Slováci, pomôžme Diakovciam

Obec Diakovce vyhlasuje výberové konanie na riaditeľku/riaditeľa Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským.

Doporučte svojim priateľom, kolegyniam a kolegom s patričnými schopnostiami a vzdelaním, aby sa prihlásili do výberového konania, hrozí že táto funkcia nebude na slovenskej škole obsadená.

 

Uložiť (PDF, 356KB)

6 odpovedí na „Slováci, pomôžme Diakovciam“

  1. Vážení! Upozorňujem, že v tejto škole sa učia štyri ročníky v jednej triede naraz!! Toto zákon nepovoľuje. Môžu byť len dva ročníky v jednej triede. Ale v maďarských triedach sa učí jeden ročník v jednej triede, aj keď majú len 5 detí! Diskriminácia Slovákov

  2. Slovenská škola je neplnoorganizovaná. V jednej triede sa učia štyri ročníky. Aktuálne je v škole 7 žiakov. Ide len o primárne vzdelávanie (prvý stupeň).
    Potrebný je učiteľ pre primárnu pedagogiku.

  3. Má nás uspokojiť že Diakovce nie sú výnimkou ale pravidlom na Južnom Slovensku?
    Jeden príklad:
    Ak chcú rodičia z Rohoviec a okolitých obcí na južnom Slovensku, aby sa ich deti vzdelávali v slovenskom jazyku, musia cestovať autobusom do školy 45 minút. To považujú za záťaž najmä pre menších školákov. Obec však slovenské triedy otvoriť nechce. V neďalekom Šamoríne neprijímajú deti z okolia a úrady ich odporúčajú prihlásiť do školy v Gabčíkove, vzdialenom asi 45 minút. Rodičia z Rohoviec, Trnávky, Báču, Blatnej na Ostrove, Kyselice, Macova a Horného Baru vidia riešenie v otvorení slovenských tried v priestoroch školy s vyučovacím jazykom maďarským v Rohovciach. Napriek dlhoročným plánom slovenská škola v Rohovciach nebude, rodičia sa to dozvedeli vo februári. „Poslanci, ale aj riaditeľka školy hovoria, že nemajú priestor, nie sú slovenské deti a nie sú financie,” povedala Lenka Žárová, zástupkyňa rodičov, ktorí hľadajú slovenskú školu. Prieskum rodičov však ukázal, že o slovenskú školu v Rohovciach by malo záujem 12 budúcoročných prvákov. Samotná škola má v súčasnosti 89 žiakov, ale kapacita je takmer trojnásobná. A obec prispieva na jej chod. Škola v Gabčíkove nie je riešenie. „Deti by museli cestovať autobusom trištvrte hodinu tam, trištvrte naspäť,” podotkla Žárová. Navyše, Gabčíkovo je opačným smerom ako Bratislava, v ktorej časť z nich pracuje. „Starousadlíci sa boja, že ak sa otvorí slovenská škola, maďarskú zatvoria,” myslí si Žárová. To však rodičia nechcú, považujú za výhodu, keď deti vyrastajú v zmiešanom slovensko-maďarskom prostredí. Rodičia sa snažili komunikovať s vedením Rohoviec. Spísali petíciu, ktorou sa má obecné zastupiteľstvo zaoberať 29. mája. Ak neuspejú, chcú podať podnet na Krajský školský úrad v Trnave. Podľa ministerky školstva Martiny Lubyovej (nom. SNS) je problém vzdelávania detí v materinskom a štátnom jazyku vypuklejší. „Tieto práva v praxi zabezpečujú zriaďovateľa škôl, teda mestá a obce,” vysvetlila Lubyová. A konkrétne starostovia a primátori sú zodpovední za uspokojenie všetkých nárokov detí a rodičov. Ministerka pripomenula, že v tejto súvislosti nemá rezort školstva priamu kompetenciu konať. „Pracujeme na takej forme legislatívy, aby bola povinnosť otvoriť takúto triedu v prípade, že v danej obci o to požiada minimálne desať zákonných zástupcov alebo rodičov detí,” dodala.
    24. mája 2018 – (tasr)

  4. Je 3. september 2018, začiatok nového školského roku, ale problém slovenských školopovinných detí na území Slovenska kde sú v menšine, ani cez alibistický prísľub MŠ SR p. Lubyovej (SNS) sa nerieši.
    Ministerstvo školstva od mája malo dosť času vypracovať analýzu dostupnosti slovenských materských škôl a slovenských ZŠ na jazykovo zmiešanom území a okamžite predložiť legislatívne riešenie takýchto problémov, ako majú slovenské deti v Rohovciach a okolitých obciach.

    Zatiaľ sa však len prizeráme na to, ako sa desiatkam slovenských detí deje krivda, lebo sa im sťažuje základné právo učiť sa v materinskom jazyku.

    Napokon, v programovom vyhlásení vlády je napísané:
    „V oblasti politiky podpory národnostných menšín vláda podporí vyňatie všetkých málotriednych škôl z povinných kvót na jazykovo zmiešanom území.“

    Táto veta znamená záväzok, že základné školy s menšinovým vyučovacím jazykom môžu byť zriadené aj tam, kde príslušníci menšiny nenaplnia zákonom predpokladaný počet detí.

    V tejto vete je obsiahnutý správny prístup k vzdelávaniu v materinskom jazyku a pochopenie, že táto vec stojí aj nad ekonomickou rentabilnosťou zriadenia školy či triedy.

    Ak teda takýto záväzok platí pre národnostné menšiny, prečo neplatí aj pre slovenské deti, keď sa ocitnú v menšine na zmiešanom území?

  5. Podľa Zákona 575/2001, ústredným orgánom štátnej správy pre materské školy, základné školy, základné umelecké školy, jazykové školy a vysoké školy je ministerstvo školstva, ktoré vedie Martina Lubyová, nominantka SNS

    Á propos – kto boli v období, ostatných 12 rokov ministri školstva? Nie náhodou páni Čaplovič, Pellegrini a Draxler? Kde boli? Čo robili?
    Títo nominanti Smeru boli navyše ministrami v jednofarebnej vláde, mohli prijať akékoľvek riešenie (“kto vyhrá voľby, môže všetko…”). No neurobili nič.

    Ako členovia najväčšej vládnej strany by sa mohli a mali pričiniť o zabezpečenie dostupnosti vzdelávania v slovenskom jazyku na základných školách na národnostne zmiešanom území. Prvým krokom by mohlo byť stlačenie kľučky na dverách spomínanej ministerky školstva SR.

  6. Byty sa stavaju na juhu vo velkom. Do nich pribudaju Slovaci. Ale skoly sa nestavaju. Pre Madarov postacuju skoly, lebo ich pocet nerastie ale sa zmensuje. Problem nie je narodnostny. Slovenska vlada jednoducho zabudla, ze na juhu prave stavbou bytov bude problem zo skolami. Nie su skoly, nie su ucitelia.
    Na vine nie su Madari, ale slovenska vlada (SMER) ktora tu 12 rokov bacuje (z toho 6 rokov aj SNS-Slota a teraz Danko).
    MS je to jedno, ta hlada strateny poklad…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.