádzačov, ktorí nespĺňajú požadované podmienky.

Termín a miesto výberového konania budú uchádzačom, ktorí splnili podmienky, oznámené písomne najmenej 7 dní pred jeho uskutočnením.

Ing. Kristína Jakódsová
starostka obce

V Diakovciach, 27. 3. 2020

Nezaradené

Ide o súkromné pozemky

2 komentáre

Informačný MONITOR:

Malí farmári sa búria proti návrhom SNS, ktoré môžu nahrávať špekulantom. Pomali ale isto nás pripravujú o pozemky na ktorých dreli naší predkovia.

Malí farmári sú doslova zúfalí, pretože sa obávajú pozemkových úprav z dielne SNS. Zákon sa dostal opätovne do parlamentu a poslanci sa na aktuálnej schôdzi budú snažiť prelomiť veto prezidentky Zuzany Čaputovej.

Tá ešte koncom vlaňajška odmietla podpísať zákon o pozemkových úpravách. Nepozdávali sa jej totiž niektoré ustanovenia, na ktoré poukazujú predovšetkým menší poľnohospodári.

Podľa nich, pokiaľ by zákon prešiel v navrhovanej forme, tak by mohlo prísť k obrovským majetkovým škodám.

Postrácané hektáre pôdy

Ako povedala členka výkonného výboru Vidieckej platformy Anna Balková, principiálne nie sú proti pozemkovým úpravám, keďže len tie môžu sprehľadniť užívanie pôdy a vlastníctvo. Tým pádom by sa uľahčil prístup drobných roľníkov k pôde.

„Nesúhlasíme však so spôsobom, ako to navrhuje ministerstvo pôdohospodárstva. Prvým dôvodom je, že registre obnovenej evidencie pôdy, takzvané ROEP-y, neboli v minulosti urobené dobre. Urobili sa veľké chyby. Mnohým sa doslova postrácali hektáre pozemkov,“ priblížila Balková.

Podľa nej nemôžu pozemkové úpravy vychádzať z chybných ROEP-ov, pretože by sa tým zahladili všetky krivdy z minulosti. A skutoční majitelia by sa nikdy nedomohli svojho vlastníckeho práva.

„Legálnym spôsobom by ich štát o to pripravil a zahľadili by sa všetky stopy. Okrem toho treba napraviť aj mnohé reštitúcie,“ pokračovala.

Prednostný nájom

Malým poľnohospodárom z Vidieckej platformy sa nepáči ani fakt, že novela naďalej ponecháva v platnosti prednostné právo nájmu. Tým pádom jeden z hlavných argumentov predkladateľov zákona, že sa uľahčí prístup vlastníkov k ich pôde, automaticky padá. Rozhodovať totiž bude naďalej nájomca.

Navyše vznikne obrovský chaos, pretože po úprave nebudú majitelia vedieť, komu by mali scelenú parcelu prenajať, pokiaľ mal predtým vlastník zmluvu s viacerými nájomcami.

„Tým pádom nemôžem dať svoju pôdu známemu, s ktorým sa dohodnem, že by mi tam dopestoval šošovicu. Budem ju musieť dať k dispozícii veľkému farmárovi, ktorý napríklad pestuje repku ako prísadu do pohonných látok,“ dodala Balková.

Veľkí hráči a oligarchovia

Kritici taktiež poukazujú na možné netransparentné konanie, lebo podľa nich by sa malo o pozemkových zmenách informovať len oznamom na obecnej tabuli.

„Ako sa o tom dozvedia majitelia, ktorí bývajú na opačnom konci republiky? Štát by mal povinne každého písomne informovať. Prečo sa štát zbavuje tejto zodpovednosti? To poštovné predsa nie je až také drahé,“ pýta sa Balková.

Podľa nej prípadne nové pravidla nahrávajú veľkým hráčom a oligarchom.

Ako prísť k majetku

Na stranu drobných agrárnikov sa postavil aj odborník na poľnohospodárstvo z Progresívneho Slovenska Martin Ondráš.

Ten poukázal na niektoré absurdnosti, ktoré by mohli nastať po schválení novely zákona.

„Zoberte si, že ste si prenajali 10-hektárovú parcelu na 20 rokov, lebo ste si tam vysadili sad. Po pozemkovej úprave sa môže stať, že nakoniec dostanete úplne inú parcelu, čo je úplne bežné. A teraz vlastníctvo trvalých porastov, ktoré ste vysadili, prejde na nového vlastníka parcely. Ak to niekto urobí šikovne, tak môže prísť k veľkému majetku,“ vysvetlil.

Ondráš upozorňuje, že mnohí majetnejší ľudia majú poskupované parcely vo viacerých katastroch. „Ak budem špekulant, tak pretlačím cez komisiu, aby mi odklepli pozemky, kde sa nachádza teraz sad alebo nejaký iný lukratívny majetok,“ poukázal na možné neprávosti.

Opätovné delenie 

Kritici namietajú aj ďalšiu skutočnosť. Pokiaľ by sa aj pozemkové úpravy uskutočnili, v dedení neprebehla žiadna zmena. Pôda by sa tým pádom opäť po nejakých desaťročiach začala deliť a drobiť.

Stovky miliónov eur, ktoré bude stáť pozemková reforma, vyjdú navnivoč, lebo parcely budú znovu roztrieštené.

Na druhej strane Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), ktorá zastupuje predovšetkým veľkých agropotravinárov, s novelou zákona súhlasí. Zástupcovia SPPK dokonca verejne vyzývali poslancov, aby prelomili veto prezidentky.

Diskusia o dedení

S kritikou nesúhlasí aj rezort Gabriely Matečnej (SNS), ktorý zákon pripravil a predložil do parlamentu.

Ministerstvo pôdohospodárstva nesúhlasí s tvrdením, že by sa mali pozemky po úpravách znovu deliť na menšie.

„Táto novela obsahuje aj novelizáciu príslušného ustanovenia zákona č. 180/1995, ktorý zvyšuje minimálnu výmeru pozemku po pozemkových úpravách, pod ktorú sa pozemok nesmie drobiť, z 2000 m2 na 3000 m2. Ohľadne ďalšej možnej úpravy dedenia pôdy bude v budúcnosti prebiehať diskusia pod gesciou ministerstva spravodlivosti,“ odkázal rezort pôdohospodárstva.

Jasnejšie pravidlá

Matečnej ministerstvo ďalej uviedlo, že prípadné spory ohľadom nájomného na scelených pozemkoch môžu nastať iba veľmi zriedkavo. Nové znenie legislatívy má podľa agrorezortu priniesť väčší poriadok a jasnejšie pravidlá oproti súčasnému zneniu zákona.

V neposlednom rade odmietol predkladateľ aj kritiku možnej netransparentnosti.

„Pre občanov, vlastníkov sa pri pozemkových úpravách v celom katastrálnom území, ktoré sa teraz rozbiehajú, nič nemení. V celom katastri sú priemerne stovky vlastníkov a vtedy sa im rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav, ktoré nerieši žiadne vlastnícke práva, iba sa ním formálne začína konanie o pozemkových úpravách, doručuje verejnou vyhláškou, a to už od roku 1991,“ uzavrel rezort pôdohospodárstva.

Ministerstvo momentálne vraj pracuje na centrálnom portáli pozemkových úprav, kde si nájdu občania a majitelia všetky informácie o priebehu každého pozemkového konania.

Nezaradené

“Náš kalendár” 2020

Vložiť komentár

NÁŠ KALENDÁR
na rok 2020

Dávame do pozornosti našim členom, že vyšla Publikácia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), ktorú vydáva Nezisková verejnoprospešná spoločnosť s ručením obmedzeným pre služby a zužitkovanie nehnuteľností SlovakUm, obchodná spoločnosť CSSM.

Objednávky:
E-mail: oszo@slovaci.hu Telefón: +36 1 466 9463
Web: www.slovaci.hu

K nahliadnutiu tu:  www.oslovma.hu/XXX/NKal2020.pdf