270. rokov Slovenského Komlóša

Z ÚCTY KU KOREŇOM

k 270. výročiu osídlenia Slovenského Komlóša

Pod touto ústrednou myšlienkou pripravil Spolok Slovákov z Maďarska, ktorý pôsobí na Slovensku pod vedením jej predsedníčky PaedDr. Anny Pilárikovej už 18 rokov. Pod svojou strieškou združuje rodákov, ktorí takmer pred 70-timi rokmi našli svoj nový domov v bývalom Československu. K rodákom sa pripájajú aj ich potomkovia, ktorí sa rovnako radi vracajú na miesta svojich predkov.

Nebolo tomu inak ani v piatkové ráno 22. apríla 2016. Povieval čerstvý vetrík, keď sa účastníci zájazdu na Dolnú zem zhromažďovali pred budovou Matice  slovenskej v Galante. Už z prvých vzájomných zvítaní a pozdravov vyžarovala radosť zo stretnutia, ale aj zážitkov, ktoré na nich čakali v najbližších dňoch. Dobrou predzvesťou atmosféry boli už v autobuse sediaci mladí ľudia – členovia „Mládežníckeho ľudového orchestra IGRICI“ z obce Igram, ktorý účinkuje pod vedením umeleckého vedúceho PaeDr. Miroslava Brnu, ktorý aj ako v minulosti hosťujúci učiteľ v Slovenskom Komlóši má bytostný vzťah k Dolnej zemi.

Slnečné lúče sľubovali príjemný deň a rovnako optimistická bola aj predpoveď na sobotu, ktorá bola ťažiskom slávnostných podujatí, organizovaných a pripravovaných v jednom z najslovenskejších miest južného Maďarska v Slovenskom Komlóši.

Aprílové dni už tradične znamenajú pre Komlóšanov príležitosť zaspomínať a pripomenúť si dávne časy osídľovania Tótkomlóša – Slovenského Komlóša pred 270-timi rokmi.

V ten povestný deň „na Juraja“ (24. apríla) pred 270-timi rokmi Slováci osídľovali Turkami opustené, kuruckými vojnami devastované, močiarmi, tŕstím a rákosím pokryté a iba divou zverou obývaných pustatín miesta na Dolnej zemi. Túžba Slovákov z  hornouhorských preľudnených stolíc – z Gemera, Malohontu, Oravy, Turca, Liptova, Zvolena, ale najmä z Novohradu, po lepšom, slobodnejšom živote, po pôde, po väčšom krajci chleba, po slobodnom vyznávaní evanjelickej viery ich pohlo k tomuto neľahkému osudovému rozhodnutiu, ktoré potom obdivuhodnou odvahou aj uskutočnili. Svojou pracovitosťou a húževnatosťou pretvárali pôvodný ráz krajiny a prekonávali ťažkosti ktoré im nové prostredie nadelilo.

Početná časť tohto obyvateľstva našla svoj nový domov vo vlasti svojich predkov na Slovensku po presídlení pred takmer 70-timi rokmi, no putá a úcta k minulosti – k svojim predkom – nestrácajú ani dnes na svojej intenzite. Spolok Slovákov z Maďarska na Slovensku už takmer 20 rokov napĺňa hlavnú myšlienku prepojenia na vlastné korene, na udržiavanie a rozvoj kultúrneho dedičstva, zvykov a tradícií, ktoré sú stále prítomné a pevné na Dolnej zemi.

Partnerské a medzimestské vzťahy medzi mestami Galanta a Tótkomlóš – Slovenský Komlóš vytvárajú široký priestor pre napĺňanie hlavného predmetu činnosti spolku, ktorý sídli v Galante a kde je koncentrácia rodákov a potomkov značná. Účasť primátora mesta Galanta p. Petra Pašku a poslanca p. Fridricha Psotu na tohtoročných slávnostiach iba potvrdzuje spätosť a záujem o ďalší rozvoj úspešných vzťahov medzi mestami.

V prvý deň trojdňového slávnostného maratónu prechádzal mestom pestrý sprievod so slávnostne naladenými obyvateľmi, ktorý smeroval k Mestskému domua Evanjelickému kostolu, kde sa zhromaždili občania mesta, apóvkovia, mamóvke, báťovia a ňaničke, dôstojní otcovia a matky so svojimi ratolesťami, mládež, ba našli sa aj návštevníci z okolitých sálašov.

Boli sme tam aj my, rodáci, potomkovia a zástupcovia zo Slovenska. Po slávnostných prejavoch v slovenskej a maďarskej reči sme položili vence k pamätníku, autorom ktorého je rodák z Galanty – sochár Ladislav Sabo, ako aj k pamätníku na ulici Martina Luthera. Delegácia mesta Galanta sa spolu so zástupcami spolku zúčastnila na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva, v rámci ktorého pozdravila a odovzdala pozdravný list mestu Tótkomlóš – Slovenský Komlóš.

Druhý deň patril v dopoludňajších hodinách sympóziu, na ktorom sa prezentovali výskumní pracovníci a predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Alžbeta Račková-Hollerová. Okrem toho prebiehalo množstvo sprievodných podujatí.

Zlatým klincom Dní mesta a programu slávností 270 výročia založenia osady Komlóš bol kultúrny program, ktorý prebiehal na nádvorí Slovenskej školy. V programe vystúpili žiaci slovenskej materskej a základnej školy, tanečný súbor „KOMLÓŠ“ a mládežnícka Komlóšska dychovka. Domácich účinkujúcich podporili aj účinkujúci zo Slovenska – mládežnícky ľudový orchester „IGRICI“ z Igramu, folklórna skupina „STROMÍŠ“ z Vlachova, dychová hudba „OPATOVANKA“, folklórny súbor „DUBKÁČIK“ z Buzitky pri Fiľakove. Všetky súbory sa vyznačovali vysokou odbornou a umeleckou úrovňou, výpoveďou bohatej klenotnice slovenského národopisu. Iba prísne vymedzený čas bránil ešte väčšiemu rozvinutiu bohatej škály tanečných a speváckych kreácií na dobre založenom a mocnom pódiu. Ťažko bolo si vyberať z množstva ďalších sprievodných podujatí.

Podujatie obohacovali aj rôzne dobroty dolnozemskej gastronómie. Svoj zástoj v tomto mala tradičná pečená komlóšska klobása, barania kapustnica, kvasienky s makom, orechmi, syrom a škoricou, špricky, ktorých pôvod a stáročné skúsenosti s ich prípravou, ochucovaním a podávaním nesporne svedčia o šikovnosti, vynaliezavosti a umení slovenského umu a slovenských rúk aj v tomto odvetví života.

Dôstojným vyvrcholením trojdňovej slávnosti na počesť 270. výročia osídlenia Komlóša boli nedeľné evanjelické Bohoslužby, na ktorých sa okrem domácich zúčastnili aj hostia zo Slovenska a na ktorých z rúk predsedníčky spolku prevzal pán farár „Pozdravný list“ k výročiu a spomienkový darček.

Po ukončení Bohoslužieb sa účastníci poklonili a položili vence v starom cintoríne Komlóšanom, ktorí padli v I. svetovej vojne pred 100 rokmi.

To už bola bodka za trojdňovým pobudnutím a zaspomínaním na časy minulé, ale aj nazretím do duše tu žijúcej vetvy nášho Slovenského národa.. Do duše a sŕdc potomkov tých, ktorí kedysi sem prišli, tu sa usadili a z tohto pôvodne znivočeného kraja vytvorili kvitnúcu záhradu.

Kráčajúc po jednej z prvých, najstarších ulíc Komlóša sa nevdojak tlačili do mysle slová Kollárových hexametrov najmä prvé riadky jeho „Slávy dcéry“.

Kráčajúc po posvätnej pôde svojich predkov, pozerajúc sa do tvárí, do očí ich súčasných potomkov som hľadala v nich črty starých oravcov, liptákov, novohradčanov, či gemerancov, chýbala mi však snaha, tvrdá a uvedomelá snaha dať potrebný dôraz rozhodnutiu byť uvedomelým Slovákom, tou časťou obyvateľov krajiny, s ktorou je aktuálny vládnuci systém povinný počítať. Pokiaľ to tak nebude, bojím sa, že naše deti a vnúčence sa s pamiatkou na Dolnozemských Slovákov budú možno stretávať už iba na folklórnych slávnostiach, prípadne pri starých hroboch na cintorínoch.

 

 

Text:
PaedDr. Anna Piláriková
predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska
annajan80@hotmail.com

Foto:
Anna Bednárová, Galanta
umelecká fotografka
www.annabednarova.com

Fotogaléria:

http://salib.rajce.idnes.cz/Slovensky_Komlos_270_rocny

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.