ÚPRAVA ZBIERKY -pravidelná aktualizácia a doplňovanie o nové verše

 

Uložiť (DOCX, 414KB)

 

Krásne výročie

Zrodila sa myšlienka,
ako histórie niť zachrániť.
Slovákom z Dolnej zeme do pamäti vštepiť.
V pravlasti vedomosti o nich rozvíriť.
Tých, čo nemali odvahu domov sa vrátiť,
pod  mocné rameno prichýliť.
Prví odvážlivci smelý krôčik urobili,
keď Spolok pred dvadsiatimi rokmi
založili.
Svorne spojovník našli.
Od tej doby pretrhnutú
histórie niť pevne natrvalo pospájali.
A čo také vykonali?
Najprv na plesoch sa stretávali.
Vzájomnými návštevami vzťahy utužovali.
Historické výročia si pripomínali.
Svojeti na študijných cestách
 pomocnú ruku podávali.
Na rov predkov kytice vďaky ukladali.
V Združení spolkov na svojich
národovcov a vzdelancov spomínali.
Prosté ľudské činy pri  starodávnych jedlách
svojich starých mám oslavovali.
Svoju prácu, skutky do kroniky a 
knižných publikácii zatavili.
Dnes pripomínajú si dvadsiate výročie
svojho vzniku
s plným darčekovým  košom podujatí,
ktorý pred seba s prísľubom kladú,
 že i do ďalších dní a rokov
v tomto odhodlaní zotrvajú.
K 20. výročiu založenia Spolku Slovákov z Maďarska som napísal  túto veršovačku v roku 2018.

Svetielko nádeje

Bolo nás osem,
osem statočných, 
ktorí dvierka otvorili.
Dvierka svetielku nádeje,
keď Spolok Slovákov z Maďarska
založili.
Založili ho:
Z úcty k pramateriam a praotcom,
zakladajúcich osady
na vyplienenej  Dolnej zemi.
Z úcty na zachovanie  histórie,
ich statočných činov.
Veď tam,
viac, ako desať generácií
vytvárali manželské zväzky,
na svet nové pokolenia privádzali,
prácou unavené svoje telá
pod drevené i kamenné  náhrobky
do matky zeme ukladali.
Svoje osady do kvitnúcich záhrad
rozvinuli.  
Zložitý svoj život
do kroník ukladali.
Svoje deti starostlivo
 v materinskej reči vychovávali.
Ba, i svoj materinský jazyk
starostlivo zachovávali.
Mocipáni im však pričasto,
do neúnosnej miery,
život strpčovali.
Činom týmto ich zo svojich
 osád vypudili.
Do staronového domova
sa preto smelo vrátili.
Staronový domov ich opäť  prichýlil.
Nové života cesty otvoril.
Trochu ich po novom domove roztrúsil.
No aj tak pamiatku
a čas strávený na Dolnej zemi
pripomínať si chcú.
Veď to nie je hriech ani potupa.
K tomuto návratu  im Spolok,
 založený pred dvadsiatimi rokmi,
plné priehrštie spomienok ponúka.
Zachovajme si ho i do ďalších rokov,
aby nám neuleteli spomienky
na  našich drahých, vzácnych
a nezabudnuteľných  predkov.

Druhá verzia napísaná k 20. Výročiu založenia Spolku Slovákov z Maďarska.

Nenásytnosti boom

Tíško sadá nevedomosť
na nános histórie.
Myšlienky prúdia dejinami.
No, mi nevieme čo bude s nami.
Pretechnyzovaný je
 každý náš krok.
Globalizácia starší všade.
Aj vtedy keď umývame
 vinné kade.
Z nich ten zlatý mok
 nemúti tak rozum,
ako
nenásytnosti boom.

Viera, tá je tu…

Prichádza chvíľa
 v čase,
keď každý z nás
tuho rozmýšľa
 o života chaose.
Myslí na to,
čo bolo,
čo odišlo,
čo bude,
čo sa už nevráti,
 čo sveta chod
nezvráti.
Viera v lepší svet,
tá jediná,
tá je tu
 a odvracia svoju tvár
od zhnuseného
super a hypermarketu.

Ľudské slovo

Posielam k vám
ľudské slovo
plné lásky, pokoja a nehy.
Tých niekoľko krásnych
 vianočných dní,
nech očistí vašu myseľ
od nánosu neľudských pokušení.
Želám vám,
 skôr narodeným
i tým
 čo zlobu sveta ešte nepoznali,
aby sme sa im
 na večné veky podobali.

Za oknom
Stalo sa  to zo soboty na nedeľu.
Choroba na pacienta civí.
Víchrica  za oknom
do celého svet kričí.
Pacient od choroby kvíli.
Víchrica s pacientom
vydýchnu naposledy
 v tej
neúprosnej posmrtnej chvíli.

Prezidentský kandidáti

Menší je včelí roj,
alebo ako čínskych predavačov
na Slovensku
počet prezidentských kandidátov.
Vstupujú do dejín s trúbením
ako arabský muzeín.
Hľadajú dediny,
ktorým ešte nepredali celiny.
Trúbia z veže minaretu,
že ešte môžu do európskeho parlamentu
napísať Slovákom na epitafnú dosku
poslednú pozdravnú vetu.
Po nej Slováci dostanú od EÚ
iba ozdravnú diétu.
Po tejto diéte
krajina slovenská
morovou epidémiou zaniká.
Tretia generácia
so slzami v očiach
prezerať si bude
na rukách
nehrdzavejúce ničím nezničiteľné
 oceľové európske putá.

 Zmena v roku 2020
(aforizmy)

Náš parlament keď rokuje,
Shakespierove hry napodobňuje.

Nová vláda Matoviča každého Ficovho hráča,
do kobky áreštu vtláča.

Oľano  a Sme rodina
z  úbohého  voliča
urobili iba svojho pohoniča.

Sas a Za ľudí
z voličov poslušné ovce urobili
a do jedného chudobného košiara zatvorili.

Dávno …

Bolo to dávno,
keď mamičkino srdce silne
zazvonilo.
Ten zvon očakávanej ratolesti
vyzváňalo.
„Musí to byť moje vytúžené
dievčatko.“
Aj sa tak stalo.
Štyri chlapčenské výbavičky
uložili sa na poličky,
ako nepotrebné relíkvičky.
Po príchode dievčatka  na svet,
celá rodina
 po šičkách chodila.
Mamičkina tvár nebeskou hviezdou
denne žiarila.
Otec spokojne zapálil si svoju
 obľúbenú cigaretku.
Chlapci, tí dvaja starší
po svete sa motali,
o tom čo sa doma odohralo
ani tušenia nemali..
Tí dvaja mladší  potajmo
len očkami pri kolíske gúľali.
Takto  vyzerala chvíľka,
 keď naša Anička na svet tento zavítala.
Tajne ukrytý ružový povojníčok
 v  kasni odložený,
zaraz bol okolo perinky  omotaný.
Potom už len parádičky mamka hotovila
aby sa v svojom dievčatku
spokojne  pokochala.
Ďalšia ružička
už v rodine nezakvitla.
Dnes naša Anička
prekráčala kolobeh života,
krásneho veku sa dožila.
Dnes našu Aničku
pod jej anjelskými krídlami
košatá rodina objíma.
Milé slovko, úsmev
a srdečný pozdrav
 a len to najkrajšie čo život ponúka
zo srdca úprimného
 každý hrkúta.
 Napísal som k narodeninám  sestre Aničke dňa 3. 9. 2020.

Slovami básnika

Prišla chvíľa,
o  ktorej mnohí manželský pár
 často sníva.
K nám tá chvíľa prišla.
Diamantovou svadbou
nám dnes kýva.
Veľa, veľmi veľa rokov
počúvali sme zvuk
zurčiacich činov,  starostí 
a často aj osudových krokov.
Všetko, všetko čo do cesty sa nám
postavilo
vzájomným porozumením
 spoločným úsilím,
 a šťastným záverom
príjemným historickým artefaktom
sa stalo.
Dnes držíme  v spoločnom objatí
šťastie mnohými nepoznané.
Chválu vzdávame
 odchádzajúcemu času.
Dúfajúc v nádej  nepoznanú.
Nádej v nekonečnú lásku
básnikom ospevovanú,
parafrázou Sládkovičovou Marínou ovenčenú.
„Tá nadej predsa len svieti,
veď  pekný život sme  žili,
a diamant,
 ten krásny  a vzácny klenot
 svoj lesk
 nikdy nevysvieti.“
Napísané k diamantovému  výročiu uzatvorenia  manželského zväzku 20.8. 1960 v Horných Salibách. Bratislava 19.8.2020

Pre našu mamičku

Tam pri Váhu
stojí pekný dom.
Býva pekné dievča v ňom.
Z dievčatka  maminka
sa stala.
Rúče deti vychovala.
Dnes jej všetky
na slávnostnú tabuľu,
kytičky kvetov ukladajú.
Srdcia svoje dokorán otvárajú.
Mamička naša milá,
krásneho veku si sa dožila.
Želáme Ti všetky,
i s ocinkom našim,
aby si ešte takúto dlhú cestu,
pri plnom zdraví,
 s nami prekráčala.
Neterke Aničke k narodeninám. Bratislava 8.9.2020

Zvednutá hlava

Zvednutá hlava,
ruce rozpažené,
úsměv na tváři,
pohled do neznáma,
to je naše
maturitní karavana.
Rozlet na čtyři světové strany.
Umístěnka v ruce,
rve naše mladé srdce,
když souprava vlaková
po kolejích drkotá.
Před očima slohy stavební,
románský, gotický,
baroko, rokoko,
empír, secese.
Před nimi se maturant
celý třese.
Šest krát deset
a pět let.
Sečte li se karavana
rozpláče se svět.
Nad osudem těch,
kterých se již
setkáni
ani za mák nedotkne.
Spolužáci drazí,
vzpomínejme na ty,
kteří karavanu naši
navždy opustili.
K šedesátému pátému výročí ukončení studia na Průmyslové škole stavební v Prostějově. Bratislava 18. 9.2020